Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115215595
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115215595.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky RNDr.
U. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na M. ul. č. XXXX/X proti povinnému Ing. E. L. nar. X.X.XXXX
bývajúcemu v M. na Š. ul. č. XX v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.5.2016 č.k. 43C 628/2015-74 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na určenie príspevku na
výživu rozvedenej manželky.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom namietala, že súd
nesprávne uviedol v odôvodnení, že sa stará o maloletého syna Z., čo konajúci súd zrejme nesprávne
interpretovalzjejvyjadrenia,vktoromuviedla,žepriurčenívýživnéhonarozvedenúmanželkužiada,aby
súd rozsudkom podmienil tento príspevok tak, že bude synovi okrem výživného prispievať aj hmotnou
formou, a to napríklad pečením jeho obľúbených múčnikov, zhotovením oblečenia šitím, pletením,
keďže v tomto smere má bohaté skúsenosti, a teda, aby určením príspevku na výživu rozvedenej
manželky neutrpelo jej dieťa žiadnu ujmu. Konajúci súd tiež nesprávne vyhodnotil skutkový stav, nakoľko

momentálne nedisponuje žiadnym príjmom, dokonca ani dávkou v hmotnej núdzi či príspevkom na
bývanie z dôvodu zneužitia verejnej moci Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I, ktorý jej
neoprávnene odňal sociálnu pomoc a jeho rozhodnutia podliehajú opravným prostriedkom. Skutkový
stav je taký, že nezamestnaná bola dva roky, a to v období rokov 2008 až 2010 (povinný nepravdivo
tvrdí, že počas manželstva nepracovala 8 rokov), a to v čase, keď bola na rodičovskej dovolenke,
pričom tento čas bol venovaný starostlivosti o dieťa, ktorý sa posudzuje, ako keby pracovala. Povinný
uvádza,žebolaopatrovateľkouato,žejeteraznezamestnaná,sizapríčinilasama.Súdmôženahliadnuť

a zabezpečiť si dôkaz podľa § 120 O.s.p. na Okresnom súde Košice I sp.zn. 39Cpr 2/2015 vo veci
vyplatenia jej nárokov z pracovnoprávneho pomeru trvajúceho v rokoch 2011 až 2014, kde sa uvádza
množstvo jej argumentov, že zamestnávateľ sa voči nej zachoval nepoctivo. Po ukončení spolupráce
s týmto zamestnávateľom dostala viaceré ponuky od rôznych agentúr pracovať ako opatrovateľka, ale
ani jedna nimi predložená pracovná zmluva nespĺňala zákonné požiadavky, dokonca jedna zmluva,
ktorú aj podpísala so Solid Care 24 s.r.o. s cieľom zamestnať sa, zaváňala trestným činom zavlečenia
do cudziny. Dohodu podpísala s podmienkou, že písomnosti ohľadom uzatvorenia pracovnoprávneho

vzťahu budú v súlade so zákonom. Po uvedení tejto jej podmienky agentúra ju už viac nekontaktovala.
Rovnako to bolo aj s ďalšími agentúrami, kde bolo toľko sankcií a postihov uvedených v zmluve voči
opatrovateľke, že ak by súhlasila s takou zmluvou, bola by vysoká pravdepodobnosť, že jej živnosť by jej
nepriniesla zisk, ale stratu. Súd konštatoval, že neuniesla dôkazné bremeno, pričom absolútne nevzal doúvahy ani jeden jej argument uvedený vo vyjadrení z 13.8.2015 k spisu č. 13C 221/2015 na Okresnom
súde Košice I vo veci určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela, ďalej z 6.11.2015 k spisu č.
43C 628/2015 a k rovnakému spisu aj vyjadrenie z 22.5.2016. Navyše je toho názoru, že predmetná

vec sa postúpila z Okresného súdu Košice I na Okresný súd Košice II s cieľom zahladiť jej tvrdenia
a skutočnosti, ktoré uviedla v rámci spisu č. 13C 221/2015 na Okresnom súde Košice I. Čo sa týka
vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, predkladá dôkaz, a to kópiu preukazu uchádzača
o zamestnanie, kde sám úrad práce jej stanovil dátum dostaviť sa na úrad za účelom aktívneho
preukázania hľadania zamestnania až s trojmesačným odstupom od posledného stanoveného dátumu,

čím určite došlo k porušeniu zákona o zamestnanosti, podľa ktorého je uchádzač o zamestnanie povinný
aktívne si hľadať zamestnanie a túto skutočnosť osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste
určenom úradom. Dostaviť sa na úrad práce po troch mesiacoch podľa jej názoru nepredstavuje aktívnu
formu hľadania zamestnania a preukazovania aktívneho hľadania zamestnania. Napriek tomu písomne
vždy každý mesiac dokladovala hľadanie si zamestnania a túto formu si zvolila kvôli neserióznosti Úradu
práce Košice I a potom ju ešte neoprávnene vyradili z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Súd v

rozsudku tiež uvádza, že jej exmanžel považuje za rozpor s dobrými mravmi priznanie príspevku na
výživu rozvedeného manžela. Ona zastáva názor, že by skutočne bolo v rozpore s dobrými mravmi
a morálkou, ak by jej príspevok určený nebol, a to už len na základe skutočnosti, že v čase jej straty
zamestnania v roku 2008, kedy bola v núdzovom stave, ju exmanžel absolútne nepodporil, provokoval
a vyhrocoval situáciu poškodzovaním jej osobných vecí, čím sa naplnila skutková podstata vzniku malej

škody približne v hodnote 300 €, preto navrhuje, aby prostredníctvom tohto konania sa uskutočnila
kompenzácia jej vzniknutých škôd počas manželstva spolu vo výške 300 € jednorazovo poštovým
poukazom zaslaným na jej adresu trvalého pobytu, čo od dátumu podania návrhu na toto konanie
do dátumu nárokovateľnosti podľa Zákona o rodine vychádza v prepočte približne 20 € mesačne a
v žiadnom prípade nepredstavuje vysokú položku pre exmanžela, ktorý je toho času dovolenkovo

vycestovaný v zahraničí. Uplatňuje si len to, v akom rozsahu jej exmanžel narobil materiálne škody
na jej osobných veciach neberúc do úvahy škody, ktoré jej spôsobil ekonomickým týraním počas jej
nezamestnanosti v rokoch 2008 až 2010. K odvolaniu pripojila dohodu o poskytnutí súhlasu medzi ňou
a Solid Care 24 s.r.o. z 20.8.2015, kópiu kontrolného preukazu o evidencii na ÚPSVaR Košice.

3. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Vyjadril názor,
že navrhovateľka si terajší stav zapríčinila sama, nemá obmedzenia a bola jej ponúknutá práca, ktorú
odmietla. Nemá teda záujem o zamestnanie, preto považuje priznanie príspevku za rozporné s dobrými
mravmi.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného (odporcu) uviedla, že exmanžel sa ani nesnaží
podložiť dôkazmi svoje argumenty na rozdiel od nej, keď predložila v odvolacom konaní dôkazy.
Exmanžel používa nelogické tvrdenia, hoci dobre vie, že je bez príjmu a tvrdí, že sa vie uživiť a
nejaví záujem o zamestnanie. Zdôrazňuje, že nie je zamestnaná a nepoberá žiaden príjem z dôvodu
nepriaznivých okolností, ale stále sa niečím užitočným zamestnáva, napríklad navrhla a zhotovila

vak na prezuvky alebo telesnú výchovu pre syna Z., ako aj peračník. Z toho vyplýva, že má záujem
pracovať a jednorazové vyplatenie sumy príspevku na výživu mieni investovať do vycestovania do
zahraničia za prácou ako opatrovateľka. Prejavila názor, že každý má právo získať prácu za legálnych,
zákonných a hlavne prijateľných podmienok, čo by mal exmanžel vziať na vedomie. Ďalej uviedla, že
príčinou nezúčastnenia sa aktivačných prác na základe ponuky práce od ÚPSVaR Košice I je nezákonné

predloženie tejto ponuky, ktoré sa momentálne preskúmava Krajským súdom v Košiciach. V uvedenom
konaní namietala, že dĺžka pracovného času uvedená v ponuke práce bola iná ako v dohode medzi
úradom práce a organizátorom činnosti, čo by mohlo mať vplyv na prípadne nežiaduce konfrontácie
medzi organizátorom činnosti a občanom v hmotnej núdzi. Ďalej uviedla, že exmanžel jej škodí aj v iných
sférach jej života, preto požaduje, aby ďalšie informácie uvádzané v jej vyjadrení boli pred protistranou

utajené.

5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že podľa § 66 CMP nie je odvolacími dôvodmi viazaný, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k
záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, ktorý správne právne posúdil, vysporiadal
sa so všetkými podstatnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na

určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti
o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
odvolací súd dodáva, že základnou hmotnoprávnou podmienkou existencie a trvania nároku na
príspevok na výživu rozvedeného manžela v zmysle § 72 ods. 1 Zákona o rodine je nepochybné
preukázanie, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Preukázanie tejto skutočnosti je

podmienkou vzniku nároku na príspevok, ale nie je hľadiskom určujúcim rozsah príspevku, ktorý zákon
vymedzuje pojmom primeraná výživa. To znamená, že nárok na príspevok na výživu rozvedeného
manžela prichádza do úvahy len vtedy, ak je splnená podmienka, že rozvedený manžel nie je schopný
sám sa živiť a až potom je možné určiť konkrétny rozsah výživného. Schopnosť (neschopnosť) bývalého
manžela živiť sa sám sa neodvodzuje od jeho skutočných, ale aj potencionálnych zárobkových možností

a takisto od jeho majetkových pomerov. Princíp potencionality v konaniach o výživnom podľa Zákona
o rodine má totiž prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že aj v prípade rozhodovania o určení
príspevku na výživu rozvedeného manžela musí byť preukázaná objektívna neschopnosť bývalého
manžela sám sa živiť vyplývajúca z jeho veku, zdravotného stavu, vzdelania, pracovných skúseností
a podobne, pričom v tomto prejednávanom prípade navrhovateľka nepreukázala žiadne objektívne

dôvody, ktoré jej bránia dosahovať akýkoľvek príjem, z ktorého by bola schopná uspokojovať svoje
potreby a v konečnom dôsledku podieľať sa aj na výžive maloletého dieťaťa pochádzajúceho z jej
manželstva s povinným (odporcom), výlučnú starostlivosť o ktoré zabezpečuje práve povinný (odporca).
Syn účastníkov konania, mal. Z., je vo veku 14 rokov, pričom navrhovateľka bola zaviazaná prispievať
na jeho výživu 60 € mesačne, ktoré výživné v zásade nepostačuje ani na pokrytie odôvodnených

potrieb maloletého v tomto veku na hranici prežitia, preto je nepochybné, že povinný (odporca) spolu
so svojou osobnou starostlivosťou o maloletého, ktorou sa čiastočne kompenzuje jeho vyživovacia
povinnosť k dieťaťu dopĺňa zdroj výživy maloletého v nepomerne väčšom rozsahu ako navrhovateľka,
teda matka maloletého. Povinný dosahuje príjem 591,70 € až 608 € mesačne a len za bývanie uhrádza
260 € mesačne. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré

nie je schopné samé sa živiť, má prioritné postavenie medzi vyživovacími povinnosťami, a preto súd
prvej inštancie správne konštatoval, že priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky by bolo
v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na skutočnosť, že povinný (odporca) zabezpečuje výživu
maloletého dieťaťa pochádzajúceho z jeho manželstva s navrhovateľkou zjavne na hranici svojich
možností. Napokon navrhovateľka odvodzuje svoj nárok na príspevok na výživu rozvedenej manželky

ako kompenzáciu za materiálne škody na jej osobných veciach, ktoré jej bývalý manžel mal spôsobiť
počas trvania manželstva v rokoch 2008 až 2010, ktorá skutočnosť nemá žiaden význam vo vzťahu
k preukázaniu podmienok vzniku nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela podľa § 72
ods. 1 Zákona o rodine, keďže nemá žiaden súvis s teraz tvrdenou odkázanosťou navrhovateľky
na primeranú výživu, ktorú by jej mal poskytovať bývalý manžel. Odvolací súd ďalej nepovažoval za

potrebné doplniť dokazovanie listinnými dôkazmi doručenými navrhovateľkou v odvolacom konaní, a
to dohodou o poskytnutí súhlasu medzi spoločnosťou Solid Care 24 s.r.o. a navrhovateľkou, ako aj
kontrolným preukazom nezamestnaného, nakoľko uvedené listiny nie sú spôsobilé osvedčiť aktívnu
snahu navrhovateľky zabezpečovať si zdroj príjmu, resp. nevyvracajú jej schopnosť zabezpečovať sizdroj príjmov. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol a zároveň v odôvodnení
rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil svoje úvahy, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci, odvolací
súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa

stotožnil s jeho odôvodnením.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).