Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010533
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316010533.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného O. M.,

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 1Pv 417/15/7702 zo dňa 13.06.2016, podľa § 284
ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. apríla 2017 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, súd obžalovaného: O. M., D.. XX.XX.XXXX S. C., H. N.
A.Š. XXXX/X, XXX XX C., pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že: dňa 05.06.2015 v čase okolo 12.10
hod. ako vodič motorového vozidla zn. T. T., I.. Č.. C.-XXXBJ pri jazde smerom do centra mesta C. a
následnomodbočovanídopravanamiestomimocestuzľavéhopruhuvosvojomsmerenaštvorpruhovej

komunikáciinauliciW.S.C.vošieldojazdnejdráhyanedalprednosťvjazdevpravompruhujazdiacemu
vodičoviM.S.,ktorýjazdilnamotocyklizn.C.XXXI..Č..C.-XXXACvpravomjazdnompruhuvrovnakom
smere, kde pri tomto došlo k nárazu ľavej prednej časti motocykla do pravých predných dverí a blatníka
vozidla T. T., pričom pri tejto nehode M. S. utrpel podľa znaleckého posudku trieštivú zlomeninu hlavice
ramennej kosti vľavo s posunom, zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti vľavo, pohmoždenie a
plošná odrenina v pravej oblasti ruky s dobou liečenia 112 dní, čím O. M. ako vodič porušil ustanovenie
§ 10 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,

ktorýjevobžalobeprávnekvalifikovanýako prečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a)
Trestného zákona, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 1Pv 417/15/7702-16
zo dňa 13. júna 2016 oslobodzuje, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodených: M. S., D.. XX.XX.XXXX, N. H. Č..
X, S. R. A., V..Z.., G. A. A., G. X, A., L.: XX XXX XXX, V. Z. A., A. C., D. Z. XX, C., L.: XX XXX XXX, s
uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryvHumennompodalnaobžalovanéhoO.M.obžalobupreskutokprávne

kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe i vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo vykonané výpoveďami obžalovaného, svedka
(poškodeného), výpoveďami znalca, autora odborného vyjadrenia, prečítaním znaleckého posudku a
odborného vyjadrenia a listinných dôkazov.

Obžalovaný O. M. vo svojej výpovedi uviedol, že je nevinný. Popísal spôsob, ako došlo k dopravnej
nehode, tak, že v tom čase šiel po štvorprúdovej komunikácii smerom do mesta C. v pravom pruhu,
kde chcel zájsť do areálu bývalých elektrární, preto sa počas jazdy držal v pravom jazdnom pruhu. Keďprechádzal popri objekte W., zaregistroval motocyklistu, ktorý z tohto objektu chcel vyjsť na hlavnú cestu.
Motocyklista riadne zastavil pred hlavnom cestou a dal mu prednosť. Keď popri ňom prešiel, v spätnom
zrkadle ešte videl, ako vyšiel R. W. do jeho jazdného pruhu smerom do centra mesta C.. Aj v tom

čase stále išiel v pravom jazdnom pruhu. Pri odbočke do areálu M. dal znamenie o zmene smeru jazdy
doprava, pretože sa chystal odbočiť do areálu bývalých elektrární. V tom čase bola čerstvo vyznačená
čiarapravejkrajnice,naktorejboliumiestnenékuželefirmyrealizujúcejznačenie.Keďsablížilkodbočke
do areálu bývalých elektrární, musel sa držať bližšie k stredovej deliacej čiare, ktorá oddeľuje pravý a
ľavý pruh jednosmernej komunikácie vedúcej do centra mesta, lebo na krajnici boli rozmiestnené kužele

a aby mohol s vozidlom medzi nich bezpečne vojsť. Išiel veľmi pomaly na druhom rýchlostnom stupni
a keď začal odbočovací manéver doprava, tak začul náraz do oblasti pravých predných dverí. Zľakol
sa, stočil volant, šliapol na brzdu a zastavil. Vpravo pri múriku videl ležať motocykel a pri ňom vodiča
motocykla vstávajúceho zo zeme. Hneď sa ho opýtal, či je zranený, či má volať sanitku. Vravel, aby
volal iba políciu, no on zavolal záchranku aj políciu. Potom sa snažil zabezpečiť miesto nehody, rozložil
výstražný trojuholník, obliekol si vestu a čakal na príjazd polície a sanitky.

Obžalovaný zdôraznil, že v znaleckom posudku znalca O. pri rekonštrukcii sa uvádza, že na dverách
vozidla sú kĺzové oterové stopy motocykla (fotografia na čl. 106 pozn. samosudcu). Podľa neho uhol,
pod ktorým narazil motocykel do vozidla, zodpovedá tomu priebehu nehodového deja, ktorý popísal on,
pretože pokiaľ by išlo o náraz priamejší, tak motocykel by zanechal väčšie stopy a pravdepodobne by

aj vodič motocykla preletel cez kapotu vozidla. Dvaja nezávislí znalci určili, že miesto zrážky sa stalo
0,8 metra od pravej vodiacej čiary pri krajnici, čo potvrdzuje aj jeho výpoveď, takže dopravná nehoda sa
nemohla stať pri odbočovaní z ľavého pruhu, ako to tvrdí pri svojich výpovediach motocyklista. Tvrdil to
aj pri rekonštrukcii nehody, čo vylúčil aj znalec v znaleckom posudku, aj znalec v odbornom vyjadrení,
ktoré je doložené v spise.

Poškodený M. S. vypočutý na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka uviedol, že k
dopravnej nehode uviedol, že vychádzal na hlavnú cestu a chcel ísť smerom do mesta. Pred príjazdom
na hlavnú cestu zastavil a všimol si, že v ľavom pruhu prešlo nejaké auto. Keďže v pravom jazdnom
pruhu (ide o jednosmernú komunikáciu - dvojprúdová cesta smerom do centra mesta) nešlo žiadne

vozidlo, vyrazil smerom do mesta. V tom čase už medzi ním a vozidlom idúcim v ľavom pruhu vznikol
určitý odstup a on pokračoval smerom do centra. Keď zbadal, že auto jazdiace v ľavom pruhu začína
brzdiť, skontroloval, či na semafore nesvieti červené svetlo, no nezistil žiadny dôvod pre plynulosť svojej
jazdy. Zrazu vodič auta idúceho v ľavom jazdnom pruhu v tom istom smere ako on zapol ukazovateľ
smeru do pravej strany a začal aj s vozidlom odbočovať, v dôsledku čoho on narazil do pravých predných

dverí jeho auta. Nevie teraz posúdiť, či mohol vykonať nejaký úhybný manéver do pravej strany, ale je
pravda, že zabrzdil. Pred zrážkou sa pohyboval niekde v strede pravého jazdného pruhu, nešiel celkom
po pravej strane, lebo vtedy sa maľovali čiary na krajnici a mohol ísť rýchlosťou okolo 50 max. 55 km/
hod. Kužele boli rozložené na pravej strane. V čase jeho nárazu do vozidla bolo auto šikmo, nebolo
kolmo. Auto neodbočilo náhle. Myslel si, že odbočuje z pruhu do pruhu, a nemyslel si, že odbočí mimo

cesty vpravo.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom L.. M. O. vyplynulo, že vodič vozidla T.
T. jazdil v prednehodovom deji po priamom prehľadnom úseku štvorprúdovej komunikácie v obci, za
nezníženej viditeľnosti a na suchej vozovke, kde boli rozložené dopravné kužele v oblasti pravej vodiacej

čiary, a kde mal v úmysle odbočiť do areálu mimo komunikácie vpravo. Pred odbočovaním spomalil a
počas odbočovania v šikmej polohe do jeho pravej strany narazil motocyklista na motocykli Honda,
ktorý prichádzal k nemu zozadu po jeho pravej strane. Vodič motocykla Honda 125 do vozovky
vchádzal z areálu po pravej strane štvorprúdovej komunikácie po prejdení vozidla Ford a pokračoval v
rovnakom smere v úmysle pokračovať priamo. Nakoľko vodič motocykla na odbočovanie vozidla Ford

na zabránenie zrážke včas nereagoval a v čase prechádzania vedľa neho vpravo narazil do jeho pravej
strany. Je technicky prijateľné, že vodič vozidla Ford jazdil v prednehodovom deji rýchlosťou okolo 50
km/hod., pred odbočovaním z komunikácie vpravo spomalil a v čase zrážky mal rýchlosť okolo 15 km/
hod. Vodič motocykla Honda do vozidla Ford narazil rýchlosťou okolo 50 km/hod. Podľa znalca miesto
zrážky nezodpovedá výpovedi vodiča motocykla v ľavej časti pruhu. Vodič motocykla mohol dopravnej

nehode zabrániť, ak by včas zaregistroval úmysel vodiča vozidla Ford jazdiaceho pred ním odbočovať
z komunikácie vpravo. V prípade, že vodič vozidla Ford odbočoval vpravo z priestoru pravého pruhu,
kde včas zapol i ukazovateľ smeru, technickou príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča
motocykla Honda, predchádzanie vpravo odbočujúceho vozidla vpravo.Znalec L.. M.D. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k stretu vozidla a motocykla
došlo v pravej časti pravého jazdného pruhu v smere pôvodnej jazdy vozidiel okolo 0,8 m od pravej

vodiacej čiary do vozovky, čo bolo zistené z ryhy vpravo od pravej vodiacej čiary vozovky a z konečnej
polohy motocykla na mieste dopravnej nehody. Nie je možné určiť, z ktorého jazdného pruhu odbočoval
obžalovaný vpravo, pre nedostatok technicky použiteľných podkladov, pretože nebola tam žiadna stopa.
Do polohy v čase zrážky a konečnej polohy po zrážke sa vozidlá mohli dostať i tým spôsobom, že
vozidlo Ford odbočovalo z ľavej časti pravého jazdného pruhu v smere pôvodnej jazdy prudším oblúkom

do areálu, ale i miernejším oblúkom z ľavého jazdného pruhu v smere pôvodnej jazdy. Jeho názor podľa
miesta zrážky pri pravom okraji pravého jazdného pruhu je ten, že vozidlo Ford odbočovalo z pravého
jazdného pruhu. K zrážke podľa znalca s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo tak, ako uvádza vodič
motocykla, ale tak, ako to uvádza vodič vozidla Ford.

Podľa odborného vyjadrenia L.. Š. G., znalca z odboru cestná doprava - na hlavnom pojednávaní

prečítané ako listinný dôkaz, nakoľko bolo vypracované v konaní o priestupkoch na základe žiadosti
OR PZ, ODI Humenné (čl. 166, 167 a nasl.) - na základe prevedenej analýzy nehodového deja jazdil
vodič vozidla Ford Focus v smere do centra mesta v ľavom jazdnom pruhu štvorpruhovej komunikácie
rýchlosťou 39,91 km/hod. Pri odbočovaní vpravo na miesto mimo cesty vošiel do jazdnej dráhy
motocykla Honda 125, ktorý sa pohyboval po pravom jazdnom pruhu rýchlosťou 65 km/hod. do centra

mesta a došlo k ich zrážke. Technickou príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla
Ford, a to kolízny odbočovací manéver, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a ktorej vodič motocykla nedokázal
zabrániť.

Svedok L.. M. Z. - autor odborného vyjadrenia č. XX/XXXX poukázal na hlavnom pojednávaní na to, že

podľa výpovede vodiča motocykla sa tento po spozorovaní pravého smerového svetla mal nachádzať
2-3 metre za vozidlom. Uviedol, že osobné motorové vozidlo do objektu, kde odbočovalo, technicky
nedokáže bezpečne odbočiť z rýchlosti 50 km
za hodinu. Mohlo by dôjsť k bočnému šmyku. Z uvedeného dôvodu vodič pred odbočovaním musel
začať brzdiť. S poukázaním na priebeh týchto ciest preto zvážil hraničný variant, kde by ešte išlo o

bezpečné odbočenie vozidla za predpokladu, že na začiatku odbočovania by sa pohybovalo rýchlosťou
max. 30 km/hod. Keď sa zohľadní skutočnosť, že vozidlo jazdiace rýchlosťou 50 km/hod. prejde za 1
sekundu vzdialenosť 13,89 metra, a pri 30 km/hod. prejde vzdialenosť 8,33 metrov, čiže ak dej prebiehal
tak, ako hovorí vodič motocykla, potom každou sekundou sa vzdialenosť medzi motocyklom a vozidlom
skráti o 5,56 metra. Vozidlo je poškodené v pravej prednej časti. Možno povedať, že oter od pneumatiky

predného kolesa motocykla bol zistený na disku pravého predného kolesa vozidla, čo je vo vzdialenosti
približne 3,5 metra od zadného rohu vozidla. Ak sa zohľadní výpoveď vodiča motocykla, že
spozoroval pravé smerové svetlo 2-3 metre za vozidlom, a miesto kontaktu kolies, potom motocykel
musel prejsť dráhu 5,5 až 6,5 metra. S poukazom na predtým uvedené zistenie, že každou sekundou
sa vzájomná vzdialenosť medzi vozidlom a motocyklom pri rýchlosti auta

30 km/hod. a rýchlosti motocykla 50 km/hod., skracuje v priemere o 5,56 metra, potom motocykel narazil
do pravého boku vozidla v čase 0,99 až 1,17 sekundy od momentu, čo vodič motocykla rozpoznal, alebo
mal rozpoznať rozsvietenie zadného smerového svetla. Za čas 0,99 až 1,17 sekundy vozidlo rýchlym
manévrom dokáže vybočiť o priečnu vzdialenosť 0,78 až 1,37 metra. Čiže aj keby boli postavené vozidlá
do variantu, že úkon odbočovania vpravo vodič vozidla zahájil z polohy, keď pravým okrajom vozidla

by sa pohyboval po prerušovanej čiare oddeľujúcej pravý a ľavý jazdný pruh, potom v čase nárazu
motocykla do jeho pravého boku pravý predný roh vozidla by sa nachádzal vo vzdialenosti 0,78 až
1,37 metra vpravo od stredovej prerušovanej čiary a nie 0,8 metra vľavo od pravej vodiacej čiary, a
pritom z predloženej dokumentácie zreteľne vyplýva, že motocykel narazil svojím kolesom do pravého
predného kolesa vozidla, tam ostal ster po pneumatike. Poukázal na to, že motocykel predným kolesom

kontaktoval pravé predné koleso vozidla a nie predný roh vozidla, čiže miesto zrážky medzi vozidlom a
motocyklom nemôže byť v oblasti polohy pravého predného rohu vozidla.

Ďalej uviedol, že vo fotodokumentácii je znázornené poškodenie auta. Je zreteľná čierna šmuha na
disku, ktorú mohla zanechať iba pneumatika motocykla aj s poukázaním na rozsah motocykla. Preliačina

na pravých predných dverách vozidla bola spôsobená kontaktom s mäkkou časťou, ktorá nezanechá
výrazné ryhy. Je presvedčený o tom, že tú preliačinu spôsobil náraz tela motocyklistu. Na obrázku č.
2 na str. 5 jeho vyjadrenia je na pravých predných dverách v žltom krúžku znázornená oterová stopa
s ryhou, ktorá bola spôsobená časťou motocykla, pravdepodobne oporným stojanom, a v červenomkrúžku je zachytená preliačina bez výraznejšieho poškodenia laku, čo mohlo byť spôsobené nárazom
tela motocyklistu.

L.. M. Z., autor odborného vyjadrenia č. XX/XXXX vyslovil záver, že výpoveď vodiča motocykla je
vzhľadom na to, čo už uviedol, technicky neprijateľná.

Prokurátor na základe vykonaného dokazovania navrhol uznať obžalovaného za vinného zo skutku
uvedenéhovobžalobestamuvedenouprávnoukvalifikáciouauložiťmuzatopodmienečnýtrestodňatia

slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, zároveň uložiť trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých skupín v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby pri zohľadnení
poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j) TZ.

Poškodený trval na navrhnutej náhrade škody.

Obhajca uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa stal skutok tak, ako je
uvedený v obžalobe. Naopak - najpravdepodobnejšie sa skutok stal tak, ako to uvádza obžalovaný.
Poukazujúc na vykonané dokazovanie navrhol zohľadniť tieto pochybnosti tak, aby súd aplikoval zásadu
in dubio pro reo - v pochybnosti v prospech obžalovaného, a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

V záverečnej reči obžalovaný uviedol, že necíti sa byť vinný. Podľa neho bolo preukázané, že skutok sa
nestal tak, ako ho popísal poškodený. Bolo to vyvrátené dvomi nezávislými znalcami z odboru cestná
doprava, preto žiada, aby ho súd v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil. Aj pri prednese posledného
slova uviedol, že je nevinný.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania súd konštatuje, že na hlavnom pojednávaní
vypovedali obžalovaný aj poškodený protichodne - podľa nich zodpovednosť za vznik dopravnej nehody
nesie práve ten druhý. Ďalší svedkovia dopravnej nehody zistení políciou neboli, preto súd vykonal
dokazovanie znaleckým posudkom a odbornými vyjadreniami a výsluchmi ich autorov - L.. O. V. L..
Z.V.. Ako listinný dôkaz bolo prečítané odborné vyjadrenie Č.. XX/XXXX L.. Š. G. (čl. 167), ktoré bolo

vypracované na základe žiadosti OR PZ, ODI Humenné v konaní o priestupkoch.

Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 TP, podľa ktorej orgány činné
v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 278 ods. 2 TP, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté
na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pochybnosti o prednehodovom
deji a vzniku dopravnej nehody sú v takom rozsahu, že neumožňujú súdu bez akýchkoľvek pochybností
konštatovať, že O. M. ako vodič porušil svoje povinnosti dané zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho by došlo k nehode. Znalec L.. O. a autor
odbornéhovyjadreniamiL..Z.saskôrpriklonilikverziiobžalovaného,ktorúpovažujúzapravdepodobnú.

Podľa § 285 písm. a, b, c TP, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b) skutok nie je trestným činom,
c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,

Oslobodenie podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku je na mieste ako v prípade, ak sa preukáže, že
sa skutok nestal, tak aj v prípade, ak po úplnom a správne vykonanom dokazovaní a po všestrannom
zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok naozaj stal
(R22/1968-II).Narozdielodustanovenia§215ods.1písm.a)TP, sanevyžadujepreukázanie(rozumná

istota), že sa skutok nestal.Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa písm. b) sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v
obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom,
a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.

K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa písm. c) dôjde vtedy, ak dokazovaním vykonaným
na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje
znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve
obžalovaný, kto inkriminovaný skutok spáchal.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že k dopravnej nehode došlo zavinením obžalovaného tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby.

Súd preto zvažoval, či obžalovaného oslobodí podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku - pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, alebo podľa § 285 písm. b) Trestného

poriadku - že skutok nie je trestným činom, prípadne podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku - pretože
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Pri hodnotení jednoty a totožnosti skutku, ale najmä
jehonásledku-zraneniepoškodenéhopridopravnejnehodesasúdpriklonilkzáveru,žeskutokuvedený
v obžalobe nie je trestným činom, nakoľko sa stal, pretože k dopravnej nehode a zraneniu poškodeného
došlo, nie však v dôsledku porušenia povinnosti vodiča obžalovaným O. M..

Aj keď si poškodený M. S. a poškodená S. R. A., V..Z.., riadne uplatnili nárok na náhradu škody, súd
ich podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces, pretože
obžalovaného súd spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže
podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo

vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.