Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205053
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814205053.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47
150 513, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, právne zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej: R. V., nar. XX.XX.XXXX, XXX
XX V. XX, za účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7,

811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zastúpené JUDr. Patrik Podhorský, Zámocká 36, 811 01
Bratislava,ozaplateniesumy992,70eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 9C/57/2014-76 zo dňa 09.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje prvoinštančný rozsudok vo výroku o trovách konania Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962.

Priznáva Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 556,90 eur s
príslušenstvom zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 435,80 eur s úrokmi z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 49,32 eur od 18. 06. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne

zo sumy 48,44 eur od 18. 07. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 180 eur od 28. 07. 2011 do
zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 158,04 eur od 18. 08. 2011 do zaplatenia, a to všetko v mesačných
splátkach po 20 eur splatných vždy do 30. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku
pod následkom straty výhody splátok. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej a vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania vo výške 12 %.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

§ 43 ods. 1, § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2013 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1
až 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 2, 3 a 5, § 53 ods. 4 písm. k), § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, § 10c, § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
V odôvodnení uviedol, že pred začatím pojednávania žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti
zmluvnej pokuty vo výške 556,90 eur s prísl.. S ohľadom na uvedené, súd konanie časti sumy 556,90
eur zastavil.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa
19.11.2010 uzavretá podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o poskytovaní služby a nájme
KZ s tým, že právny predchodca žalobcu za poskytnuté služby vystavil žalovanému vyššie uvedené
faktúry.
Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu

ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.Žalobca zobral svoj návrh v časti požadovaných pokút vo výške 556,90 eur spolu s úrokom z omeškania
späť. Súd na základe toho konanie v tejto časti zastavil a zaoberal sa len ostatnými nárokmi, ktoré si
žalobca uplatnil.

Žalovaný nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o poskytovaní služby, nesplnil svoju povinnosť
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, ktorú mu pôvodný veriteľ fakturoval jednotlivými
faktúrami.
Žalovaný neuhradil faktúry za služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol v mesiacoch máj
až júl 2011. Súd vyhovel návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal svojho nároku na úhradu sumy 435,80 eur

za poskytnuté služby na základe žalobcom predložených faktúr. Žalovaný cenu poskytovaných služieb
právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil, preto súd považoval nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný
a preukázaný.
Vo vzťahu k výroku o trovách konania uviedol, že čiastočné zastavenie konania v sume 556,90 eur
považoval za neúspech žalobcu, nakoľko žalobca túto časť žaloby vzal späť bez udania dôvodu a zavinil
tak zastavenie konania.

Keďže súd žalobe v časti sumy 435,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
49,32 eur od 18. 06. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 48,44 eur od 18. 07. 2011 do zaplatenia,
9,50 % ročne zo sumy 180 eur od 28. 07. 2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 158,04 eur od
18. 08. 2011 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti konanie zastavil, súd mal za to, že žalobca bol v
konaní úspešný vo výške 44 % (435,80/992,70 x 100 = 43,90) a neúspešný vo výške 56 %.

Úspešnejší žalovaný, ako aj vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného, majú nárok na náhradu
trov konania v pomere výsledného úspechu, t.j. vo výške 12 % (56% - 44%), pričom o konkrétnej výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podal

v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že predpokladom priznania trov právneho
zastúpenia niektorej zo strán sporu ako aj intervenientovi je v účelnosť takto vynaložených trov. Vedľajší
účastník v rámci svojej účasti v konaní nikdy spravidla nepoukáže na žiadnu skutočnosť, na ktorú by
nemali povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti súdy. S ohľadom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
intervenient žiadnym spôsobom nie je schopný ovplyvniť priebeh konania alebo zabezpečiť iný výsledok,

ku ktorému by nedospel sám súd. Jeho úkony sú nadbytočné a neúčelné. Ministerstvo hospodárstva SR
podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov
v konaniach pred súdmi. Poukázal na rozhodnutie NSSR sp. zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014,
6 MCdo 5/2013 z 19.03.2014, uznesenie Krajského súdu V Bratislave zo dňa 25.06.2013, sp. zn.
9Co/375/2013, uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/1054/2015-15 zo dňa 29.06.2016. Právo

na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vznikne len v tom prípade, ak vzniklo účastníkovi
konania, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje. Ak súd v pôvodnom rozhodnutí rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov nepriznáva, nie je ju možné ani dodatočne priznať vedľajšiemu
účastníkovi. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel a zrušil
napadnuté rozhodnutie v časti trov priznaných vedľajšiemu účastníkovi, resp. intervenientovi. Zároveň

si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaná ani Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa§470ods.2CSPprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po 01.07.2016,
pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1, 473, 474 CSP už v režime CSP. Pokiaľ
však ide posúdenie otázky náhrady trov konania subjektu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov a

samotnéposúdeniepostaveniasubjektuVšeobecnáochranaprávspotrebiteľovvkonanípo01.07.2016,
tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny
poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím
účinnosti CSP (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady
právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie tohto subjektu, ktorý do konania vstúpil
pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva

zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.
Na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník
nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v
nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016. Aj oznámenie určitého subjektu,
že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným

úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá
C. s. p. zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C.
s. p. bez ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany
legitímneho očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov
právneho štátu. Okrem toho by takýmto výkladom nebol rešpektovaný ústavný princíp rovnosti, pretože

trvanie nadobudnutého statusu vedľajšieho účastníka by nebolo závislé na naplnení jeho zmyslu (ktorým
je dosiahnutie víťazstva v spore tej strany, na strane ktorej vedľajší účastník vystupuje, a ktorý trvá až
do právoplatného rozhodnutia vo veci) , ale na náhodilosti, t. j. na tom, či konanie bolo k 1. júlu 2016
právoplatne skončené alebo neskončené (uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 181/2015).
Z obsahu spisu vyplýva, že občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vstúpilo do

konania v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník na podporu žalovanej dňa 09.09.2014.
V podaní zo dňa 12.12.2014 občianske združenie poukazovalo na spotrebiteľský charakter sporu,
namietalo nedôvodnosť žaloby v časti sumy 418,90 Eur predstavujúcej zmluvné pokuty požadované na
základe neprijateľných zmluvných podmienok. Zároveň si uplatnilo trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia.

Súd prvej inštancie o námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania vznesenej
žalobcom rozhodol uznesením č.k. 9C/57/2014-51 zo dňa 23.02.2015 tak, že túto námietku zamietol.
Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
12Co/100/2015-62 zo dňa 11.05.2016 a nadobudlo právoplatnosť 24.06.2015.
Žalobca vzal žalobu späť v časti zodpovedajúcej zmluvným pokutám vo výške 556,90 Eur bez uvedenia

dôvodu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie konanie v tejto časti napadnutým rozsudkom zastavil. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca zavinil zastavenie konania, čo možno považovať za jeho neúspech
v spore práve v časti (dokonca nad rámec) namietanej občianskym združením v podaní zo dňa
12.12.2014. Keďže Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ako osoba konajúca sama za seba (§ 93
ods. 4 O.s.p.) bola v konaní vzhľadom na ňou namietanú nedôvodnosť žaloby v časti zmluvných pokút

vo výške 418,90 Eur plne úspešná, bolo dôvodné priznať jej náhradu trov konania v plnom rozsahu
(§ 256 CSP). Bolo preto správne, ak súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na náhradu trov konania
subjektu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Súd prvej inštancie združeniu Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov priznal náhradu trov vo výške 12 %, odvolanie voči tomuto rozhodnutiu podal iba žalobca,
preto odvolací súd s ohľadom na čl. 16 ods. 3 CSP nemohol rozhodnutie zmeniť v neprospech žalobcu a

priznať Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
PokiaľžalobcavodvolanínamietaneúčelnosťtrovvynaloženýchVšeobecnáochranaprávspotrebiteľov,
tu odvolací súd konštatuje, že účelnosť trov doposiaľ súdom prvej inštancie posudzovaná nebola, keďže
vyhodnotenie účelnosti trov konania má vplyv len na výšku náhrady trov konania, nie na samotný nárok
na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude súd prvej inštancie rozhodovať

až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa účelnosti trov
sú preto predčasné a v tomto štádiu konania neopodstatnené.
Za daného stavu odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie v napadnutom rozsahu
ako vecne správne potvrdil.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho
konania úspešnému združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Z uvedeného dôvodu odvolací

súd tomuto združeniu priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému
žalobcovi.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.