Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 9, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216202009
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8216202009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO:
31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, N.,
o zaplatenie 350,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov,
č. k. 1C/101/2016-43 zo dňa 29.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzujerozsudokvjehonapadnutejčasti,t.j.okremvýrokuopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovi
219,30 Eur.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 219,30
eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov
konania stranám nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 1, § 52, § 53, § 54, § 121 ods. 3, § 451, § 457, § 517
ods. 2, § 559 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
§ 261 ods. 3 písm. d), § 273 ods. 1, § 497, § 499, § 708 ods. 1 a 2, § 709 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1,

§ 714 ods. 1, § 716 ods. 1, § 718 ods. 1, § 719a Obchodného zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 28.05.2012 Zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov. Predmetom uvedenej Zmluvy bolo zriadenie účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX (čl. I. Zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve,
Všeobecných obchodných podmienkach a v ďalších podmienkach. Zároveň medzi stranami sporu bola
uzavretá zmluva o používaní platobnej karty a elektronického bankovníctva. Súd prvej inštancie mal

za preukázané, že žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a dlžník
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti a že predmetná zmluva je typickou formulárovou zmluvou, pričom jej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky ( ďalej aj VOP ). Vzhľadom k uvedenému
súd prvej inštancie podrobil vzniknutý záväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu súdnej kontrole
z hľadiska prijateľností dojednaní v kontexte spotrebiteľského práva, a teda použil ust. Občianskeho
zákonníka na posúdenie otázok týkajúcich sa splnenia či existencie dlhu a pod. Z výpisov z účtu na

meno žalovaného vyplynulo, že súčet výberov a vykonaných platieb predstavoval ku dňu 31.10.2012
sumu 344,58 eur, súčet platieb a zostatku na účte sumu 124,70 eur (100,12 eur + 24,58 eur), dlh
žalovaného teda bol 219,30 eur. Suma 131,20 eur predstavovala - poplatky za vedenie účtov, úroky,
poplatky za osobný účet, upomienky a pod. za obdobie od 01.11.2012 do 28.03.2013, vysporiadanie naúčte vykonané do sumy 350,50 eur (219,30 eur + 131,20 eur). Po 31.10.2012 žalovaný už nevykonával
žiadne transakcie na účte, boli len účtované poplatky do výšky 131,20 eur. Súčet poplatkov za vedenie
účtu a úrokov a poplatku za upomienku teda predstavovala časť zo žalovanej sumy, a to 131,20

eur, pričom žalobca žiadal aj úrok vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 01.05.2013 do zaplatenia.
Keďže samotná Zmluva neupravovala konkrétne aké odplaty za služby by bol a za akých podmienok
žalovaný povinný platiť, (zmluva len odkazuje na Sadzobník poplatkov a VOP), nároky žalobcu
uplatnené v konaní čiastočne vyplývajú z obsahu VOP a Sadzobníka, na ktoré zmluva poukazuje
(čo do sumy 131,20 eur ). VOP, Úrokové sadzby produktov a Sadzobník boli vopred predtlačené,

dané, vypracované veriteľom, klienti si ich žiadnym spôsobom nedojednávali, nemali právo individuálne
vyjednať ich znenia. Súd prvej inštancie ustálil, že nie je postačujúce konštatovanie v zmluve, že klient
sa s VOP a Sadzobníkom oboznámil, či si ich prečítal a sú súčasťou zmluvy. Navyše, ako vyplýva z
predložených listinných dôkazov, VOP, Úrokové sadzby a Sadzobník môže veriteľ - žalobca kedykoľvek
v priebehu trvania zmluvného vzťahu zmeniť a klienti by nimi boli bez ohľadu na ich súhlas / nesúhlas
viazaní. Čo sa týka poplatku za poskytovanie služieb ( okrem iného ), v dôsledku účtovania ktorého

sa následne po 01.11.2012 dostával žalovaný ďalej do debetu na účte, súd prvej inštancie uviedol, že
tento považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tento poplatok nemôže mať povahu odplaty za
konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, keďže bolo preukázané, že od 01.11.2012 žalovaný
neuskutočňoval na účte žiadne transakcie, za ktoré by si banka mohla účtovať odplatu. Tieto poplatky
boli teda účtované na účte žalovaného bez poskytnutého protiplnenia banky, pričom takéto poplatkové

zaťaženie je neprijateľné. Rovnako čo do sadzby, ktorou bolo nepovolené prečerpanie úročené vo
výške 28 %, súd prvej inštancie to posúdil ako neprijateľné dojednanie, a to vo vzťahu k priemerným
úrokovým mieram z úverov zverejnených NBS za rok 2012 (v rozpätí 8,28 % - 13,79 % ). Navýšenie na
dvojnásobok zistených sadzieb bolo dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi, a o to viac, že vyplývalo z
predložených Úrokových sadzieb,ktoréspotrebiteľosobitnenevyjednávalanineovplyvňovalabolidané

výlučne veriteľom. Poplatky za výzvy, či upomienky už boli súdmi opakovane vyhlásené za neprijateľné,
a preto ani takéto žiadané plnenie nemožno súdom priznať. Ak by aj uvedené zmluvné strany dojednali v
zmluve, toto by predstavovalo neplatný právny úkon dojednaný v rozpore so zákonom a dobrými mravmi
(§ 39 OZ). Dojednania o poplatkoch, úrokoch nemôžu byť v súlade s úpravou spotrebiteľských zmlúv
uvedených v OZ a v zákone na ochranu spotrebiteľa ani s účelom Smernice Rady č. 93/13/EHS, a preto

ich súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľné. S neprijateľným plnením žalovaný nemôže byť ani v
omeškaní. Súd prvej inštancie mal za sporné, či o tvrdenom debetnom zostatku na účte mal žalovaný
vedomosť, či mu vôbec boli doručované výpisy z účtu poštou, resp. výzvy (dôkaz nebol predložený) a
pod. Nakoľko súd prvej inštancie ustálil, že v konaní bolo preukázané reálne plnenie žalobcu do výšky
219,30 eur, žalobcovi bolo v tejto časti vyhovené. S ohľadom na vyššie uvedené žaloba v prevyšujúcej

časti bola zamietnutá. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 odsek 2 v
spojení s § 262 CSP tak, že stranám nepriznal ich náhradu, keďže žalobca mal v konaní úspech len
čiastočný a žalovanému ani žiadne trovy konania nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý odvolaním

namietol II. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Namietal,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na príslušné zákonné
ustanovenia, ktoré výslovne nestanovujú, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť
individuálne dojednané. Navyše, výška úrokovej sadzby banky pre depozitné produkty sa môže meniť,
keďže je závislá na celom rade faktorov. Aktuálnu výšku úrokovej sadzby banky pre depozitné produkty

banka oznamuje zverejnením. Žiadal rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a vyhovieť jeho žalobe v
celom rozsahu. Žalobca si uplatnil trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj

webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.04.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je nedôvodné.7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

10. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi

stranami sporu, založeným dňa 28.05.2012 Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov,
predmetom ktorej bolo zriadenie účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (čl. I. Zmluvy) a Zmluvou o používaní
platobnej karty a elektronického bankovníctva.

12. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ ide o nárok, ktorý v

prevyšujúcej časti zamietol, teda nepriznal žalobcovi sumu 131,20 eur, ktorá pozostáva z poplatkov
za vedenie účtov, úrokov, poplatkov za osobný účet, upomienky a pod. za obdobie od 01.11.2012 do
28.03.2013.Vtomtosmerejerozhodnutiesúduprvejinštanciezákonnéavecnesprávne.Zdokazovania
bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva neupravuje konkrétne aké odplaty za služby by bol a za
akých podmienok žalovaný povinný platiť, táto len odkazuje na Sadzobník poplatkov a VOP. Úrokové

sadzby produktov, Sadzobník a ani VOP neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu. Súd
prvej inštancie podrobil prieskumu aj poplatky za poskytovanie služieb (okrem iného) a sadzby, ktorými
bolo nepovolené prečerpanie úročené. Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia
banky súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako neprijateľné rovnako ako aj výšku sadzby, ktorou bolo
nepovolené prečerpanie úročené, vo vzťahu k priemerným úrokovým mieram z úverov zverejnených

NBS za rok 2012.

13. V súvislosti s uplatnenými poplatkami spolu s úrokmi žalobca poukazuje predovšetkým na príslušné
články všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú byť súčasťou zmlúv uzavretých medzi bankou
a klientom, a tvoria časť ich obsahu.

14. Podľa § 273 ods. 1 Obch. zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

15. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca ohľadom nároku na zaplatenie v súdnom konaní uplatnenej
pohľadávky odkazuje na VOP. Ide o podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje Prima banka Slovensko,
a. s. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť
ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda
ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol

ovplyvniť ich obsah. V zmysle § 53 ods. 3 Obč. zákonníka, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca)
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Takéto podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ
plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľnépodmienky (§ 53 ods. 4 písm. a/ OZ) a ich neprijateľnosť znamená zároveň ich neplatnosť (§ 53 ods.
5 OZ). Teda v tejto súvislosti sa odvolací súd plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie,
že VOP, na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich

neprijateľnosť. Inými slovami, individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na
Sadzobníkpoplatkovzmluvaodkazuje.Nakoniec,neindividuálnosťdojednaniaVOPvyplývaajztoho,že
neboli nikým podpísané ani dátumované. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh žalobcu
ohľadom sumy 131,20 eur, tvorenej poplatkami za vedenie účtov, úrokami, poplatkami za osobný účet,
upomienkami a pod., napadnutým výrokom zamietol.

16. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

17. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným

predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil
riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivéodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,sktorýmsaplnestotožňuje,aktorépovažuje

za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.

19. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako
rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).