Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 9, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615215792
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615215792.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcov 1/ W. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T., B. M. XXXX, 2/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., B. M. XXXX, 3/ H. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T., B. M. XXXX, 4/ W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., B. M. XXXX, 5/ H.
O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., N. XXX/XX, všetci zastúpení splnomocneným zástupcom H. O.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., N. XXX/XX, proti žalovanej Y.. W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., W.
X, v konaní o zaplatenie 252,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 6C/386/2015-140 zo dňa 12.01.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobcovia m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/,
4/, 5/ sumu 96,38 Eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 96,38 Eur od 16.07.2014
do 09.09.2014, spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 96,38 Eur od 10.09.2014 do
zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením pohľadávky
jednému zo žalobcov zaniká povinnosť zaplatenia ďalšiemu zo žalobcov v rozsahu plnenia. Konanie

v časti zaplatenia sumy 156,51 Eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 156,51 Eur
od 16.07.2014 do 09.09.2014, spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 156,51 Eur od
10.09.2014 do zaplatenia zastavil. Žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 23,80%. Rozhodol tak s odôvodnením, že medzi žalobcami
ako spoluvlastníkmi pozemku a žalovanou ako užívateľkou nedošlo k dohode o výške nájmu ani k
uzatvoreniu nájomnej zmluvy, preto pri určení výšky nájmu za užívanie pozemku bol dôvodný postup
podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách.

Žalobe žalobcov však pre vznesenú námietku premlčania bolo možné len čiastočne vyhovieť a v časti
bolo potrebné konanie zastaviť pre späťvzatie žaloby žalobcami.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalaodvolaniežalovanádovýrokunaplnenieatrováchkonania.
Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne tento zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní predovšetkým poukazovala
nato,ževkonanídošlokprocesnémupochybeniu,pretožežalobkyňa5/malaplnúmocnazastupovanie

ostatných žalobcov len do 31.12.2016, pričom súd napriek tomu, že toto plnomocenstvo zaniklo, naďalej
vo veci konal so žalobkyňou 5/, ako zástupkyňou aj ostatných žalobcov. Okrem toho súd nesprávne
rozhodol aj o trovách konania. Podľa jej názoru súd nesprávne dospel k výške percentuálnej náhrady
trov konania. Pokiaľ ide o vec samú, bola presvedčená, že pozemok, ktorý užíva, užívala dobromyseľneod roku 1992 bez toho, že by mala vedomosť o tom, že tento nadobudli žalobcovia 1/ až 5/. Pozemok
zveľaďovala, obhospodarovala, a preto bola presvedčená o tom, že vydržala právo zodpovedajúce vo
vzťahu k jej osobe na bezplatné užívanie daného pozemku. Pokiaľ žalobcovia uplatňujú svoj nárok proti

žalovanej na zaplatenie nájomného, tak je presvedčená o tom, že takýto postup je v rozpore s dobrými
mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiadala preto rozhodnúť v zmysle jej odvolacieho
návrhu.

3. Na odvolanie žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa 5/ aj v mene žalobcov 1/ až 4/. Odvolanie zo strany

žalovanej nepovažovala za dôvodné, pretože zákon č. 64/1997 Z. z. v § 3 a § 4 jednoznačne určuje,
akým spôsobom sa má stanoviť výška nájomného v prípade, ak nedôjde k dohode medzi vlastníkom
pozemku a užívateľom. V zmysle uvedených zákonných ustanovení súd riadnym spôsobom postupoval.
Úvahy o vydržaní bezplatného práva užívania pozemku zo strany žalovanej nepovažovala za dôvodné,
pretože úpravu vzťahu k pozemku a výšku nájomného upravuje zákon č. 64/1997 Z. z.. Súd na tento
zákon riadne prihliadol, a preto aj vo veci správne rozhodol.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z.- Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správny.

5. Z obsahu spisu možno konštatovať, že aj keď konanie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. -
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), tak súd prvej inštancie v danej veci rozhodol už za účinnosti
nového procesného predpisu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku (CSP).
Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané už za účinnosti nového procesného predpisu, tak krajský

súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania zo strany žalovanej, a to
s ohľadom na ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP.

6. Podľa ust. § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný, okrem prípadov uvedených pod
písmenami a), b), c) uvedeného zákonného ustanovenia. Okrem toho podľa ust. § 380 ods. 1 CSP je

odvolací súd viazaný aj odvolacími dôvodmi.

7. Z obsahu podaného odvolania žalovanej vyplýva, že táto napadla rozsudok súdu prvej inštancie len
v prvom výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom nájomné za užívanie pozemku vo
výške 96,38 Eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania. Rozsudok súdu prvej inštancie

v druhom výroku, ktorým konanie o 156,51 Eur s príslušenstvom zastavil, nebol podaným odvolaním
žalovanejdotknutý.Vtomtovýrokurozsudoksúduprvejinštancienadobudolprávoplatnosťanebolpreto
ani predmetom odvolacieho konania.

8. Na základe podaného odvolania krajský súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie len v

napadnutom rozsahu a z dôvodov podaných v odvolaní.

9. Žalovaná namietala v podanom odvolaní správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
jej bola uložená povinnosť nahradiť žalobcom nájom 96,38 Eur. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepovažovala za správne, pretože bola toho názoru, že od roku 1992 užívala predmetný pozemok

dobromyseľne, pozemok riadnym spôsobom obhospodarovala a zveľaďovala, a preto vydržala nárok
na bezplatné užívanie daného pozemku. Postup podľa zákona č. 64/1997 Z. z. v danom prípade
nepovažovala za správny a mala za to, že tento zákon sa v danom prípade na ňu vzťahovať nemôže.
Postup žalobcov pri uplatňovaní nájmu za pozemok považovala za rozpor s dobrými mravmi podľa
usť. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (OZ). Namietala tiež správnosť výroku

rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože podľa jej prepočtov má mať nárok na náhradu
trov v rozsahu 61,89%. Žiadala tieto námietky náležitým spôsobom zohľadniť.

10. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobcovia 1/ až 5/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie T. ako parcely registra E, parc. č. XXXX/X, ako aj

nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX pre katastrálne územie T. ako parcely registra E, parc. č. XXXX/X..
V konaní bolo preukázané, že záhradkárska osada, v ktorej sa nachádza záhradka v užívaní žalovanej,
je vytvorená z parcely registra E , parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Žalovaná užíva pozemky v záhradkovejosade č. XII. Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. XX-XX . v katastrálnom území
T. - B. H..

11. Podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoviteľa Reality Trading, spol. s r.o.,
Nám. Artézskych prameňov 1, Lučenec je žalovaná užívateľkou parcely č. XXXX/XX a parcely č. XXXX/
XX. Z parcely žalobcov registra E, parc. č. XXXX/X žalovaná ako člen záhradkárskej organizácie užíva
pozemok s plochou XXX m2, pričom z tejto plochy pripadla na podiel žalobcov polovica vo výške XXX
m2.

12. Je nesporné, že medzi žalobcami ako podielovými spoluvlastníkmi pozemku a žalovanou ako
užívateľkou pozemku nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme predmetného pozemku. Podľa ust. § 3 ods.
1 zákona č. 64/1997 Z. z., ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzatvorená nájomná zmluva podľa
osobitného predpisu, vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti zákona nájomný vzťah. Keďže v
danom prípade medzi žalobcami a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, došlo zo zákona

k nájomnému vzťahu.

13. Výška ročného nájmu za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa ust. § 3 bola
určená do 31.03.2011 v § 4 zákona č. 64/1997 Z. z. tak, že touto cenou bolo 10% z ceny pozemku
zistenej podľa osobitného predpisu, ktorým bol § 43 ods. 2 zákona SNR č. 330/1991 Z. z. v nadväznosti

na všeobecne záväzný právny predpis vydávaný ministerstvom. Toto zákonné ustanovenie však bolo
zmenené zákonom č. 57/2011 Z. z., ktorým došlo k zmene v § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. tak, že
výška ročného nájomného za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa § 3 sa určuje
podľa osobitného predpisu, ak sa vlastník s nájomcom nedohodnú inak. Uvedené zákonné ustanovenie
odkazuje na osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o

stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené sú
tvrdenia žalovanej o vydržaní bezplatného práva užívania pozemku právne bezvýznamné, ak postup
vzťahujúci sa aj na danú vec upravuje zákon.

14. Žalobcovia uplatnili nárok voči žalovanej v súlade s vyššie uvedeným zákonným predpisom a za

tým účelom si dali vyhotoviť aj znalecký posudok č. 15/2014, ktorého úlohou bolo stanovenie hodnoty
nájmu za pozemky v obvode zriadenej záhradkovej osady č. XII. Základnej organizácie Slovenského
zväzu záhradkárov č. 21-28 v kat. úz. T.. Znalecký posudok vypracoval Y.. Q. O., znalec z odboru
stavebníctvo,odvetvie-odhadhodnotynehnuteľností,ktorýudanéhopozemkuurčilhodnotunájomného
vo výške 0,582 Eur za 1m2/ rok nájmu. V súlade s týmto znaleckým posudkom žalobcovia vyčíslili svoj

nárok v rámci súdneho konania a žiadali vydanie platobného rozkazu, ktorý bol súdom prvej inštancie
dňa 12.11.2015 pod č. k. 6C/386/2015-39 vydaný. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaná podala
odpor. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažovala za správne z dôvodu, že znalecký posudok
považovala za neodborne spracovaný, a preto nemohol náležite určiť výšku nájmu za predmetný
pozemok, ktorý je v jej užívaní. Nebola teda ochotná na základe takto podaného znaleckého posudku

žalobcom plniť. Po podaní odporu proti platobnému rozkazu súd nariadil pojednávanie vo veci samej na
deň 19.08.2016, pričom si zabezpečil aj znalecký posudok znalca Y.. H. T., ako aj odborné vyjadrenie
k podanému znaleckému posudku, ktoré na pojednávaní súdu prvej inštancie boli doručené krátkou
cestou aj žalovanej. Na uvedenom pojednávaní žalobcovia upravili svoj návrh tak, že uplatňovali proti
žalovanej len pohľadávku na základe vypracovaného znaleckého posudku Y.. H. T. vo výške 96,38 Eur s

príslušenstvom. V časti o zaplatenie 156,51 Eur s príslušenstvom potom žalobcovia vzali podanú žalobu
späť.Žalovanápotom,čojejboldoručenýznaleckýposudokY..H.T.aodbornévyjadreniekznaleckému
posudkunapojednávanísúduprvejinštanciedňa24.11.2016uviedla,žetaktopodanýznaleckýposudok
rozporuje, konkrétne výhrady však neuviedla a žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemala. Za
daných okolností preto súd prvej inštancie nemal dôvod k tomu, aby vo veci doplňoval dokazovanie,

keďže žalobcovia rešpektovali vypracovaný znalecký posudok Y.. H. T. a odborné vyjadrenie, teda
podklady ktoré boli doložené do súdneho konania, výhrady k nim nemali. Súd prvej inštancie preto
správne pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku Y.. H. T. a odborného vyjadrenia, ktoré k
tomuto znaleckému posudku vypracoval. Je nesporné, že aj znalec Y.. H. T. vychádzal pri vypracovaní
znaleckého posudku z § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z., ktorý odkazoval práve na vyhlášku č.

492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Uvedený predpis znalec pri vypracovaní jednak
znaleckého posudku a odborného vyjadrenia použil, a keďže konkrétne výhrady zo strany žalovanej
podané neboli, tak nebol dôvod znalca k podanému znaleckému posudku a odbornému vyjadreniu
vypočúvať.15. Keďže bola vznesená námietka premlčania nároku, tak súd prvej inštancie za touto námietkou
správne zaoberal a dospel aj k správnemu záveru, že právo žalobcov, ktorí uplatnili svoj nárok,

premlčané nie je, pretože za uplatnený rok 2012 bolo nájomné splatné do 01.04.2013 a za rok 2013 do
01.04.2014. Žaloba bola podaná na súd 12.11.2015, teda v zákonom stanovenej lehote na uplatnenie
práva. Krajský súd preto považoval rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcom na nájomnom sumu 96,38 Eur spolu s príslušenstvom za správny.

16. V podanom odvolaní žalovaná poukazovala na ust. § 3 ods. 1 OZ a mala za to, že výkon práva
žalobcov, ktorí uplatňujú proti nej nájomné, je v rozpore s dobrými mravmi, preto nájomné by im nemalo
byť priznané.

17. Z ust. § 3 ods. 1 OZ vyplýva, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi.

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri realizácii subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov je oprávnený každý subjekt správať sa spôsobom, ktorý je zákonom
dovolený alebo ktorý vyplýva zo zmluvy alebo rozhodnutia štátneho orgánu. Výkon subjektívnych

občianskych práv, ktoré nám patria, teda vylučuje protiprávnosť. Pojmovým znakom každého
subjektívneho práva je existencia možnosti domáhať sa jeho ochrany, pričom sa však predpokladá, že
subjektu toto právo svedčí.

19. Z obsahu danej veci vyplýva, že žalobcovia podaním žaloby realizovali svoje právo na vyplatenie

nájomného, ktoré vzniklo medzi žalobcami ako podielovými spoluvlastníkmi a žalovanou na základe
zákona podľa § 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z., a to z dôvodu, že medzi spoluvlastníkmi pozemku
a jeho užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva podľa osobitného predpisu. Je teda nesporné, že
medzi žalobcami a žalovanou existuje nájomný pomer vyplývajúci zo zákona. V ust. § 4 zákona č.
64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkárskych osadách sa predpokladá dohodu medzi

vlastníkom pozemku a jeho užívateľom, teda nájomcom. Pokiaľ však k takejto dohode nedôjde, uvedené
zákonné ustanovenie stanovuje, akým spôsobom sa určuje v danom prípade výška nájmu. Podľa § 4
ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. výška ročného nájomného za užívanie pozemkov na základe nájomného
vzťahu podľa § 3 sa určuje podľa osobitného predpisu a tým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.
492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnejhodnotymajetkuvzneníneskoršíchpredpisov.Keďžekdohodeo

nájme medzi stranami sporu nedošlo, tak žalobcovia správne uplatnili výkon svojho subjektívneho práva
na súde a domáhali sa ochrany prostredníctvom súdu v tom, aby bola žalovaná zaviazaná na úhradu
nájomného, ktoré im patrí. Každý sa totiž môže domáhať ochrany pred iným, ktorý do jeho subjektívneho
občianskeho práva zasahuje alebo ho pri jeho výkone ruší. V rámci ochrany pritom postupovali pri
určení výšky ročného nájomného podľa § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. a nájomné si dali určiť

odborným znalcom s ohľadom na udávaný predpis v zákone, a to vyhlášku Ministerstva spravodlivosti
SR č. 492/2004 Z. z.. Pri uplatnení svojho práva na nájom pozemku tak postupovali v súlade so zákonom
č. 64/1997 Z. z. a oceňovacím predpisom. Realizácia práva žalobcov je primeraná vzhľadom na cieľ,
ktorý mal byť dosiahnutý, a to zaplatenie nájmu zo strany žalovanej. Práve pre prípady, v ktorých nebola
dosiahnutá dohoda o výške nájmu, počíta zákon č. 64/1997 Z. z. v § 4 ods. 1 s určením výšky nájomného

za užívanie pozemku na základe nájomného vzťahu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.. Ak
žalobcovia 1/ až 5/ boli nútení realizovať svoje právo v súlade so zákonom, tak z uvedeného nemôže
vyplývať, že by z ich strany išlo o nejaký šikanózny výkon práva vo vzťahu k žalovanej. V takomto
prípade nemožno ich konanie charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré by
mohol vzniknúť dôvod na nepriznanie nároku žalobcom.

20. Okrem toho žalovaná v podanom odvolaní poukazovala aj na to, že súd konal so žalobkyňou 5/ ako
so zástupkyňou aj žalobcov 1/ až 4/ napriek tomu, že mala plnomocenstvo časovo obmedzené. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na to, že toto tvrdenie žalovanej je síce sčasti pravdivé, avšak žalobkyňa
5/ aj za žalobcov 1/ až 4/ urobila všetky dôležité procesné úkony k uplatneniu nároku v prospech

žalobcov ešte pred tým, ako jej malo uplynúť plnomocenstvo udelené žalobcami. Pokiaľ aj vystupovala
na pojednávaní dňa 12.01.2017 aj ako zástupkyňa žalobcov 1/ až 4/, tak tento jej procesný postup nebol
zo strany žalobcov 1/ až 4/ namietaný, pričom na tomto pojednávaní ani neurobila také úkony, ktoré by
si vyžadovali súhlas ostatných žalobcov, pretože v podstate len zopakovala tie tvrdenia, ktoré boli užňou uvádzané v priebehu konania do 31.12.2016, do kedy mala podpísanú plnú moc od žalobcov 1/ až
4/. Takýto procesný postup zo strany žalobkyne 5/ nemožno považovať za takú vadu konania, ktorá by
mohla ovplyvniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže všetky dôležité právne úkony smerujúce k veci

samej, boli žalobkyňou 5/ aj za žalobcov 1/ až 4/ urobené do doby trvania jej procesnej plnej moci. Túto
námietku zo strany žalovanej preto krajský súd nepovažoval taktiež za dôvodnú, lebo žalobcovia 1/ až
4/ takýto procesný postup žalobkyne 5/ nenamietali, lebo nebol v rozpore s ich záujmami.

21. Vo veci samej nepovažoval preto krajský súd odvolanie žalovanej za právne dôvodné.

22. V podanom odvolaní však žalovaná namietala aj spôsob určenia rozsahu nároku na náhradu trov
konania. V tomto smere poukázala na to, že výpočet zo strany súdu prvej inštancie nie je správny, lebo
žalovanejbymalapatriťnáhradatrovkonaniavovýške61,89%.Takátoúvahazostranyžalovanejtaktiež
nie je správna, pretože žalobou bola uplatnená pôvodne čiastka 252,89 Eur s príslušenstvom. Súd
podanej žalobe žalobcov vyhovel po sumu 96,38 Eur s príslušenstvom, pričom po podaní znaleckého

posudku Y.. H. T. vzali žalobcovia v priebehu konania žalobu o zaplatenie sumy 156,51 Eur s
príslušenstvomspäť.Nazákladečiastočnéhospäťvzatiažalobypotomsúdkonanievdanejvecizastavil.
Je nesporné, že v tejto časti žalobcovia zavinili zastavenie konania a mali by nahradiť žalovanej trovy
konania v rozsahu, tak ako uvádzala žalovaná. V tejto súvislosti však žalovaná opomenula to, že v časti
96,38 Eur boli žalobcovia úspešní, preto tento %-úspech zodpovedajúci uvedenej sume bolo potrebné

odpočítať od úspechu žalovanej a v konečnom dôsledku potom súd prvej inštancie správne žalobcom
1/ až 5/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania v pomere 23,80%.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto považoval krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
napadnutom rozsahu za vecne správny, a preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

24. V odvolacom konaní žalobcovia mali úspech. Žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. V
zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP preto súd žalobcom 1/ až 5/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).