Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201304
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216201304.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Mariou Mészárosovou v sporovej veci žalobcu:

SECAPITAL S.a.r.l., reg. č. B108305, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxembourg L - 1911,
Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpeného: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, ŠMÍDA advokátní
kancelář s.r.o., organizačná zložka so sídlom Bratislava, Ul. Svornosti 43 proti žalovanému: F. H., H..
XX.XX.XXXX, C. Q. XXX/X, R., o zaplatenie 1.107,68 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 02.02.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

1.107,68 eur s príslušenstvom. V žalobe predniesol, že 04.11.2014 uzatvoril so žalovaným dohodu
o urovnaní pohľadávky vzniknutej voči žalovanému spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., zo
zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX z 16.04.2007, ktorú žalobca nadobudol postúpením. Jej výška bola
sporná a tak bola nahradená novou, ktorú však žalovaný v dohodnutých splátkach nesplatil.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 30.09.2016 nevyjadril.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 Civilného sporového poriadku) na viaceré
termíny, na ktoré sa čiastočne dostavil len žalovaný, žalobca sa napriek riadnemu predvolaniu
neospravedlnil. Preto súd konal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu (§ 180 C. s. p.) a na ňom vykonal
dokazovanie listinnými, dôkazmi, a to: dohoda o urovnaní zo dňa 04.11.2014 (č. l. 3, 4, 5), list zo
26.03.2013 (č. l. 8), zosplatnenie dlhu (č. l. 10), žiadosť/zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX
(č. l. 16), ďalej žalovaným predloženými výpismi z účtu a v spojení so všeobecne známymi a uznanými
skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento skutkový stav:

4. a) Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., bola spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania bolo
okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov. Žalovaný v prerokúvanej veci nekonal
na účely svojho podnikania alebo zamestnania.

b) Táto spoločnosť ako veriteľ a žalovaný ako dlžník v roku 2007 podpísal zmluvu: „Žiadosť a Zmluva
o poskytnutie pôžičky“ č. XXXXXXXXXX (resp. č. XXXXXXX) zo dňa 16.04.2007, ktorou mu poskytla

pôžičku 60.000,- Sk s úrokovou sadzbou: neuvedená, splatnú v 48 splátkach po 1.940,- Sk (č. l. 15).
Bola dohodnutá výška RPMN 26,22 %. Z uvedeného vyplýva, že pôžička bola splatná do 4 rokov,
čiže najmenej do decembra 2011. Napriek tomu, že žalovaný pôžičku riadne nesplácal, spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. k zosplatneniu alebo výpovedi zmluvy o pôžičke zmluvy nepristúpila.Skutočnosť absencie úrokovej sadzby priamo v zmluve o poskytnutie má za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť tejto pôžičky (podľa ustanovenia § 4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch ,v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo

poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere).

c) Listom z 26.03.2013 (č. l. 8) Consumer Finance Holding, a.s., žalovanému oznámila, že pohľadávku,
ktorá vyplýva z uvedenej zmluvy, postúpila na žalobcu. Žalobca (ako „Veriteľ“) zastúpený spoločnosťou
KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.) predložil žalovanému dňa 04.11.2014 listinu označenú ako

„Dohoda o urovnaní“ (č. l. 3 a 5). Táto listina obsahovala okrem iného tieto ustanovenia:

Časť A

Úvodné ustanovenia

1. Medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s... a Dlžníkom bola dňa 16. apríla 2007
uzatvorená zmluva č. XXXXXXX.

2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy
uvedenej v ods. 1 na Veriteľa, vrátane príslušenstva a všetkých práv s pohľadávkou spojených.

Predmetom postúpenia bola pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXX.

3. Veriteľ tak má voči Dlžníkovi pohľadávku špecifikovanú vyššie v ods. 1 a 2. Táto skutočnosť nie je
medzi zmluvnými stranami sporná.

Časť B

Konštatovanie sporných skutočností

1. S ohľadom na skutočnosť, že Dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil, má Dlžník

voči Veriteľovi ku dňu uzavretia tejto Dohody záväzok (dlh) v celkovej výške 1.154,04 EUR vrátane
príslušenstva (úroky, úroky z omeškania, náklady Veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky), s ktorého
zaplatením je Dlžník v omeškaní.
2. V predchádzajúcom odseku špecifikovaný záväzok Dlžníka ku dňu uzatvorenia tejto Dohody
pozostáva z týchto položiek: a) istiny: 854,43 EUR, b) úroku a úroku z omeškania: 224,47 EUR, c)

zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov 75,10 EUR.

3. Medzi Veriteľom a Dlžníkom je výška záväzku Dlžníka voči Veriteľovi z titulu zmluvy sporná.

Časť C

Urovnanie

1. Veriteľ na strane jednej a Dlžník na strane druhej sa dohodli na urovnaní záväzkov Dlžníka voči
Veriteľovi vyplývajúcich zo zmluvy a špecifikovaných vyššie v časti A tak, že doterajší záväzok Dlžníka

vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom Dlžníka uhradiť Veriteľovi dlžnú
čiastku vo výške 1.107,68 EUR spolu s úrokovou sadzbou 7,00 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Žalovaný
však svoj záväzok ani podľa tejto dohody neplnil, preto ho žalobca listom z 11.01.2016 vyzval na
splatenie všetkých záväzkov (č. l. 9).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti(§191C.s.p.).Skutkovézisteniavbode4súvpodstatelenreprodukcioupríslušnýchlistinných
dôkazov, resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu,
ktoré žalovaný nespochybnil.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa svojich nárokov domáha v podstate z titulu dohody o urovnaní z 04.11.2014, ktorou podľa
neho malo dôjsť k urovnaniu záväzkov medzi veriteľom a žalovaným z pôvodnej zmluvy o pôžičke.7. Podľa § 585 ods. 1 Obč. zák. môžu účastníci dohodou o urovnaní upraviť práva medzi nimi
sporné alebo pochybné, pričom doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa §586 Obč. zák. omyl v otázke spornosti nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní, rovnako
nespôsobuje neplatnosť dobromyseľného urovnania to, ak dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo
strán nemala v čase urovnania dohodnuté právo. Z citovaných ustanovení vyplýva, že dohoda o
urovnaní je dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorou odstraňujú spornosť alebo
pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia a nahradzujú ich novými. Jej účelom

je teda odstrániť existujúcu právnu neistotu medzi účastníkmi a predísť tak ďalším nezrovnalostiam
alebo sporom. Spornosť môže byť skutková alebo právna, objektívna alebo subjektívna. Podmienkou
platnosti dobromyseľného urovnania nie je ani existencia, ani platnosť pôvodného záväzku (§ 586
ods. 2 Obč. zák.). Urovnaním doterajší (sporný) záväzok zaniká a vzniká nový záväzok z urovnania
(§ 585 ods. 2 Obč. zák.), ktorého podstatou je, že za účelom odstránenia spornosti účastníci urobia
vzájomné ústupky. Z formulácie § 586 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že dohoda o urovnaní predstavuje

samostatný zaväzovací dôvod - dôvod vzniku záväzku a je teda svojou podstatou aj samostatným
zmluvným typom (porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 13/2009. Aj pre záväzok z
urovnania však platí ustanovenie § 495 Obč. zák., podľa ktorého je však veriteľ povinný preukázať dôvod
záväzku, teda hospodársky dôvod, kvôli ktorému sa dlžník k svojmu plneniu zaviazal. Ani urovnanie
teda nie je abstraktným zaväzovacím dôvodom, ako napríklad zmenka, ale musí byť podopreté určitou

hospodárskoukauzou.Takoukauzoujevprípadeurovnanieprávespornosťalebopochybnosťzáväzkov
medzi stranami. Dôvodom, kvôli ktorému strany uzatvoria dohodu o urovnaní a zaviažu sa k novému
záväzku, je odstránenie spornosti, teda aby nové záväzky medzi nimi boli postavené naisto - namiesto
sporných záväzkov určitej hodnoty tak strany získavajú (možno menej hodnotné, ale) isté a nesporné
záväzky, a pôvodné sporné zanikajú.

8. Spornosť alebo pochybnosť pôvodných záväzkov nie je preto len formálny predpoklad dohody o
urovnaní,alejejmateriálnyzáklad-hospodárskydôvod(kauza)vzmysle§495Obč.zák.Právenatomto
základe sa potom môže dohoda o urovnaní stať vlastným (novým) zaväzovacím dôvodom, nezávislým
od pôvodných záväzkov. Veriteľ, ktorý uplatňuje nároky z dohody o urovnaní, potom musí v zmysle

§495 Obč. zák. kauzu tohto urovnania, teda skutočnú spornosť alebo pochybnosť pôvodných záväzkov,
preukázať.Právevtomsaurovnanielíšiodnovácie,ktoránaopakvychádzaztoho,žeexistujúcizáväzok
medzi účastníkmi nie je sporný ani pochybný, ale z iných dôvodov (z inej kauzy) ho treba nahradiť iným.
Tiež práve preto je skutočná existencia spornosti alebo pochybnosti podstatným predpokladom platnosti
dohody o urovnaní. Neexistencia spornosti, resp. v zmysle § 495 Obč. zák. jej nepreukázanie veriteľom

ako kauzy urovnania, znamená, že dohoda o urovnaní je neplatná pre neexistenciu jej základného
predpokladu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 313/2012).V prípade, že pôvodný
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, je dôsledné trvanie a skúmanie spornosti alebo pochybnosti o
to dôležitejšie, že vznikom nového záväzku z urovnania nemožno uplatňovať námietky proti pôvodnému
záväzku. Zánikom pôvodného záväzku totiž tieto námietky strácajú svoje účinky a nemôže na ne potom

prihliadať ani súd konajúci o nároku z tejto zmluvy (§ 5bzákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov). Týmto spôsobom by potom bolo možné v podstate obchádzať ustanovenia
o neprijateľných podmienkach, ale aj ustanovenia normujúce následky neplatnosti určitých dojednaní
(napr. v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Urovnaním by totiž táto neplatnosť bola
zhojená.

9. Podľa názoru súdu v prerokúvanej veci nebolo dokázané, či vôbec a v čom spočívala spornosť alebo
pochybnosť záväzkov medzi účastníkmi, ktorá mala byť odstránená urovnaním z 04.11.2014. Naopak,
už z textu časti A a B a časti C ods. 1 tejto dohody vyplýva, že v podstate žiaden z citovaných záväzkov
nie je pochybný alebo sporný, resp. nie je pochybný alebo sporný v takej miere, aby tým bola dokázaná

kauza dohody o urovnaní zo 6. septembra 2013. Už v časti A sa ako nesporná skutočnosť konštatuje,
že bola uzavretá určitá zmluva, že dlžníkovi boli poskytnuté určité prostriedky. Aj v časti B ods. 1 a 2
sa rekapitulujú ako nesporné jednotlivé zložky pohľadávky (istina, úroky, zmluvné pokuty). Len v časti
B ods. 3 sa potom bez akéhokoľvek bližšieho spresnenia konštatuje, že „výška záväzku je sporná“,
pričom v ďalšej časti sa v podstate konštatuje, že sa uzatvára táto dohoda o urovnaní. Podľa názoru

súdu z takto vystavanej a formulovanej písomnej (§ 40 ods. 3 Obč. zák.) zmluvy nielenže nevyplýva
záver, že by medzi účastníkmi skutočne existovala spornosť ohľadom ich záväzku, ale naopak, spornosť
a pochybnosť len deklaruje, aby v ďalšom mohlo dôjsť k „urovnaniu“ a nastať jeho účinky. Skutočným
cieľom dohody o urovnaní je tak v podstate len využiť formu dohody o urovnaní na to, aby sa dlh dlžníkaodpútal od pôvodného záväzkového vzťahu (so všetkými jeho vadami) a aby voči novému dlhu nebolo
možné uplatniť námietky vyplývajúce z tohto pôvodného záväzkového vzťahu.

Podľa názoru súdu tak v prerokúvanej veci nebola zistená existujúca spornosť alebo pochybnosť
záväzkov, ktoré sa mali dohodou o urovnaní z 04.11.2014 nahradiť, v zmysle § 585 ods. 1 Obch.zák.
Neexistencia týchto predpokladov znamená, že dohoda o urovnaní z 04.11.2014 nemôže mať účinky
urovnania. Ak sa vonkajšou formou snaží navodzovať účinky urovnania, aby ťažilo z výhody §585
ods. 2 Obč. zák. (zánik pôvodného záväzku a vznik nového), ide podľa názoru súdu o právny úkon,

ktorý svojím účelom obchádza zákon (teda voľbou vonkajšej formy urovnania sa snaží obísť prísnejšie
predpoklady iných foriem zmien existujúcich záväzkov, resp. vôbec zbaviť dlžníka pôvodných námietky
zo záväzkového vzťahu), ktorý je podľa § 39 Obč. zák. neplatný.

10. Neplatnosť samotnej dohody o urovnaní by však neprekážala prípadnej konverzii tohto právneho
úkon (§ 41a ods. 1 Obč. zák; porov. cit. uzn. NS SR sp. zn. 6 Cdo 313/2012). Aj neplatné urovnanie by

totiž mohlo spĺňať napr. náležitosti novácie alebo odpustenia časti dlhu. Z obsahu dohody o urovnaní zo
4. novembra 2014 však nemožno jasne zistiť, v čom má zmena záväzku spočívať. Za zmenu nemožno
v tomto smere považovať len prostý prejav „záväzok sa mení“, keďže nie je zrejmé, čo to znamená, teda
ako sa má záväzok pre budúcnosť posudzovať (či má ísť aj naďalej o pôžičku alebo o niečo iné). Navyše,
z kontextu celej dohody je zrejmé, že pod formuláciou „záväzok sa mení“ sa má namysli práve zmena

na záväzok novácie, ktorá však v zmysle vyššie uvedeného ako samostatný právny titul neobstojí.

11. Okrem toho však všetky tieto právne úkony (novácia, odpustenie a pod.) predpokladajú existenciu
platného novovaného záväzku. V prerokúvanej veci sa dohoda o urovnaní z 04.11.2014 týkala
pôvodnéhozáväzku,ktorýmalvzniknúťzozmluvyoposkytnutí pôžičkyč.XXXXXXXzodňa16.04.2007.

Touto zmluvou (podľa jej znenia) spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., mala žalovanému
poskytnúť pôžičku v určitej výške, ktorú mu aj poskytla, a to 60.000,- Sk. Pôžičku mal žalovaný splatiť
48-mi mesačnými splátkami po 1.940,- Sk, teda v časovom horizonte 4 rokov. Teda počítajúc od mája
2007 mal pôžičku žalovaný splatiť do mája 2011.

12. Vychádzajúc z toho, že v novembri 2014 (podľa obsahu dohody o urovnaní) už bol žalovaný v
omeškaní so splácaním (ako bolo plánované v zmluve o pôžičke), je zrejmé, že suma 60.000 Sk mu
musela byť vyplatená ešte výrazne skôr a trojročná premlčacia doba musela uplynúť skôr. Zmluva o
poskytnutie pôžičky vznikla v apríli 2007, so splatnosťou poslednej splátky (spolu ich bolo dohodnutých
48) najneskôr v máji 2011. Zmena veriteľa nemala na plynutie premlčacej doby vplyv (§ 111 Obč. zák.).

Žaloba podaná na súd 2. februára 2016 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný je
spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia
veta Obč. zák.) - námietky žalovaného.
Na základe uvedeného teda možno uzavrieť, že dohoda o urovnaní z 4.novembra 2014 je ako urovnanie

neplatná, v dôsledku čoho z nej nemohol vzniknúť nový záväzok (§ 585 ods. 2 Obč. zák.), ktorého by
sa žalobca mohol domáhať. Uplatňovanie záväzkov priamo na základe zmluvy o poskytnutie pôžičky
z apríla 2007 (v spojení s prípadnou nováciou) síce na prekážku nie je, nakoľko táto zmluva z apríla
2007 platne vznikla, avšak priznaniu žalovaného nároku z nej zasa bráni jeho premlčanie. Zo všetkých
týchto dôvodov tak súd žalobu zamietol (výrok II).

13. Ku dňu podania žaloby na súd (02.02.2016) boli už dávno premlčané v trojročnej premlčacej dobe
(§ 101 Občianskeho zákonníka) všetky splátky, nakoľko nebolo preukázané, že by postupca pôžičku
zosplatnil. Na druhej strane, ak by sa aj žalobca so záverom o nezosplatnení pôžičky nestotožnil s tým,
že k jej zosplatneniu došlo, došlo by k nemu najneskôr v mesiaci máj 2011 (termín splatnosti poslednej

48. splátky). Počítajúc od tohto dátumu by premlčacia doba uplynula v máji 2014, teda ajza takéhoto
stavu by bola pohľadávka ku dňu podania žaloby na súd (dňa 02.02.2016) premlčaná (§ 103 Obč.zák.).
Vzhľadom na dátum podania žaloby 02.02.2016 je potom celkom jasné, že premlčacia doba uplynula
už dávno pred jej podaním.

14.Zovšetkýchtýchtodôvodovtaksúdžalobuzamietol(výrokI),keďžejejdôvodomnemôžebyťdohoda
o urovnaní z 4.novembra 2014, a pokiaľ by jej dôvodom mala byť pôvodná zmluva o pôžičke, bola by
už dávno premlčaná.Súd tak uzatvára, že žalobca sa svojho nároku domáha na základe Dohody o urovnaní. Súd však
túto dohodu považuje za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči zneniu §
585 Občianskeho zákonníka a dobrým mravom. Táto dohoda bola vopred naformulovaná a pripravená

žalobcom a podľa názoru súdu z nej nevyplýva spornosť nárokov strán konania. V texte je uvedené
výhradne tvrdenie žalobcu o celkovej výške záväzku a dôvodnosti uzavretia dohody o urovnaní s
poukazomnaspornosťpôvodnéhozáväzku,aleztextuniejezrejmé,včommalaspočívaťtátospornosť.
Pôvodný záväzok bol nahradený novým, ktorý je v konečnom dôsledku vyšší ako pôvodný záväzok.
Zároveň je určenie nového záväzku čo do jeho výšky aj neurčité a nezrozumiteľné, pretože úrok bol

uvedený vo výške 7% p.a., ale RPMN bola 7,23%, takže záväzok by mali tvoriť okrem úroku aj iné
náklady. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že jedným z predpokladov urovnania je vzájomné ustúpenie
účastníkov dohody od niektorých práv, ktorí sa môžu zaviazať k novým vzájomne podmieneným
povinnostiam, ale v tomto prípade došlo iba navonok k ustúpeniu zo strany žalobcu čo sa týka výšky
dlžnej pohľadávky (ktorá je však v konečnom dôsledku ešte vyššia ako pôvodná), pričom zo strany
žalovaného k žiadnemu ústupku nedošlo. Žalobca konal v neprospech žalovaného aj z dôvodu, že

priamo v dohode je uvedené, že žalovaný uznáva svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky, ale nie je zrejmé
aký a z čoho pozostávajúci dlh mal žalovaný uznať. Vzhľadom na dátum uzavretia dohody o urovnaní
(november 2014) a splatnosť pôvodného záväzku (máj 2011) je zrejmé, že pôvodný záväzok bol celý
premlčaný, ale v samotnej dohode nie je táto skutočnosť vôbec spomenutá a ani nebolo preukázané,
že žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný. Žalobca podľa názoru súdu konal v rozpore s dobrými

mravmi, keď podsunutím dohody o urovnaní žalovanému privodil ako spotrebiteľovi ujmu, pretože
dohoda ho zaväzovala na plnenie zjavne premlčaného a oproti pôvodnému záväzku aj navýšeného
nového záväzku. Takýmto spôsobom formulovaná dohoda nie je pre spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Žalobca nekonal dobromyseľne a čestne, pričom jeho konanie možno považovať aj za nekalú obchodnú

praktiku. Pretože z neplatného úkonu nemôže žalobca požadovať zmluvné plnenie, súd potom žalobu
zamietol v celom rozsahu.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a plne úspešnému
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že mu v tomto konaní žiadne trovy

nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od
doručeniajehorovnopisupísomnenapodpísanomsúde.Vodvolaní trebapoprioznačenísúdu,ktorému
je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v

akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.