Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314208631
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5314208631.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcovJUDr.JanyUrbanovejaMgr.ZuzanyHartelovej,vprávnejvecižalobkyne:S.E.,nar.XX.X.XXXX,
bytom O. č. XXXX, zastúpená advokátom JUDr. Vladimírom Zajacom, so sídlom C., P. C. č. XX, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o
zaplatenie 1.497,77 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Čadca č. k. 7C/189/2014-168 zo dňa 6. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 7C/189/2014-168 zo dňa 6. júla 2016 vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.497,77 Eur spolu s 5,15% ročným úrokom z omeškania zo sumy

1.497,77 eur od 01.04.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách
konania potvrdzuje.

Odvolanie žalovaného voči výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, odmieta.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému podľa § 53, § 54, a § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.497,77 Eur spolu s 5,15% ročným úrokom z omeškania zo

sumy 1.497,77 Eur od 1.4.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšku žalobu zamietol. Zároveň týmto rozsudkom priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že má právomoc konať vo veci, pretože rozhodcovská
doložka formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Poistnú zmluvu posúdil súd prvej inštancie ako platnú a nepovažoval za dôvodné
námietky žalovaného, že výška poistného mala byť vyššia na krytie poistných rezerv. Pokiaľ by aj došlo k
chybnému výpočtu poistného, na tejto okolnosti sa žalobkyňa nijako nepodieľala. Žalovaný pritom nijako

relevantne nespochybnil platnosť zmluvy a v spojitosti s poistnou udalosťou vyplatil poistné plnenie
vo výške 1.920,82 Eur. V posudzovanej veci išlo o poistenie osôb a v poistnej zmluve bola uvedená
zaručená poistná suma pre dožitie vo výške 3.505,27 Eur. Keďže žalovaný nepreukázal dôvod krátenia
poistného plnenia, okresný súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí nárok na zaplatenie 1.497,77 Eur
(rozdiel medzi zmluvne dojednanou poistnou sumou 1.505,27 Eur zníženou o daň z príjmu v sume 86,68
Eur a o vyplatenú čiastku poistného plnenia v sume 1.920,82 Eur).

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny a zamietnutia žaloby, resp. zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie je
nezákonné z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. Konštatoval,že chýbajúce náležitosti odvolania spočívajúce v odôvodnení a konkretizácii odvolacích dôvodov doplní
po postupe súdu podľa § 209 ods. 1 O.s.p.
4.Vdoplneníodvolaniadoručenompouplynutímodvolacejlehotyžalovanýprecizovalodvolaciedôvody,

predovšetkým vo vzťahu k otázke výpočtu výšky poistného, ktorého nesprávnosť viedla ku kráteniu
výšky poistného plnenia.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Uviedol, že žalovaný odkázal v opravnom prostriedku na neúčinný procesný predpis -

Občiansky súdny poriadok a jeho odvolanie neobsahuje relevantné argumenty. Pokiaľ žalovaný doplnil
svoje odvolanie po uplynutí lehoty na odvolanie, nemožno na dané argumenty prihliadať. K tvrdenej
absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy uviedol, že túto spôsobil žalovaný.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1

CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výroku o povinnosti žalovaného plniť
a v závislom výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. Odvolanie
proti výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP.

7.Abypodanéodvolanievyvolalozamýšľanéprávnenásledky,t.j.abydošlokjehovecnémuprejednaniu

odvolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom. Subjektívnou podmienkou
prípustnosti odvolania je podanie odvolania osobou oprávnenou na jeho podanie.
8. K podaniu odvolania je procesne legitimovaná strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP). Osobou oprávnenou na podanie odvolania teda nie je ten, kto nebol rozhodnutím súdu
prvej inštancie dotknutý na svojich právach.

9. Okresný súd žalobu čiastočne zamietol, z čoho vyplýva, že žalovanému nebola daným výrokom
rozhodnutia spôsobená žiadna ujma, neuložila sa mu žiadna povinnosť. Na základe uvedeného je
zrejmé, že pokiaľ ide o výrok o zamietnutí žaloby vo zvyšku, žalovanému nevzniklo oprávnenie podať
riadny opravný prostriedok, a preto bolo opodstatnené odvolanie sčasti odmietnuť podľa § 386 písm.
b/ CSP.

10. Krajský súd následne podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne
rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie

rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§

132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

12. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

13. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom
procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdulen v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

14. Z obsahu podaného opravného prostriedku krajský súd zistil, že týmto odvolateľ nijako nespochybnil
závery vyslovené súdom prvej inštancie k relevantným právnym otázkam. Napadnuté rozhodnutie
bolo odôvodnené podrobne, vyčerpávajúco a poskytlo odpovede na všetky podstatné právne otázky.
Odvolateľ formuloval svoje výhrady voči rozhodnutiu v podaní doručenom okresnému súdu dňa

27.7.2016, teda v odvolacej lehote. Opravný prostriedok obsahoval všetky formálne náležitosti podľa §
363 CSP (v nadväznosti na § 127 CSP), je z neho zrejmé, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
a z akých dôvodov. Skutočnosť, že tieto dôvody mali všeobecný charakter, nebola podstatná, pretože
splnenie podmienok podľa § 363 CSP mohol súd skúmať iba z formálneho hľadiska. Ich materiálne
naplnenie následne už „len“ vymedzilo obsah prieskumu napadnutého rozsudku. Z uvedeného potom
vyplýva, že na ďalšie podanie odvolateľa doručené okresnému súdu dňa 27.9.2016, t. j. zjavne po

uplynutí lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku, a dôvody v ňom uvedené nebolo možné
prihliadať (§ 365 ods. 3 CSP).

15. Odvolací súd mohol rozhodnutie preskúmavať len v rámci vznesených odvolacích námietok
formulovaných v podaní doručenom dňa 27.7.2016, pričom je zrejmé, že tieto nijako nereagovali na

podstatu rozsudku okresného súdu, a preto bolo nutné napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej inštancie
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2
CSP).

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).