Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/444/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110223966
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6110223966.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu R.. R. Y. - MIKROS,
s miestnom podnikania Sládkovičova 25B, Banská Bystrica, IČO: 34 482 725, zastúpený JUDr.
Vladimírom Rybovičom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, Banská
Bystrica proti žalovanému N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, F. F., zastúpený Advokátskou

kanceláriou Patajová, Pataj, s. r. o., so sídlom J. Chalupku 8, Banská Bystrica, o zaplatenie 450,-
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
24.03.2015, č. k. 20C/25/2011-243, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanému
priznáva náhradu trov konania v rozsahu 43,2%.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie o zaplatenie istiny vo výške 450,- Eur s 9%
ročným úrokom z omeškania. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške
482,75 Eur na účet právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení
napadnutého uznesenia uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Žalobca si uplatnil
zaplatenie sumy spolu vo výške 1 585,29 Eur s príslušenstvom. Súd rozsudkom žalobu zamietol (v
rozsahu 1 135,29 Eur), predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zostala suma 450,- Eur s
príslušenstvom.Včasti307,23Eurtátopohľadávkazaniklazapočítanímzostranyžalovaného(započítal
svoju pohľadávku voči žalobcovi predstavujúcu nevyplatenú mzdu za mesiac december 2009), zvyšnú
sumu142,77Eurspoluspríslušnýmúrokomzomeškaniažalovanýžalobcovizaplatilvpriebehukonania

po rozhodnutí odvolacieho súdu. Okresný súd tak vyvodil, že žalobca bol úspešný v časti 142,77 Eur a
žalovaný v časti 1 135,29 Eur. Úspech žalobcu tak predstavoval 13% a úspech na strane žalovaného
74%, preto priznal žalovanému z uplatnených trov konania na súdnom poplatku a trovách právnej služby
74% (na súdnom poplatku 70,30 Eur a na trovách právneho zastúpenia 612,45 Eur).

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nesúhlasí s

úvahou okresného súdu o pomere úspechu žalobcu a žalovaného v konaní. Podľa názoru odvolateľa
bol žalobca v konaní úspešný do sumy 450,- Eur, nielen do sumy 142,77 Eur. Pohľadávka žalobcu
vo výške 450,- Eur zanikla v časti vo výške 142,77 Eur jej uhradením zo strany žalovaného a v
časti 307,23 Eur zanikla započítaním zo strany žalovaného proti pohľadávke žalobcu predstavujúcej
nevyplatenú mzdu za mesiac december 2009. V čase, kedy žalobca podal návrh na začatie súdneho
konania, si uplatnil právo na zaplatenie peňažnej sumy (1 585,29 Eur - poznámka odvolacieho

súdu), a to z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi uznaný záväzok. Začatie súdneho konania
tak zapríčinil žalovaný, ktorý si bol vedomý porušenia svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi uznanýdlh. Jednostranný kompenzačný prejav žalovaného ohľadne pohľadávky vo výške 307,23 Eur bol
vykonaný až po začatí súdneho konania. Pred podaním návrhu na začatie konania žalovaný neoznámil
žalobcovi započítanie vzájomných pohľadávok, resp. sa s ním nedohodol na započítaní. Podľa názoru

žalobcu ani nebolo možné zo strany zamestnávateľa - žalobcu započítať jeho nárok vzniknutý zo
zodpovednosti zamestnanca - žalovaného za schodok na zverených hodnotách voči nároku žalovaného
na vyplatenie mzdy. Zákonník práce totiž obsahuje osobitnú úpravu inštitútu započítania, keď proti
nároku zamestnanca na mzdu možno jednostranne započítať vo forme zrážok zo mzdy len pohľadávky
zamestnávateľa taxatívne vypočítané v ust. § 131 ods. 1, písm. a), e) až h) Zákonníka práce. Iné

zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ podľa odseku 3 tohto ustanovenia vykonávať len na základe
písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Žalobca tak nemal možnosť pred začatím
konania jednostranne započítať vzájomné pohľadávky strán jednostranným úkonom a znížiť tak hodnotu
predmetu sporu. Na zánik pohľadávky žalobcu vo výške 307,23 Eur započítaním bola potrebná
súčinnosť žalovaného, prípadne jeho jednostranný právny úkon. Takýto prejav smerujúci k započítaniu
vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného nebol uskutočnený ani na základe výzvy k úhrade. V

dôsledku uvedeného má žalobca za to, že žaloba bola z jeho strany dôvodná čo do sumy 450,- Eur s
príslušenstvom. Bol preto úspešný v rozsahu 28,39% z pôvodne uplatneného nároku a po odpočítaní
pomeru úspechu a neúspechu je úspech na strane žalovaného 43,22%. Žalobca má za to, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne právne posúdil otázku miery úspechu žalobcu a
žalovaného v konaní a navrhuje toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

v ktorom bude zohľadnený aj úspech žalobcu v časti konania o zaplatenie sumy 307,23 Eur. Zároveň
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhuje napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru v čase podania

žaloby19.11.2010,tedavčasespôsobilostizapočítaniavzájomnýchpohľadávokmalžalobcavedomosť,
že môže dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok na základe právneho úkonu žalovaného po
začatí konania. Napriek tomu však do žaloby zahrnul aj sumu vo výške pohľadávky žalovaného, ktorá
(ako mohol predpokladať) po začatí konania zanikla započítaním. Následkom započítania vzájomných
pohľadávok došlo k zániku pohľadávky žalobcu v žalovanej sume 307,23 Eur, a to okamihom stretu, teda

pohľadávky s neskoršou splatnosťou - 20.01.2010. V čase podania žaloby dňa 19.11.2010 pohľadávka
žalobcu síce existovala, avšak po vykonanom započítaní v dôsledku účinkov započítania ex tunc sa
na žalovanú pohľadávku hľadelo akoby zanikla pred podaním žaloby. Podľa názoru žalovaného ide o
spravodlivý následok započítania postihujúci veriteľa, ktorý napriek vedomosti o existencii už splatnej
pohľadávky dlžníka voči nemu žaluje vzájomnú pohľadávku.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“),
preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s §
385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania podľa
§ 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania, ktoré mu predchádzalo a dôvodov
odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. V konaní nebolo sporné, že žalobca
si uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 1 585,29 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.
Okresný súd rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol. Po podanom odvolaní zo strany žalobcu

odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v rozsahu 1 135,29 Eur, vo zvyšnej časti, t. j. 450,- Eur
s príslušenstvom rozsudok zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie s tým, aby tento súd
zároveň rozhodol aj o náhrade trov konania. Po rozhodnutí odvolacieho súdu predmetom sporu ostala
suma 450,- Eur, ktorú žalobca voči žalovanému uplatnil z titulu zodpovednosti podľa § 182 Zákonníka
práce z titulu schodku na zverených hodnotách. Po zrušení rozsudku okresného súdu v tejto časti

žalovaný v písomnom podaní zo dňa 26.01.2015 uviedol, že vzhľadom na výrok rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bola potvrdená dôvodnosť žaloby v časti 450,- Eur, vykonal dňa 23.01.2015 úhradu sumy
142,77 Eur v prospech žalobcu. Zároveň poukázal na ním podaný odpor voči platobnému rozkazu zo
dňa 02.02.2011, v ktorom započítal voči žalovanému svoju pohľadávku z dôvodu nevyplatenej mzdy za
mesiac december vo výške 400,- Eur. Následne dňa 06.09.2012 došlo na pojednávaní medzi stranami

sporu k uzavretiu dohody o započítaní vzájomných pohľadávok vo výške 307,23 Eur s odkladacou
podmienkou do právoplatnosti rozhodnutia súdu o schodku spôsobenú žalovaným. Preto je zrejmé, že
po započítaní vzájomných pohľadávok nastal ku dňu 01.07.2010 zánik pohľadávok v rozsahu 307,23
Eur, po tomto termíne existovala pohľadávka žalobcu voči žalovanému v rozsahu 142,77 Eur. Tým došlok zániku celej istiny žalovanej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Následne ešte žalovaný zaplatil
žalobcovi aj vypočítaný úrok z omeškania vo výške 58,83 Eur. V dôsledku toho žalobca zobral žalobu vo
výške 450,- Eur spolu s úrokom z omeškania späť, navrhol konanie zastaviť a rozhodnúť o náhrade trov.

6. V danej veci bola pôvodne uplatnená žalobcom suma 1 585,29 Eur, z tejto sumy bola žaloba do výšky
1 135,29 Eur zamietnutá ako nedôvodná. Vo zvyšnej časti, teda v rozsahu 450,- Eur s príslušenstvom
došlo k späťvzatiu návrhu, a to v rozsahu 307,23 Eur v dôsledku započítania a v rozsahu 142,77 Eur
(plus úrok z omeškania vo výške 58,83 Eur) v dôsledku zaplatenia tejto sumy v priebehu konania, po

rozhodnutí odvolacieho súdu. Možno teda uzavrieť, že žaloba bola podaná dôvodne v rozsahu 450,- Eur
s príslušenstvom, pretože k späťvzatiu návrhu v tomto rozsahu došlo až pre správanie sa žalovaného,
ktorý časť z tejto sumy - 142,77 Eur zaplatil počas konania pred okresným súdom a v rozsahu 307,23
Eur došlo z podnetu žalovaného k započítaniu vzájomných pohľadávok. Tým, že žalovaný realizoval
svoje procesné právo na ochranu jeho oprávnených záujmov, došlo k zániku tejto pohľadávky síce tak,
ako tvrdí žalovaný v čase, keď sa tieto stretli (teda v čase ich stretu§ 580 Občianskeho zákonníka),

avšak zároveň treba mať na zreteli, že sa tak stalo až po podaní žaloby v rámci súdneho pojednávania. Z
procesného hľadiska teda k späťvzatiu aj v tejto časti došlo práve v dôsledku správania sa žalovaného.
Možno teda uzavrieť, že žaloba bola podaná bezdôvodne v časti o 1 135,29 Eur, vo zvyšnej časti 450,-
Eur bola žaloba podaná dôvodne a až v dôsledku následného správania sa, resp. úkonov žalovaného
došlo k späťvzatiu návrhu v tejto časti. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vychádzať z úspechu

žalovaného 71,6% a úspechu žalobcu 28,4%. Po odpočítaní úspechu úspešnejšieho žalovaného a
neúspešnejšieho žalobcu je celkový úspech žalovaného v tomto konaní 43,2%.

7. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy, keď od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis
- zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a v zmysle ust. § 470 ods. 1 sa tento zákon vzťahuje

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, rozhodol odvolací súd s poukazom na
ust. § 255 ods. 1 s využitím ust. § 256 ods. 1 CSP a zmenil podľa § 388 CSP uznesenie vo výroku o
trovách konania tak, že určil iný pomer pre náhradu trov konania, než z ktorého vychádzal pri rozhodnutí
súd prvej inštancie. Pretože odvolací súd v zmysle novej úpravy rozhoduje len o nároku na náhradu
trov konania, nie o jeho výške, zmenil rozhodnutie tak, že určil, v akom pomere priznáva úspešnejšiemu

žalovanému náhradu trov konania. Vyčíslenie týchto trov prináleží v zmysle § 262 ods. 2 CSP súdu
prvej inštancie.

8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
s tým, že žalobca bol plne úspešným účastníkom v odvolacom konaní, o výške trov konania rozhodne

súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

9. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).