Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Mária Sitárová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 24P/212/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116219383
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116219383.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti T.: E., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom,
deti rodičov: otca H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., P. O. U. XXX/XX, t.č. bytom R. P., R. XX a
matkyI.T.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomR.,P.O.U.XXX/X,onávrhuotcanazníženievýživného,takto
r o z h o d o l :
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 24P/67/2013-14 zo dňa 26.03.2013 tak, že znižuje
vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti T.: E., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.X.XXXX zo sumy 80,-
eur mesačne na každé dieťa na sumu 50,- eur mesačne na každé dieťa počnúc dňom 18.07.2016, ktoré
je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ - otec maloletých detí sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
18.7.2016 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté deti E. a H. na sumu po 40
eur mesačne na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa mu zmenili finančné výdavky a príspevky.
Narodil sa mu syn E. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a na
ktorého mu bolo určené výživné 40 eur mesačne. (1)
Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že od posledného pojednávania o výživnom sa uňho
zmeniloto,žedalvýpoveďvprácinadružstvezdôvodu,žeišielbývaťspriateľkoudoH.R..XX.XX.XXXX
sa im narodil spoločný syn E.. Dva roky spolu bývali a on pracoval v H. R. na družstve. Minulý rok v
septembri sa ale s matkou tohto dieťaťa rozišli, on nemal ísť kde bývať, tak dal výpoveď a išiel bývať
k otcovi do R.. Tam si prácu zatiaľ nenašiel, pracoval iba na dohody. Momentálne poberá iba dávku v
hmotnej núdzi, aj to iba vo výške 11,80 eura, pretože 50 eur mal príjem z dohody. Znovu sa bol pýtať na
tom pôvodnom družstve či ho nevezmú, ale keďže ukončili živočíšnu výrobu, tak aj tam skôr prepúšťajú.
Pýtal sa aj na ďalších družstvách, kde ponúkajú aj ubytovanie, no tiež nemali voľné miesta. Posledných
10 rokov pracoval iba na družstvách, vykonával práce okolo kráv. Výživné na všetky tri jeho deti mu
pomáha platiť otec, ale aj ten už financie na to nemá. Ďalej otec uviedol, že tú dohodu o vykonaní práce
ukončil tak ako aj ďalší zamestnanci, pretože im nevyplatil všetko čo mal. Približne od októbra 2016 je
bez príjmu, poberá iba dávku v hmotnej núdzi 61,60 eura. Od novembra býva s priateľkou, ktorá ho teraz
živí. Na Mareka návrh na zníženie výživného nepodával, pretože majú konanie o úprave styku s týmto
dieťaťom. Priateľka je zamestnaná na dohodu o vykonaní práce s príjmom okolo 330 eur. Priateľka má
vo svojej starostlivosti zverených šesť maloletých detí. Výživné momentálne platí po 30 eur na E. a H.,
čo platí z dávky v hmotnej núdzi a 40 eur mu dáva priateľka na výživné na maloletého E.. (2)Otec v konečnom návrhu uviedol, že žiada znížiť výživné aspoň na 35 eur mesačne na každé dieťa od
podania návrhu, vie že to je málo a matka to má s deťmi ťažké, ale vyššou sumou prispievať momentálne
nemôže. (3)
Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného, vie že otec má
robotu, robí v Bratislave na čierno. Robia stavebné práce, toto by vedeli potvrdiť jeho kolegovia, ktorí
tam s ním robia. S deťmi býva v rodinnom dome, ktorý je písaný na otca otca. Keďže hypotéku splácala
ona, dom by mal byť prepísaný na ich deti. V dome platí mesačne elektrinu 36 eur, vodu do 50 eur
štvrťročne, telefón s internetom 60 eur mesačne a drevo na kúrenie kupuje za 250 až 300 eur ročne.
Obidve deti navštevujú 9. ročník ZŠ, aj tento školský rok im kupovala školské tašky. Ona pracuje na dve
- tri hodiny denne s tým, že zarobí 64 eur. Keď zostane dlhšie, majiteľ jej to vypláca formou potravín. H.
navštevuje divadelný krúžok, kde platí 112 eur ročne a E. športový krúžok, kde platí 48 eur ročne. Aj jej
pomáhajú s platením výdavkov príbuzní a priatelia. To, že otec pracuje by mohli potvrdiť jeho kolegovia
A. Q. a J. B. z R.. Matka ďalej uviedla, že od 1.1.2017 je už zamestnaná na pracovnú zmluvu ale iba
na štvorhodinový pracovný úväzok. V SE Bordnetze skončila z organizačných dôvodov, znižovali stavy
a dostala aj odstupné. (4)
Matka v konečnom návrhu uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného, obe deti idú od septembra na
stredné školy, zvýšia sa výdavky na cestovné, na školské potreby a pomôcky. Ona vie, že otec klame,
pracuje na čierno, ale toto bude riešiť inou cestou. (5)
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že nesúhlasí so znížením výživného, nakoľko ide o dve
deti, ktoré idú na strednú školu. V prípade, ak by súd zvažoval zníženie výživného, tak iba o nejakú
minimálnu čiastku. (6)
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, potvrdenie o príjme
matky, potvrdenie o návšteve školy a o výdavkoch, potvrdenie o evidencii otca, potvrdenie úradu práce
o poberaní dávky v hmotnej núdzi, potvrdenie o príjme otca, dohodu o vykonaní práce, potvrdenie o
vyplatenýchdávkachvnezamestnanosti,rodnýlistmaloletéhoE.,lustráciunaotcavSociálnejpoisťovni,
dohoduotcaopracovnejčinnosti,lustráciunamatkuvSociálnejpoisťovni,čestnévyhlásenia,potvrdenie
o príjme matky, správu o evidencii otca na úrade práce, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej
núdzi otcom, potvrdenie o príjme priateľky otca, pripojené spisy OS Malacky sp. zn. 8P/206/2016,
9P/154/2015, z neho rozhodnutie na čl. 40 a nasledovné, OS Nitra sp. zn. 24P/67/2013, z neho
rozhodnutie na čl. 14 a nasledovné zo dňa 26.3.2013 a zistil tento skutkový stav: (7)
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/67/2013-14 zo dňa 26.03.2013 bola zvýšená vyživovacia
povinnosťotcanamaloletédetiT.:E.,nar.XX.XX.XXXXaH.,nar.XX.XX.XXXXzosumy70eurmesačne
na sumu 80 eur mesačne na každé dieťa počnúc dňom 1.2.2013. V čase posledného rozhodnutia
súdu obe maloleté deti navštevovali 5. ročník ZŠ v mieste bydliska, matka maloletých detí dosahovala
priemernýčistýmesačnýpríjem440,13euramesačneatiežpríjemzbrigádvpriemere250eurmesačne.
Otec maloletých detí bol zamestnaný v spoločnosti PPD "INOVEC" Volkovce, kde dosahoval priemerný
čistý mesačný príjem 466,27 eura. (8)
V uvedenej spoločnosti otec pracoval od 1.5.2008 do 16.6.2013, kedy podľa jeho vyjadrenia bol
ukončený tento pracovný pomer na základe jeho žiadosti, nakoľko nadviazal vzťah s E. G., nar.
X.X.XXXX, bytom H. R. č. XXX. Následne sa otec od 17.6.2013 zamestnal v spoločnosti FirstFarms Agra
M s.r.o. so sídlom v Malackách. U tohto zamestnávateľa dosahoval otec vymeriavací základ do 1.333
eur. Dňa XX.XX.XXXX sa otcovi spolu s jeho partnerkou narodilo dieťa maloletý E. T.. Dňa 7.10.2015
podala matka uvedeného dieťaťa návrh na úpravu práv a povinností k maloletému E. z dôvodov, že
s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a tento na výživu maloletého E. žiadnym spôsobom
neprispieva. Rozhodnutím Okresného súdu Malacky č.k. 9P/154/2015-40 zo dňa 4.4.2016 bol maloletý
E. zverený do osobnej starostlivosti matky, otca súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 40 eur
mesačne počnúc dňom 4.4.2016 a styk s maloletým dieťaťom neupravil. Už v tom čase bol otec vedený
na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie od 12.9.2015 a
poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 545,30 eura za 31 dní. Od 12.11.2015 do 23.12.2015 otec
pracoval na základe dohody o vykonaní práce u L. Q. TONSTAV, kde dosiahol za uvedené obdobie
čistú mzdu 40,05 eura spolu. Následne sa od 1.2.2016 do 3.10.2016 zamestnal v spoločnosti FRADEX
stavby s.r.o. tiež na dohodu o vykonaní práce, kde dosahoval čistú mzdu 66,53 eura. Počas celej tejto
doby bol otec aj evidovaný ako uchádzač o zamestnanie s tým, že mu Úrad práce, soc. vecí a rodiny
doplácal príslušnú sumu do výšky dávky v hmotnej núdzi 61,60 eura mesačne. Otec pracoval na dohoduo pracovnej činnosti aj pre Q. Q.. Spolu s otcom pracovali u uvedeného zamestnávateľa aj J. B. a A.
Q.. Z čestných vyhlásení oboch uvedených osôb je zrejmé, že dohodu uzatvorili v októbri 2016, pričom
sa dohodli na mzde 2,30 eura na hodinu. V novembri 2016 ale pracovnú dohodu ukončili z dôvodu,
že im zamestnávateľ odpracované hodiny nevyplatil a to ani ku dňu spísania čestného vyhlásenia. U
tohto istého zamestnávateľa pracoval v tom čase aj otec a ako dôvod ukončenia spolupráce uviedol
tiež nevyplatenie mzdy za vykonanú prácu. Otec si hľadá príležitostné brigády, naposledy takto zarobil
v apríli 2017 sumu 90 eur. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou P. O., nar. X.X.XXXX, ktorá má
vo svojej starostlivosti zverených šesť maloletých detí. Rozhodnutím Okresného súdu Komárno č.k.
9P/210/2016-28 zo dňa 13.2.2017 bolo určené výživné na každé dieťa 30 eur mesačne. Príjem priateľky
otca je cca. 330 eur. Podľa vyjadrenia otca táto mu aj finančne pomáha s platením výživného na
maloletého E. a poskytuje aj jemu ubytovanie a stravu bezplatne. (9)
Matka býva aj naďalej spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je stále otec otca
maloletých detí. Podľa vyjadrenia matky hypotéku na predmetnú nehnuteľnosť už posplácala a v blízkej
dobe by mala byť nehnuteľnosť prepísaná na obe maloleté deti. Matka mesačne platí v dome náklady
na elektrinu 36 eur, telefón s internetom 60 eur a vodu štvrťročne do 50 eur. Za pevné palivo matka
ročne zaplatí od 250 do 300 eur. Obec maloleté deti navštevujú 9. ročník ZŠ vo R.. V predchádzajúcom
školskom roku matka uhradila výdavky na školské potreby a pomôcky ako aj školské výlety, exkurzie
a lyžiarsky výcvik spolu pre obe deti 580 eur. Obe deti sa stravujú v školskej jedálni, kde je stravná
jednotka za jeden obed 1,09 eura. Ďalšie výdavky má matka na každodenné potreby, stravu a oblečenie
pre maloleté deti. Maloletý H. navštevuje divadelný krúžok, kde matka platí poplatok 112 eur ročne a
maloletý E. navštevuje športový krúžok, kde matka platí poplatok 48 eur ročne. Podľa vyjadrenia matky
jej finančne pomáhajú príbuzní a priatelia. V čase poslednej úpravy výživného bola matka zamestnaná
v spoločnosti SE Bordnetze Slovakia s.r.o. Pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trval od 17.2.2010
do 31.7.2015, kedy bol pracovný pomer s matkou rozviazaný z organizačných dôvodov s tým, že jej
bolo vyplatené aj odstupné vo výške 2.377,37 eura. Následne matka uzatvárala dohody o pracovnej
činnosti so zamestnávateľom J. T., pre ktorého vykonávala prácu v rozsahu dvoch až troch hodín denne
s príjmom 64 eur v čistom. Podľa vyjadrenia matky v prípade ak v práci zostane dlhšie, majiteľ jej tieto
nadčasy vypláca formou potravín. Od 1.1.2017 sa matka u J. T. zamestnala na štvorhodinový pracovný
úväzok. V januári bol jej čistý príjem spolu s daňovým bonusom 323,22 eura, vo februári 260,26 eura
a v marci 292,88 eura. (10)
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (11)
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(12)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. (13)
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (14)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (15)
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. (16)Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (17)
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh.
(18)
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca bol podaný čiastočne
dôvodne, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ktorá bola v marci 2013, prišlo na
strane účastníkov konania k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá dostatočne odôvodňuje zníženie
vyživovacej povinnosti otca. Výživné vo výške po 80 eur mesačne bolo určované pri príjme otca
466,27 eura, ktorý dosahoval v spoločnosti PPD "INOVEC" Volkovce. Otec u tohto zamestnávateľa
ukončil pracovný pomer z dôvodov, že sa presťahoval ku svojej novej partnerke, kde si vzápätí našiel
prácu s podstatne lepším príjmom ako mal u uvedeného zamestnávateľa. Otcovi pribudla vyživovacia
povinnosť k maloletému E. T.. Po tom, čo sa otec rozišiel s matkou tohto dieťaťa a nemal kde
bývať, musel ukončiť pracovný pomer aj v spoločnosti FirstFarms Agra M s.r.o. a presťahoval sa ku
svojmu otcovi. Toto konanie otca súd nepovažoval za vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, nakoľko otec v tomto zamestnaní zotrvať nemohol
vzhľadom k vzdialenosti výkonu práce od miesta jeho následného bydliska v obci R.. Otec sa po
ukončení pracovného pomeru riadne zaevidoval na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
ako uchádzač o zamestnanie, po ukončení poberania podpory v nezamestnanosti mu boli priznané
dávky v hmotnej núdzi. Popri tom si otec hľadal brigády formou dohôd o vykonaní práce. Z tejto
činnosti však dosahoval príjem nízky, z ktorého nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si
vyživovaciu povinnosť v naposledy súdom stanovenej výške. Zo začiatku mu finančne prispieval na
úhradu výživného jeho otec. Aj v súčasnej dobe je otec poberateľom dávky v hmotnej núdzi, žije so
svojou novou partnerkou, ktorá ho finančne podporuje tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči
trom maloletým deťom aspoň v zníženej výške (30, 30 a 40 eur).(19)
Zmena pomerov na strane matky maloletých detí spočíva v tom, že u nej prišlo k zníženiu jej príjmu, keď
táto v čase poslednej úpravy výživného dosahovala priemerný čistý mesačný príjem spolu z príjmu z
brigádvovýške690,13eura.UmatkyprišlokukončeniupracovnéhopomeruvspoločnostiSEBordnetze
- Slovakia s.r.o. z organizačných dôvodov. Následne si matka dokázala nájsť taktiež iba prácu vo forme
dohôd o pracovnej činnosti a dosahovala čistý príjem 62,73 eura. Až od 1.1.2017 sa príjem matky o
niečo zvýšil, keďže táto je zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce na štvorhodinový pracovný
úväzok. Ale aj výška jej súčasného príjmu je nižšia ako v čase poslednej úpravy výživného. (20)
Zmena pomerov na strene maloletých detí spočíva v tom, že tieto sú o štyri roky staršie s čím
preukázateľne súvisia zvýšené výdavky matky spojené so zabezpečovaním nielen ich základných
životných potrieb ale aj ďalších potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravému duševnému a telesnému
vývoju oboch maloletých detí. Zmena pomerov na strane maloletých detí by skôr svedčila pre zvýšenie
vyživovacej povinnosti pokiaľ by boli tomu dané dôvody aj na strane otca detí. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti súd znížil vyživovaciu povinnosť otca na sumu po 50 eur mesačne na každé
dieťa, nakoľko súd má za to, že pokiaľ otec je schopný platiť na svoje najmladšie dieťa - maloletého E.
výživné vo výške 40 eur mesačne a nepožiadal o jeho zníženie, bolo by nemorálne pokiaľ by vyživovacia
povinnosť na jeho ďalšie dve maloleté deti, ktoré sú podstatne staršie a ich potreby sú vyššie bola
znížená pod túto sumu. Ďalší dôvod, pre ktorý súd nevyhovel úplne návrhu otca je tá skutočnosť, že otec
nemá žiadne zdravotné obmedzenia, môže pracovať formou rôznych brigád, ktoré ponúkajú pracovné
agentúry. Tiež v letnom období, ktoré nastáva, je väčšia možnosť nájdenia si príležitostných prác aj v
oblasti stavebníctva, v ktorej oblasti už otec tiež získal určitú prax. Je úlohou otca využiť všetky svoje
možnosti a schopnosti aby mohol prispievať na svoje maloleté deti aspoň sumou po 50 eur mesačne.
Zníženievýživnéhopodtútosumubymohloohroziťzabezpečovaniezákladnýchživotnýchpotrieboboch
maloletých detí, keďže aj matka detí dosahuje nízky príjem. Súd poukazuje ešte na jednu skutočnosť, že
pokiaľ si prácu dokáže nájsť priateľka otca, ktorá má vo svojej starostlivosti šesť maloletých detí, nájsť
si prácu aspoň za minimálnu mzdy by pre otca maloletých detí nemal byť až taký problém. Súd znížil
vyživovaciu povinnosť otcovi od podania návrhu, nakoľko už v tom čase existovala zmena pomerov,
ktorá odôvodňuje aj zníženie výživného. (21)O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č.
161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal. (22)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365
ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.