Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112208822
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Cisárová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1112208822.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F., bývajúceho v E. zastúpeného advokátskou
kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, IČO: 35 955 341, proti
žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha
Karvaša č. 1, o zaplatenie 9 467,87 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 12 C 65/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. augusta 2015

sp. zn. 7 Co 460/2015, 7 Co 461/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom: 1/ potvrdil v

napadnutej časti rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 11. februára
2015, č. k. 12 C 65/2012-576, 2/ potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 9. apríla 2015, č.
k. 12 C 65/2012-598, 3/ žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Výrok potvrdzujúceho
rozsudku odôvodnil vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie majúc
predovšetkým za to, že správnym bol jeho názor o neporušení povinností žalovanej pri výkone
verejnej moci. Na odôvodnenie výroku potvrdzujúceho uznesenia uviedol, že podaním odvolania vznikla

žalobcovi poplatková povinnosť; na tom nič nemení skutočnosť, že v čase podania žaloby bolo konanie
v tejto veci oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

2. Proti výrokom 1/ a 2/ uvedeného rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej len „ dovolateľ“)
dovolanie. Navrhol zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie súdu prvej
inštancie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom [§ 237 ods. 1 písm. f/ v spojení

s § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení ( ďalej len „O.s.p.“)]. Podľa jeho názoru sú rozhodnutia súdov nepreskúmateľné a
založené na nedostatočných skutkových zisteniach a ich nesprávnom právnom posúdení. Opätovne
vyslovil presvedčenie, že jeho finančná ujma je výsledkom zanedbania povinností NBS. Dovolanie v
časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o súdnom poplatku odôvodnil tým, že súdy
nesprávne rozhodli o poplatkovej povinnosti, lebo v čase podania žaloby bolo konanie o náhradu škody

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. oslobodené od súdneho poplatku.

3. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu zopakovala podstatnú časť svojej skoršej argumentácie. Navrhla
nedôvodné dovolanie žalobcu odmietnuť alebo zamietnuť.

4. Dovolanie bolo podané 9. októbra 2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1
CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443
CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá
CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody
prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie
bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám
uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.

7. Dovolanie žalobcu v časti, ktorou je napadnutý výrok 1/ rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,
smeruje proti rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle § 238
O.s.p. prípustné. V časti, ktorou je napadnutý výrok 2/ tohto rozsudku odvolacieho súdu (majúci povahu
uznesenia), nesmeruje dovolanie žalobcu proti uzneseniam odvolacieho súdu so znakmi uvedenými v

ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie žalobcu teda v zmysle § 238 a § 239 O.s.p. nevyvolalo
účinky, ktoré by podľa právneho stavu do 30. júna 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací
prieskum.

8. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným

v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až
e/ a g/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

9. Žalobca v dovolaní tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/
O.s.p. Vadu tejto povahy videl v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Odňatím možnosti konať

pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumel procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci
účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci rovnaké
postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad
právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do
spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným

dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol
rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

10. Namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za
procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ale za tzv. inú vadu konania, ktorá

prípustnosťdovolanianezakladá(viďR111/1998).Natomzotrvaloajneskoršiezjednocujúcestanovisko
R 2/2016. Pri vyjdení z tohto stanoviska má dovolací súd za to, že obsah spisu v prejednávanej veci
nedáva žiaden podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta stanoviska. Dovolaním
napádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská
účastníkov konania (dnes strán sporu - pozn. najvyššieho súdu) k prerokúvanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory
vysvetlil v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom
vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody
rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové

zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa
po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolateľ preto nedôvodne
argumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle §
237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv účastníka; ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom

(o aký prípad tu ale nešlo).

11. Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo ani nedostatočné zistenie
rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávnevyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené
závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho
súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo

244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97). Poznamenáva, že ak aj k tejto nesprávnosti v niektorom
súdnom konaní dôjde, táto má nanajvýš len charakter tzv. inej vady konania s možným následkom v

podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).

12.Pokiaľžalobcatvrdí,žemubolaodňatámožnosťpredsúdomkonaťvyrubenímsúdnehopoplatkubez
opory v zákone, dovolací súd poukazuje na stanovisko R 1/2016 a pripomína, že samotným vyrubením
súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho
možnosti pred súdom konať (viď tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 218/2014, 2 Cdo

151/2015, 3 Cdo 688/2015, 4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015 a 8 Cdo 27/2016).

13. Neobstojí ani námietka dovolateľa podľa ktorej v dovolaní súdom nižších stupňov vyčíta, že konanie
prednimitrpíinouvadou,ktorámalazanásledoknesprávnerozhodnutieveciaichrozhodnutiaspočívajú
na nesprávnom právnom posúdení vecí (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.). K týmto námietkam dovolací

súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods.
2 písm. b/ a c/ O.s.p.
by bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo ale nie je tento prípad (tu
napokon por. napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2
Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012 či 7 Cdo

116/2013). Z uvedeného plynie, že na dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. (i
keby bol prípadne namieste záver o ich opodstatnenom uplatnení) dovolací súd nemôže v tomto konaní
prihliadať.

14. Z dôvodov uvedených vyššie dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu, ktoré bolo

podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok umožňujúci
uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, ktorý by zostal zachovaný aj po tomto dni (§ 470 ods.
2 CSP). Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.

15. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.