Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/303/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114227088
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114227088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka, Spišská
Nová Ves, Mlynská 2, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, Spišská Nová
Ves, Radničné námestie 4, proti žalovanému M. I., T.. XX.X.XXXX, Y., R. X, zast. AK CHOCHOĽAK
& ČESLA, s.r.o., Košice, Krmanova 6, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 254,36 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku 19C/280/2014-54 z 29.1.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 196,83 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 27.11.2013 do zaplatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku, konanie v prevyšujúcej časti zastavil a žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 42,41 eur, z čoho suma 33,17 eur predstavuje trovy právneho
zastúpenia a suma 9,24 eur predstavuje iné trovy, a to na účet právnej zástupkyne žalobcu, v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 3.11.2014 domáhal a
čím ju odôvodnil. Konštatoval, že žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená tzv. fikciou doručenia

4.5.2015 nevyjadril a, že podľa § 115a ods.2 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav veci: zo žalobného
návrhu, tiež z pripojeného priestupkového spisu Okresného úradu Spišská Nová Ves, č. spisu OU-
SN-OVVS-2014/03265 vyplynulo, že rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves z 28.8.2014
č. k. OÚ-SN-OVVS-2014/03265 bol žalovaný uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50
ods.1 priestupkového zákona, ktorého sa dopustil tým, že 26.11.2013 na parkovisku pred exekútorským
úradom N.. I. Y. poškodil osobné motorové vozidlo zn. BMW X6 čiernej farby EVČ: G. XXX X.
patriace poškodenej spoločnosti VÚB leasing, a.s. Bratislava, čím poškodenému spôsobil škodu vo

výške 254,36 eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.10.2014 a stalo sa vykonateľným
16.10.2014 (pozn. tiež vyplýva z rozhodnutia), že všeobecná hodnota poškodených predmetov - osobné
motorové vozidlo BMW X6 EČ: SN 965 CC bola stanovená na 254,36 eur s DPH (tak ako vyplýva
zo záverov odborného vyjadrenia č. 42/2013 zhotoviteľa KRK s.r.o. Spišská Nová Ves), že žalovaný
sumu 254,36 eur titulom náhrady škody dobrovoľne nezaplatil, súčasne sa s úhradou tejto čiastky
dostal do omeškania, na základe čoho žalobca si uplatňuje popri dlžnej čiastke tiež z istiny úrok z
omeškania od 27.11.2013 až do úplného zaplatenia. Ďalej z listinného dokladu - Zmluva o postúpení

pohľadávky z 29.10.2014, tiež zo správy poskytnutej súdu listom z 13.08.2015 spoločnosťou VÚB
leasing, a.s. zistil, že VÚB leasing, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník predmetnou zmluvou z
29.10.2014 postúpili sumu 254,36 eur predstavujúcu spôsobenú škodu na motorovom vozidle BMW X6
čiernej farby EČV: G. XXX X. spolu s príslušenstvom pohľadávky na žalobcu, že písomným podaním z22.9.2015 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 57,53 eur späť z dôvodu, že v tejto čiastke v
súvislosti so šetrením predmetnej poistnej udalosti došlo 14.1.2014 k poistnému plneniu v tejto výške, a
to poukázaním sumy na účet žalobcu. Z obsahu predmetného podania tiež vyplýva, že súčasťou tohto

podania je tiež späťvzatie v časti uplatňovaného príslušenstva z tejto sumy a tiež čiastočné späťvzatie
pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške nad 5,25 % ročne. Citujúc znenie § 96 ods.1,3
O.s.p., § 420 ods.1,3, § 442 ods.1,3 O. z., § 135 ods.1 O.s.p., § 524 ods.1,2, § 517 ods.1 veta prvá,
ods.2 O. z., § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov a uzavrel, že
mal preukázané, že žalovaný spôsobil na motorovom vozidle značky BMW X6 čiernej farby EVČ: G.

XXX X. jeho vtedajšiemu vlastníkovi - VÚB leasing, a.s. Bratislava škodu vo výške 254,36 eur, z ktorého
priestupku proti majetku bol uznaný vinným, že predmetná pohľadávka sa stala predmetom postúpenia
z vlastníka predmetného motorového vozidla na žalobcu, čím žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu
legitimáciu, že pred podaním žaloby žalobcovi bola zo žalovanej čiastky poukázaná zo strany poisťovne
v rámci šetrenia predmetnej poistnej udalosti čiastka 57,53 eur, o ktorú následne žalobca zobral žalobu
v časti späť, tiež v časti príslušenstva, na základe čoho súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej

čiastky 196,83 eur spolu s úrokom z omeškania v jeho zákonnej výške 5,25 % ročne od 27.11.2013 do
zaplatenia, čím v tejto časti žalobe vyhovel a súčasne, vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, konanie
v prevyšujúcej časti zastavil. Výrok o trovách konania oprel o § 142 ods.2 O.s.p., posúdil predmetné
vyčíslenia trov právneho zastúpenia ako súladné s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z., pokiaľ ide o vyčíslenie
v žalobe (výpočtovým základom aj po späťvzatí zostáva pôvodná uplatnená suma), na základe čoho

žalobcovi priznal náhradu trov konania v konečnom číselnom vyjadrení 42,41 eur, t.j. 56% (úspech
žalobcu vo výške 78 %, neúspech žalobcu vo výške 22%, t.j. pomer úspechu a neúspechu vo výške 56
%) z celkových trov konania 75,74 eur (TPZ vo výške 59,24 eur + SP vo výške 16,50 eur). Priznané
trovy konania žalobcu tak predstavujú sumu 33,17 eur ako trovy právneho zastúpenia a sumu 9,24 eur
ako trovy súdneho poplatku za návrh na začatie konania a že priznanú náhradu trov konania je žalovaný

povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu podľa § 149 ods.1 O.s.p.
3.Rozsudok napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaný I. zmysle § 204 ods.1, § 205
ods.1 O.s.p. lebo rozsudok a postup súdu považuje za nesprávny z nasledujúcich dôvodov: - Súd
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Podstatatohtoodvolacieho
dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov

dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
- Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci -Nesprávne

právne posúdenie veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo
použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Vec chápe širšie než výrok
napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku
a dodržiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia
vo veci samej. - V konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p. - konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou sa rozumie také porušenie
procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o
porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods.1 O. s. p., ale ich dôsledok
sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo
veci samej. - Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o prípad, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal,
vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. - Doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a).
Domáha sa, aby: Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej aj len „odvolací súd ") zrušil

ROZSUDOK Okresného súdu Košice I z dôvodov nižšie uvedených, tzn. aby rozhodol nasledovne:
„Krajský súd v Košiciach odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I z 29.1.2016, sp.
zn.: 19C/280/2014-54 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie." alebo v
prípade ak Krajský súd v Košiciach zistí, že sú dôvody pre zamietnutie žaloby, aby rozhodol nasledovne:
„Krajský súd v Košiciach odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I z 29.1.2016, sp.

zn.: 19C/280/2014-54 mení tak, že žalobu zamieta." Svoje odvolanie odôvodnil nasledovne: II. SÚD
PRVÉHO STUPŇA ŽALOBU ODVOLATEĽOVI NEDORUČIL. V Rozsudku uvádza, že Žaloba bola mu
doručená fikciou doručenia 4.5.2015. Má za to, že v prejednávanom prípade neboli naplnené podmienky
pre použitie § 47 ods.2 O. s. p., následkom čoho bol povinný skúmať jeho skutočnú adresu. Nesplnenímsi tejto povinnosti došlo jemu k odňatiu možnosti konať pred súdom. Tvrdí, že v mesiacoch apríl a
máj roku 2015 sa na adrese uvedenej konajúcim súdom ako „bytom", nezdržiaval. Výsluch: M. I., K.
XX, XXX XX Y., Y. T. I., K. XX, XXX XX Y.. III. VYJADRENIE č. 42/2013 NIE JE MOŽNÉ POVAŽOVAŤ

ZA DÔKAZ, KEĎŽE SPOLOČNOSŤ KRK s.r.o. NEEXISTUJE A NIKDY NEEXISTOVALA - Nakoľko v
Obchodnom registri nie je žiaden záznam o spoločnosti KRK s.r.o. považuje Rozsudok v časti týkajúcej
sa odborného vyjadrenie č. 42/2013 za nepreskúmateľné, a teda nepreukazujúce výšku škody, súdom
tvrdený dôkaz vyjadrenie č. 42/2013, teda nie je možné považovať za dôkaz, pretože ho vyhotovil
neexistujúcisubjekt.IV.ŽALOBCASÚDUNEPREUKÁZALVÝŠKUVZNIKNUTEJŠKODY-jedinýdôkaz

predložený súdu preukazujúci výšku vzniknutej škody je v zmysle ROZSUDKU odborné vyjadrenie
č. 42/2013 vypracované neexistujúcou spoločnosťou KRK s.r.o., ktorého obsah Odvolateľ nepozná a
nevie sa k nemu vyjadriť pretože mu nebolo nikdy doručené, Odvolateľ popiera správnosť a pravosť
tohto dôkazu, tzn. odborného vyjadrenie č. 42/2013 - ďalej poukazuje, že z ROZSUDKU nevyplýva,
že by bol konajúcemu súdu predložený dôkaz preukazujúci, že majetok žalobcu sa skutočne ponížil o
žalobcom tvrdenú sumu, z čoho vyplýva že: súd sa ani nezaoberal tým, či žalobcovi skutočne vznikla

takáto alebo nie (napríklad náklady na opravu); súd sa ani nezaoberal skutočnou hodnotou poškodenej/
zničenej súčasti poškodeného predmetu. V. SÚD PRVÉHO STUPŇA NEMAL PREUKÁZANÚ AKTÍVNU
LEGITIMÁCIU ŽALOBCU - Žalobca nepreukázal, žeby postupca, tzn. spoločnosť VÚB leasing, a.s. v
zmysle § 526 ods.1 O. z. oznámila mu, či inak preukázala postúpenie v tomto súdnom konaní uplatnenej
pohľadávky na žalobcu - žalobca nepreukázal, žeby preukázal postúpenie v tomto súdnom konaní

uplatnenej pohľadávky na žalobcu, následkom čoho platí, že: on sa nevie zbaviť svojho dlhu inak ako
plnením pôvodnému majiteľovi pohľadávky, tzn. spoločnosti VÚB leasing, a.s., do dnešného žalobca
dňa nepreukázal súdu svoju aktívnu legitimáciu. VI. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí obsahovať
okrem iného výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a

jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukázaním na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež poukázaním na právne závery, ktoré prijal. Z
odôvodnenia rozhodnutia musí okrem iného vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť

aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo
mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.). Pokiaľ
tomu tak nie je, došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v
spojení s § 221 ods.1 písm. f) O.s.p., ktoré vedie k prípustnosti a dôvodnosti odvolania podaného

odvolateľom. Nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav, pretože podľa čl. 46
ods.1ÚstavySRsaukladásúdom,zákonomustanovenýmpostupom,tedavsúlades§157ods.2O.s.p.
poskytovať ochranu právam, ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania. V NADVÄZNOSTI
NA PREDCHÁDZAJÚCE POVAŽUJE „UZNSENIE“ ZA ARBITRÁRNE, NEPRESVEDČIVÉ A TEDA
ZA NEPRESKÚMATEĽNÉ. Ako je z vyššie uvedených skutočností zrejmé, súd svojim konaním odňal

mu možnosť konať pred súdom, čo zakladá dôvod na odvolanie podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s.
p.. Citoval znenie čl. 46 ods.1,4, čl. 51 ods.1 Ústavy SR a uviedol, že podstata základného práva
priznaného čl. 46 ods.1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv
na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby
bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane

vykonávajú. Základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany,
ale túto aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Postup súdov v konaní
o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania
vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým
všeobecné súdy. Podľa jeho názoru rozhodnutím súdu došlo k odmietnutiu práva na spravodlivý proces

a k porušeniu odvolateľovho základného práva domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Poukázal na
konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa ktorej všeobecný súd musí vykladať
a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu
ochranu. Interpretáciou a používaním ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu
bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú

poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Občianske súdne konanie sa
musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3
OSP), (porovnaj Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 1/02). V zmysle uvedeného má za to, že nepochybnedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 221 ods. 1 písm.
f) O. s. p., ktoré vedie k prípustnosti a dôvodnosti odvolania. V zmysle vyššie uvedeného poukazuje

na závery konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR a konštantnej judikatúry NS ČR (Rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 500/2007 z 11.6.2009). VII. Inou vadou sa rozumie
také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide
predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods.1 O.
s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku

súdnehorozhodnutiavovecisamej.Dôsledkomuvedenejvadyjevecnánesprávnosť,ktorejzákladomje
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Poukázal na
to, že súd nevyhodnotil dôkazy tak, ako mu to ukladá § 132 O. s. p. (bližšie pozri čl. III. tohto odvolania).
V bode VIII. zopakoval to čo už uviedol v bode I a doplnil, že si uplatňuje trovy odvolacieho konania a
ich výšku vyčísli v ďalšom priebehu konania.
4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý k bodu II. uviedol, že nemá vedomosť o konkrétnom

postupe súdu pri doručovaní písomnosti žalovanému, nebude sa k tomuto bodu jeho odvolania
vyjadrovať, nakoľko má za to, že žalovaným uvádzané skutočnosti môže odporovať len súd, na ktorom
je aj dôkazné bremeno preukázania spôsobu doručovania. K bodu III. uviedol, že v rozsudku Okresného
súdu Košice I. č. k. 19C/280/2014-54 z 29.1.2016 došlo k zjavnej chybe pri písaní, nakoľko podľa
vyššie citovaného ods.5 odôvodnenia rozsudku mala odborné vyjadrenie zhotoviť spoločnosť KRK s.r.o.

v Spišskej Novej Vsi. Podľa Rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves. odboru všeobecnej
vnútornej správy číslo OU-SN-OWS-2014/03265 z 28.8.2014, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z
priestupku a bola mu uložená pokuta vo výške 50,00 € a to konkrétne v jeho odôvodnení (strana 4)
je uvedené, že odborné vyjadrenie vypracovala spoločnosť A KRK, s.r.o. so sídlom Zimná 52, Spišská
Nová Ves, ktorá je existujúcou právnickou osobou, o čom svedčí výpis z obchodného registra tejto

spoločnosti, ktorý predkladáme v prílohe ako dôkaz. Z uvedeného je zrejmé, že tento dôkaz bol súdom
správne zhodnotený a súd ho považoval za relevantný, nakoľko ním bola vyčíslená všeobecná hodnota
poškodených predmetov a preto tvrdenie žalovaného v jeho odvolaní považuje za neopodstatnené a
žiadnym dôkazom nepodložené a preto má jednoznačne za to, že tento dôkaz si súd správne vyložil a
teda argumenty žalovaného v tomto bode neuznáva. Dôkaz: Výpis z obchodného registra spoločnosti

AKRK, s. r. o. K bodu IV. uviedol, že argumenty žalovaného v tomto bode odvolania nie je možné
akceptovať, nakoľko vyššie uvedené odborné vyjadrenie bolo predmetom priestupkového konania, v
ktorom bol žalovaný uznaný vinným. V odôvodnení Rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves,
odboruvšeobecnejvnútornejsprávyčísloOU-SN-OWS-2014/03265z28.8.2014jenastrane4uvedené,
že odborné vyjadrenie vypracovala spoločnosť AKRK, s. r. o., Zimná 52, Spišská Nová Ves, z ktorého

vyplýva aj cena poškodeného predmetu a ktorým bola stanovená aj hodnota na sumu vo výške 254,36
€. Dôkaz: Rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo
OU-SN-OVVS-2014/03265 z 28.8.2014. Čo sa týka tvrdení žalovaného a to, že sa súd nezaoberal
tým, či žalobcovi skutočne vznikla škoda a v akej výške, tak tieto nie je možné akceptovať, nakoľko
ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný bol v priestupkovom konaní uznaný vinným, kde v tomto štádiu

bola presne vyčíslená hodnota škody, ktorú mu spôsobil, bola mu uložená pokuta a taktiež mu bolo
zaslané Rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo
OU-SN-OVVS-2014/03265 z 28.8.2014, ktorého odôvodnenie je podrobne popísané. V predmetnom
rozhodnutí bol odkázaný s nárokom na náhradu škody priestupkom na súd, čo aj využil a podal návrh
na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný mal taktiež možnosť sa voči tomuto rozhodnutiu odvolať v

lehote 15 dní, čo nevyužil a teda je týmto tiež preukázané, že svoju vinu si uznal. K bodu V. uviedol, že v
tomto bode odvolania žalovaný vyčíta súdu, že nemal preukázanú jeho aktívnu legitimáciu, s čím nie je
možné súhlasiť, nakoľko medzi pôvodným majiteľom pohľadávky VÚB Leasing, a.s. ako postupcom a
nimakopostupníkombola29.10.2014uzatvorenáZmluvaopostúpenípohľadávkyvočidlžníkovi,ktorým
je žalovaný a týmto sa žalobca stal novým majiteľom pohľadávky voči žalovanému a splnil týmto aktívnu

legitimáciu v predmetnom konaní. Dôkaz: Zmluva o postúpení pohľadávky z 29.10.2014. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam má za to, že podané odvolanie žalovaného je neopodstatnené, nárok na
náhradu škody žalobcovi skutočne vznikol a bol preukázaný už vydaným rozhodnutím v priestupkovom
konaní, v ktorom bola aj vyčíslená konkrétna výška škody, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje.
Následne zo strany žalobcu došlo listom zo 22.9.2015 k čiastočnému späťvzatiu návrhu čo do sumy

57,53 € a týmto žalobca navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil a zároveň upravil žalobný petit.
Ako dôkaz odvolaciemu súdu v prílohe predložil zároveň faktúru jemu vystavenú vrátane dokladu o
jej zaplatení a taktiež oznámenie o poistnom plnení vo výške 57,53 €, o ktorú bolo podané čiastočné
späťvzatie návrhu. Na základe uvedených skutočností má jednoznačne za to, že nim uplatnený nárok vobčianskom súdnom konaní, v ktorom si nárokuje o zaplatenie istiny vo výške 196,83 € s príslušenstvom
jevplnomrozsahuopodstatnenýapretonavrhol,abyodvolacísúdpotvrdilrozsudoksúduprvéhostupňa
ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p.. Zároveň si uplatnil trovy konania spočívajúce v trovách

právneho zastúpenia za spísanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 26,84 € (18,26 € + režijný paušál
8,58 €).
5.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
7.Z obsahu odvolania je zrejmé, že rozsudok, vo výroku, ktorým súd zastavil v prevyšujúcej časti konanie
nebol odvolaním napadnutý a preto tento výrok nadobudol právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), a nebol v

uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom

rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
9.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe

ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas

konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

10.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
11.Ak žalovaný tvrdí, že súd považoval za dôkaz vyjadrenie č. 42/2013, ktoré vyhotovil neexistujúci
subjekt, lebo spoločnosť KRK s. r. o., z obsahu spisu je zrejmé, že pri písaní došlo ku chybe
spočívajúcej v nesprávnom označení spoločnosti A KRK s. r. o.. Vyjadrenie č. 42/2013 je súčasťou

vyšetrovacieho spisu Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo
OU-SN-OVVS-2014/03265, (s ktorým mal možnosť sa žalovaný oboznámiť) a ktorý mal súd ku konaniu
pripojený.
12.Ak žalovaný namieta, že súd nezistil skutočnú výšku škody, táto námietka je nedôvodná, lebo táto
vyplýva jednak z vyjadrenia č. 42/2013 ale aj z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Spišská

Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo OU-SN-OVVS-2014/03265 z 28.2.2014.
13.Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
14.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1
písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)]

je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i

jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
15.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.
16.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1
písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí

súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné
skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou
doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie

relevantné skutkové zistenia.
17.Žalovaný v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie,
ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
18.Ekvivalentom odvolacieho dôvodu podľa § 205a ods.1 O. s. p. je § 366 CSP (Prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie), § 373 ods.4 CSP ((4) Prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za

splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu). Opravný prostriedok s
právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací
súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej
apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie
sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené
pred súdom prvej inštancie.

19.Žalovaný neoznačuje žiadne skutočnosti a dôvody ale ani žiadne dôkazy, ktoré nemohol bez svojej
viny uplatniť pred súdom prvej inštancie.
20.Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. [súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav písm. h)] a písm. b) konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci zodpovedajú odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pridokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku
ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím

dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada
konania,ktorámôžemaťvplyvnasprávnosťrozhodnutia,vkonkrétnomprípadenemusímaťzanásledok
vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol
iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného
predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť
sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP)
ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o
dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o

veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť
konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v
konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené
[§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť

vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach
riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
21.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo
aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,

zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.
22.Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23.Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
24.Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť

môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
25.Podľa čl.6 ods.1,2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere

možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
26.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s

ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 47 ods.3 Ústavy SR a tak ako citované
ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS
SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods.1,2
CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod

rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý
súdny proces.
27.Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní,
t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1
ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).28. Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
29.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti

(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne

vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v

ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia

nevyplývajú.
30.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
31.Žalovaný namieta, že mu nebola doručená žaloba. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd doručoval
žalobu žalobcovi zásielku doporučene, ktorá bola opakovane doručovaná 18.11.2014 a vrátila sa súdu

späť 24.11.2014 ako v odbernej lehote nevyzdvihnutá. Súd opakovane doručoval zásielku 22.5.2015
prostredníctvom Mestskej polície, ktorá súdu oznámila podaním doručeným súdu 11.6.2015 (č. l. 28), že
menovaného sa jej ani opakovaným doručovaním nepodarilo zastihnúť, že 4.6.2015 bolo mu oznámenie
o uložení zásielky zanechané v poštovej schránke ale zásielku si v stanovenej lehote neprezval.
32.Ak žalovaný tvrdí, že v mesiacoch apríl a máj roku 2015 sa na adrese uvedenej konajúcim súdom

ako „bytom", nezdržiaval, žiaden relevantný dôkaz o tom nepredložil ani neoznačil kde sa v tom čase
zdržiaval, pričom platí zásada, že údaje zaznamenané na doklade o doručení súd považuje za pravdivé,
pokiaľ dotknutý účastník nepreukáže opak. Žalovaný mal označiť všetky dôkazy a opísať skutočnosti,
ktoré sú spôsobilé preukázať opak. Žalovaný síce označil svedkov: M. I., K. XX, Y., Y. T. I., K. XX, Y.,
avšak neoznačil k akým skutočnostiam by mali vypovedať a čo ich výpovede mali potvrdiť.

33.Podľa § 47 ods.2 O. s. p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď

bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
34.Fikcia doručenia môže nastať len za splnenia podmienok - adresát nebol zastihnutý, adresát sa v
mieste doručovania zdržiaval, adresát bol vhodným spôsobom upovedomený, že mu bude zásielka
opakovane doručovaná, druhý pokus o doručenie ostal neúspešný, zásielka bola uložená na pošte alebo
orgáne obce, adresát bol o tom vhodným spôsobom upovedomený, adresát si zásielku nevyzdvihne.

35.V obidvoch prípadoch doručovania boli splnené všetky podmienky, aby nastala fikcia doručenia.
36.Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, prečo zásielku, ktorá mu bola doručovaná prvý krát
18.11.2014 neprevzal. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že zásielky žalovanému neboli
doručené pre jeho pasivitu a nastala fikcia doručenia.37.Aktívna legitimácia žalobcu je preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky z 29.10.2014 (č. l. 22) a
podľa čl. I. škoda vo výške 254,36 eur, ktorú spôsobil žalovaný a túto žalobca zaplatil za opravu zaplatil.
38.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno

uzavrieť, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
39.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
40.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
42.Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalobcovi za
vyjadrenie k odvolaniu, náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, lebo vyjadrenie neobsahuje
nijaké procesne významné skutočnosti (opakuje sa v ňom iba to, čo už bolo opakovane uvádzané počas
konania na súde prvej inštancie).
43.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.