Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Marek Čech
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/53/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116012456
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116012456.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdPrešov,sudcomJUDr.MarekomČechom,nahlavnompojednávaníkonanomdňa25.apríla
2017 v Prešove takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
F.. F. C., A.. XX.XX.XXXX Q. P., S. W. Q. Š., J.. Y. M. Č.. XX, E.. F.
j e v i n n ý
- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal tak,
ž e
- 17.12.2015 v čase o 17.00 hod. v F. viedol po ulici Q. v smere na ulicu F. osobné motorové
vozidlo značky Š. E., B.: F.-XXX W., jeho vedeniu nevenoval plnú pozornosť a nedal prednosť
chodkyni D. A., prechádzajúcej cez priechod pre chodcov z ľavej strany v smere jazdy vozidla, v
dôsledku čoho došlo k zrážke chodkyne prednou ľavou časťou vozidla, pričom D. A., A.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F.E., F. Č.. XX, utrpela pomliaždenie spánkovo záhlavnej oblasti vpravo, pomliaždenie
a kožnú odreninu hornej pery vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého a ľavého
ramena, pomliaždenie a kožné odreniny ľavého lakťa, pomliaždenie driekovej oblasti ťažšieho stupňa,
pomliaždenie a podkožný krvný výron v bedrovej oblasti vľavo a pomliaždenie pravého predkolenia s
dobou liečenia a práceneschopnosťou 40-41 dní, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), f) Zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 158 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona za prevahy poľahčujúcich okolností
uvedených v § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona pri nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr.
zákona, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného F.. F. C., ako aj ďalej
uvedenými listinným dôkazmi, pričom zistil nasledovné:
Obžalovaný F.. F. C. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na
hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods.1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania
predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal
vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný
priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Ďalej uviedol, že nemožnosť riadiť motorové vozidlo by sťažila život jemu ako aj jeho manželke, a to
pri návšteve lekárov v F. a robení väčších nákupov, keďže bývajú vo v rodinnom dome vo Q. Š., pričom
manželka už nešoféruje, nakoľko vrátila vodičský preukaz. Obaja sú poberateľmi starobných dôchodkov,
obžalovaný vo výške 700,- Eur a jeho manželka vo výške 450,- Eur mesačne. V súčasnosti nie je trestne
stíhaný pre inú trestnú činnosť, ani nebol riešený v priestupkovom konaní.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z evidenčnej karty
vodiča súd zistil, že od 17.04.1973 je držiteľom vodičského oprávnenia, a to skupiny B old a A/50 old,
pričom v evidenčnej karte má v časti záznamov o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke
evidovaný jeden záznam zo dňa 23.01.2013 pre porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej
premávky podľa § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2009 Z.z. a § 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/1990 Zb.
Na základe takto vykonaného dokazovania a priznaním viny obžalovaného, dospel súd k
jednoznačnémuzáveru,žeskutokuvedenývovýrokovejčastitohtorozsudkusastalajetrestnýmčinom.
Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného
F.. F. C..
Podľa súdu je nepochybné, že obž. F.. F. C. inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil
dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, pričom týmto svojim konaním po objektívnej stránke
naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Vo vyhlásenom rozsudku súd chybne uviedol § 158 ods. 1 Tr. zákona. Keďže rozsudok bol s uvedenou
chybou vyhlásený, nemal súd možnosť zákonným spôsobom túto chybu napraviť.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/
Trestného zákona, pretože vedel, že spôsobom uvedeným v tomto zákone môže porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane zdravia, ale bez primeraných dôvodov
sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného F.. F. C. súd vyhodnotil jeho priznanie a oľutovanie svojho
konania (§ 36 písm. l) Tr. zákona) a skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život
(§ 36 písm. j) Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti súd nezistil žiadne.
Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi
trest odňatia slobody až na jeden rok.
Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného F.. F. C.Y.A. dospel k záveru, že na
výchovné pôsobenie na obžalovaného nie je potrebné uložiť trest spojený s obmedzením jeho osobnej
slobody. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3Tr. zákona súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu a ukladal mu trest v rozmedzí trestnej sadzby až na osem mesiacov odňatia slobody.
Po vyhodnotení uvedených skutočností dospel k záveru, že vzhľadom na doterajší život obžalovaného,
jeho doterajšiu beztrestnosť, priznanie a oľutovanie spáchaného trestného činu, postačí na potrestanie
a prevýchovu obžalovaného uložiť mu trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace, výkon ktorého súd
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok, t. z. na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby.
Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu
postačí nato, aby sa do budúcna vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania. V opačnom prípade
súd, a to i počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon takto odloženého trestu v príslušnom ústave
na výkon trestu.
Napriek tomu, že k spáchaniu skutku došlo porušením dôležitej povinnosti uloženej zákonom, kde by
mohloprichádzaťdoúvahyajuloženietrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá,súdvtomtoprípade
mal za to, že preventívny účel trestu a ochranu spoločnosti je možné a postačujúce dosiahnuť aj vyššie
uvedeným trestom odňatia slobody.
Súd pritom vzal do úvahy zásadnú skutočnosť, vyplývajúcu z odpisu evidenčnej karty vodiča (ďalej len
EKV),atožeobžalovaný,súcdržiteľomvodičskéhooprávneniaskupinyBodroku1973,mávEKVjeden
záznam o dopravnom priestupku. Ide o priestupok z roku 2013 vyriešený v blokovom konaní pokutou
30,-Eur. Jeden priestupok proti dopravným predpisom za 43 rokov (sic!). Uvedená skutočnosť, spoločne
s doterajšou beztrestnosťou obžalovaného, nasvedčuje rozumnému záveru, že obžalovaný nepatrí k
agresívnym, nepozorným, či inak zákon porušujúcim vodičom, resp., keďže nebol preukázaný opak,
možno in contrario konštatovať, že patrí k vodičom zodpovedným a dbajúcim na dodržiavanie pravidiel
cestnej premávky. Táto skutočnosť doviedla súd k presvedčeniu, že uloženie trestu zákazu činnosti by
bolo trestom neprimeraným osobe obžalovaného, ale i okolnostiam prípadu. Nárazová rýchlosť vozidla
bola 42 km/hod, teda neprekročila rýchlosť v danom úseku dovolenú (č.l. 60). Poškodená nebola po
úraze odkázaná na pomoc inej osoby, nemala úporné dlhotrvajúce bolesti, nebola pripútaná na lôžko (č.l.
39). Súd nijako nezľahčuje poranenia, ktoré poškodená pri nehode utrpela, považuje však za dôležité
poukázať, že pri kolíziách automobilov s chodcami vznikajú často aj omnoho závažnejšie, mnohokrát
i smrteľné poranenia.
Súd považuje za potrebné poukázať aj na zavedenú judikatúru (R I/1966, R 46/84), v zmysle ktorej
účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho
uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej
spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. O nespoľahlivosti pritom svedčí to, ak vodič
opakovane porušuje dôležité pravidlá cestnej premávky, čo jednoznačne nie je prípad obžalovaného.
Nakoniec, ak by pri každej jednej dopravnej nehode vzniknutej porušením dôležitých povinností vodiča
mal byť obligatórne ukladaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ako sa domnieva prokuratúra,
ktoráuvedenýdruhtrestunavrhujevtakýchtoprípadochpaušálne,ničdoposiaľnebránilozákonodarcovi
takéto ustanovenie do znenia všeobecnej časti Trestného zákona zaviesť. Kým tomu tak ale nie je,
riadi sa súd všeobecnými zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 Tr. zákona. Keďže trest má o.i.
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
(§ 34 ods. 1 Tr. zákona), bol súd toho názoru, že v prípade obžalovaného nesporne nejde o osobu, u
ktorejbybolomožné,vzhľadomnavyššieuvedenéúvahy,predpokladaťtendenciupokračovaťvpáchaní
trestnej činnosti na úseku dopravy.
Z týchto dôvodov súd trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel neuložil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosťvýroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.