Rozsudok – Rozvod ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 24, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416208941
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416208941.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci

manželky: E. zastúpená advokátkou Mgr. Miroslavou Antlovou, Ílová 11, Bratislava a manžela: T. o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému
dieťaťu: M. zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov E. a T. uzavreté dňa XX.X.XXXX v F. zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu F. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z
v á dz a .

Maloletý M. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. výživným vo výške XXX,-€ mesačne,
ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc
právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým M. každý nepárny týždeň vo štvrtok v čase od 16.00
hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletého. Otec maloletého prevezme a po ukončení styku
odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 5.10.2016 domáhala rozvodu
manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému M.. Návrh

odôvodnila tým, že vážne narušenie vzťahu prišlo potom, ako si manžel našiel priateľku. Pre ňu to bolo
obrovským sklamaním a dokonca zistila, že priateľkou jej manžela je jej dlhoročná kamarátka. Napriek
manželovej nevere sa snažila o záchranu manželstva, ale neúspešne. V tejto vypätej situácii nevedela
žiť a dňa XX.X.XXXX sa spolu s maloletým M. odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom.
V súčasnosti je presvedčená, že vzťah medzi ňou a manželom je vážne rozvrátený a ich manželstvo
si neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj účel. Manželstvo nevytvára ani vhodné prostredie pre
výchovu maloletého syna a preto rozvod manželstva nebude ani v rozpore s jeho záujmami. Ďalej

v návrhu uviedla, že sa o maloletého osobne stará, je na rodičovskej dovolenke, maloletý je zdravý
a aktívne s ním trávi voľný čas. Výdavky maloletého vyčíslila na sumu XXX,-€ mesačne a jej príjem
predstavuje v súčasnosti iba rodičovský príspevok vo výške XXX,XX € mesačne s tým, že finančne jej
pomáhajú jej rodičia. Na čas po rozvode manželstva navrhla zveriť maloletého M. do svojej osobnejstarostlivosti s tým, že ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok a manžela navrhla zaviazať
vyživovacou povinnosťou vo výške XXX,-€ mesačne. Zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletým
každú nedeľu v nepárnom týždni v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. za jej prítomnosti.

2. Manžel sa k návrhu písomne vyjadril a rozdielne popísal priebeh manželského spolužitia, dôvody
vzájomných nezhôd, ako aj príčinu rozvratu manželstva. S rozvodom manželstva však súhlasil, navrhol
iný spôsob úpravy styku s maloletým. Vzhľadom na vek maloletého syna súhlasil s tým, aby bol na čas
po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s navrhnutou výškou výživného a svoju

vyživovaciu povinnosť na maloletého navrhol určiť vo výške XX,-€ mesačne, neskôr XX,-€ mesačne.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom,
potvrdeniami o príjme účastníkov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise,
vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú L.tátni občania, L. národnosti, u oboch sa jedná o T.
manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.X.XXXX v F. - H. Manželia majú jedno maloleté dieťa: M.

4. Manželka vo výpovedi uviedla, že podľa nej bolo príčinou vzájomných nezhôd nedostatok financií.
Asi od marca 2016 sa manžel začal omnoho častejšie zdržiavať mimo domu, „flákal“ sa po nociach a
následne sa dozvedela, že má pomer s jej kamarátkou. Od 15.8.2016 nežijú v spoločnej domácnosti,
keďže ona sa spolu s maloletým synom odsťahovala k svojim rodičom. Byt, ktorý mali a aj auto predali,
splatili hypotéku a úvery, a peniaze si s manželom rozdelili. Myslí si, že manžel nemôže zarábať iba

minimálnu mzdu, pretože predtým hypotéku a úver na auto normálne splácali tak, že za byt platili XXX,-
€ mesačne a za auto XXX,-€ mesačne, teda podľa nej, manžel zarába najmenej XXX,-€ mesačne. V
súčasnosti jej manžel posiela na syna XX,-€ mesačne, avšak v septembri 2016 po vzájomnom rozchode,
poslal XXX,-€, keďže na tejto sume boli dohodnutí. K svojmu príjmu uviedla, že poberá rodičovský
príspevok a rodinné prídavky na jedno dieťa, iný príjem nemá. Maloletý má naďalej výdavky spočívajúce

vo výdavkoch na umelé mlieko, plienky, ošatenie, hračky a podobne.

5. Manžel vo výpovedi uviedol, že podľa neho bola jednoznačnou príčinou rozvratu manželstva finančná
otázka, kvôli ktorej sa často hádali. Príčinou rozvratu nebolo to, že si našiel priateľku. Potvrdil, že sa
častejšie zdržiaval mimo domu, ale bolo to preto, že sa vzájomné hádky s manželkou hrotili a nechcel to

riešiť pred synom. Potvrdil tiež, že od augusta 2016 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom zo začiatku
po rozchode bola vzájomná komunikácia veľmi ostrá, manželka sa mu vyhrážala, že syna neuvidí a tak
v septembri 2016 zohnal peniaze a na syna zaplatil sumu XXX,-€. K spoločnému hospodáreniu uviedol,
že skutočne mali výdavky vyššie, ako boli príjmy celej rodiny, a preto im pomáhali rodičia z každej strany.
Ďalej uviedol, že pracuje ako zásobovač, zdravotné problémy nemá a snaží sa privyrobiť si aj fuškami

tak, že vypomáha rôznym známym, ktorí poznajú jeho situáciu, avšak tento príjem je nepravidelný a
môže z toho zarobiť XX,- až XX,-€ za brigádu. Snažil sa nájsť si lepšie zamestnanie, ale zatiaľ sa mu to
nepodarilo. So synom sa v súčasnosti stretáva tak, ako uviedla manželka a funguje to. Poprel tvrdenie
manželky v tom, že dostáva peniaze za nadčasy priamo na ruku a tvrdil, že nadčasy nemáva.

6. Kolízny opatrovník uviedol, že v prípade rozvodu manželstva účastníkov súhlasí s dohodou rodičov v
otázke zverenia, zastupovania a správy majetku maloletého, ako aj s úpravou styku. K výške výživného
uviedol, že konkrétnu sumu ponecháva na úvahe súdu, podotkol však, že otcom navrhované výživné
vo výške XX,-€ mesačne je skutočne nízke a nedostatočné.

7. Z listinných dôkazov vyplýva, že manželka je t.č. na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský
príspevok.Manželjeriadnezamestnanýazpotvrdeniaoročnomzúčtovanípreddavkovnadaňzpríjmov
fyzickej osoby za rok 2016 vyplýva, že mal základ dane X.XXX,XX € a daň nulovú a za rok 2017 (január
až február) mal základ dane X.XXX,XX € a preddavky na daň X.X,XX €.

8. Manželia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.11. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedlk vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

12. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú

splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z
manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov
je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára
predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom
maloletého,súdmanželstvovsúladesustanovením§23Zákonaorodinerozviedol.Akopríčinurozvratu
manželstva súd ustálil nezhody manželov v otázkach týkajúcich sa financovania domácnosti ako aj

nadviazanie mimomanželského vzťahu zo strany manžela.

14. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. na čas po rozvode
manželstva, bola medzi účastníkmi zhoda v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matke,
v časti týkajúcej sa zastupovania a správy majetku maloletého, ako aj v časti úpravy styku otca s

maloletým, pričom súd pri rozhodnutí vychádzal zo zhodných tvrdení rodičov. Spornou
medzi účastníkmi ostala otázka výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého, nakoľko matka navrhla
vyživovaciu povinnosť otca vo výške XXX,-€ mesačne a otec vo výške XX,-€ mesačne. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že v súčasnosti je matka na rodičovskej dovolenke a okrem rodičovského
príspevku iný príjem nemá, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí ju finančne podporujú.

Zároveň bolo zistené, že otec je riadne zamestnaný, avšak dosahuje príjem na úrovni minimálnej mzdy.
Otec nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody, pre ktoré nie je schopný nájsť si lepšie platené miesto,
nemá žiadne zdravotné problémy a preto podľa názoru súdu má vyvinúť maximálne úsilie na to, aby
si našiel zamestnanie viac finančne ohodnotené a aby sa mohol na výžive svojho dieťaťa adekvátne
podieľať. Súd teda ustálil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého vo výške XXX,-€ mesačne, čo

považuje za primerané veku a potrebám maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam otca.

15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,
podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).