Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213223566
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2213223566.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s. r. o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: W. E., N.. XX.XX.XXXX, S. W. V., o zaplatenie
731,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 359,99 eur s 9% úrokom z omeškania ročne z istiny od
11.02.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 20.11.2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný
zaviazaný k zaplateniu sumy 731,34 eur s príslušenstvom - 9% úrokom z omeškania a náhradou trov
konania titulom nesplateného úveru. Nárok odôvodnil tým, že žalovanému právny predchodca žalobcu
(Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava) úverovou zmluvou zo dňa 21.02.2007 poskytol úver. Žalovaný
si neplnil platobné povinnosti, dňom splatnosti poslednej splátky úveru 10.02.2012 nastala konečná
splatnosť úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči žalovanému

postúpená na žalobcu.

(2) Žalovaný nemá od januára 2011 evidovaný trvalý pobyt, aktuálna adresa jeho súčasného pobytu
zistená nebola, z toho dôvodu bolo podanie žaloby oznámené žalovanému postupom podľa § 116 ods.
2 CSP. Žaloba tak bola žalovanému doručená dňa 22.02.2017.

(3) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu

nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd
povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa
súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po
15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa
ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

(4) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát
neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskejrepubliky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia

oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

(5) Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) súd na prejednanie /
spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo
veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

(6) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(7) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(8) Zmluvou o splátkovom úvere č. 0192742366 zo dňa 21.02.2007 právny predchodca žalobcu
žalovanému poskytol úver vo výške 26.000 Sk (863,04 eur) s úrokom 18,4% ročne. Úver mal žalovaný
splatiť v 60 mesačných splátkach po 723 Sk (24 eur) - spolu 1.439,95 eur, vždy k 10. dňu mesiaca od
marca 2007 do februára 2012. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená na 25,53%. Banka
listom zo dňa 05.04.2013 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky, vyčíslenej na 984,26 eur. V

špecifikácii o postúpenej pohľadávke sú uvedené „omeškané splátky v sume 976,41 eur.

(9) Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 postupca - Slovenská sporiteľňa, a. s.,
Bratislava postúpil na postupníka - žalobcu okrem iných aj pohľadávku vedenú voči žalovanému vo
výške celkom 984,26 eur. Podľa špecifikácie postúpenej pohľadávky predstavovala istina sumu 646,62

eur, úroky celkom 316,71 eur a poplatky 20,93 eur.

(10) Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu

účastníkov. Keďže však žalovaný mal uzavrieť predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.),
na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(ZSÚ), tiež aj ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. (zákon č. 40/1964 Zb.), keďže právny predchodca
žalobcu je podnikateľ a úvery poskytuje opakovane (dodávateľ), žalovaný je fyzická osoba, ktorá
preukázateľne nekonala v tomto vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti (spotrebiteľ).

(11) Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

(12) Aktívna legitimácia žalobcu postúpením pohľadávky bola preskúmaná a preukázaná v zmysle §
524 ods. 1 OZ v znení § 98 ods. 8 zákona o bankách, úver bol zosplatnený (uplynutím času).

(13) Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo inej právnej forme.

(14) Podľa § 4 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(15) Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (účinného od 01.05.2014) orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

(16) Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

(17) Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

(18) Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku

patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal
premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak
dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

(19) V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie
nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle
občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania
podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech
žalovaných - spotrebiteľov.

(20) V danom prípade musí pri preskúmaní oprávnenosti nároku žalobcu súd vziať do úvahy
citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie
požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú
prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

(21) V zmysle citovaného ustanovenia súd zároveň skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný (v
trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 100 a § 101 OZ), a dospel k záveru, že nárok žalobcu je sčasti
premlčaný (premlčanie sa týka splátok splatných dňa 10.11.2010 a skôr), žalobca (resp. jeho právny
predchodca - pôvodný veriteľ) si mohol právo uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po splatnosti splátky.

(22) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa
§ 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. (v znení platnom do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(23) V danom prípade strany uzavreli zmluvu o úvere. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca predložil
súdu zmluvu o splátkovom úvere z 21.02.2007, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový

spotrebný úver vo výške 863,04 eur. Žalovaný nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej
stránke nesporoval. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola
podaná dôvodne len v časti - na nepremlčaných splátkach splatných v období od 10.12.2010 do
10.02.2012 - t. j. 15 splátok x 723 Sk = 10.845 Sk, t. j. 359,99 eur. Súd zároveň nepriznal žalobcovi nárok
uplatnený na úroku z omeškania (uplatnený v percentuálnej sadzbe v súlade so zákonom) z priznanej

čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s vrátením úveru preukázateľne dostal
do omeškania.(24) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(25) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(26) Súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu, nakoľko boli v konaní

úspešné obe približne v rovnakom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)