Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616215795
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616215795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a

členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľky R. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. B., C. XX, zast. Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Veľký Krtíš,
Komenského 3 proti povinnej z platenia výživného J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B., B. M. XX, zast.
JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, v konaní o určenie výživného na
plnoletédieťa,oodvolanínavrhovateľkyprotirozsudkuOkresnéhosúduvLučencič.k.12Pc/14/2016-96
zo dňa 31.01.2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnej J. R., nar. XX.XX.XXXX povinnosť
platiť navrhovateľke výživné vo výške 70,- Eur mesačne, vždy vopred do 20-teho dňa toho ktorého
mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku. V časti určenia výživného vo výške 130,- Eur mesačne a
zameškaného výživného návrh zamietol. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s
odôvodnením, že v schopnostiach a možnostiach povinnej z platenia výživného je, aby na navrhovateľku
platila výživné 70,- Eur mesačne.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania
poukazovala na to, že súd prvej inštancie nesprávne vo veci rozhodol, keď dospel k záveru, že žalovaná
je schopná platiť na jej výživu len 70,- Eur mesačne. Poukazovala na to, že v priebehu konania
zdokladovala svoje mesačné náklady, ktoré má v spojení so štúdiom a mimoškolskými aktivitami ako
i ďalšie náklady súvisiace s jej živobytím. Bola toho názoru, že príjem matky umožňuje, aby platila na

jej výživu väčšie výživné ako priznal súd prvej inštancie. V tejto súvislosti poukazovala na to, že súd sa
nevyporiadal ani s tým, že žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom a je teda nepravdepodobné, že
by jej neprispieval pomernou časťou na náklady spojené s bývaním a na domácnosť. Okrem toho nebola
vzatá do úvahy aj tá skutočnosť, že navrhovateľka býva u svojich starých rodičoch z otcovej strany, ktorí
sú starobnými dôchodcami a ktorí zabezpečujú všetky náklady spojené s jej bývaním, pričom matka
týmto finančne neprispievala na jej výživu a krytie potrieb, na ktoré tiež títo prispievajú. Pokiaľ ide o
náklady na štúdium a mimoškolské aktivity, tak tieto nie sú nadhodnotené, vychádzajú z jej reálnych

nákladov, pretože má mimoškolské aktivity spojené s vystupovaním v E. P.. Okrem toho požadovala,
aby matke bola uložená povinnosť zaplatiť výživné už od podania návrhu, pretože nemá istotu, že
matka si bude plniť určenú povinnosť platiť výživné aj do obdobia právoplatnosti rozsudku súdu prvejinštancie. Podľa jej názoru jej patrí v danej veci aj náhrada trov konania. Žiadala preto rozhodnúť v
zmysle odvolacieho návrhu.

3. Na odvolanie navrhovateľky sa vyjadrila jej matka J. R., nar. XX.XX.XXXX ako osoba povinná
výživným.

4. Z dôvodov podaného vyjadrenia vyplýva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky skutkové
okolnosti a vo veci aj správne rozhodol. Žiadala preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a náhradu

trov konania žiadnej zo strán nepriznať. Poukazovala na to, že aj keď žije s druhom, tento má svoj vlastný
byt a prispieva na bývanie sumou vo výške 100,- Eur mesačne. Má za to, že navrhovateľka si chce riešiť
svoju vyživovaciu povinnosť z toho dôvodu, že so svojim otcom uzatvorila dohodu na sumu 60,- Eur
mesačne a od nej žiada zaplatenie sumy 200,- Eur mesačne, čo je absolútne nereálne. Poukazovala
v tomto prípade na svoje príjmy ako aj na to, že má vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu maloletému
dieťaťu, na ktoré otec prispieva výživným rovnajúcim sa výške životného minima a okrem toho musí

zabezpečovať aj všetky náklady domácnosti. Za takéhoto skutkového stavu nemôže platiť výživné vo
väčšom rozsahu, ako určil súd prvej inštancie.

5. Na podané vyjadrenie zo strany matky sa už navrhovateľka ani prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej „CSP“),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v danej veci postupoval a rozhodol už v súlade so
zákonom č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), ktorý nadobudol účinnosť od
01.07.2016. V danej veci išlo o konanie vo veci výživného plnoletej osoby, čo upravujú ustanovenia §
154 - § 157 CMP. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP konanie sa začína len na návrh. Uvedená
okolnosť má právny význam z dôvodu, či pri preskúmavaní rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska

podaného odvolania má odvolací súd postupovať podľa ust. § 65 a § 66 CMP alebo podľa ust. § 2 ods.
1 CMP s ohľadom na ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP.

8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že krajský súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
len v tom prípade, ak ide o veci, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, čo vyplýva z princípu

oficiality, ktorý ovláda mimosporové konanie. V takomto prípade súd preskúmal rozhodnutie v celom
rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Vo veciach, ktoré začínajú len na návrh,
je odvolací súd rozsahom odvolania viazaný. Vzhľadom na to, že konanie v danej veci začalo na základe
návrhu navrhovateľky, ktorá ako plnoletá požadovala určenie výživného vo vzťahu ku svojej matke, tak
pri preskúmavaní rozsudku súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania vychádzal krajský súd

z ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, teda preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len z hľadiska rozsahu
a dôvodov podaného odvolania.

9. Keďže podaným odvolaním navrhovateľka napadla rozsudok súdu prvej inštancie, tento navrhovala
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že bola toho názoru, že jej matka je

schopná platiť na výživu vyššiu sumu ako určil súd, teda 70,- Eur mesačne a požadovala, aby je návrhu
na určenie vyživovacej povinnosti bolo vyhovené, tak takýmto spôsobom bol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo všetkých výrokoch, teda nielen vo výroku o určenie vyživovacej povinnosti, ale aj vo
výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh navrhovateľky zamietnutý. Krajský súd preto preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a z dôvodov, ktoré boli uvádzané navrhovateľkou v

podanom odvolaní.

10. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania navrhovateľkou dospel krajský súd k záveru, že
súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav v danej veci, vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP v spojení

aj s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP. S dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie sa krajský
súd stotožňuje a na tieto poukazuje.11. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Keďže krajský súd mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci
a vo veci aj správne rozhodol, bol dôvod na postup podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

13. Dôvody uvádzané navrhovateľkou v podanom odvolaní smerujúce k tomu, že jej matka môže
platiť na výživu vyššiu sumu, ako bola určená súdom prvej inštancie, teda viac ako 70,- Eur mesačne,
nepovažoval krajský súd za dôvodné. V tejto súvislosti je treba poukázať na to, že súd správne
vyhodnotil príjem jej matky ako osoby povinnej výživným, ktorý bol zistený vo výške 554,26 Eur.
V spoločnej domácnosti žije so svojou dcérou - maloletou R. R., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorej má
tiež vyživovaciu povinnosť a okrem toho preukázala, v akom rozsahu musí platiť náklady spojené s

bývaním a zabezpečovaním chodu domácnosti a ostatných potrieb. Tvrdenie, že matka navrhovateľky
má známosť a jej druh pokiaľ sa zdržiava v jej domácnosti, prispieva aj na náklady v domácnosti, matka
nepoprela.Tútookolnosťvšaknebolomožnévrámcirozhodovaniaovýživnomzohľadniť,pretožeidelen
o čiastočné krytie nákladov spojených s pobytom druha v jej domácnosti, na základe vzájomnej dohody.

14.Súdprvejinštanciesprávnevyhodnotilajto,žepríjemotcanavrhovateľkybolzistenývovýške487,49
Eur mesačne. Tento má tiež vyživovaciu povinnosť k maloletému U. R., nar. XX.XX.XXXX. Obaja rodičia
teda majú po jednej vyživovacej povinnosti k deťom, ktoré sú ešte maloleté. Okrem toho navrhovateľka
sa so svojim otcom dohodla na tom, že vzhľadom na svoj príjem a vyživovacie povinnosti môže platiť
výživné na jej osobu vo výške 60,- Eur mesačne. Vzhľadom na ust. § 62 ods. 1, 2, 3 a § 75 ods. 1 Zákona

o rodine má byť vyživovacia povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke určená vzhľadom na schopnosti a
povinnosti, ktoré majú rodičia. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že rozdiel medzi príjmom matky
navrhovateľky ako osoby povinnej výživou a jej otca nie je až taký výrazný, a preto pokiaľ súd určil
výživné matke navrhovateľky vo výške 70,- Eur mesačne, považoval aj krajský súd takto určené výživné
za primerané jej príjmom, ktoré má a taktiež vo vzťahu k vyživovacej povinnosti, ktorú musí zabezpečiť

maloletému dieťaťu a k pokrytiu ostatných nákladov v domácnosti a bežného života. Výživné o 10,- Eur
viac ako sa zaviazal otec platiť navrhovateľke na základe uzatvorenej dohody a zisteného jeho príjmu tak
zodpovedá v danej veci skutočným schopnostiam a možnostiam matky platiť výživné na navrhovateľku.

15. Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny,

a preto tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.

16. Výrok o náhrade trov konania uvedený vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu zodpovedá
postupu podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Pretože krajský súd nezistil, že by tu boli

také okolnosti, na základe ktorých by mohol súd aj s ohľadom na ust. § 55 zákona č. 161/2015 Z. z. -
CMP priznať náhradu trov konania, o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

17. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).