Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/335/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615215808
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615215808.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. E., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Z. S. XXXX, F., 2/ Z. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. S. XXXX, F., 3/ T. E., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. S. XXXX, F., 4/ A. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. S. XXXX, F., 5/
T. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, R., všetci zastúpení splnomocnenou zástupkyňou -

žalobkyňou 5/ T. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, R., proti žalovanej: B. D., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Q. P. XXXX/XX, F., zastúpená Z.. A. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. Z. D.
XXXXX/XX, T., v konaní o zaplatenie 265,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec zo dňa 07. 03. 2016 číslo konania 13C/288/2015 - 237, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť žalobcom 1/ až 5/ spoločne
a nerozdielne sumu 40,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 16. 07. 2014
do 09. 09. 2014 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 40,- Eur od 10. 09. 2014 do zaplatenia, všetko
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu o uloženie povinnosti
225,68 Eur s príslušenstvom zamietol. O trovách konania uviedol, že bude rozhodnuté v lehote 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že nárok žalobcov je len čiastočne

dôvodný, keď mal za to, že pri určení výšky ceny nájmu bolo možné považovať za cenu všeobecnú
a obvyklú v danom mieste výšku nájmu, určenú prenajímateľom Slovenským pozemkovým fondom
vo výške 0,06 Eur/m2, najmenej však 40,- Eur za záhradku. Vychádzal z toho, že táto cena nájmu
bola deklarovaná Slovenským pozemkovým fondom opakovane pri uzatváraní nájomných zmlúv s
jednotlivými záhradkármi a nejednalo sa o cenu paušálnu, pretože cena je určená vo výške 0,06 Eur/m2/
roklenvprípade,akbytaktourčenácenabolanižšiapriprepočtenaužívanúplochu,potomjeminimálna

cena nájmu 40,- Eur. Neprikláňal sa teda k cene nájmu určenej znalcom, pretože ´tento vychádzal
v zmysle metodiky a všeobecne záväzných predpisov zo stavu, v akom sa parcely v súčasnosti
nachádzajú, to znamená rekultivovaného a zúrodneného, čo de facto bolo spôsobené činnosťou aj
žalovanej a uvedená skutočnosť by pri posudzovaní výšky nájomného bola pripočítaná na ich ťarchu.
Preto priznal len časť uplatneného nároku žalobcami a v prevyšujúcej časti tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, žalobu žalobcov zamietol. Pokiaľ ide o trovy konania,

vyslovil, že o týchto bude rozhodnuté po právoplatnom rozhodnutí do 30 dní vo veci samej.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali odvolanie žalobcovia. Žiadali rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť a žalovanú zaviazať zaplatiť žalobcom uplatnenú sumu 265,68 Eur s
príslušným úrokom, tak ako je to požadované v petite podaného odvolania. V dôvodoch odvolania
poukázali na to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti mali za to, že

v konaní nebolo sporné, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom,
katastrálnym odborom Lučenec na Liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXXX m2 v spoluvlastníckych podieloch - K. T. 1/6, E. A. 1/18, E. Z. 1/6, E. T. 1/18 a E. A. 1/18. Uvedenú
nehnuteľnosť užíva žalovaná v častiach, ktoré sú podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX
pod č. XXX/XXXX označené ako parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, a to ako člen Slovenského zväzu

záhradkárov XII. Základnej organizácie 21 - 28 Lučenec, so sídlom Boženy Němcovej 1478/3, Lučenec,
z titulu nájomného vzťahu, ktorý vznikol na základe Zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v
zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim. Žalovaná užíva parcelu č. XXXX/XX
o výmere XXX m2 a parcelu č. XXXX/XX o výmere XX m2. K dohode o výške nájmu medzi žalovanou
a žalobcami nedošlo, a preto majú za to, že pri výške nájomného treba vychádzať z § 3 a § 4 zákona

č. 64/1997 Z. z., ktorý jednoznačne určuje, že výška nájomného od 01. 04. 2011 za užívania pozemkov
v záhradkových osadách, vychádza z aktuálnej všeobecnej hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty
nájmu. Pre určenie výšky nájmu si dali vyhotoviť znalecký posudok, ktorý vyhotovil P.. M. K. pod č.
15/2014, z ktorého vyplýva, že stanovil všeobecnú hodnotu pozemku na 6,78 Eur/m2 a všeobecnú
hodnotu nájmu na 0,582 Eur/m2/rok. Keďže aj napriek vypracovanému znaleckému posudku, ktorý bol
v konaní pripojený, bola sporná cena nájmu, bolo súdom vyžiadané nové znalecké dokazovanie, pričom

znalecký posudok podal T. F. pod č. 44/2015. Tento podal aj odborné vyjadrenie pod č. 7/2016, v ktorom
po zvážení všetkých faktorov určil všeobecnú hodnotu pozemku na 4,79 Eur za m2 a cenu nájmu za
rok 2011 vo výške 0,32 Eur, 2012 vo výške 031 Eur a rok 2013 vo výške 0,30 Eur. Do záveru svojho
odborného vyjadrenia uviedol, že cena nájmu za 1 m2 pozemku v záhradkovej osade č. XII. ZO, kat.
úz. F. - Z. T. je prakticky rovnaká s cenou určenou v Znaleckom posudku č. 46/2015 pre záhradkovú

osadu VII. ZO F. - Z. T., pretože sa nachádzajú v tej istej lokalite vzdialenej od seba vzdušnou čiarou cca
400 - 500 m. Znalecký posudok zo strany strán sporu v konaní pred súdom prvej inštancie rozporovaný
nebol, súd však nevzal do úvahy podaný znalecký posudok a priklonil sa k výpočtu nájomného, ktoré
na dané lokality uplatňuje Slovenský pozemkový fond. Takýto postup žalobcovia však nepovažujú za
správny, pretože v prípade vzniku zákonného nájomného pomeru a neuzavretí dohody o výške nájmu

stanovuje zákon jednoznačne postup, z ktorého pri výške nájomného treba vychádzať. Tieto okolnosti
súdprvejinštancienerešpektoval,apretovecnesprávneprávneposúdilanáslednenesprávnerozhodol.
Pridržiavali sa teda v celom rozsahu odvolania a odvolacieho návrhu.

3. Na odvolanie žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za

vecne správne a žiadala ho v celom rozsahu potvrdiť. Poukazovala na to, že súd podľa jej názoru
zohľadnil dôsledne všetky okolnosti v danej veci, rozhodnutie je spravodlivé, a preto sumu určenú
rozsudkom súdu prvej inštancie žalobcom aj uhradila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len

„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. -

Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ako nový
procesný predpis. Do ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z
ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability

procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a
to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Právna úprava tiež pamätá i na situácie,
kedy by táto úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470 ods. 2 veta
druhá CSP.

7. Z obsahu spisu je nesporné, že vec začala na súde pred 30. 06. 2016, teda za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Za účinnosti tohto zákona bolo vo veci konané stranami sporu, ako aj procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonával dokazovania a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07.03. 2016, pričom odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zo strany žalobcov, ako aj vyjadrenie k
podanému odvolaniu boli urobené ešte do 30. 06. 2016, teda za účinnosti pôvodnej právnej úpravy.

8. Keďže krajský súd pristúpil k prejednaniu podaného odvolania už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.
z., tak musel rešpektovať nový procesný predpis, avšak nemohol nezohľadniť aj procesný stav, ktorý tu
nastal ešte na základe pôvodného procesného predpisu, teda zákona č. 99/1963 Zb., pretože súd podľa
tohto procesného predpisu so stranami sporu postupoval, vykonal dokazovanie, vo veci rozhodol a bol
podaný opravný prostriedok, a to aj z hľadiska čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona

č. 160/2015 Z. z. - CSP, teda z hľadiska stavu právnej istoty, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít,
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stavu, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo a v súlade s princípmi právnej istoty.

9. Keďže podané odvolanie žalobcami bolo vykonané do 30. 06. 2016, kde platilo ustanovenie § 212 ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. - OSP, podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný,
tak musel aj krajský súd posúdil, či aj podľa nového procesného predpisu bolo možné preskúmať
rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v takto stanovenom rozsahu a z hľadiska dôvodov tak, ako to má na
mysli uvedené zákonné ustanovenie. Porovnaním pôvodnej procesnej úpravy a novej procesnej úpravy
dospel krajský súd k záveru, že ustanoveniu § 212 ods. 1 OSP zodpovedá ustanovenie § 379 a § 380

ods. 1 CSP. Aj podľa týchto ustanovení je odvolací súd rozsahom odvolania viazaný, okrem prípadov
v písm. a/, b/, c/ tam uvedených a tiež je viazaný odvolacími dôvodmi. Preto pri procesnom postupe
podľa zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP napriek podanému odvolaniu za pôvodnej procesnej úpravy mohol
krajský súd preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania
zo strany žalobcov.

10. V danom konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/ až 5/ sú spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných
na LV č. XXXX, pre kat. úz. a obec F. ako parcela reg. „E“ č. XXXX/X o celkovej výmere XX XXX m2
ornej pôdy, a to v podieloch A. E. 1/18, Z. E. 1/6, T. E. 1/18, A. E. 1/18 a T. K. v podiele 1/6. Spolu
tak vlastnia polovicu výmery predmetnej parcely. Uvedená parcela je zahrnutá v obvode záhradkovej

osady č. XII. v kat. úz. F. - Z. T. Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. 21 až 28
v katastrálnom území F.. Žalovaná je užívateľom pozemkov žalobcov 1/ až 5/, a to parcely č. XXXX/
XX o výmere XX m2 - orná pôda a parcely č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - záhrady, t. j. spolu XXX
m2. Keďže medzi žalobcami, ako spoluvlastníkmi pozemkov, a žalovanou, ako užívateľkou, nebola
uzatvorená nájomná zmluva podľa osobitného predpisu, tak vznikol medzi nimi dňom nadobudnutia

účinnosti zákona č. 64/1997 Z. z. nájomný vzťah. V rámci konania bolo tiež preukázané, že nebola medzi
žalobcami a žalovanou uzatvorená dohoda o nájme. Keďže toto nebolo preukázané, tak sporná otázka
v rámci prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania je otázka výšky nájmu za časť pozemku,
ktorý je užívaný zo strany žalovanej vo vzťahu k žalobcom, ako spoluvlastníkom daného pozemku.

11. Výška ročného nájmu za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa § 3 bola určená
do 31. 03. 2011, § 4 zákona č. 64/1997 Z. z. tak, že touto cenou bolo 10 % z ceny pozemku zistenej
podľa osobitného predpisu, ktorým bol § 43 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Z. z. v
nadväznosti na všeobecne záväzný právny predpis vydávaný ministerstvom. Toto zákonné ustanovenie
však bolo zmenené zákonom č. 57/2011 Z. z., ktorým došlo k zmene v § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997

Z. z. tak, že výška ročného nájomného za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa §
3 sa určuje podľa osobitného predpisu, ak sa vlastník s nájomcom nedohodnú inak. Uvedené zákonné
ustanovenie odkazuje na osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

12. Žalobcovia uplatnili nárok voči žalovanej v súlade s vyššie uvedeným zákonným predpisom a za
tým účelom si dali vyhotoviť aj Znalecký posudok č. 15/2014 P.. M. K., znalcom z odboru stavebníctvo,
odvetvie - odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý u daného pozemku parcela č. XXXX/X určil výšku nájmu
sumou 0,582 Eur za m2 a rok. V súlade s týmto znaleckým posudkom potom aj žalobcovia vyčíslili
svoj nárok v rámci súdneho konania a žiadali vydanie platobného rozkazu, ktorý bol Okresným súdom

Lučenecdňa18.11.2015podč.k.13C/288/2015-42ajvydaný.Protinemupodalavčasodporžalovaná,
ktorá práve v tomto podanom odpore nesúhlasila s výškou nájmu, ktorého sa domáhali žalobcovia
voči nej, ako žalovanej, keď mala za to, že trhová cena nájomného v danej lokalite predstavuje nižšiu
sumu, ako určenú znaleckým posudkom. Uplatnenú výšku nájmu posudkom preto nepovažovala zaobjektívne určenú vzhľadom na danú lokalitu. Po podaní odporu súd prvej inštancie nariadil vo veci
pojednávanie, pričom na pojednávaní súdu prvej inštancie žalovaná zotrvala na svojich námietkach v
podanom odpore k výške nájmu požadovaného žalobcami, ako aj v následne podaných písomných

vyjadreniach. Žalobcovia sa v konaní pridržiavali predloženého znaleckého posudku.

13. Súd prvej inštancie v inej právnej veci, týkajúcej sa tých istých žalobcov a danej nehnuteľnosti,
nariadil znalecké dokazovanie znalcom P.. T. F.. Tento sa dostavil aj na pojednávanie dňa 15. 02. 2016.
Vo svojej výpovedi uviedol, že podal znalecký posudok vo vzťahu k záhradkovej osade č. VII. v F.. V

identickej lokalite sa nachádza niekoľko záhradkových osád a medzi nimi je aj záhradková osada č. XII.,
ktorá je predmetom sporu. Uviedol, že lokalitu považuje u obidvoch záhradkových osád za identickú
z hľadiska podmienok, a preto znalecký posudok, ktorý bol podaný vo vzťahu k záhradkovej osade č.
VII. sa pri rovnakých záveroch môže použiť aj pri záhradkovej osade č. XII. Nie je preto potrebné nové
znalecké dokazovanie, ale je to možné riešiť podaním odborného vyjadrenia, ktoré bude vychádzať z
pôvodného znaleckého posudku. Súd preto pojednávanie vo veci odročil s tým, že bude vypracované

odborné vyjadrenie súdneho znalca P.. T. F. vo vzťahu k určeniu ceny trhového nájmu. Takéto odborné
vyjadrenie bolo znalcom P.. T. F. z odboru stavebníctvo, odvetvie - pozemné stavby, statika stavieb,
odhady a hodnoty nehnuteľností, vypracované pod č. 7/2016. Z odborného vyjadrenia vyplýva, že ide o
určenie ceny nájmu za pozemok v XII. záhradkovej osade v kat. úz. F. - Z. T.. Zo záveru tohto odborného
vyjadrenia vyplýva, že určil cenu nájmu za záhradkovú osadu XII. v kat. úz. F. - Z. T. na rok 2011 sumou

0,32 Eur, na rok 2012 sumou 0,31 Eur a na rok 2013 sumou 0,30 Eur. V poznámke poukázal na to,
že cena nájmu za 1 m2 pozemku v záhradkovej osade XII. v kat. úz. F. - Z. T. je prakticky rovnaká s
cenou nájmu určenou v Znaleckom posudku č. 44/2015 pre VII. záhradkovú osadu v kat. úz. F. - Z. T..
Záhradkové osady sú totiž v tej istej lokalite, vzdialené od seba vzdušnou čiarou cca 400 až 600 m. Súd
si preto pripojil do konania aj ním podaný Znalecký posudok č. 44/2015.

14. Z obsahu spisu nevyplýva, že by po podaní odborného vyjadrenia znalca P.. T. F. boli konkrétne
námietky voči tam uvedenej výške nájmu za m2 pozemku v predmetnej záhradkovej osade. Po pripojení
Znaleckého posudku č. 44/2015 P.. T. F. do konania a odborného vyjadrenia žalobcovia uviedli, že
rešpektujú cenu určenú znaleckým posudkom a nenavrhli vykonať v tomto smere ďalšie dokazovanie.

Ani zo strany žalovanej neboli vznesené konkrétne námietky voči znaleckému posudku P.. T. F. či jeho
odbornému vyjadreniu, pričom sa žalovaná vyjadrila takým spôsobom, že ponecháva výšku na úvahe
súdu. Návrhy na doplnenie dokazovania taktiež nemala. Okrem pripojeného Znaleckého posudku č.
44/2015P..T.F.aodbornéhovyjadrenia,ktoréktomutoznaleckémuposudkuznalecpodal,sisúdpripojil
aj nájomné zmluvy Slovenského pozemkového fondu, ktoré tento uzatváral ohľadne nájmu pozemkov,

ktoré má Slovenský pozemkový fond v správe. Následne na to súd v súlade s § 118 ods. 4 OSP vyhlásil
dokazovanie za skončené a po záverečných návrhoch na rozhodnutie vo veci rozhodol.

15. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že napriek dvom znaleckým posudkom, z ktorých
bol jeden predložený žalobcami a druhý získaný súdom v danom konaní, sa súd k týmto znaleckým

posudkom a v nich určenej výške nájmu za m2 nepriklonil. Priklonil sa k vyjadreniu Slovenského
pozemkového fondu zo dňa 22. 09. 2015, keď mal za preukázané, že v XII. záhradkovej osade Základnej
organizácieSlovenskéhozväzuzáhradkárovvkat.úz.F.napozemkyvovlastníctveSlovenskejrepubliky
v správe Slovenského pozemkového fondu, boli uzatvárané nájomné zmluvy za cenu nájmu vo výške
0,06 Eur za m2, minimálne za cenu 40,- Eur ročne. K takémuto riešeniu sa priklonil z toho dôvodu, že

požadované nájomné žalobcami, určené P.. M. K. vo výške 0,582 Eur za m2, znaleckým posudkom P.. T.
F. vo výške 0,30 až 0,32 Eur za m2 podľa jednotlivých rokov trvania nájmu, aby pri jeho priznaní nebolo
v súlade s dobrými mravmi, pretože zo strany vlastníka pozemku by došlo k nedôvodnému zneužitiu
svojho postavenia, lebo nájom by bol vypočítaný aj z hodnoty, ktorú nevytvoril. Takýto záver súdu prvej
inštancie však namietali v podanom odvolaní žalobcovia ako nesprávne právne posúdenie zo strany

súdu prvej inštancie, keď mali za to, že v danom prípade výšku nájmu určuje právny predpis práve v
§ 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.

16. Otázku rozporu s dobrými mravmi, ktorá by mala spočívať v tom, že vlastník pozemku nedôvodne
zneužíva svoje postavenie, bližšie súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nerozviedol, len

na inom mieste odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie na strane 7 uvádza, že pozemok do stavu, v
akom sa súčasnej dobe nachádza, rekultivovaný a zúrodnený, dostali práve užívatelia týchto pozemkov
- záhradkári, teda aj žalovaná a ich činnosť je v konečnom dôsledku pri výške nájomného pripočítavaná
na ich ťarchu. Uvedený záver súdu sa tak týka postupu znalcov, vychádzajúcich pri podávaní znaleckéhoposudku, síce z vypracovaných metodík a všeobecne záväzných právnych predpisov, a to zo stavu
pozemkov, v akom sa v čase podávania posudkov tieto nachádzali bez zohľadnenia vyššie uvedeného.
Neschválil teda metodiku znalcov pri určení výšky nájomného za pozemky v záhradkovej osade a za

rozpor s dobrými mravmi práve považoval postup žalobcov, ktorí na základe podaných znaleckých
posudkov, aj keď s odkazom na platný právny predpis, požadovali nájomné nimi určené. S takýmto
právnym záverom súdu prvej inštancie sa krajský súd nestotožňuje.

17. Z ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, na ktorý odkazuje aj súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia,

vyplýva, že výkon práv a povinností, vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri realizácii subjektívnych práv a povinností, vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, je oprávnený každý subjekt správať sa spôsobom, ktorý je zákonom
dovolený, alebo ktorý vyplýva zo zmluvy, alebo z rozhodnutia štátneho orgánu. Výkon subjektívnych

občianskych práv, ktoré nám patria, teda vylučuje protiprávnosť. Pojmovým znakom každého subjektu
na práva je existencia možnosti domáhať sa jeho ochrany, pričom sa už aj predpokladá, že subjektu
toto právo svedčí.

19. Z obsahu danej veci vyplýva, že žalobcovia podaním žaloby realizovali svoje právo na vyplatenie

nájomného, ktoré už vzniklo medzi žalobcami, ako podielovými spoluvlastníkmi, a žalovanou na základe
§ 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z., a to z dôvodu, že medzi spoluvlastníkmi pozemku a jeho užívateľom
nebola uzatvorená nájomná zmluva podľa osobitného predpisu. Je teda nesporné, že medzi žalobcami
a žalovanou existuje nájomný pomer vyplývajúci zo zákona. Ustanovenie § 4 Zákona č. 64/1997 Z.
z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách predpokladá dohodu medzi vlastníkom

pozemku a jej užívateľom, teda nájomcom. Pokiaľ však k takejto dohode nedôjde, uvedené zákonné
ustanovenie stanovuje, akým spôsobom sa určuje v danom prípade výška nájmu. Podľa § 4 ods. 1
zákona č. 64/1997 Z. z výška ročného nájomného za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu
podľa § 3 sa určuje podľa osobitného predpisu, a tým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.
492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Keďže k dohode

o nájme medzi stranami sporu nedošlo, tak žalobcovia správne uplatnili výkon svojho subjektívneho
práva na súde a domáhali sa ochrany prostredníctvom súdu v tom, aby bola žalovaná zaviazaná
na úhradu nájomného, ktoré im patrí. Každý sa totiž môže domáhať ochrany proti inému, ktorý do
jeho subjektívnych občianskych práv zasahuje alebo ho pri jeho výkone ruší. V rámci ochrany pritom
postupovali pri určení výšky ročného nájomného podľa § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. a nájomné

si dali určiť odborným znalcom s ohľadom na udávaný predpis v zákone, a to vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. Pri uplatnení svojho práva na nájom pozemku, tak postupovali v
súlade so zákonom č. 64/1997 Z. z. a oceňovacím predpisom. Realizácia práva žalobcov je primeraná
vzhľadom na cieľ, ktorý mal byť dosiahnutý, a to zaplatením nájmu zo strany žalovaného. Práve pre
prípady, v ktorých nebola dosiahnutá dohoda o výške nájmu, počíta zákon č. 64/1997 Z. z. v § 4 ods. 1 s

určením výšky nájomného za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa § 3 ods. 1 zákona
č. 64/1997 Z. z. Ak žalobcovia 1/ až 5/ boli nútení realizovať svoje právo v súlade so zákonom, tak z
uvedeného nevyplýva, že by z ich strany išlo o nejaký šikanózny výkon práva vo vzťahu k žalovanej.
Právny predpis, a to vyhláška č. 492/2004 Z. z. pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku určuje postup,
ako zistiť všeobecnú hodnotu pozemku v zriadených záhradkových osadách a tiež aj to, ako dospieť k

výpočtu všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok. Podľa tohto predpisu postupovali aj znalci P.. M. K. a P..
T. F., ktorí podávali znalecké posudky na výšku nájmu za pozemok, dotýkajúci sa aj žalovanej. Tak ako
vyplýva z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, tak tieto znalecké posudky znalcov súd nezohľadnil
pri rozhodovacej činnosti. Postup, ktorým sa súd prvej inštancie priklonil k stanovisku Slovenského
pozemkového fondu a zmluvy, ktoré uzatváral vo výške nájmu 0,06 Eur/m2 a rok, najmenej však 40 Eur

za záhradku, nepovažoval krajský súd za správny, pretože v danom prípade išlo o nájomné zmluvy, ktoré
boli medzi Slovenským pozemkovým fondom a nájomcami uzatvorené, pričom v každom prípade išlo o
dohodu vo výške nájmu. Slovenský pozemkový fond tak, ako vyplýva z listu zaslanému Okresnému súdu
Lučenec, vychádzal z pokynu generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, pričom v tomto
stanovil výšku minimálneho nájomného vo výške 40,- Eur na každú nájomnú zmluvu a rok. Tento postup

však nemôže byť smerodajný, pretože pre prípad, keď na základe vzniku nájmu zo zákona podľa zákona
č. 64/1997 Z. z. nebola uzatvorená dohoda o nájme, má upravený zákon postup, akým spôsobom sa
má vyčísliť výška ročného nájmu za užívanie pozemku v záhradkovej osade. Pokiaľ ide aj o iné subjekty,
majúce pozemky v nájme na poľnohospodárske účely, tak tu sa nájom spraví osobitným zákonom č.504/2003 Z. z., kde na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní
podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného
je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. Aj tento zákon

predpokladá dohodu o výške nájomného, pričom súčasne aj stanovuje minimálnu výšku nájomného,
ktoré je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Ide tu teda o úplne iný postup, ako podľa
zákona č. 64/1997 Z. z.

20. Tieto okolnosti však súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil, pretože na jednej strane mal znalecké

posudky, na základe ktorých znalci dospeli k výške nájmu v súlade s postupom podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 64/1997 Z. z. a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. a na druhej strane boli
predložené zmluvy, z ktorých vyplýva uzatvorenie nájomných zmlúv a určenie nájomného na základe
dohody o výške nájmu. Súd pritom konštatuje, že znalci, ktorí vypracovávali znalecké posudky, síce
postupovalivsúladesozákonomaoceňovacímpredpisom,napriektomusaktomutopostupunepriklonil
práve pre to, že nemali zohľadniť to, že to boli práve záhradkári, ktoré dané pozemky zrekultivovali do

stavu, kedy sa vychádzalo zo všeobecnej hodnoty pozemkov, čo sa v konečnom dôsledku premieta v
ich neprospech pri určení výšky nájmu za pozemok, ktorí užívajú.

21. Pokiaľ tieto pochybnosti súd prvej inštancie mal a bol názoru, že by v danom prípade mohlo ísť
o rozpor s dobrými mravmi pri výkone práv žalobcov, tak mal uvedené dopady vyriešiť za prítomnosti

znalca P.. T. F., pretože z ním podaného znaleckého posudku a odborného vyjadrenia takéto pochybnosti
nevyplývajú. V zásade sa totiž predpokladá, že výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, je vždy v súlade
s dobrými mravmi. Nemožno však vylúčiť, že aj v takomto prípade je možná aplikácia ustanovenia §
3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - OZ, musí však ísť o výnimočnú okolnosť, z ktorej by vyplývalo, že u
subjektu vykonávajúceho právo a jeho výkon v súlade so zákonom by jeho realizácia bola neprimeraná

vzhľadom na cieľ, ktorý by mal byť dosiahnutý.

22. Zatiaľ skutkový stav v danej veci nenasvedčuje tomu, že by o takúto výnimočnú okolnosť išlo a
právny záver súdu prvej inštancie o tom, že by v danom prípade zo strany žalobcov malo ísť o konanie
v rozpore s dobrými mravmi, je predčasný, a preto pre jeho nesprávne právne posúdenie krajský súd

zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Pri rozhodovaní o výške nájmu sa bude musieť súd prvej inštancie vysporiadať s podanými
znaleckými posudkami, ktoré boli doložené do spisu a vyjadreniami strán sporu k týmto znaleckým
posudkom, vyhodnotiť výpoveď znalca k podanej výške nájmu a v konečnom dôsledku o nároku

žalobcov rozhodnúť s prihliadnutím na procesný stav, ktorý nastal aj v dôsledku podaného odvolania,
keď zo strany žalovanej malo dôjsť po rozhodnutí súdu prvej inštancie k plneniu.

24. Vzhľadom na to, že v ďalšom bude súd rozhodovať opätovne o výške nájmu, ktorý žalobcom patrí
a ktorý by žalovaná mala zaplatiť, sa v prípade záveru, že žalobcom patrí nájomné vo väčšom rozsahu,

ako bolo určené pôvodným rozsudkom súdu prvej inštancie, bude opätovne zaoberať aj vznesenou
námietkou premlčania zo strany žalovanej.

25. Pri zrušení veci postupoval krajský súd v súlade s ustanovením § 391 ods. 2, 3 CSP. V dôvodoch
svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, pričom, ak

bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

26. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

27. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).