Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 18, 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Csp/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416205749
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8416205749.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,

s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava , IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205 Bratislava, proti žalovanému: F.S. M., nar. X.X.XXXX,
bytom V. W. XXX , štátny občan SR, o návrhu na zaplatenie sumy 2 815,51 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Trovy stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, sa podanou žalobou
domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 2815,51 €, úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne

od 4.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Uviedol, že na základe Zmluvy o pôžičke č. 7118056 poskytol žalovanému pôžičku na celkovú
sumu 4678,20 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť formou 60 pravidelných mesačných splátok po
80,23 EUR.

3.Z výsledkov vykonaného dokazovania zo zmluvy o poskytnutí pôžičky, zo zmluvy o postúpení

pohľadávok, z prehľadu splátok a úhrad, z vyjadrení účastníkov, ako aj z ďalších listinných dôkazov v
spise mal súd preukázané, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance
Holding a.s., uzatvorili dňa 16.4.2013 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej žalobca
poskytolžalovanému finančnéprostriedky,ktorésazaviazalsplácaťv60mesačnýchsplátkachpo77,97
€ + 2,26 € mal mesačne uhrádzať poistné, čo však nedodržal. Keďže porušil svoju povinnosť splácať
pôžičku riadne a včas, žalobca ho vyzval listom zo dňa 26.10.2013 k okamžitej splatnosti celého úveru
zrejme v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy, ktoré sú ale

písané tak malým písmom, že nie sú čitateľné, resp. len s veľkou námahou a sústredením.

4.Z článku IV zmluvy - požadovaná pôžička, je zrejmé, že celková suma pôžičky je 4 678,20 €, ročná
úroková sadzba predstavuje 32 %, RPMN 32 %, celkové náklady spotrebiteľa 2 178,20 €. V rozhodnom
období podľa štatistiky Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru
12,95 %, teda v zmluve uvedená úroková sadzba je neprimerane vysoká.

5. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.6. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

7.Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

8. Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9.Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

10.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11.Žalobca teda poskytol žalovanému peňažné prostriedky na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy,
preto má nárok len na vrátenie požičanej istiny ( bez úrokov a poplatkov ). Žalovaný už však podľa

prehľadu splátok a úhrad zaplatil žalobcovi sumu 2 975,97 EUR, nie ako právny predchodca žalobcu
uvádza v žalobe 160,49 €.

12. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky ( 21 Cdo
1484/2004), podľa ktorej nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky

dohodnuté pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným
pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského
poriadku, a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi.

13.Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( 5Cdo 26/2011), ide o neplatnosť úrokov

v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať.

14.Aj podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove ( 3Co 151/2013) je pre tzv. civilnoprávnu úžeru právny
úkon absolútne neplatný v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi.

15. Judikatúra súdneho dvora - rozsudok zo 14.6.2012 vo veci C - 618/10 Banco Espanol de Crédito SA
proti Joaquín Calderón Camino hovorí, že článok 6 ods.1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o
prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov
( Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para

laDefensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias ) zo 16. novembra 2007,
ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je
súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú
zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

16.Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

17.Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné

historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem
základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt
zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený
aspektzmluvnejslobody,takakozmluvnáslobodasama,másvojelimityustanovenéprávnyminormami,ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej
slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže
byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.

18.Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu,
je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto
právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.

19.Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

20.Podľa § 7 ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je
v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa
dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika

orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

21.Podľa § 8 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom

uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

22.Podľa § 8 ods.4 zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak
predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným
spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej

praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ
prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

23.Podľa názoru súdu postup žalobcu v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou
praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi.

24.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda žalobu zamietol, nakoľko skutočne
požičaných bolo žalovanému 2 500,- € a zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 2 975,97 €,
teda zaplatil o 475,97 € viac, ako skutočne dostal. Ako je vyššie uvedené a zdôvodnené, tento úver je

bezúročný a bez poplatkov.

25. Trovy konania súd stranám nepriznal, nakoľko úspešnému žalovanému v konaní trovy nevznikli,
žalobca bol neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.