Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jarmila Jánošová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Pc/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117200079
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117200079.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľky S. E.O.,
O.. Š., L.. XX. XX. XXXX, I. Q. XX, XXX XX J. J., zast. Advokátska kancelária JUDr. Eva Segečová,
s.r.o., Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47258039, proti odporcovi M. E., L.. XX. XX. XXXX,
J. I. Q. XX, XXX XX J. J., o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu navrhovateľky z titulu manželského výživného mesačne
sumu 200,-- Eur splatnú vždy do 10. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 03. 01. 2017.
Zaostalé výživné za obdobie od 03. 01. 2017 do 12. 04. 2017 vo výške 800,-- Eur súd p o v o ľ u j
e splácať v mesačných splátkach po 50,-- Eur spolu s bežným výživným počnúc dom právoplatnosti
rozhodnutia až do zaplatenia s tým, že neuhradením jednej zo splátok stane sa zročným celý dlh.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 03. 01. 2017 domáhala určenia
výživného manželky voči odporcovi z dôvodu, že si tento neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej.
Odporca žiadal návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, sobášnym listom, potvrdením v sociálnej poisťovni
o výške invalidného dôchodku navrhovateľky, oznámením Daňového úradu Banská Bystrica o príjme
odporcu za roky 2013 až 2015, vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica a
zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia navrhovateľky s odporcom uzatvorili manželstvo dňa 24. 09. 1977. Z manželstva
pochádzajú dve deti - syn C., L.. XX. XX. XXXX S. K. S., L.. XX. XX. XXXX. Od roku 2000 je invalidnou
dôchodkyňou a jej jediný príjem je invalidný dôchodok. Invalidnou sa stala z dôvodu, že má problémy s
chrbticou. Tiež máva depresie. Vzhľadom k zdravotným problémom ako aj k veku má problém nájsť si
zamestnanie. Žijú s odporcom v ich rodinnom dome, ktorý pozostával z 3 bytových jednotiek. V období
rokov 2003 až 2006, 2011 až 2013 prenajímala 2-izbový byt v ich rodinnom dome. V súčasnej dobe však
v dome býva ich ženatý syn, ktorý býva v jednej bytovej jednotke a v druhej bytovej jednotke býva ona
s odporcom. Odporca hradí náklady na bývanie a v minulosti aj robil nákupy s tým, že jej nedával 10
rokov žiadne finančné prostriedky na jej osobu. V období rokov 2008 až 2010 pracovala u odporcu v
chránenej dielni, ktorú mali u nich doma a zároveň ako ekonómka pre jeho firmu. Náklady na jej mzdupreplácal úrad práce. V roku 2010 odporca túto dielňu zrušil. Uviedla, že odporca v priebehu rokov 2015
a 2016 jej neprispieval ničím, okrem obdobia 12 mesiacov, keď jej prispieval sumou 300 Eur mesačne.
Sám však dosahoval príjem cca 2 000,-- Eur. Aj v súčasnej dobe pracuje pre syna. Žijú oddelene každý
v jednej izbe. Ona sa však starala o chod domácnosti, varila, žehlila, prala a upratovala. V priebehu roku
2016 s tým prestala z dôvodu, že jej odporca prestal dávať finančné prostriedky. Jej invalidný dôchodok
však dosahuje sumu 172,90 Eur, z ktorej sumy nie je schopná zabezpečiť náhradu svojich životných
nákladov. Keď žili v dome obe deti, dávali jej mesačne sumu 75,-- Eur, ktorú sumu odkladala. Dvakrát
sa stalo, že odporca z nej vzal po 600,-- Eur a prepil ich. Odporca pije v kuse každý deň.
Ďalej navrhovateľka uviedla, že popri čiastočnom invalidnom dôchodku by mohla byť zamestnaná, ale
žiadna chránená dielňa ju nepotrebovala. V súčasnej dobe predáva v rodinnom dome plyn, z čoho
má príjem cca 10,-- Eur za 3 týždne. Na účte má 400,-- Eur, z čoho potrebuje sumu 200,-- Eur na
zaplatenie životnej a úrazovej poistky. Podľa jej názoru ukončil odporca živnosť z dôvodu, že sa v tej
dobe informovala na úrade práce o svojom nároku na vyživovaciu povinnosť od jeho osoby.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Potvrdil, že dával mesačne 300,-- Eur navrhovateľke, ktorú sumu jej
prestal dávať od júla 2016 po tom, že mu prestala variť, prať a starať sa o neho. Sem-tam si vypil, čo
navrhovateľke vadilo. Živnosť ukončil k 01. 07. 2016 a nahlásil sa na úrad práce, odkedy poberal 6
mesiacov cca 210,-- Eur mesačne. V súčasnej dobe nemá žiaden príjem, pričom požiadal o starobný
dôchodok, o ktorom má byť rozhodnuté v máji 2017. Uviedol, že v minulosti navrhovateľke nedával veľa
peňazí v hotovosti, skôr vyberal z účtu, keď niečo potrebovala. Čo sa týka ošatenia, sám jej kupoval šaty.
Potvrdil, že navrhovateľka má zdravotné problémy. Uviedol, že napriek jej zhoršenému zdravotnému
stavu nedávno pracovala v exprese v Natali v Tescu a predtým v reštaurácii v Sásovej a upratovala dva
vchody v Sásovej. Počul, keď sa o tom telefonicky rozprávala s pani S.. V minulosti podnikali spoločne so
synom každý na svoju živnosť, pričom predmetom ich činnosti bolo vylepovanie plagátov na billboardy.
Pred 2 rokmi štát zlikvidoval asi 10 billboardov, takže ich príjem už nebol taký ako v minulosti a z týchto
dôvodov ukončil živnosť a prenechal ju synovi. Tomuto pomáha, ale bez nároku na mzdu. Predložil
výpis z Prima banky ohľadom jeho účtu, kde ku koncu januára 2017 bol zostatok vo výške 3 822,-- Eur.
Mesačne šetrí 3-krát po 50,-- Eur, trom vnúčencom po 20,-- Eur, spláca leasing na auto po 154,83 Eur,
mesačne platí za elektriku vyše 220,-- Eur, pričom kúria drevom. Ďalej uviedol, že vyhral súdny spor so
spoločnosťou G. D., keď mu bola vyplatená z tohto titulu suma 10 000,-- Eur. Z tejto sumy zaplatil dvom
vnúčatám po 2 000,-- Eur. V minulosti robil rekonštrukciu domu, financoval ústredné kúrenie, svadbu
detí, výmenu okien. Hradí v plnom rozsahu náklady za dom, pričom syn mu dáva príspevok na bývanie
mesačne po 75,-- Eur. V čase, keď mal živnosť, jeho čistý príjem predstavoval 500 - 600 Eur. V súčasnej
dobe mu občas dá syn, keď si pýta, odmenu 100 až 150 Eur mesačne. Ďalej uviedol, že platí internet
pre celú domácnosť, 2-krát po 30,-- Eur životné poistenie a 50,-- Eur vo VÚB Generali.
Ani jeden z účastníkov nenavrhol vykonať ako dôkaz výsluchu ich detí, prípadne iný dôkaz.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica zo dňa 28. 02. 2017 bolo zistené,
že ani jeden z účastníkov nie je, ani v minulosti nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ani iných
sociálnych dávok.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo v roku 1977,
ktoré stále trvá.
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia výživného voči manželovi v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia od podania návrhu, t. j. od 03. 01. 2017 vo výške 300,-- Eur mesačne.
V konaní nebolo sporné, že túto sumu jej odporca v priebehu rokov 2015 a 2016 poskytoval. Prestal
jej ju poskytovať v júli 2016.Z výpisu zo živnostenského registra ako aj z výpovede odporcu bolo zistené, že tento v minulosti
vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Ukončil ju dobrovoľne ku dňu
01. 07. 2016.
Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená ich rovným postavením v
právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len z
ich zárobkov, ale je potrebné skúmať potreby oprávneného a tiež právne relevantnú skutočnosť kto a
akým spôsobom a v akom rozsahu sa stará o spoločnú domácnosť.
Súd môže právo na výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine).
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Obrana odporcu spočívala v tom, že v súčasnej dobe nemá dostatok finančných prostriedkov na plnenie
si svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke a tiež v tom, že navrhovateľka má príjem, keď si
zarába upratovaním, pomocou v kaviarni a podobne. V tomto smere však nenavrhoval vykonať žiaden
dôkaz a navrhovateľka túto skutočnosť poprela. Sama však uviedla, že má príjem cca 10,-- Eur za 3
týždne z toho, že predáva plyn v rodinnom dome účastníkov.
Ďalším dôvodom, pre ktorý odporca odmietol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke,
bolo tvrdenie, že táto sa prestala starať o jeho osobu ako aj o domácnosť. Navrhovateľka toto tvrdenie
odporcu poprela, pričom ani jeden z účastníkov nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom detí, t. j. osôb,
ktoré s nimi žili v spoločnej domácnosti a mohli by dosvedčiť túto skutočnosť.
To, ako si konkrétne manželia upravia spôsob a rozsah prispievania každého z nich na uspokojovanie
potrieb rodiny, je vecou ich dohody. Súd do týchto vzťahov vstupuje a reguluje ich len na návrh jedného z
manželov a to v prípade, ak druhý z manželov na potrebu rodiny neprispieva vôbec, resp. nedostatočne.
Z výpisu účtu, ktorým disponuje odporca ako aj z jeho výpovede vyplynulo, že napriek tomu, že ukončil
živnosť ku dňu 01. 07. 2016, jeho mesačné výdavky sú značné, pričom bez dohody s navrhovateľkou
poskytuje vyššie finančné čiastky zo spoločného príjmu vnúčatám, platí im poistky, sebe šetrenie a
podobne.Totosamoosebevzhľadomktomu,ženepoberážiadnedávkyvnezamestnanostianisociálne
dávky, svedčí o tom, že má dostatočný príjem, hoci tvrdil, že je bez príjmu.
Na majetkové možnosti a schopnosti súd prihliadne aj v prípade, ak sa povinná osoba vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Za takýto úkon zo strany odporcu súd považoval zrušenie jeho živnostenského oprávnenia ku dňu 01.
07. 2016. Dôvod, ktorý odporca uviedol, že štát pred dvomi rokmi svojím konaním zrušil jeho činnosť
ohľadom 20 billboardov, keď celkove obhospodarovali so synom 150 billboardov, sa javil súdu len
ako účelový vzhľadom ku nároku navrhovateľky, ktorý bol predmetom tohto konania. Svedčí o tom aj
tá skutočnosť, že ku zrušeniu živnosti došlo presne v období, kedy mal prestať dávať navrhovateľke
finančné prostriedky.
Z uvedených dôvodov potom súd vychádzal z jeho zárobkových schopností a možností, ktoré dosahoval
pred 01. 07. 2016, keď z tejto sumy bol schopný poskytovať navrhovateľke sumu 300,-- Eur mesačne,
ktorú sumu používala navrhovateľka okrem iného aj na zakupovanie potravín pre oboch účastníkov. Je
treba tiež uviesť, že vyživovacia povinnosť manželov má v systéme vyživovacích povinností prioritné
postavenie. Zákon jej priznáva prednosť pred vyživovacou povinnosťou plnoletých detí voči rodičom.
Vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam navrhovateľky samej sa živiť súd poukazuje na jej zhoršený
zdravotný stav a vek, keď jej možnosť v súčasnej dobe si zarobiť k čiastočnému invalidnému dôchodku
je obmedzená a nedosahujúca sumu, ktorá by mohla v plnom rozsahu uspokojiť jej životné potreby.
V konaní nebolo sporné, že odporca hradí všetky náklady spojené s užívaním rodinného domu ako
aj s jeho rekonštrukciou. Touto formou sa teda čiastočne podieľa na vyživovacej povinnosti voči
navrhovateľke.Súd z uvedených dôvodov požadoval návrh navrhovateľky za dôvodný len v rozsahu 200,-- Eur a
v prevyšujúcej časti tento návrh zamietol ako bezdôvodný. Mal za to, že hľadisku životnej úrovne
účastníkov ako manželov zodpovedá táto suma priznaná navrhovateľke v konaní, ktorá spolu s
alikvotnou čiastkou nákladov uhrádzaných za navrhovateľku na bývanie v spoločnom rodinnom dome
účastníkov, ako aj spolu s jej príjmom z čiastočného invalidného dôchodku a príjmom z predaja plynu
je dostatočná na krytie jej životných nákladov.
Súd potom vychádzajúc z predpokladaných zárobkových možností a schopností odporcu a kritéria
rovnakej životnej úrovne manželov, návrhu vyhovel a priznal navrhovateľke nárok na výživné odo dňa
podania návrhu na súd.
Zaostalé výživné za obdobie od podania návrhu na súd do rozhodnutia súdu vo výške 800,-- Eur súd
uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach splatných spolu s bežným
výživným odo dňa právoplatnosti rozhodnutia až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v
prípade nesplnenia čo i len jednej zo splátok.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 v súvislosti s § 57 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.