Decision was made at the court Okresný súd Malacky
Judgement was issued by JUDr. Katarína Zaťková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/48/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616202149
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616202149.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému: W., o zaplatenie 436,93 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 59,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 22,98 € od 04.04.2013 do zaplatenia a zo sumy 36,05 € od 04.05.2013 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Súd žalovanému náhradu trov konania n e priznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.03.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 436,93 € s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť
Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava ako postupca postúpila na žalobcu zmluvou zo
dňa 20.11.2014 pohľadávku, ktorú mal postupca voči žalovanému. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
uzavrela dňa 05.05.2011 so žalovaným zmluvu č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Predmetom
Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe Zmluvy poskytol postupca žalovanej
telekomunikačnéslužbyšpecifikovanévZmluvezapodmienokstanovenýchvZmluveavoVšeobecných
obchodných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť v zmysle Zmluvy a
Cenníka. Postupca vystavil žalovanému nasledovné faktúry:
- 7300494585 na sumu 22,98 €, splatnú 03.02.2013,
- 7301540864 na sumu 22,98 €, splatnú dňa 03.03.2013,
- 7302674184 na sumu 22,98 €, splatnú 03.04.2013,
- 7303799675 na sumu 36,05 € splatnú 03.05.2013,
- 7400519783 na sumu 331,94 € splatnú 03.02.2014.
Žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje teda nárok na zaplatenie
dlžnej sumy 436,93 € s úrokmi z omeškania.
2. Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov a tak
postupoval podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a dňa 25.01.2017
vyvesil na úradnú tabulu súdu a na webovú stránku súdu Oznámenie o podanej žalobe. Žaloba sa
považuje za doručenú dňa 10.02.2017, t.j. po 15 tich dňoch od vyvesenia.
3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázkujednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 06.04.2017.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žalobou, zmluvou o pripojení zo dňa
05.05.2011, dodatkom k Zmluve zo dňa 05.05.2011, všeobecnými podmienkami na poskytovanie
verejnej telekomunikačnej služby (VTS), f.č. 7400519783, 7300494585, 7302674184, 7303799675,
7301540864, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014, pokusom o zmier zo dňa 01.02.2016,
keď zistil tento skutkový a právny stav:
6. Predmetom konania je zaplatenie sumy 436,93 € titulom vyfakturovaných súm právnym predchodcom
žalobcu za poskytované služby žalovanému spolu vo výške 104,99 € a ďalej titulom zmluvnej pokuty
vo výške 331,94 €.
7. Z činnosti súdu je známe, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská
100/ A, Bratislava, IČO: 35 705 019 (pôvodne EuroTel Bratislava, a.s.) zanikla výmazom z obchodného
registra dňa 01.07.2010 v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
8. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči odporcovi z titulu
neuhradených služieb na navrhovateľa, a to dňom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok dňa
20.11.2014.
9. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
10. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
11. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.
12. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za služby možno
dojednať aj odkazom na tarifu.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka“).
14. Podľa § 53a OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodným podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách sovšetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súduložilvydalspotrebiteľovibezdôvodnéobohatenie,nahradiťškodualebozaplatiťprimeranéfinančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
20. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.
22. Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
23. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.
24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
28. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu
32. Z faktúry č. 7400519783, ktorú vystavil právny predchodca navrhovateľa dňa 15.01.2014, s dátumom
splatnosti 03.02.2014 vyplýva, že bola fakturovaná suma na úhradu s DPH vo výške 331,94 €.
33. Z faktúry č. 7300494585, ktorú vystavil právny predchodca navrhovateľa dňa 15.01.2013, s dátumom
splatnosti 03.02.2013 vyplýva, že bola fakturovaná suma na úhradu s DPH vo výške 22,98 €.
34. Z faktúry č. 7302674184, ktorú vystavil právny predchodca navrhovateľa dňa 15.03.2013, s dátumom
splatnosti 03.04.2013 vyplýva, že bola fakturovaná suma na úhradu s DPH vo výške 22,98 €.
35. Z faktúry č. 7303799675, ktorú vystavil právny predchodca navrhovateľa dňa 15.04.2013, s dátumom
splatnosti 03.05.2013 vyplýva, že bola fakturovaná suma na úhradu s DPH vo výške 36,05 €.
36. Z faktúry č. 7301540864, ktorú vystavil právny predchodca navrhovateľa dňa 15.02.2013, s dátumom
splatnosti 03.03.2013 vyplýva, že bola fakturovaná suma na úhradu s DPH vo výške 22,98 €.
37. V konaní si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 331,94 € z titulu zmluvnej pokuty a 104,99 € z titulu
nezaplatených platieb za poskytnuté telekomunikačné služby.
38. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd právny záver, že návrh bol podaný
dôvodne len v časti sumy 59,03 € za poskytnuté služby, a to za faktúry 73052674184 v sume 22,98 € a č.
7303799675 v sume 36,05 €. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
zmluvu o pripojení, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi v zmysle ustanovenia § 43 Zák. č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne
preukázané,žemedzistranaminazákladezmluvyopripojeníexistovalprávnyvzťah,nazákladektorého
žalovaný využíval elektronické služby žalobcu. Takáto zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, lebo
z postavenia strán je zrejmé, že právny predchodca žalobcu je v nej dodávateľom podľa § 52 ods. 3
OZ, t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4 OZ, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný za poskytnuté telekomunikačné služby cenu neuhradil, preto ho
súd zaviazal na zaplatenie dôvodne uplatnenej sumy vo výške 59,03 €.
39. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b
zák. č. 250/2007 Z. z. (ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej
povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo,
t.j. zo zákona (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 9Co/295/2013 zo dňa
19.08.2014), teda aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania sám dovolával. Právna úprava v ustanovení §
5b zák. č. 250/2007 Z. z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom
je potrebné zdôrazniť, že vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.
Keďže toto ustanovenie je procesného charakteru, platí táto povinnosť odo dňa účinnosti citovaného
zákonného ustanovenia, teda aj na právne vzťahy, ktoré súd v predmetnej veci posudzoval. Citované
zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv, a to
vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo
vo veci ešte rozhodnuté (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/621/2014 zo dňa
24.9.2014 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/771/2014 zo dňa 17.12.2014). Ak by bolo
úmyslom zákonodarcu odlišne upraviť posudzovanie právnych vzťahov, resp. nárokov zo spotrebiteľskej
zmluvy (vrátane premlčania) vo veciach pred účinnosťou tohto ustanovenia, resp. zák. č. 102/2014 Z.
z., toto by bolo obsahom prechodných ustanovení citovaného zákona, nakoľko problematiku začatých
a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia.
Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoréboli začaté pred jeho účinnosťou. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie
§ 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred
účinnosťou zákona.
40. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry č. 7300494585 na sumu 22,98 € splatnú
03.02.2013 a faktúru č. 7301540864 na sumu 22,98 € splatnú 03.03.2013. Z uvedeného vyplýva,
že pri prvej faktúre začala premlčania lehota na uplatnenie nároku plynúť dňa 04.02.2013 a uplynula
dňa 04.02.2016. Pri druhej faktúre začala premlčacia lehota plynúť dňa 04.03.2013 a uplynula dňa
04.03.2016. Žaloba bola podaná na súd dňa 10.03.2016, teda pokiaľ ide o tieto dve faktúry žaloba
bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.
č. 250/2007 Z. z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k
tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo (z úradnej
povinnosti), na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu v
časti dvoch vyššie uvedených faktúr nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd žalobu v
tejto časti zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania z uvedených faktúr,
keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový
záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
41. Žalobca si v konaní ďalej uplatnil sumu 331,94 € ako zmluvnú pokutu. Súd mal preukázané,
že tvrdená pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe Zmluvy o pripojení/Dodatku
bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 7400519783 splatnou dňa 03.02.2014 v sume 331,94 €. V
danej právnej veci je zrejmé, že strany uzavreli tzv. štandardnú formulárovú zmluvu. Podľa ustálenej
judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol
ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami. V danom prípade právny predchodca žalobcu
ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred
pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú
pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, akú zmluvnú
povinnosť v zmysle vymedzenia v Zmluve porušili. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal,
že dohoda o povinnosti žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 331,94 € bola medzi nimi individuálne
dojednaná. Ako súčasť tzv. formulárovej zmluvy žalovaný podľa názoru nemal možnosť ovplyvniť obsah
zmluvy,atedaajustanoveniaozmluvnejpokute.Nakoľkotedažalobcaindividuálnedojednaniezmluvnej
pokuty nepreukázal, možno takúto zmluvnú podmienku vyhlásiť za neprijateľnú a s poukazom na §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Navyše súdy Slovenskej republiky už niekoľko krát
vyhlásilizmluvnédojednanieozmluvnejpokuterovnakéhovýznamunachádzajúcesavspotrebiteľských
zmluvách a dodatkoch k zmluvám uvedených právnym predchodcom žalobcu za neprimeranú zmluvnú
podmienku. Právny predchodca žalobcu i žalobca majú podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť
zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Aj napriek existencii týchto právoplatných súdnych rozhodnutí si žalobca uplatnil
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v predmetnom konaní. Pokiaľ si teda uplatnil právny nástupca
dodávateľa nárok na zmluvnú pokutu titulom už právoplatne judikovanej neprijateľnej, teda neplatnej
zmluvnej podmienky, takéto konanie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Na
základe uvedeného súd žalobu žalobcu v rozsahu zmluvnej pokuty vo výške 331,94 € s príslušenstvom
zamietol.
42. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, súd prisúdil
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 22,98 € od 04.04.2013 do zaplatenia, zo sumy
36,05 € od 04.05.2013 do zaplatenia, Okamih vzniku omeškania ustálil deň nasledujúci po dni splatnosti
záväzku. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala 0,75 % ročne (0,75 % + 8 % = 8,75 %),
žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom
úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení
účinnom do 31.01.2013, keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol pred týmto dátumom.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd
vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 436,93 € s príslušenstvom,
žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 59,03 € s príslušenstvom, t.j. 13,51 %, žalovaný v časti o
zaplatenie sumy 377,9 € s príslušenstvom, t.j. 86,49 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Z
uvedeného teda vyplýva, že vo veci bol úspešnejší žalovaný a pomer jeho úspechu predstavuje 72,98
% (86,49 % - 13,51 % = 72,98 %). Žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania vo výške 72,98
%. V súvislosti s týmto konaním však žalovanému žiadne trov konania nevznikli, a preto mu súd ich
náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.