Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200571
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7013200571.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov

senátu JUDr. Petry Príbelskej PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: VIA IURIS, so
sídlom Komenského 482/21, Banská Bystrica, IČO: 00 631 213, právne zastúpeného Mgr. Kristínou
Babiakovou, advokátkou so sídlom Holubyho 37, Pezinok, proti žalovanému: Krajský súd v Košiciach,
so sídlom Štúrova 29, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/23/2013 z
11. marca 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/87/2013-86 zo
4. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/87/2013-86 zo 4.

februára 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1SprI/23/2013 z 11. marca 2013, ako aj ako
aj rozhodnutie Okresného súdu Košice I č. 1SprI/11/2013 z 29. januára 2013 podľa § 250j ods. 2 písm.
a/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 6S/87/2013-86 zo 4. februára
2015 podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného č. 1SprI/23/2013 z 11. marca 2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu

Okresného súdu Košice I č. 1SprI/11/2013 z 29. januára 2013, ktorým Okresný súd Košice I ako
povinná osoba nevyhovel žiadosti žalobcu podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) o sprístupnenie
skenov všetkých hodnotiacich hárkov všetkých členov výberovej komisie vo výberovom konaní na
funkciu sudcu Okresného súdu Košice I, vyhotovených v dňoch výberového konania 21.01.2013 -
23.01.2013nazákladevyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.483/2011Z.z.,ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu (ďalej len „vyhláška č. 483/2011 Z.z.“).

2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ako vyplýva z obsahu zmocňujúceho
ustanovenia § 28 ods. 10 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z.z.“), toto nesplnomocnilo Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky upraviť vo vyhláške povinnosť vyhlasovateľa výberového konania zverejniť
doklady, ktoré tvoria súčasť agendy správy súdu, a to hodnotiace hárky členov výberovej komisie.
Krajský súd sa preto, vychádzajúc predovšetkým z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

právne stotožnil s obsahom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, poukazujúceho
na nemožnosť právnej aplikácie ustanovenia § 13 ods. 5 veta druhá vyhláška č. 483/2011 Z.z. na
preskúmavanú právnu vec.3. Zámerom zákonodarcu v ustanovení § 28 ods. 5 veta prvá zákona č. 385/2000 Z.z., na ktoré
právne nadväzuje ustanovenie § 12 vyhlášky č. 483/2011 Z.z., bolo zabezpečiť neverejnosť hlasovania
výberovej komisie, prakticky realizovaného postupom podľa § 12 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. Skutočnosť,

že zákonodarca v ustanovení § 12 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. explicitne nevyjadril, že postup
výberovej komisie pri hodnotení jednotlivých uchádzačov o funkciu sudcu je považovaný za hlasovanie
neznamená, že obsahovo nejde o hlasovanie výberovej komisie podľa § 28 ods. 5 veta prvá zákona č.
385/2000 Z.z., ktoré je neverejným.
4. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z.z. je hlasovanie vo výberovom konaní neverejné. Podľa § 13

ods. 5 veta druhá vyhlášky vyhlasovateľ sprístupní hodnotiace hárky členov výberovej komisie. Obsah
uvedených ustanovení nie je možné podľa názoru krajského súdu považovať za súladný. Pri aplikácii a
interpretácii ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných ministerstvami je v zmysle
čl.152ods.4ÚstavySlovenskejrepublikypotrebnévychádzaťzčl.123,čl.26ods.4ačl.2ods.2Ústavy
Slovenskej republiky, keďže na seba tieto ustanovenia významovo nadväzujú vo vzťahu k predmetu
preskúmavanej veci (PL. ÚS 32/95). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že

podľa čl. 123 ústavy je vylúčená možnosť, aby ministerstvá v rozsahu svojej normotvornej právomoci
menili obsah právnych vzťahov, teda upravovali také práva a im zodpovedajúce povinnosti, ktoré
splnomocňujúci zákon neustanovuje. Je preto umožnené vydávanie uvedených právnych predpisov
nižšej právnej sily len v medziach zákona, čo nepripúšťa upraviť vzťah spôsobom odporujúcim zákonu,
resp. nemožno subjektu právnych vzťahov ukladať také právne povinnosti, ktoré nemajú oporu v

zákone (PL. ÚS 6/98, PL. ÚS 8/94, PL. ÚS 7/96). Právna podmienka obmedzenia ústavného práva
na šírenie informácií podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky znamená, že obmedzenie prijíma
zákonodarca len v právnom predpise so silou zákona. Zároveň musí byť splnená materiálna podmienka,
ktorou je aj nevyhnutnosť opatrenia v demokratickej spoločnosti (PL. ÚS 15/98). Zákonodarca v
ustanovení § 28 ods. 5 veta prvá zákona č. 385/2000 Z.z. obmedzil právo na šírenie informácie úpravou

neverejného hlasovania. Súčasne je pritom splnená materiálna podmienka, vyplývajúca zo znenia čl.
26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, spočívajúca v nevyhnutnosti garantovať slobodu rozhodovania
o personálnej otázke v procese realizácie ústavného práva občana na prístup k verejnej funkcii podľa
čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že právo na informácie o hlasovaní
člena výberovej komisie je príslušným zákonom obmedzené (úprava neverejného hlasovania), pričom

vykonávací predpis nie je oprávnený uložiť povinnosť sprístupniť takúto skutočnosť, keďže to nemá
oporu v splnomocňovacom zákone. Krajský súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu, že zámerom
zákonodarcu v ustanovení § 28 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z.z. bolo iba zabezpečiť nerušenosť priebehu
hlasovania výberovej komisie a nebolo jeho úmyslom utajiť hlasovanie.

5. Podľa názoru krajského súdu je dikcia § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, vyžadujúca
predchádzajúcipísomnýsúhlasdotknutejosobysosprístupnenímtakýchtoinformácií,tedaajinformácií,
ktoré sa dotýkajú osobnosti fyzickej osoby, v právnom premietnutí na obsah hodnotiacich hárkov členov
výberovejkomisieďalšouprávnouprekážkousprístupneniaskenovhodnotiacichhárkov.Idetotižoúdaje
oosobnostiuchádzača,zverejnenímktorýchmôžebyťnegatívnezasiahnutédojehoosobnostnýchpráv,

ochrana ktorých bola nesporne zámerom zákonodarcu v danom zákonnom ustanovení.

6. Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že je daná právna prekážka pre zverejnenie
žalobcom požadovaných informácií, obsiahnutá v ustanovení § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií.
Nemožnosť zverejniť obsah hodnotiacich hárkov členov výberovej komisie z výberového konania na

obsadenie voľného miesta sudcu je daná aj neverejnosťou hlasovania výberovej komisie, za ktoré
krajský súd jednoznačne považuje aj postup podľa § 12 ods. 1 až 4 vyhlášky.

7. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie povinnej osoby zruší

a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že krajský súd
vec nesprávne právne posúdil a svoje vlastné právne závery riadne neodôvodnil. Podľa žalovaného a
krajského súdu zákon č. 385/2000 Z.z. v ustanovení § 28 ods. 5 veta prvá upravil neverejnosť hlasovania
výberovej komisie a preto nie je možné tieto informácie sprístupniť v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z.
Žalobca má za to, že zákon č. 385/2000 Z.z. neupravuje prístup k informáciám na žiadosť oprávnenej

osoby. Obmedzenia prístupu k informáciám sú v zákone č. 211/2000 Z.z. uvedené v ustanoveniach §
8 až § 13, pričom dôvod uvádzaný žalovaným sa tam neuvádza. To, že hlasovanie je neverejné samo
o sebe neznamená, že výsledky hlasovania sú tajné. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby bola zaručená
nerušenosť priebehu hlasovania výberovej komisie, avšak nebolo jeho úmyslom hlasovanie a najmävýstupy z neho utajiť. Obdobnú situáciu riešil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí
sp.zn. 8Sži/4/2010 zo 7. septembra 2010, podľa ktorého „Ustanovenie o vyhodnocovaní ponúk pri
verejnom obstarávaní pojednáva o neverejnosti, t.j. ustanovuje, že postup komisie pri hodnotení ponúk

prebieha bez prítomnosti tretích osôb, neupravuje sprístupňovanie informácií.“

8. Podľa názoru žalovaného a krajského súdu je § 13 ods. 5 veta druhá vyhlášky č. 483/2011 Z.z. v
rozpore s § 28 ods. 5 veta prvá zákona č. 385/2000 Z.z. Tu dochádza k zamieňaniu pojmu hlasovanie za
pojem hodnotenie. Zákon č. 385/2000 Z.z. a vyhláška č. 483/2011 Z.z. upravujú hlasovanie výberovej

komisie len v prípade procesnej otázky voľby predsedu výberovej komisie (§ 29 ods. 4 zákona č.
385/2000 Z.z.) a v prípade rovnosti poradia dvoch alebo viacerých uchádzačov na miesto sudcu (§
12 ods. 4 vyhlášky č. 483/2011 Z.z.). Výber z kandidátov na sudcov prebieha tak, že ich členovia
komisie hodnotia, avšak nehlasujú o nich. Hodnotenie prebieha spôsobom uvedeným v ustanovení §
28 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. Z textu citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že o kandidátoch sa
nehlasuje, nevolia sa, neodovzdávajú sa im hlasy. Naopak sa posudzujú ich kvality, a to ich hodnotením

prostredníctvom udeľovania bodov. Po sčítaní bodov sa určí poradie kandidátov. O poradí kandidátov
rozhoduje teda celkový počet získaných bodov a neurčuje ho komisia hlasovaním. Pojmovo žalobca
poukazuje aj na ustanovenie § 12 vyhlášky, ktoré uvádza podrobnosti k postupu výberovej komisie
pri hodnotení a nie k postupu výberovej komisie pri hlasovaní. Hodnotiace hárky sú teda výstupom
hodnotenia.

9. Krajský súd v napadnutom rozsudku uvádza dôvod na nesprístupnenie požadovanej informácie
uvedený v § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Výberové konanie na funkciu sudcu je celé verejným
konaním, zverejňuje sa životopis uchádzača, jeho motivačný list či informácia o blízkych osobách
uchádzača. Verejnosť sa môže zúčastniť celého výberového procesu a získať všetky informácie o osobe

uchádzača, pričom najnovšie sa zverejňuje aj záznam z ústnej časti výberového konania. Uvedená
úprava verejnosti konania o výbere sudcov je nepochybne zavedená zákonodarcom z toho dôvodu,
že ide o výber osôb na výkon verejnej funkcie, ktoré dobrovoľne vstúpili do verejného výberového
procesu a majú záujem o výkon verejnej funkcie. Prihlásením sa do výberového konania uvedené osoby
dobrovoľne súhlasia s obmedzením ich práva na ochranu súkromia. Z toho dôvodu argument súdu

o zásahu do osobnosti uchádzačov považuje žalobca za neodôvodnený. Zároveň žalobca poukazuje
na to, že uvedený argument súdu nebol vôbec odôvodnený. Navyše uvedený argument o dôvode na
nesprístupnenie požadovanej informácie uvedený v § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií žalovaný
správny orgán v napadnutom rozhodnutí nepoužil. Krajský súd išiel preto nad rámec preskúmavaného
rozhodnutia a sám uvádza dôvod na nesprístupnenie požadovanej informácie.

10. Postup žalovaného je v rozpore so zásadou predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov,
vyjadrenou v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Hodnotiace hárky z výberových konaní
na miesto sudcu, vrátane identifikácie jednotlivých členov výberovej komisie, boli už opakovane na
základe žiadostí o sprístupnenie informácií žalobcu inými súdmi sprístupnené a sú voľne dostupné na

webovej stránke žalobcu. Žalovaný poukazuje aj na rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 127RM/2012-34-I z 30. októbra 2012, kde v obdobnej veci rozhodlo o odvolaní proti
rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne č. Spr 2596/12 z 18. septembra 2012, ktorým bola odmietnutá
žiadosť o sprístupnenie informácie v podobe všetkých hodnotiacich hárkov všetkých členov výberových
komisií vo výberových konaniach na funkciu sudcu. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky toto

rozhodnutie zrušilo a vrátilo na nové konanie. Následne boli požadované informácie Krajským súdom
v Trenčíne sprístupnené.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že poukazuje na dôvody obsiahnuté v
napadnutom rozhodnutí a vo svojom vyjadrení k žalobe a na týchto trvá aj naďalej. Pojem neverejnosť

hlasovania výberovej komisie nemožno obmedziť iba na samotný proces hlasovania, ale vzťahuje sa
aj na písomnosti, v ktorých je zachytený priebeh hlasovania, t. j. hodnotiace hárky členov výberovej
komisie. Neverejnosť hlasovania podľa názoru žalovaného predstavuje rovnocenné obmedzenie
sprístupnenia hodnotiacich hárkov v porovnaní so zákonnými obmedzeniami prístupu k informáciám,
upravenými v zákone o slobode informácií. Členovia výberovej komisie tým, že vyhodnocujú jednotlivých

uchádzačov v hodnotiacich hárkoch, hlasujú o poradí jednotlivých uchádzačov. Žalovaný považuje
za vecne správny aj právny názor vyslovený v napadnutom rozsudku, podľa ktorého sprístupneniu
hodnotiacich hárkov bráni aj ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Súčasťou hodnotiacich
hárkovjeajslovnéhodnoteniepsychologickýchaodbornýchpredpokladovuchádzačaprevýkonfunkciesudcu. Nejde teda iba o údaje o počte pridelených bodov v písomnej a ústnej časti skúšky, ktoré v súlade
so zásadou verejnosti výberového konania sú zverejňované v zápisnici z výberového konania.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie
prejednalbeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§250jaods.2vetaprváO.s.p.),keďdeňvyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. hlasov členov skupiny, pričom
rozhodne názor väčšiny.

40. Postup výberovej komisie pri hodnotení jednotlivých uchádzačov na funkciu sudcu bol v čase
dotknutého výberového konania upravený v § 12 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. tak, že po skončení
ústnej časti každý člen výberovej komisie na vlastnom hodnotiacom hárku uvedie počet bodov, ktoré
uchádzač získal podľa § 9, vyjadrenie, či považuje uchádzača na základe psychologického posúdeniaza úspešného alebo neúspešného, počet bodov pridelených v ústnej časti podľa § 11 ods. 2 a stručné
odôvodnenie hodnotenia uchádzača podľa písmen b/ a c/ (§ 12 ods. 1 vyhlášky č. 483/2011 Z.z.). Každý
člen výberovej komisie hodnotil uchádzača v ústnej časti pridelením bodov v rozpätí od nula do 24

bodov, pričom najvyšším hodnotením bolo 24 bodov (§ 11 ods. 2 vyhlášky č. 483/2011 Z.z.). Ústna časť
pozostávala z prezentácie uchádzača o svojej osobe, odbornej praxi, ako aj motivácie na výkon funkcie
sudcu a odpovedí na otázky členov výberovej komisie, ktorých účelom je overiť skutočnosti, ktoré sa
overujú výberovým konaním v zmysle ustanovenia § 28 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. (§ 11 ods. 1
vyhláškyč.483/2000Z.z.).Povyhotoveníhodnotiacehohárkuhokaždýčlenvýberovejkomisieodovzdal

predsedovi výberovej komisie. Predseda výberovej komisie pred členmi výberovej komisie zistil mená
neúspešných uchádzačov. Neúspešným uchádzačom bol uchádzač, ktorého členovia výberovej komisie
jednomyseľne označili podľa odseku 1 písm. b/ za neúspešného alebo ktorý získal v ústnej časti menej
ako 72 bodov. (§ 12 ods. 2 vyhlášky č. 483/2011 Z.z.). Z úspešných uchádzačov zostavil predseda
výberovej komisie konečné poradie úspešných uchádzačov, a to na základe súčtu bodov získaných
podľa § 9 a § 11 ods. 2 vyhlášky č. 483/2011 Z.z.

41. Z uvedeného vyplýva, že o konečnom poradí úspešných uchádzačov rozhodoval celkový počet
bodov, získaných v písomnej časti (§ 9 vyhlášky č. 483/2011 Z.z.) a ústnej časti (§ 11 ods. 2 vyhlášky
č. 483/2011 Z.z.). Poradie uchádzačov neurčovala výberová komisia hlasovaním. Jednotliví členovia
výberovej komisie uchádzača hodnotili, a to pridelením mu určitého počtu bodov, vyjadrením sa, či

považujú uchádzača na základe psychologického posúdenia za úspešného alebo neúspešného a
stručným odôvodnením hodnotenia uchádzača podľa § 12 ods. 1 písmen b/ a c/ vyhlášky č. 483/2011
Z.z. Členovia výberovej komisie o jednotlivých uchádzačoch nehlasovali, t. j. neodovzdávali im svoj hlas.

42. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že hodnotenie uchádzača na funkciu sudcu v

zmysle § 12 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. nemožno považovať za hlasovanie výberovej komisie.

43. Odvolací súd dodáva, že v súvislosti s výberovým konaním na funkciu sudcu výberová komisia
pristupuje k aktu hlasovania len v dvoch prípadoch, a to pri voľbe predsedu komisie (§ 29 ods. 4 zákona
č. 385/2000 Z.z.) a v prípade rovnosti poradia dvoch alebo viacerých uchádzačov (§ 12 ods. 4 vyhlášky

č. 483/2011 Z.z.).

44.Anivprípade,akbysaodvolacísúdstotožnilsargumentácioužalovaného,žehodnotenieuchádzača
o funkciu sudcu výberovou komisiou podľa § 12 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. možno považovať za
hlasovanie, by nebolo možné žalobcom požadované hodnotiace hárky nesprístupniť s odvolaním sa na

ustanovenie § 28 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z.z., nakoľko toto pojednáva o neverejnosti hlasovania
výberovej komisie, nie o tajnosti hlasovania výberovej komisie.

45. Odvolací súd gramatickým výkladom § 28 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z.z. dospel k záveru, že účelom
citovaného zákonného ustanovenia je zabezpečiť, aby sa hlasovanie výberovej komisie uskutočnilo bez

prítomnosti tretích osôb, teda neverejne.

46.Neobstojítvrdeniežalovaného,žeúčelompredmetnéhoustanoveniazákonajehlasovanievýberovej
komisie utajiť. Ak by toto bolo úmyslom zákonodarcu, v zákone by výslovne uviedol, že hlasovanie
výberovej komisie je tajné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje napríklad na čl. 30 ods. 3, čl. 69

ods. 2, 3, 5 a 6, čl. 74 ods. 1, čl. 89 ods. 1, čl. 90 ods. 1, čl. 92 ods. 1, čl. 101 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky alebo § 2 zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, kde zákonodarca svoj úmysel zabezpečiť tajnosť hlasovania výslovne
vyjadril prostredníctvom slovného spojenia „tajným hlasovaním“.

47. Na základe uvedeného odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 28 ods. 5 zákona č. 385/2000
Z.z. nemožno považovať za zákonné obmedzenie práva vyhľadávať a šíriť informácie.

48. Uvedený záver odvolacieho súdu možno oprieť aj o úmysel zákonodarcu, prezentovaný v dôvodovej
správe k návrhu zákona č. 500/2010 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal aj zákon č. 385/2000 Z.z. V

zmysle dôvodovej správy je účelom tohto zákona vytvoriť legislatívne podmienky pre zlepšenie reálneho
inštitucionálneho fungovania nezávislého súdnictva v Slovenskej republike. „Nezávislé súdnictvo je
jedným z pilierov právneho štátu. Nástrojmi vytvárania nezávislého súdnictva, ktoré používa tento zákon,
sú transparentnosť výberu sudcov, ako aj predsedov súdov prostredníctvom možnosti verejnej kontrolyprocesu ich výberu. Navrhuje sa nová právna úprava inštitútu výberového konania na voľné miesto
sudcu. Podstata vykonávaných zmien spočíva v tom, že výberové konanie bude jediný spôsob, akým
sa bude môcť osoba, ktorá spĺňa zákonom ustanovené požiadavky, stať sudcom, resp. akým možno

obsadiť voľné miesto sudcu; výberové konanie bude vždy verejné; verejne dostupné budú aj všetky
žiadosti uchádzačov o voľné miesto sudcu, vrátane ich životopisov, motivačných listov a zápisnice z
výverového konania, ako aj údajov o ich vzťahoch k členom výberovej komisie; ktokoľvek bude môcť
vzniesť voči uchádzačovi o funkciu sudcu (aj na súde vyššieho stupňa) akúkoľvek výhradu, ktorá bude
predloženávýberovejkomisii.Účelomtaktokoncipovanejprávnejúpravyjedosiahnutietransparentného

výberu nových sudcov a otvorenie tohto výberu pre verejnosť, jednak z hľadiska možnosti uchádzať sa
o funkciu sudcu, ako aj z hľadiska verejnej občianskej kontroly výberu nových sudcov.“

49. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona,
cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad
zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

50. Na základe uvedeného nemožno ani ustanovenie § 13 ods. 5 veta druhá vyhlášky č. 483/2011 Z.z.,
podľa ktorého vyhlasovateľ výberového konania na žiadosť bezodkladne sprístupní hodnotiace hárky
členov výberovej komisie, považovať za rozporné so zákonnou úpravou výberového konania na funkciu
sudcu, ktoré zákon koncipoval ako verejné.

51. Zákon o slobode informácií vymedzuje informácie, ktoré povinné osoby zverejňujú povinne, a to bez
ohľadu na to, či o takéto informácie niekto požiadal (§ 5 a nasl. zákona o slobode informácií) a rovnako
upravuje sprístupňovanie informácií na základe žiadosti (§ 14 a nasl. zákona o slobode informácií). Pre
obe kategórie prístupu k informáciám je potrebné aplikovať obmedzenia v zmysle § 8 až 12 zákona o

slobode informácií.

52. Odvolací súd sa zaoberal aj povahou žalobcom požadovaných informácií, teda tým, či je potrebné
v tomto prípade aplikovať obmedzenie prístupu k žalobcom požadovaným informáciám v zmysle § 9
zákona o slobode informácií, nakoľko toto bolo v rozhodnutí povinnej osoby č. 1SprI/11/2013 z 29.

januára 2013 uvedené ako ďalší dôvod ich nesprístupnenia žalobcovi.

53. Ako už bolo vyššie uvedené, výberové konanie na funkciu sudcu je verejným konaním. V tomto
prípade sa na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pred výberovým konaním
zverejnili všetky žiadosti uchádzačov o zaradenie do výberového konania, ich profesijné životopisy a

motivačné listy (§ 28 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z.z.). Uchádzač bol povinný spolu so žiadosťou o
zaradenie do výberového konania predložiť aj písomné vyhlásenie, v ktorom uviedol zoznam jemu
blízkych osôb, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva vrátane rozpočtových alebo
príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie, a to v rozsahu
meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Toto vyhlásenie sa zverejnilo spolu so

žiadosťou o zaradenie do výberového konania (§ 28 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z.z.). Povinne sa
zverejňovala aj zápisnica o priebehu výberového konania (§ 28 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z.z.). Navyše
sa verejnosť môže na výberovom konaní na funkciu sudcu aj zúčastniť.

54. Právo na súkromie a na ochranu údajov o fyzickej osobe a právo na prístup k informáciám sú v tomto

prípade vo vzájomnej kolízií, avšak práve miera a povaha verejného záujmu na občianskej kontrole
výberu nových sudcov určuje, že uchádzačov o funkciu sudcu možno považovať za osoby, pri ktorých je
určitý zásah do ich práva na súkromie odôvodnený. Odvolací súd je toho názoru, že uchádzač o funkciu
sudcu musí v súvislosti s výberovým konaním, do ktorého sa navyše dobrovoľne prihlásil, preukázať
vyššiu mieru tolerancie a strpieť zvýšený záujem o svoju osobu.

55. Pokiaľ žalovaný namietal, že súčasťou hodnotiacich hárkov je aj slovné hodnotenie psychologických
predpokladov uchádzača pre výkon funkcie sudcu zo strany členov výberovej komisie, a teda ich
sprístupnením by došlo k zásahu do osobnostných práv uchádzača, odvolací súd poukazuje na to,
že hodnotenia členov výberovej komisie podľa § 12 ods. 1 písm. b/, teda vyjadrenie, či považuje

uchádzača na základe psychologického posúdenia za úspešného alebo neúspešného, je obsahom
samotnej zápisnice o výsledku výberového konania (§ 13 ods. 1 písm. f/ vyhlášky č. 483/2011 Z.z.), ktorá
sa zverejňuje (§ 28 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z.z.). Z uvedeného dôvodu tento argument žalovaného
neobstojí.56. Prihliadnuc na verejný záujem na transparentnosti výberových konaní na funkciu sudcu a verejnej
občianskej kontrole výberu nových sudcov, na charakter výberového konania na funkciu sudcu, ktoré je

koncipované ako verejné, na rozsah informácií, ktoré sa o osobe uchádzača v súvislosti s výberovým
konaním na funkciu sudcu zverejňujú a na obsah hodnotiacich hárkov (§ 12 ods. 1 vyhlášky č.
483/2011 Z.z.), má odvolací súd za to, že ich sprístupnením nemôže dôjsť k neoprávnenému zásahu
do osobnostných práv uchádzača.

57. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vývoj právnej úpravy, keď sa s účinnosťou od 1. júla 2016
zverejňujú aj hodnotiace hárky. V zmysle § 13 ods. 2 veta posledná vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 483/2000 Z.z., účinnej od 1. júla 2016, súčasťou zápisnice sú hodnotiace hárky
členov výberovej komisie a súhrnný hodnotiaci hárok, pričom zápisnica o priebehu výberového konania
sa podľa § 28 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z.z. zverejňuje.

58. Aj v dôvodovej správe k vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 205/2016 Z. z.
ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 483/2011 Z.z. je uvedené, že: „Doplnením vety „Súčasťou zápisnice
sú hodnotiace hárky členov výberovej komisie a súhrnný hodnotiaci hárok.“ sa docieli stav, kedy sa
hodnotiace hárky stanú trvalou súčasťou zápisnice o priebehu výberového konania. Zápisnica sa podľa
zákona zverejňuje, tým pádom budú zverejňované aj hodnotiace hárky členov výberovej komisie, ako

aj súhrnný hodnotiaci hárok.“

59. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne, rozhodnutie povinnej osoby, žalovaného, ako aj krajského súdu vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Košiciach č.k. 6S/87/2013-86 zo 4. februára 2015 postupom podľa § 250ja ods. 3 O.s.p., zmenil tak,
že rozhodnutie žalovaného č. 1SprI/23/2013 z 11. marca 2013, ako aj ako aj rozhodnutie Okresného
súdu Košice I č. 1SprI/11/2013 z 29. januára 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. V súlade s § 250ja ods. 4 O.s.p. je správny orgán viazaný právnym
názorom vysloveným v tomto rozsudku.

60. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. ako aj § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 246c
ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože síce bol v konaní úspešný, ale
advokátka žalobcu si náhradu trov konania v stanovenej zákonnej lehote nevyčíslila.

61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.