Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/255/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715209737
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3715209737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu B. Q., bytom H., U. XXXX/X, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s. r. o., so sídlom Žilina, Daniela Dlabača 35,
proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, v
konaní o zaplatenie 11.910,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 24. marca 2016, č. k. 3C/319/2015 - 134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.104,80 eur a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.104,80 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.639,63 eur na účet právneho zástupcu žalobcu
vedenéhovTatrabanke,a.s.,čísloúčtuSK1511000000002628823618,dotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 23.09.2015 domáhal od žalovaného

zaplatenia čiastky 25.331,20 eur spolu s úrokom z omeškania, nakoľko dňa 08.01.2013 došlo k
dopravnej nehode, pri ktorej bola prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného spôsobená žalobcovi škoda na zdraví. Žalovaný priznal žalobcovi náhradu škody vo výške
59.869,68 eur a vyplatil mu čiastku 47.895,46 eur, pričom v danej čiastke bola zohľadnená 20 %
spoluvina žalobcu vo výške 11.974,22 eur. Žalobca si uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody vo
výške 50 % zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom žalovaný mu listom zo dňa
22.10.2014oznámil,ževzhľadomnaobmedzeniapoškodeného,vekaspoločenskézapojenieakceptuje

zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 15 %. Podľa žalobcu je takéto 15 % zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nedostatočné, nakoľko mu bol priznaný invalidný
dôchodok z dôvodu poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Následky dopravnej nehody prestavujú pre žalobcu radikálny, dlhodobý a nezvratný
zásah, nejde len o absolútnu nemožnosť realizácie sa v určitých pre bežného človeka normálnych a
samozrejmých činnostiach, ale dôsledku zdravotného postihnutia je zrejmé, že príjem poškodeného
nebude vysoký a bude odkázaný na uplatňovanie podpory od štátu a blízkych. Dopravná nehoda okrem

negatívnych dopadov na rodinný, spoločenský a pracovný život žalobcu ukončila jeho športovú kariéru,
keď do dopravnej nehody bol aktívnym športovcom - reprezentantom v slovenskom hokejbale. Žalovaná
čiastka 25.331,22 eur pozostávala zo sumy11.974,22 eur, o ktorú žalovaný znížil plnenia poskytované
žalobcovi o 20 % z dôvodu nepripútania sa bezpečnostným pásom (spoluvina) a zo sumy 13.357 eur,ktorá predstavuje žalobcom požadované navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V
priebehu konania, po tom ako žalovaný uhradil žalobcovi čiastku 13.420,37 eur, žalobca zobral svoj
návrh v časti o zaplatenie 13.420,37 eur späť. Uznesením súdu č. k. 3C/319/2015-96 zo dňa 04.02.2016

súd konanie v časti o zaplatenie 13.420,37 eur zastavil. Predmetom konania po tomto čiastočnom
späťvzatíbolozaplateniečiastky11.910,85eurtitulomrozdielumedzizvýšenímsťaženiaspoločenského
uplatnenia vo výške 50 % a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 15 %, ktorú žalovaný
žalobcovi už uhradil. Zároveň žiadal žalobca priznať úroky z omeškania a to vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 30,16 eur od 01.05.2014 do l4.01.2016, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.419,90 od 10.05.2014

do 14.01.2016, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.737,80 eur od 22.06.2014 do 14.01.2016, vo výške
5,15 % ročne zo sumy 2.540,07 eur od 22.08.2014 do 14.01.02016, vo výške 5,05 % ročne zo sumy
497,11 eur od podania žaloby do 13.01.2016, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 732,08 eur od 07.11.2014
do 14.01.2016, a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.016,60 eur od 28.02.2015 do 14.01.2016.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že v dôsledku

nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý u žalobcu nastal v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
08.01.2013, bol priznaný žalobcovi invalidný dôchodok vo výške 261,60 eur z dôvodu, že má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Pred spomínanou nehodou bol žalobca zdravý, aktívne sa venoval športu - hokejbalu, a zároveň
bol zamestnaný ako vodič autobusu. Po dopravnej nehode pre pretrvávajúce zdravotné ťažkosti,

ktoré vyplývajú z lekárskej správy jeho ošetrujúceho lekára MUDr. Vladimíra Labaja, zostal žalobca
obmedzenývsúvislostisuplatnenímsanatrhupráce.ZuvedenejlekárskejsprávyMUDr.T.tiežvyplýva,
že stav žalobcu vzhľadom na dĺžku trvania ťažkostí je hodnotený ako trvalý následok pri nezvratnom
poúrazovom poškodení mozgu následkom úrazu zo dňa 08.01.2013. Z vykonaného dokazovania tiež
vyplynulo, že žalobca sa už nemôže venovať športovej činnosti, ktorej sa aktívne venoval - hokejbal,

a v ktorej dosahoval žalobca vynikajúce výsledky; kvôli zdravotným problémom len pláva a venuje sa
cvičeniuvofitnescentre. Ajv bežnomživoteježalobcačiastočneobmedzený-zabúda,vecimupadajúz
rúk,pripozeraní TVmusízaujaťpresnú polohu,inakmáproblémysdvojitýmvidenímapod..Nazáklade
uvedeného súd ustálil, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a je potrebné mimoriadne zvýšiť
náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nakoniec, k uvedenému záveru dospel i samotný

žalovaný, keďže žalobcovi vyplatil 15% zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ešte
pred podaním žaloby. Súd mal však za to, že pri zohľadnení charakteru následkov úrazu, obmedzení
v bežnom živote, ktoré žalobcu následkom zdravotných ťažkostí súvisiacich s utrpeným úrazom
postihujú, veku žalobcu v čase úrazu - 24 rokov, ako aj s prihliadnutím k tomu, že MUDr. W. B., MUDr.
O. I. a MUDr. O. I. zvýšili bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri väčšine položiek

podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. (berúc do úvahy najmä vek žalobcu a rozsah poškodení s
obmedzením v spoločenskom, rodinnom a pracovnom živote), mal súd za to, že mimoriadne zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30% je primerané obmedzeniam, ktoré žalobcu
v dôsledku utrpeného úrazu postihujú.
Z uvedeného dôvodu potom súd priznal žalobcovi čiastku 5.104,80 eur, čo predstavuje rozdiel medzi

30% a už vyplatenou náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 15% (30% zo sumy
34.032,- eur = 10.209,60 eur mínus 5.104,80 eur). Vo zvyšku návrh žalobcu čo do nároku na zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol.
Súd zamietol návrh žalobcu i čo do úroku z omeškania, ktorý žiadal priznať za obdobie od oznámenia
žalovaného,žemunevyplatípoistnéplnenievovýške20%titulomspoluviny.Zvykonanéhodokazovania

bolo preukázané, že žalovaný si splnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 11
ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., a síce v lehote 3 mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej
udalosti, čo bolo listom zo dňa 06.03.2013, doručeným žalovanému dňa 14.03.2013, poskytol žalobcovi
(poškodenému) písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie, a to listom
zo dňa 2.4.2013. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania podľa

OZ. Je potrebné poukázať i na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca z viacerých
listov, ktoré mu zaslal žalovaný, vedel, že žalovaný mu poistné plnenie krátil titulom spoluviny o 20% z
dôvodunepoužitiabezpečnostnýchpásov,napriektomuvšakžalovanémunepredložilznaleckýposudok
Znaleckej lekárskej organizácie, s.r.o., Zvolen, na preukázanie svojho nároku aj v tejto časti, hoci ako
poškodený podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. bol povinný svoj nárok preukázať. Z uvedeného

vyplýva, že v prípade, že by si žalobca ešte pred podaním návrhu vo veci samej splnil túto povinnosť,
nemuselo dôjsť k sporu v tejto časti.4. Pretože časť uplatňovaného nároku závisela od úvahy súdu, súd o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Čo sa týka čiastočného zastavenia konania, zavinenie zastavenia konania
možno pričítať žalovanému, keďže žalobcovi plnil v priebehu konania. V danej časti o zaplatenie

13.420,37 eur je žalobca úspešný. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v
zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 veta prvá vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. je teda 353,54
eur (suma 13.420,37 eur plus priznaná suma 5.104,80 eur). Právny zástupca žalobcu vykonal 7 úkonov
právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátanie prvej porady s klientom, 2/ písomné podanie
na súd - návrh vo veci samej, 3/ účasť na pojednávaní dňa 24.11.2015, 4/ čiastočné späťvzatie návrhu

zo dňa 15.1.2016, 5/ účasť na pojednávaní dňa 4.2.2016, 6/ účasť na pojednávaní dňa 03.03.2016, 7/
účasť na pojednávaní dňa 24.3.2016. Za uvedené úkony právnej služby právny zástupca navrhovateľa
vyúčtoval sumu 1956,81 eur bez DPH, čo predstavuje čiastku 2348,17 eur s DPH. V zmysle citovanej
vyhlášky prislúcha právnemu zástupcovi režijný paušál v celkovej výške 71,39 eur ( vo výške 8,39 eur za
každýúkonprávnejslužbyvykonanývroku2015 +20%DPH avovýške8,58eurzakaždý úkonprávnej
služby vykonaný v roku 2016 + 20% DPH). Právny zástupca má právo i na náhradu hotových výdavkov

- cestovné ( § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. ): použité osobné motorové vozidlo
zn. : Volkswagen Touareg, EVČ:H., priemerná spotreba 7,3 l/ 100 km, vzdialenosť Žilina - Pov. Bystrica
a späť - 2 x 34 km, priemerná náhrada za každý km = 0,183 eur/km, cena PHM - ku dňu 24.11.2015 =
1,093 eur/liter, ku dňu 04.02.2016 = 0,957 eur/liter, ku dňu 03.03.2016 = 0,955 eur/liter, ku dňu 24.3.2016
= 1,010 eur/liter (zdroj: www.auto.sme.sk/natankuj). Cestovné za účasť na pojednávaní dňa 24.11.2015

teda predstavuje sumu 18,50 eur ( čiastka 12,44 eur ako náhrada za každý najazdený km /0,183 eur
x 68 km/ a čiastka 6,06 eur ako spotreba PHM); cestovné za účasť na pojednávaní dňa 04.02.2016
predstavuje sumu 17,19 eur (čiastka 12,44 eur ako náhrada za každý najazdený km /0,183 eur x 68 km/
a čiastka 4,75 eur ako spotreba PHM); cestovné za účasť na pojednávaní dňa 03.03.2016 predstavuje
sumu 17,18 eur (čiastka 12,44 eur ako náhrada za každý najazdený km /0,183 eur x 68 km/ a čiastka

4,74 eur ako spotreba PHM); cestovné za účasť na pojednávaní dňa 24.3.2016 predstavuje sumu 17,45
eur (čiastka 12,44 eur ako náhrada za každý najazdený km /0,183 eur x 68 km/ a čiastka 5,01 eur
ako spotreba PHM). Po zvýšení o 20% DPH predstavuje náhrada hotových výdavkov - cestovného
- vo výške 84,38 eur. Z dôvodu, že právny zástupca žalobcu má sídlo v Žiline, v zmysle § 17 ods. 1
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. mu prináleží i náhrada za stratu času za každú polhodinu v roku 2015

á 13,98 eur, v roku 2016 á 14,30 eur, čo za účasť na pojednávaní dňa 24.11.2015 predstavuje čiastku
27,96 eur bez DPH (2 začaté polhodiny á 13,98 eur), a za účasti na pojednávaniach dňa 04.02.2016,
03.03.2016 a 24.3.2016 predstavuje čiastku 85,80 eur bez DPH (2 začaté polhodiny á 14,30 eur x 3
pojednávania); náhrada za stratu času po navýšení o 20% DPH predstavuje sumu 136,51 eur. Po sčítaní
všetkých položiek sú trovy právneho zastúpenia vo výške 2.640,45 eur; nakoľko však žalobca vyčíslil

trovy právneho zastúpenia v nižšej výške - na sumu 2.639,63 eur, súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
tejto nižšej sumy.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch zmenil tak, že návrh žalobcu ohľadom
sumy 5.104,80 eur zamietne a žalobcovi neprizná náhradu trov konania alebo alternatívne rozsudok

zruší a vráti vec okresnému súdu. Uviedol, že medzi účastníkmi nebol sporný základný počet bodov
za SSU a ako aj skutočnosť, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, keď aj žalovaný mimo
súdneho konania priznal ako odôvodnené 15% zvýšenie SSU. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu
všaknesúhlasísozvýšenímSSUoďalších15%,nakoľkotakétozvýšenienespĺňakritériumprimeranosti
a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nespochybňuje, že žalobca sa aktívne venoval hokejbalu a v

roku 2008 ( teda 5 rokov pred dopravnou nehodou )dosiahol výrazný úspech (avšak ojedinelý ), keď bol
členom strieborného tímu na Majstrovstvách sveta juniorov v Kanade. V ďalších rokoch sa však už dostal
len do širšej reprezentácie, čo svedčí o tom, že v iných vekových kategóriách bola vyššia konkurencia
spoluhráčov. Uvedené vyplynulo aj z výpovede svedka Mihála na pojednávaní dňa 3.3.2016. Taktiež
je otázne aké predpoklady pre hráčsku kariéru by mal žalobca nebyť úrazu, keď extraligový klub

v Žiline, za ktorý hrával zanikol v roku 2013. Nemenej dôležité je zistenie, že hráčskej kariére na
vrcholnej extraligovej úrovni by sa žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou venoval len niekoľko rokov
( obaja svedkovia B. aj R. uviedli, že priemerný vek hráčov na vrcholovej úrovni je 31 - 32 rokov, resp.
odchádzajú vo veku 35 - 36 roční. ). To svedčí tomu, že obmedzenie žalobcu v aktívnej hráčskej kariére
ječasovolimitovanévekomanejdeoobmedzenietrvajúcepozvyšokživotažalobcu.Zrozhodnutiasúdu

nevyplýva, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca sa po úraze od decembra 2014 realizuje
v hokejbalovom športe v pozícii trénera, keď túto skutočnosť na pojednávaní 3.3.2016 zamlčal. Okrem
toho žalobca pôsobí ako florbalový rozhodca a túto činnosť vykonáva na základe dohody o vykonaní
práce. Žalobca je teda stále v kontakte so športom, ktorému sa venoval, zaujíma sa o výsledky aj dianieokolo hokejbalu a florbalu. Pokiaľ ide o samotné aktívne športovanie, zdravotný stav žalobcovi umožňuje
športovanie, venuje sa plávaniu, chodí do fitnescentra. Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať,
že následky úrazu žalobcu len čiastočne obmedzujú v spôsobe života v porovnaní so stavom pred

dopravnou nehodou. Žalobca je plne mobilný, sebestačný v bežných činnostiach, vodičský preukaz mu
nebol odňatý, našiel si techniky vďaka ktorým môže čítať a pozerať TV, našiel aj čiastočné pracovné
uplatnenie v športe. V kontexte s predloženými článkami o pôsobení žalobcu ako trénera a rozhodcu
vyznievajú výpovede žalobcu a svedkov najmä p. Čepca, p. Dubovcovej - matky žalobcu ako tendenčné
a účelové, s čím sa súd v rozhodnutí nijako nevysporiadal. SSU a mimoriadne zvýšenie SSU sú 2

samostatné nároky, ktoré sa priznávajú na základe odlišných kritérií. Z toho vyplýva, že nie je možné
odôvodňovaťpriznaniemimoriadnehozvýšeniaSSUtakýmiokolnosťami,ktoréodôvodňujúvzniknároku
na SSU v základnej výške. Z výkladu pojmu SSU vyplýva skutočnosť, že poškodenie zdravia má
dlhodobé nepriaznivé dopady na život žalobcu a je v jeho dôsledku obmedzený pri uplatňovaní sa v
živote a spoločnosti je základným predpokladom pre priznanie základného bodového hodnotenia SSU.
Ak by žalobca nebol v dôsledku poškodenia zdravia vo svojom živote nijako obmedzovaný, nebolo by

mu priznané ani základné hodnotenie SSU. Celkovo bolo žalobcovi titulom základného odškodnenia
SSU vyplatených 34.032 eur za 2 065 bodov. Pritom niektoré položky boli lekármi zákonným postupom
zvýšené na dvojnásobok, v čom bola zohľadnená miera obmedzenia uplatnenia sa v živote u žalobcu v
súlades§10ods.4.Tvrdeniažalobcuohľadomobmedzení,ktorémávbežnomživote,bytedasúdnemal
brať pri rozhodovaní do úvahy, nakoľko tieto okolnosti brali do úvahy už lekári pri hodnotení základného

SSU ( s ktorým hodnotením žalobca súhlasil a voči tomuto nenamietal ). Naproti tomu mimoriadne
zvýšenie SSU musí byť preukázané existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa a musí byť
primerané. Žalovaný na základe veku poškodeného, jeho invalidity ako aj jeho športových aktivít pred
dopravnou nehodou akceptoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobcu a
porovnaníminýchobdobnýchprípadovzaprimeranépovažovalaajpovykonanomdokazovanípovažuje

15% mimoriadne zvýšenie SSU, ktoré aj v sume 5.104,80 eur vyplatil žalobcovi. Vzhľadom k vyššie
uvedenému ďalšie zvýšenie o 15%, ktoré súd priznal žalobcovi nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
nespĺňa požiadavku primeranosti a nie je odôvodnené. V súvislosti s odvolaním vo veci samej sa
odvoláva aj proti výroku o trovách konania, keďže rozhodnutie o trovách závisí od rozhodnutia vo veci
samej. Okrem toho považuje za nesprávne, že súd napriek čiastočnému späťvzatiu návrhu zo strany

žalobcu vychádzal stále z rovnakej hodnoty úkonu, keď po čiastočnom späťvzatí už suma 13.420,37 eur
nebola predmetom konania. Taktiež nesúhlasíme s tým, že čiastočné zastavenie konania možno pričítať
žalovanému, keďže plnil v priebehu konania. Plnenie vyplatené v priebehu konania vo výške 13.420,37
eur predstavovalo doplatok vo výške 20 %, o ktorú čiastku žalovaný krátil pôvodne vyplatené plnenie
titulom spoluviny za nepoužitie bezpečnostných pásov a dôvodnosť svojho nároku v tejto časti žalobca

preukázal v zmysle § 15 zákona 381/2001 Z.z. až po podaní žalobného návrhu v priebehu konania. V
tejto zastavujúcej časti rozhodne tiež nešlo o úvahu súdu a preto nie je správne rozhodnutie o trovách
podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Súd mal v zastavujúcej časti aplikovať ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a v
tejto časti nepriznať náhradu trov žiadnemu účastníkovi.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v zmysle konštantnej judikatúry

Ústavných súdov SR a ČR sa pri odškodňovaní škody na zdraví vychádza zo základnej zásady
poskytnutia spravodlivej náhrady, teda aby sa poškodenému dostalo v rámci možností čo najúplnejšej
adekvátnej náhrady. Zmyslom a účelom ustanovenia § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. je zabezpečiť
poškodenému náhradu škody tak, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná ujma na zdraví. V
rámci stanoveného limitu (50 %), uvedené rozpätie umožňuje súdu prihliadať na konkrétne okolnosti

prípadu v snahe zachovať princíp proporcionality, t. z. vzťah primeranosti medzi výškou odškodnenia
a spôsobenou ujmou. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dopravná nehoda spôsobená
prevádzkou vozidla poisteného u žalovaného spôsobila žalobcovi zásadné zmeny v kvalite jeho
dovtedajšieho života, keďže dovtedy bol úplne samostatný, pracoval, vypomáhal v starostlivosti o
domácnosť, venoval sa svojím záujmom, kultúrnym aktivitám a aktívne športoval - bol reprezentantom

SR v hokejbale. Trvalé následky zasiahli všetky oblasti jeho sebarealizácie, pričom najzásadnejší dopad
mali v oblasti pracovnej (viď pracovná rekomandácia podľa Odborného posudku o invalidite) a športovej
(ukončenie kariéry reprezentanta SR, nemožnosť rýchlejšieho pohybu, takmer úplná strata možnosti
venovať sa športu). V čase dopravnej nehody bol mladý zdravý muž na začiatku produktívneho veku
(24 rokov) plnohodnotne prežívajúci svoj život ako syn, partner, zamestnanec a športovec. Charakter

poranení navždy znížil kvalitu jeho života. Trvalé následky sa vzťahujú tak na fyzickú oblasť, ako aj
na psychickú. Bol uznaný plne invalidným, pričom dopravná nehoda a zranenia, ktoré vznikli v priamej
príčinnej súvislosti s ňou, boli dôvodom pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť vo výške 75 %. Podľa lekárskeho posudku Sociálnej poisťovne je u neho prítomná poruchav zmysle dvojitého videnia, rotačný nystagmus oboch očí, na ľavom oku vertikálny nystagmus. Je
u neho zrejmá deteriorácia psychických funkcií. Má potvrdený výrazný kognitívny deficit, porušené
sú mnestické, pamäťové funkcie, zistený deficit už vo vštepovaní, tým aj podržaní a reprodukcii

pamäťovéhomateriálu,výraznezníženájevýkonnostnákapacitaazvýšenáunaviteľnosť,jehoprognóza
je negatívna. Negatívna je aj pracovná rekomandácia. Podľa lekárskej správy jeho ošetrujúceho lekára -
neurológaMUDr.VladimíraT.ažkýúrazmozguzanechalunehotrvalénásledkyspočívajúcevporuchách
reči, dvojitom videní, slabosti ľavostranných končatín, pocite točenia, nemožnosti čítať ani pozerať TV
pre zdvojovanie a ztrojovanie obrazu, nie je možná žiadna športová aktivita pre poruchy zraku, točenie

a poruchy koordinácie. Trpí chronickou bolesťou hlavy s nutnosťou užívania analgetík. Jeho účasť
na kultúrnych a športových podujatiach je limitovaná aj rizikom opakovania epileptických záchvatov.
Vzhľadomnadĺžkutrvaniaťažkostíhodnotílekárjehostavakotrvalýnásledokprinezvratnompoškodení
mozgu, pričom jeho stav konzultoval s vyššími špecializovanými pracoviskami v Bratislave a Prahe.
Z výpovedí svedkov vypočutých na predchádzajúcom pojednávaní vyplynulo, že bol celým srdcom i
dušou športovec, jeho životom bol aktívny pohyb a šport (hokejbal a florbal), ktorému sa venoval aj na

najvyššej - reprezentačnej úrovni, pričom vo svojom ročníku (vekovej kategórii) patril jednoznačne medzi
najperspektívnejších a najtalentovanejších hráčov na Slovensku. Dopravná nehoda mu tento spôsob
života obrátila naruby a úplne ho zničila. V dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, bude
teda počas celého svojho produktívneho veku a ďalšieho života diskvalifikovaný od možnosti uplatniť
sa v pracovnom živote a vybudovať si tak akúkoľvek profesijnú kariéru, rovnako tak bola ukončená

aj jeho športová kariéra reprezentanta SR a navždy mu bola odňatá možnosť venovať sa športu.
Žalovaný sa v odvolaní snaží zľahčovať jeho stav a dopad utrpených zranení na jeho ďalší život, pričom
stotožňovanie krátkodobej možnosti (2 mesiace) pôsobiť vo funkcii trénera a občasné rozhodovanie
zápasov s celoživotnou možnosťou športovať a aktívnou športovou - reprezentačnou kariérou je
jednoznačnevýsledkomnedostatkuempatieanepochopeniasituácieajehostavu.Opakovanepoukázal

na skutočnosť, že dopravná nehoda obrátila jeho život naruby nielen v súkromnej (športovej) oblasti, ale
aj v pracovnej sfére, a preto považuje navýšenie náhrady za SSU za dôvodné. V súvislosti s výškou trov
právneho zastúpenia poukázal na ich vyčíslenie, ktoré je súčasťou súdneho spisu a je z neho zrejmé, že
hodnota úkonov po čiastočnom späťvzatí žaloby bola počítaná zo sumy priznaného navýšenia SSU, t. j.
5.104,80 eur. Vo vzťahu k dôvodnosti podania žaloby v časti, ktorá bola následne vzatá žalobcom späť

(neoprávnené zníženie náhrady škody) má za to, že poisťovateľ je povinný prešetriť každý jednotlivý
prípad individuálne, je neprípustné, aby postupoval "paušálne" tak ako to popísal žalovaný vo svojom
vyjadrenívovzťahukukráteniupoistnéhoplneniazanepripútaniesabezpečnostnýmpásom.Zustálenej
judikatúry jednoznačne vyplýva, že v prípade zníženia poistného plnenia je oprávnenosť akéhokoľvek
zníženia poistného plnenia povinný preukázať poisťovateľ, a preto ak poisťovateľ znížil poistné plnenie

bez toho, aby si dôvodnosť zníženia plnenia dostatočne preveril a preukázal, postupoval v rozpore so
zákonom a teda nesprávne. Z postupu a vyjadrení žalovaného je zrejmé, že pri šetrení poistnej udalosti
nevykonal žiadne kroky smerujúce k tomu, aby sa pokúsil preukázať oprávnenosť zníženia poistného
plnenia, jednoducho sa rozhodol, že nevyplatí časť plnenia. Žalovaný napríklad ho ani nevyzval na
predloženie relevantných dokladov, nevyžiadal si od polície žiadnu správu a ani si nedal vypracovať

znalecký posudok (vyjadrenie), ktorého predmetom by bol vplyv nepripútania bezpečnostným pásom na
vznik zranení žalobcu, t.j, žalovaný nevykonal šetrenie poistnej udalosti riadne a v potrebnom rozsahu a
tým, že mu poskytol poistné plnenie znížené o 20 % sa dostal do situácie, keď neposkytol poškodenému
poistné plnenie riadne a včas do 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti. Vzhľadom na
uvedené navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil ako vecne

správne a uložil žalovanému nahradiť mu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol, napadnutý nebol,
preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknuté.

9. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p. ( § 191 až 194 CSP ). Pri rozhodovaní súd prvej inštancie
použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval.Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu
si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne
vo veci rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.104,80 eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

11. V zmysle § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. tento zákon ustanovuje a/ podmienky priznania a poskytovania
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b/ vydávanie lekárskeho
posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti, c/ zásady na hodnotenie
bolestiazásadynahodnoteniesťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Podľa§5ods.1zákonač.437/2004
Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo
v lekárskom posudku. V zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného
zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť
najviac o 50 %.

12. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu bodov
stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorázové odškodnenie za bolesti
spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov,
za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a
spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Pre správne určenie výšky

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený
predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má
po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do
akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za

preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského
uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom
osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či
dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti

ďalšieho sebavzdelávania.

13. V platnom právnom režime o výške náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
rozhodujú dve skutočnosti - celkový počet bodov uvedený v lekárskom posudku (§ 5 ods. 1 zákona
437/2004 Z.z.) a v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia aj zvýšenie náhrady ohodnotenej v

lekárskom posudku súdom (§ 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z.). Pre každý z týchto krokov zákon
limituje priestor pre voľnú úvahu. V prípade mimoriadneho zvýšenia náhrady za zvýšenie spoločenského
uplatnenia je súd viazaný zákonom stanovenou maximálnou hranicou zvýšenia, vyjadrenou 50 %
základného bodového ohodnotenia. Táto možnosť je daná len v prípadoch osobitného zreteľa, kde
súdnapraxdospelakzáveru,žeuznanieinvalidityvzmysle§5ods.5zákonač.437/2004Z.z.jejedným,

nie však jediným prípadom osobitného zreteľa (pozri aj sp. zn. 5 Cdo 212/2010 z 29. novembra 2011).
Zároveňsasúdmiakceptovalo,žeprezvýšeniezákladnéhobodovéhohodnoteniaatedaurčenie,čiideo
prípad hodný osobitného zreteľa, nie je podstatným, či lekár využil možnosť zvýšiť bodové ohodnotenie.
Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určovaní rozsahu odškodnenia súd
musí dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku

na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje
princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou
náhrady a spôsobenou ujmou (pozri aj sp. zn. 3 Cdo 464/2015 z 25. februára 2016).

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že pri odškodnení žalobcu treba

aplikovať § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové
zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Z vykonaného dokazovania pred
súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že dopravná nehoda spôsobená prevádzkou
vozidlapoistenéhoužalovanéhospôsobilažalobcovizásadnézmenyvkvalitejehodovtedajšiehoživota,keďže dovtedy bol úplne samostatný, pracoval, vypomáhal v starostlivosti o domácnosť, venoval sa
svojím záujmom, kultúrnym aktivitám a aktívne športoval - bol reprezentantom SR v hokejbale. Trvalé
následkyzasiahlivšetkyoblastijehosebarealizácie,pričomnajzásadnejšídopadmalivoblastipracovnej

(viď pracovná rekomandácia podľa Odborného posudku o invalidite) a športovej (ukončenie kariéry
reprezentanta SR, nemožnosť rýchlejšieho pohybu, takmer úplná strata možnosti venovať sa športu). V
čase dopravnej nehody bol mladý zdravý muž na začiatku produktívneho veku (24 rokov) plnohodnotne
prežívajúci svoj život ako syn, partner, zamestnanec a športovec. Charakter poranení navždy znížil
kvalitu jeho života. Trvalé následky sa vzťahujú tak na fyzickú oblasť, ako aj na psychickú. V dôsledku

nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý u žalobcu nastal v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
08.01.2013, bol priznaný žalobcovi invalidný dôchodok vo výške 261,60 eur z dôvodu, že má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Bol
uznaný plne invalidným, pričom dopravná nehoda a zranenia, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti
s ňou, boli dôvodom pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške
75 %. Podľa lekárskeho posudku Sociálnej poisťovne je u neho prítomná porucha v zmysle dvojitého

videnia,rotačnýnystagmusobochočí,naľavomokuvertikálnynystagmus.Jeunehozrejmádeteriorácia
psychických funkcií. Má potvrdený výrazný kognitívny deficit, porušené sú mnestické, pamäťové funkcie,
zistený deficit už vo vštepovaní, tým aj podržaní a reprodukcii pamäťového materiálu, výrazne znížená
je výkonnostná kapacita a zvýšená unaviteľnosť, jeho prognóza je negatívna. Negatívna je aj pracovná
rekomandácia. Podľa lekárskej správy jeho ošetrujúceho lekára - neurológa MUDr. Vladimíra T.ažký

úraz mozgu zanechal u neho trvalé následky spočívajúce v poruchách reči, dvojitom videní, slabosti
ľavostranných končatín, pocite točenia, nemožnosti čítať ani pozerať TV pre zdvojovanie a ztrojovanie
obrazu, nie je možná žiadna športová aktivita pre poruchy zraku, točenie a poruchy koordinácie. Trpí
chronickou bolesťou hlavy s nutnosťou užívania analgetík. Jeho účasť na kultúrnych a športových
podujatiach je limitovaná aj rizikom opakovania epileptických záchvatov. Vzhľadom na dĺžku trvania

ťažkostí hodnotí lekár jeho stav ako trvalý následok pri nezvratnom poškodení mozgu. Pred spomínanou
nehodou bol žalobca zdravý, aktívne sa venoval športu - hokejbalu, a zároveň bol zamestnaný ako vodič
autobusu. Po dopravnej nehode pre pretrvávajúce zdravotné ťažkosti zostal žalobca obmedzený v
súvislosti s uplatnením sa na trhu práce. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca sa už
nemôže venovať športovej činnosti, ktorej sa aktívne venoval - hokejbal, a v ktorej dosahoval žalobca

vynikajúce výsledky; kvôli zdravotným problémom len pláva a venuje sa cvičeniu vo fitnescentre. Z
vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že aj v bežnom živote je žalobca čiastočne obmedzený -
zabúda, veci mu padajú z rúk, pri pozeraní TV musí zaujať presnú polohu, inak má problémy s dvojitým
videním a pod.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal aj odvolací súd za to, že tieto skutočnosti
odôvodňujú posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu ako prípadu hodného osobitného

zreteľa podľa § 5 ods. 5 zákona o bolestnom, keďže je zrejmé, že žalobca bol výrazne obmedzený
v tých oblastiach života, ktoré tvorili prevažnú časť jeho osobného a pracovného sebauplatnenia pred
úrazom, pričom teda pri zohľadnení charakteru následkov úrazu, obmedzení v bežnom živote, ktoré
žalobcu následkom zdravotných ťažkostí súvisiacich s utrpeným úrazom postihujú, veku žalobcu v
čase úrazu - 24 rokov, mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške

30% je aj podľa odvolacieho súdu primerané obmedzeniam, ktoré žalobcu v dôsledku utrpeného úrazu
postihujú. Z uvedeného dôvodu potom súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi čiastku 5.104,80
eur, čo predstavuje rozdiel medzi 30% a už vyplatenou náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 15% (30% zo sumy 34.032,- eur = 10.209,60 eur mínus 5.104,80 eur).

15. Súd prvej inštancie rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa v tejto časti odvolací
súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie tak ako to predpokladá ust. § 387 ods. 2 CSP,
pričom na zdôraznenie k námietkam žalovaného uvádzaných v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie
správne o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016, pretože
časť uplatňovaného nároku závisela od úvahy súdu a čo sa týka čiastočného zastavenia konania,

správne zavinenie zastavenia konania pričítal žalovanému, keďže žalobcovi plnil v priebehu konania.
Vo vzťahu k dôvodnosti podania žaloby v časti, ktorá bola následne vzatá žalobcom späť (neoprávnené
zníženie náhrady škody) odvolací súd má za to ako uviedol i žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu,
že poisťovateľ je povinný prešetriť každý jednotlivý prípad individuálne, je neprípustné, aby postupoval
"paušálne" tak ako to popísal žalovaný vo svojom vyjadrení vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia

za nepripútanie sa bezpečnostným pásom. Z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že v prípade
zníženia poistného plnenia je oprávnenosť akéhokoľvek zníženia poistného plnenia povinný preukázať
poisťovateľ, a preto ak poisťovateľ znížil poistné plnenie bez toho, aby si dôvodnosť zníženia plnenia
dostatočne preveril a preukázal, postupoval v rozpore so zákonom a teda nesprávne. Z postupu avyjadrení žalovaného je zrejmé, že pri šetrení poistnej udalosti nevykonal žiadne kroky smerujúce k
tomu, aby sa pokúsil preukázať oprávnenosť zníženia poistného plnenia, jednoducho sa rozhodol, že
nevyplatíčasťplnenia.Žalobcunapríkladaninevyzvalnapredloženierelevantnýchdokladov,nevyžiadal

si od polície žiadnu správu a ani si nedal vypracovať znalecký posudok (vyjadrenie), ktorého predmetom
by bol vplyv nepripútania bezpečnostným pásom na vznik zranení žalobcu, t.j, žalovaný nevykonal
šetrenie poistnej udalosti riadne a v potrebnom rozsahu a tým, že mu poskytol poistné plnenie znížené
o 20 % sa dostal do situácie, keď neposkytol poškodenému poistné plnenie riadne a včas do 15 dní po
skončení prešetrovania poistnej udalosti. V súvislosti s výškou trov právneho zastúpenia, odvolací súd

poukazuje na ich vyčíslenie žalobcom, ktoré je súčasťou súdneho spisu a je z neho zrejmé, že hodnota
úkonov po čiastočnom späťvzatí žaloby bola počítaná zo sumy priznaného navýšenia SSU, t. j. 5.104,80
eur, z ktorého súd prvej inštancie aj vychádzal.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).