Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616010021
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2616010021.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci v trestnej veci obžalovaného JUDr. I. U., pre
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, o odvolaní Okresnej prokuratúry
Senica proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 4.8.2016, č.k. 2T/10/2016-435, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 23.3.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný JUDr. I. U. podľa § 285 písm. b) oslobodený spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Senica č. Pv 8/15/2205 pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno d)
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 15.9.2010 v čase medzi 11.30 h a 12.00 h v Šaštíne-Strážach, na Kláštornom námestí č. 1259,

pred Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie rušil priebeh omše konanej pri príležitosti Národnej púte k
Sedembolestnej Panne Márii tým spôsobom, že pred hlavným pódiom roztiahol transparent s nápisom
„Právny štát!? stojí za zločinmi členov vlády. Koniec nepostihnuteľnosti. Dokedy?" , pričom po
výzvach organizátorov, aby tento transparent zbalil, rušil priebeh omše opakovanými hlasnými výkrikmi
a následne tiež výkrikmi adresovanými tam prítomným politikom a počas podávania svätého
prijímania priebeh omše narušoval výkrikmi „Ľudia počúvajte, politici prijímajú svätokrádež“ a v

hlasných výkrikoch pokračoval i po upozorneniach organizátorov, aby priebeh svätej omše nerušil a tiež
pri jeho následnom predvádzaní príslušníkmi OO PZ Šaštín-Stráže, z dôvodu, že skutok nie je trestným
činom.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie okresný prokurátor, ktoré následne
písomne odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu nepovažuje za správne. Pre naplnenie objektívnej

stránky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. d) Trestného zákona sa vyžaduje rušenie
priebehu verejného, resp. kultúrneho podujatia, zhromaždenia občanov hrubým spôsobom. Hlavný
význam má najmä intenzita a priebeh konania páchateľa a okolnosti, za ktorých k nemu došlo.
Rušenie podujatia môže spočívať i v príliš hlučnom správaní páchateľa, ak je toto vzhľadom na miesto
spáchania skutku a jeho okolnosti nevhodné, rušivé a závažnejším spôsobom narúša verejný pokoj
a poriadok. Je pravdou, že obžalovaný nepoužil v priebehu svätej omše žiadne vulgárne výrazy,

jeho konanie spočívajúce v opakovaných hlasných vyjadreniach, ktorý obsah absolútne nesúvisel s
podujatí, na ktorom ich prednášal, však možno hodnotiť ako svojvoľné konanie. Opakované hlasné
výkriky obžalovaného nepochybne narušovali slávnostný priebeh svätej omše, na ktorej sa
nachádzali tisícky účastníkov, hoci nie všetci mohli konanie obžalovaného vzhľadom na priestrannosť
areálu pozorovať a vnímať. Mohli ho však pozorovať tí účastníci, ktorí sa nachádzali v priestore pred
pódiom. Svedkovia potvrdili opakované hlasité výkriky obžalovaného jednak v časti „obetovania“ a

tiež počas podávania svätého prijímania, ktoré spôsobili rozruch, vnímali ich ako rušenie priebehu.
Obžalovaný nereagoval na výzvy, aby s tým prestal, bola privolaná polícia. Správanie obžalovanéhobolo neprístojné a intenzívne narušujúce priebeh omše. Obžalovaný kričal, pričom vzhľadom na pietny
charakter podujatia, ktorý predpokladá a vyžaduje dôstojné správanie účastníkov, takéto správanie
priebeh podujatia rušilo. Je zrejmé, že vzhľadom na počet pútnikov, si obžalovaný miesto a čas vybral

so zámerom manifestovať svoje osobné názory pred čo najväčším počtom ľudí. Je nespochybniteľné,
že v demokratickej spoločnosti má každý občan právo na slobodné prejavenie svojho názoru a
taktiež má právo kritizovať predstaviteľov politickej sféry. Spôsob, akým obžalovaný kritiku prejavil, bol
však predovšetkým s ohľadom na miesto, kde k nemu došlo, neakceptovateľný a výrazne narušujúci
základné práva iných osôb-účastníkov náboženského podujatia. Sloboda jednotlivca, vrátane slobody

jeho prejavu, končí tam, kde začína sloboda iného jednotlivca. Sloboda zhromažďovania musí
byť chránená proti tým, ktorí chcú zhromaždenie narušovať a brániť zhromaždeným v splnení účelu
zhromaždenia. Politici ako verejne činné osoby sú povinní strpieť i takúto formu kritiky, avšak nemožno
touto skutočnosťou ospravedlňovať rušenie pokojného a dôstojného priebehu podujatia náboženského
charakteru. Konanie obžalovaného nemožno posúdiť len ako priestupok, pretože to by znamenalo
akceptáciu rušenia priebehu náboženského podujatia a schvaľovanie svojvôle jednotlivca na úkor

rešpektovania práv a slobôd iných osôb. Preto navrhli aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval okresný prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší
súd nariadil na rozhodnutie o jeho odvolaní. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok

v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine (oslobodení
spod obžaloby), proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého
výroku rozsudku.Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré
z nich vyplývajú, a po posúdení dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom a preto obžalovaného

spod obžaloby oslobodil.
Z výsledkov vykonaného dokazovania nebol preukázaný úmysle obžalovaného rozvrátiť a hrubým
spôsobom narušiť priebeh bohoslužby, čo by zakladalo trestnú zodpovednosť za trestný čin výtržníctva.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného a obžalobným návrhom.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne

rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Súd prvého stupňa sa taktiež vysporiadal s otázkou možnosti postúpenia veci na prejednanie
príslušnémuorgánuštátnejsprávy.Správnesútiežzáveryokresnéhosúduotom,žespôsob,akýmsvoje
názory prezentoval obžalovaný, bol nevhodný, jeho konanie bolo nemiestne, neslušné a nemorálne,
avšak nedosahovalo intenzitu trestného činu.

Aj podľa ustálenej judikatúry, výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo)
narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa
k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti
osobám alebo veciam. Spravidla teda ide o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo
uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu

osôb súčasne prítomných. Ako však už bolo vyššie uvedené, k naplneniu znakov skutkovej podstaty
trestného činu podľa §364 ods. 1 Trestného zákona neprišlo, a to z hľadiska znakov objektívnej
stránky skutkovej podstaty (konanie vrátane opomenutia, príčinná súvislosť a následok).
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
okresného prokurátora v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.