Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114212031
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6114212031.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu

A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. E., K. XX, štátny občan SR, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Miroslav Chromý, Veľký Krtíš, SNP 33, IČO: 41 284 810, proti žalovanému Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00166073, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3 208,52 Eur spolu s 8,75 %-ným úrokom z omeškania
ročne od 12. 10. 2012 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody vo výške 8 159,60 Eur a po čiastočnom
späťvzatí žaloby vo výške 6 603,25 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 3 239,35 Eur za 180 dní väzby,
zo sumy 1 659,79 Eur ako trovy právneho zastúpenia, zo sumy 181 Eur ako poplatkov za telefón, zo
sumy 395,90 Eur ako nákladov spojených s väzbou, zo sumy 118,40 Eur ako odvodov spojených so
živnosťou a zo sumy 1 008,90 Eur ako nákladov spojených so zamestnaním výpomoci. Vznik škody
žalobca odôvodnil tým, že ku škode došlo nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici

s právomocou Špeciálneho súdu, č.k. Pš 68/04 zo dňa 16. 12. 2004 o vzatí žalobcu do väzby. Voči
žalobcovi vyšetrovateľ Prezídia PZ SR, Úradu proti organizovanej kriminalite, odboru vyšetrovania
v Bratislave vzniesol obvinenie z dôvodu, že v presne nezistenom čase v prvom štvrťroku 2003 v
úmysle dosiahnuť zisk ako člen zločineckej skupiny žalobca aktívne napomáhal tým, že zabezpečoval
organizovaný presun migrantov na území Slovenskej republiky a prevážal ich na motorových vozidlách
zo záchytného tábora Opatovská Nová Ves a Adamov do Bratislavy, kde si ich prevzali ďalší členovia
zločineckej skupiny, pričom za každého migranta inkasoval sumu od 200 do 600 USD. Uznesením

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 23. 05. 2011 v konaní pod
sp. zn. VII/2 Gv 240/09-535 bolo konanie voči žalobcovi zastavené, nakoľko prokurátor dospel k záveru,
žeskutok,prektorýsaviedlotrestnéstíhaniesanestal.Vkonaní,ktorévydaniuuzneseniapredchádzalo,
nebolo žiadnym právne relevantným spôsobom preukázané, že skutok spáchal žalobca. Dňa 14. 05.
2012 žalobca v súlade s § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. podal písomnú žiadosť žalovanej o predbežné
prejednanie nároku na náhradu škody vo výške 8 159,60 Eur. Žalovaná dňa 11. 10. 2012 žalobcovi v
písomnom stanovisku oznámila, že nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojí z dôvodu, že nebolo

preukázané, že medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 08. 2014 uviedla, že žalobca si uplatňuje nárok na
náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, za ktoré označil uznesenie Krajského súdu v BanskejBystrici s právomocou Špeciálneho súdu, sp. zn. Pš 68/04 zo dňa 16. 12. 2004 o vzatí žalobcu do
väzby. S poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., žalovaná uviedla, že rozhodnutie o väzbe
nemožnopodriadiťpodrežimtitulunezákonnéhorozhodnutiaatokvôlijehošpeciálnejpovahevovzťahu

k obyčajnému rozhodnutiu. Žalobca tak špecifikoval titul, z ktorého odvodzuje svoj nárok v rozpore
so samotným znením zákona č. 514/2003 Z.z. Je teda zrejmé, že ak žalobcovi nejaká škoda vznikla,
nevznikla mu v príčinnej súvislosti s ním označeným právnym titulom, t.j. nezákonným rozhodnutím. Z
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že priznanie nároku na náhradu škody titulom rozhodnutia
o väzbe je podmienené kumulatívnym naplnením troch zákonných predpokladov a to:.

- vzatím do väzby,
- ukončením trestného stíhania jedným zo spôsobov taxatívne vymedzených zákonom,
- zistením, že vydanie uznesenia o vzatí žalobcu do väzby nebolo výsledkom jeho zavineného konania,
resp. opomenutia konania

2.1 Zo žalobného návrhu je zrejmé, že uznesením o vzatí do väzby bol žalobca skutočne vzatý do
väzby, z ktorej bol následne i prepustený, pričom trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené a tak sa javí,
že iba prvé dva formálne predpoklady pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody sú naplnené.
Žalobca vo veci však nepreukázal naplnenie tretieho predpokladu, ktorý zákon č. 514/2003 Z.z. pre
úspešné priznanie nároku nutne predpokladá a žalobca tak musí preukázať, že si vzatie do väzby

nezavinil vlastným konaním, resp. opomenutím konania. Čo sa týka vzniku a existencie škody, žalovaná
poukázala na skutočnosť, že žalobca síce špecifikoval výšku škody, avšak neurobil tak v súlade so
znením zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý pripúšťa možnosť náhrady:

- skutočnej škody,

- ušlého zisku,
- nemajetkovej ujmy v peniazoch.

2.2 Žalovaná sa preto domnieva, že sumu vo výške 3 239,35 Eur si žalobca uplatnil ako náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch za čas strávený vo väzbe, pričom poukázala na § 17 ods. 2 zákona

č. 514/2003 Z.z. Aj pri vzniku nemajetkovej ujmy platí povinnosť preukázania vzniku nemajetkovej
ujmy, pretože okolnosť, že žalobca strávil vo väzbe celkovo 185 dní bez osvedčenia skutočností
preukazujúcich dopad väzobného stíhania a jeho vplyvu následkov na žalobcu v rôznych oblastiach
pôsobenia, nemá za následok automaticky vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

2.3 Čo sa týka náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1 659,70 Eur, žalovaná uviedla, že samotná
skutočnosť, že žalobca vynaložil finančné prostriedky na svoju obhajobu neznamená, že si ich náhradu
môže automaticky uplatňovať ako škodu a je preto potrebné posúdiť žalobcom vynaložené finančné
prostriedky tak z hľadiska nutnosti, ako aj účelnosti a preukázať ako jednotlivé rozhodnutia orgánov
činných v trestnom konaní podmienili úkony obhajoby a určiť rozsah tých úkonov, ktoré boli vyvolané

rozhodnutím o väzbe. Keďže žalobca označil za titul, v príčinnej súvislosti s vydaním ktorého mu mala
vzniknúť škoda, uznesenie o vzatí do väzby, tak teoreticky mu je možné priznať náhradu trov právneho
zastúpenia výlučne v tej časti z celkovej sumy požadovanej z titulu trov právneho zastúpenia, ktorá
zodpovedá úkonom uskutočneným právnym zástupcom žalobcu počas jeho väzobného stíhania. Bude
nutné však posúdiť, či právne úkony uskutočnené právnym zástupcom žalobcu boli vyvolané a teda či

boli v priamej príčinnej súvislosti s vydaným uznesením o vzatí žalobcu do väzby. Žalobca nepredložil
žiadny doklad, ktorý by relevantným spôsobom preukazoval zaplatenie trov právneho zastúpenia v ním
žalovanej výške, ako ani špecifikáciu trov právneho zastúpenia. Žalovaná považuje nárok žalobcu v tejto
časti za nepreukázaný.

2.4 Vo vzťahu k ďalším žalobcom špecifikovaným čiastkam sa žalovaná nevyjadrila, nakoľko to
nepovažuje za dôležité a to z dôvodu, že medzi danými poplatkami a uznesením o vzatí žalobcu do
väzby nie je daná príčinná a bezprostredná príčinná súvislosť. K úhrade poplatku za telefón, poplatku
za leasing motorového vozidla, poplatku za cestnú daň, odvodov spojených so živnosťou atď., by bol
žalobca nútený pristúpiť bez ohľadu na to, či by bol, resp. nebol väzobne stíhaný. Priznanie náhrady

škody v tejto časti je absolútne vylúčené. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi
náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania uplatnila.3. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá a žalobca svoj nárok
uplatnil ako náhradu škody z titulu ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. Nárok žalobcu
je odvodený od toho, že žalobca bol zobratý do väzby, kde zotrval 185 dní a následne bol z väzby

prepustený a bolo voči nemu trestné stíhanie zastavené. Čo sa týka osoby žalobcu, žalobca je človekom,
ktorý nikdy nebol trestne stíhaný, má rodinu, vedie rodinný život a keďže pochádza z malého mesta,
tak zobratie do väzby ho zasiahlo v jeho osobnom živote. Žalobca povolanie taxikára vykonáva po
dobu 27 rokov, v mieste bydliska požíval dobrú povesť a zobratie do väzby ho zasiahlo aj čo sa týka
povesti, nakoľko sa to rozoberalo v médiách. Nárok žalobcu považuje za oprávnený, nejedná sa o

nárok premrštený, nežiadajú milióny, len to, čo žalobcovi právom patrí. Žalobca sa domáha zaplatenia
sumy 3 239,35 Eur za 185 dní väzby ako náhrady nemajetkovej ujmy. K výpočtu tejto sumy dospeli
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a za 1 deň väzby vypočítali 1/30 priemernej nominálnej mesačnej
mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Z tohto ustanovenia vyplýva
najmenšia takáto suma a žalobca skutočne žiada len najmenšiu sumu.

3.1 Čo sa týka nároku žalobcu vo výške 1 659,70 Eur, zaplatenia tejto sumy sa žalobca domáha ako trov
právneho zastúpenia a výšku trov právneho zastúpenia môžu preukázať len príjmovým pokladničným
dokladom, ktorý bol predložený súdu. Z trestného spisu vyplýva, že žalobcovi bol ustanovený obhajca
JUDr. Dušan Daňový, ktorý ho bol navštíviť vo väzbe a po návrate z väzby JUDr. Dušan Daňový zavolal
manželke žalobcu a to v tom smere, aby zložila zálohu na trovy obhajoby. Manželka žalobcu zaplatila

sumu 50 000,-- Sk JUDr. Dušanovi Daňovému, o čom JUDr. Dušan Daňový manželke žalobcu vystavil
príjmový doklad. JUDr. Dušan Daňový trovy obhajoby žiadnym spôsobom nezúčtoval a zo strany JUDr.
Dušana Daňového v rámci tohto konania boli informovaní v tom smere, že doklady v predmetnej veci
archivoval 5 rokov a po uplynutí tejto doby ich skartoval. Okrem príjmového pokladničného dokladu iný
doklad o zaplatení trov právneho zastúpenia žalobca nemá k dispozícii.

3.2 Žalobca sa domáha aj zaplatenia sumy 181 Eur ako poplatkov za telefóny. U žalobcu bola vykonaná
domová prehliadka, z ktorej bola spísaná zápisnica a z ktorej vyplýva, že žalobcovi boli odňaté 2 ks
mobilných telefónov a to telefón Nokia a telefón Sony Ericsson. Zároveň predložili aj jednotlivé faktúry
o tom, že žalobca platil paušál a poplatky za tieto telefóny, pričom telefóny nemohol používať za 6

mesiacov väzby a aj napriek tomu poplatky musel platiť a z predložených faktúr vyplýva, že sa žalobcovi
prenášali neprevolané minúty.

3.3 Čo sa týka sumy 395,90 Eur ako nákladov spojených s väzbou, právny zástupca žalobcu uviedol,
že sa jedná o náklady spočívajúce v tom, že manželka žalobcu zasielala žalobcovi do väzby finančné

prostriedky, aby si tam mohol niečo zakúpiť. Finančné prostriedky zasielala poštovými poukážkami, o
čom predložili súdu fotokópie týchto poštových poukážok. Celkovo manželka žalobcovi do väzby poslala
sumu 5 500,-- Sk, t.j. 182,57 Eur a náklady spojené s väzbou spočívali aj v tom, že manželka chodila
žalobcu do väzby navštevovať a to osobným motorovým vozidlom. Žalobca bol vo väzbe v Bratislave a
vzdialenosť medzi Veľkým Krtíšom a Bratislavou je 230 km. Manželka za žalobcom chodila na základe

navštívenky. Okrem sumy 182,56 Eur za ďalšie náklady spojené s väzbou považuje náklady za cesty
vo výške 130,76 Eur.

3.4 Taktiež právny zástupca žalobcu požadoval zaplatenie sumy pre žalobcu vo výške 118,40 Eur
ako odvodov do zdravotnej poisťovne a odvody daňovému úradu. Žalobca odvody daňovému úradu a

poisťovniam musel platiť aj napriek tomu, že nevykonával prácu, zamestnával zamestnanca, za ktorého
musel platiť odvody.

3.5 Čo sa týka náhrady škody vo výške 1 008,90 Eur, jedná sa o sumu, ktorú musel žalobca vyplácať
ako mzdu zamestnancom v období, kedy bol vo väzbe a ktorí za neho pracovali na základe dohôd o

vykonaní práce, ktorí zároveň využívali auto žalobcu. Došlo k poškodeniu auta a za opravu auta bolo
potrebné zaplatiť sumu 21 099,-- Sk. Žalobca mal záujem taxislužbu si udržať a preto zamestnal týchto
zamestnancov.

3.6 Právny zástupca žalobcu záverom uviedol, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu,

predložili súdu dôkazy, z ktorých vyplýva, že nárok žalobcu je opodstatnený. Taktiež je opodstatnená
výška škody vzhľadom na to, čo musel žalobca zažívať počas väzby a po vykonaní väzby, ako aj z titulu
toho, že okolie a príbuzní ho odsúdili napriek tomu, že trestné stíhanie bolo nezákonné. Navrhol žalobe
vyhovieť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.4. Žalobca v konaní uviedol, že do väzby ho zobrali pred vianočnými sviatkami. V tom čase ženatý nebol,
žil v spoločnej domácnosti so ženou, ktorá sa po prepustení z väzby stala jeho manželkou. Z ich vzťahu

vtedy pochádzalo dieťa, ktoré malo nejakých 5-6 rokov. Do väzby ho zobrali na námestí ráno, kedy bol
pri aute pred blokom a bol to čas, keď ľudia išli do roboty. Vykonali mu aj domovú prehliadku a po jej
vykonaní bol zobratý do Banskej Bystrice, kde bol vo vyšetrovačke, kde mu prišlo zle, zle mu bolo aj pri
výsluchu, museli mu zavolať aj záchranku. Stále nechápal, prečo ho zobrali. Výkon väzby na neho zle
vplýval po psychickej stránke, nemohol chodiť, v cele bol sám po dobu 1 týždňa, nakoľko držal hladovku,

pričom hladovku držal z vlastnej vôle a z dôvodu, že nevedel, prečo bol zobratý do väzby. Väzba zle
vplývala po psychickej stránke na neho, ale aj na manželku, ktorá nezvládala situáciu ani po jeho návrate
z väzby, psychicky sa zrútila, v dôsledku čoho bola hospitalizovaná na psychiatrii v Hronovciach po
dobu 1 mesiaca. Všade bolo o ňom písané, ľudia na neho pozerali ako na vyvrheľa. Taktiež mu dali
najavo ostatní taxikári, že medzi nich nepatrí. Stratil aj klientelu a trvalo mu 2 roky, kým sa mu znova
podarilo dostať do koľají. Takúto situáciu nikomu nepraje. Po návrate z väzby vykonával živnosť, ale

nie bezprostredne, ale zhruba po 1-2 mesiacoch. Po nástupe do väzby nebol oboznámený, že mu je
zo zákona ustanovený nejaký právny zástupca. Pýtal sa na nejakého zástupcu a až následne prišiel za
ním JUDr. Dušan Daňový a to asi po týždni ako bol vo väzbe. V dôsledku väzby je v škode vyše 90 000.

5. Splnomocnený zástupca žalovanej v konaní uviedol, že zotrváva na písomnom vyjadrení. Čo sa týka

právneho titulu uplatneného nároku na náhradu škody ako prvého zákonného predpokladu, v konaní
nie je nepochybne preukázaná jeho existencia. Taktiež nebola preukázaná existencia právneho titulu
a čo sa týka preukázania vzniku škody, žalobca neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani povinnosť
tvrdenia v zmysle § 132 C.s.p., to znamená, nie je ani jednoznačným spôsobom identifikované, v čom
má presne spočívať škoda a taktiež nie je identifikovaná príčinná súvislosť ako posledný z predpokladov

zodpovednosti štátu za škodu. Čo sa týka preukazovania nemajetkovej ujmy, poukázal na účinnosť
posledného znenia zákona, ktoré vstúpilo do účinnosti 01. 01. 2013 a v zmysle tohto ustanovenia
podľa § 17 ods. 4, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako
výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
Čo sa týka výpočtu nemajetkovej ujmy, ktorú prezentuje žalobca, to znamená násobok nominálnej

mzdy, je to už v súčasnosti neplatná právna úprava. Splnomocnený zástupca žalovanej má za to, že
žalobca nenavrhol jediný dôkaz na preukázanie nemajetkovej ujmy a zákon v § 17 ods. 3 jednoznačne
definuje kritériá, ktoré sa majú posudzovať na vplyv väzby na osobu poškodeného, jeho doterajší život,
prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a taktiež závažnosť následkov,

ktoré vznikli v spoločenskom uplatnení. Má za to, že nemajetková ujma nebola preukázaná a navyše je
aj nesprávne uplatnená. Taktiež čo sa týka náhrady škody spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia,
tieto nie sú preukázané a príjmové pokladničné doklady síce môžu preukázať, že žalobca vynaložil
predmetné finančné prostriedky, ale nie je zrejmé za aké úkony právnej služby. Čo sa týka nárokov a to
poplatkov za telefón, nákladov spojených s väzbou, nákladov spojených so živnosťou a so zamestnaním

výpomoci, podľa názoru splnomocneného zástupcu žalovanej, tu absolútne absentuje príčinná súvislosť
s rozhodnutím o väzbe. Poplatky za telefón by bol žalobca povinný platiť na základe nejakej zmluvy
o poskytovaní verejných služieb a nie na základe toho, že bol vzatý do väzby, navyše, žiadnym
spôsobom nepreukázal žalobca to, že mu bol telefón zhabaný a teda ani v tomto prípade nie je naplnená
podmienka príčinnej súvislosti. Taktiež čo sa týka nákladov spojených s väzbou, nie je preukázaná

príčinnásúvislosť.Manželkamohlaposlaťžalobcovioveľavyššiusumu.Jetovšaknedôvodneuplatnená
suma. Nárok žalobcu považoval za nedôvodný a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a
v prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 03. 2017 uviedla, že žalobca žalobou, ústnymi prednesmi,

ani posledným písomným vyjadrením a k nim prislúchajúcimi dôkazmi, žiadnym spôsobom nepreukázal,
že mu v príčinnej súvislosti s právnym titulom uplatneného nároku vznikla ním požadovaná majetková
škoda. Žalobca teda v celom rozsahu neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní kumulatívnej
existencie zákonných predpokladov nárokov na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Poprela
nárok žalobcu v celom rozsahu a navrhla súdu, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Čo sa týka trov

obhajoby žalobcu v trestnom konaní, v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a to v tom smere, že žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal existenciu
zmluvného vzťahu medzi ním a jeho právnym zástupcom, z ktorého by vyplývalo, že právny zástupca
a to JUDr. Dušan Daňový vykonával v mene žalobcu jednotlivé úkony právnej služby v konkrétnomtrestnom konaní a na základe tejto činnosti mu voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu nákladov
spojených s predmetnými právnymi službami. Pri preukazovaní vzniku škody je nevyhnutné ustáliť, že
jednotlivé finančné prostriedky boli skutočne vynaložené subjektom dožadujúcim sa náhrady škody na

účely zastupovania pri úkonoch a v konaní, v ktorom malo dôjsť k vydaniu nezákonného rozhodnutia o
väzbe, a že jednotlivé úkony boli vykonané účelne a v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím,
ktoré je titulom nároku na náhradu škody. Žalobca tieto skutočnosti nepreukázal ani predložením kópie
príjmového pokladničného dokladu z 12. 01. 2005 vystaveného JUDr. Dušanom Daňovým, z ktorého
vyplýva,ževtentodeňJUDr.Daňovýprijalvhotovostisumu50000,--SkodpaniE.K.naúčelyobhajoby.

Z tohto dokladu je zrejmá iba skutočnosť, že došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov. Žalovaná
má za to, že ani v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Čo sa týka poplatkov za telefón,
v písomnom vyjadrení žalovaná tvrdí, že žalobca odňatie mobilných telefónov preukázal zápisnicou o
vykonaní domovej prehliadky zo dňa 14. 12. 2004, z ktorej vyplýva, že žalobcovi boli odňaté mobilné
telefónyato1ksNokiaa1ksSonyEricsson,avšakztejtozápisnicežiadnymspôsobomnevyplýva,žesa
jednalo o mobilné telefóny vo vlastníctve žalobcu, ktoré boli používané v súvislosti s využívaním služieb

mobilného operátora, za ktoré žalobca uhrádzal predmetné poplatky. Taktiež čo sa týka predložených
faktúr a to poplatkov za mobilné telefóny a za obdobie, počas ktorého žalobca nemohol mobilné telefóny
využívať, z predložených faktúr vyplýva, že každá je vystavená na inú sumu, čo žalobca žiadnym
spôsobom nezdôvodnil, pričom absentujú faktúry od spoločnosti Eurotel za obdobia február-marec a
marec-apríl. K odňatiu mobilných telefónov žalovaná uviedla, že trestné stíhanie žalobcu nemožno

považovať za priamu a bezprostrednú príčinu vzniku žalobcom deklarovanej časti škody. Na platenie
poplatkov sa žalobca zaviazal uzavretím zmluvy o poskytovaní služieb a povinnosť úhrady predmetných
plnení teda žalobcovi vznikla v súvislosti s uzavretím tohto záväzkového vzťahu na základe vlastného
prejavu vôle žalobcu a nie na základe vzatia žalobcu do výkonu väzby. Táto povinnosť by existovala aj
v prípade, ak by nedošlo k žalobcovmu vzatiu do väzby. Čo sa týka cestovných nákladov spojených s

návštevami žalobcu vo výkone väzby, k tomu žalovaná uviedla, že z predložených kópií pokladničných
dokladov vystavených spoločnosťou Slovnaft vyplýva, že len potvrdzujú vynaloženie výdavkov na
pohonné hmoty v celkovej výške 130,76 Eur. Žalobca žiadnym spôsobom však skutkovo neodôvodnil na
aký účel boli tieto peňažné prostriedky vynaložené a nie je možné identifikovať, kto vynaložil predmetné
finančné prostriedky. Čo sa týka nákladov spojených s prevádzkovaním živnosti žalobcu v období väzby,

k tomu žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že žalobca predložil kópie výdavkových pokladničných
dokladov, kópie výplatných listov, kópiu pokladničného dokladu a kópiu kalkulačného listu k zákazke č.
115601, pričom výdavkové doklady nie sú podpísané príjemcami, čím nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu.
Aj v tejto časti má žalovaná za to, že nedošlo k preukázaniu vzniku škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť
v príčinnej súvislosti s uznesením o vzatí žalobcu do väzby.

7. Súd na návrh žalobcu v konaní vypočul ako svedka E. E., nar. 24. 03. 1975, ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že so žalobcom sú manželia, manželstvo uzavreli asi pred desiatimi rokmi. Pred uzavretím
manželstva žili so žalobcom v spoločnej domácnosti asi 10 rokov a žili v spoločnej domácnosti aj v čase,
keď bol žalobca zobratý do väzby. Z ich vzťahu pochádza syn, ktorý sa narodil dňa 20. 04. 1996. Čo sa

týka okamihu vzatia do väzby, žalobca bol doma, zazvonil mu telefón, že si niekto objednal taxík. Žalobca
zišiel dole a pred obytným domom už boli policajti, s ktorými sa vrátil do bytu a vykonala sa prehliadka
bytu. Policajti žalobcu zobrali a bolo jej povedané, že domov nepríde. O tom, že žalobca je vo väzbe
sa dozvedela od právnika p. Daňového, ktorý jej zavolal a dohodli sa na stretnutí v Bratislave. Uviedol
jej, že žalobca je zobratý do väzby, on je jeho právnik a vypýtal si od nej zálohu 50 000,-- Sk, pričom

tieto finančné prostriedku mu odovzdala, nakoľko bol právnik, ona mu dôverovala. O prevzatí tejto sumy
jej vystavil príjmový doklad. Čo sa týka zobratia žalobcu do väzby uviedla, že Krtíš je malé mesto kde
každý každého pozná, bolo to medializované, bolo to v správach, bolo písané o tom aj v Novom čase,
taktiež v miestnych novinách Pokrok. Susedovci na ňu pozerali ako na kriminálnu rodinu a takisto to
vnímalo aj okolie. Kamarátky sa s ňou prestali stýkať. Syn mal vtedy 9 rokov, videl všetko, bol doma

pri domovej prehliadke, keď prišli kukláči. V škole si na neho robili posmešky. Vzatie žalobcu do väzby
sa odzrkadlilo aj na jej zdravotnom stave, skončila na antidepresívach a na psychiatrii. Prostredníctvom
právnika chodila žalobcu navštevovať do väzby, pričom chodila na aute. Do väzby mu posielala aj
finančné prostriedky. Snažila sa živnosť žalobcu udržať a mala nejakých zamestnancov, s ktorými
uzatváralazmluvyadohodypodpisovalžalobca.Vživnostitaxislužbysapokračovalo,zamestnancitržbu

odovzdávali jej, z ktorej platila potreby, ako aj nejaké odvody. Vyplatila mzdu a z tržieb jej zostalo veľmi
málo finančných prostriedkov. Pri návšteve žalobcu vo väzbe, žalobca psychicky nebol na tom dobre, po
návrate z väzby začal opätovne vykonávať živnosť zhruba asi po mesiaci. Po prepustení žalobcu z väzbynepožadovali náhradu od novinárov, avšak boli v redakcii miestneho denníka Pokrok, ktorý následne
uverejnil v novinách žalobcovi ospravedlnenie. Finančné odškodnenie nežiadali.

8. Súd z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. Pš 68/04 zistil, že:

8.1 Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu bol podľa § 68 ods.
1 Trestného poriadku z dôvodov § 67 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Trestného poriadku zobratý žalobca do väzby.
Väzba u žalobcu začala dňom 14. 12. 2004. Proti vyhlásenému uzneseniu o vzatí do väzby žalobca

podal sťažnosť a vo svojej výpovedí uviedol, že o vzatí do väzby, žiada upovedomiť jeho advokáta.
Taktiež uviedol, že je nevinný, nie je žiadny mafián, plnil si iba svoje povinnosti taxikára a nie je pravda,
že by sa zúčastňoval na nejakom prevádzačstve.

8.2 RozhodnutímKrajskéhosúduvBanskejBystricizodňa14.12.2004,sp.zn.Pšo31/04,bolžalobcovi
ustanovený obhajca JUDr. Dušan Daňový, advokát AK v Bratislave, Nám. M. Benku 15.

8.3 Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 01. 2005, sp. zn. 1Toš 12/2005 bola sťažnosť žalobcu
proti uzneseniu o vzatí do väzby zamietnutá.

8.4 Žalobca žiadosťou prostredníctvom advokáta JUDr. Dušana Daňového podal dňa 13. 05. 2015

žiadosť o prepustenie z väzby a Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 17.
06. 2005 pod sp. zn. 7VII/2 Gv 21/04-252 bol žalobca prepustený na slobodu.

9. Súd z uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, Štúrova 2, Bratislava 1 zo
dňa 21. 05. 2011, sp. zn. VII/2 Gv 240/09-535 zistil, že podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku

bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné
stíhanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 05. 2011.

10. Súd z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12. 01. 2005 zistil, že JUDr. Dušan Daňový, advokát
AK Bratislava, Nám. M. Benku 15, prijal od E. K. (E.) sumu 50 000,-- s poznámkou „obhajoba“.

11. Súd z fotokópie výpovede plnomocenstva zo dňa 17. 08. 2011 zistil, že žalobca vypovedal JUDr.
Dušanovi Daňovému plnomocenstvo a zároveň ho požiadal o predloženie vyúčtovania v jeho trestnej
veci z dôvodu zastavenia trestného stíhania.

12. Súd z fotokópie zápisnice Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite, odbor vyšetrovania, Pribinova 2, Bratislava zo dňa 14. 12. 2004, sp. zn. ČVS: PPZ-100/BOK-
C-2004 zistil, že dňa 14. 12. 2004 bola vykonaná domová prehliadka priestorov žalobcu na adrese Veľký
Krtíš, ul. SNP 711/27 a pri prehliadke bol odňatý, okrem iného, 1 ks mobilného telefónu Nokia a 1 ks
mobilného telefónu Sony Ericsson.

13. Súd z fotokópií blokov spoločnosti Slovnaft, a.s. zistil, že dňa 24. 03. 05 bola vykonaná platba 499,80
Sk, dňa 07. 04. 2005 platba 999,50 Sk, dňa 22. 04. 2005 platba 1 440,-- Sk a dňa 12.05.2005 platba
1 000,-- Sk.

14. Súd z fotokópií dohôd o vykonaní práce zistil, že dňa 02. 01. 2005 bola uzavretá Dohoda o vykonaní
práce so T. E., kde ako zamestnávateľ je uvedené Taxi JO-KO, SNP 27, Veľký Krtíš, IČO: 33250618 na
zastupovanie počas neprítomnosti majiteľa s dohodnutou odmenou 1 200,-- Sk, dňa 01. 02. 2015 s P.
K. s dohodnutou odmenou 1 400,-- Sk, dňa 01. 03. 2015 s Igorom Slobodníkom s dohodnutou odmenou
1 200,-- Sk, dňa 01. 04. 2005 s Q. S. s dohodnutou odmenou 1 200,-- Sk, dňa 01. 05. 2005 s Q. S. s

dohodnutou odmenou 1 200,-- Sk, dňa 01. 06. 2005 s Q. S. s dohodnutou odmenou 1 200,-- Sk.

15. Súd z fotokópií výdavkových pokladničných dokladov a výplatných listov zistil, že dňa 12. 09. 2005
bola vyplatená Q. S. suma 972,-- Sk, dňa 31. 08. 2005 Q. S. suma 972,-- Sk, dňa 25. 07. 2005 Q. S.
suma 972,-- Sk, dňa 29. 06. 2005 Q. S. suma 972,-- Sk, dňa 20. 05. 2005 Q. S. suma 972,-- Sk, dňa

19. 04. 2005 P. K. suma 972,-- Sk, dňa 16. 03. 2005 P. K. suma 1 134,-- Sk, dňa 11. 02. 2005 T. E.
suma 972,-- Sk.16. Súd z fotokópie poštových poukážok zistil, že daňovému úradu žalobca počas výkonu väzby uhradil
sumu 119,69 Eur a zdravotnej poisťovni sumu 30,27 Eur.

17. Súd z výpisov z účtu žalobcu zistil, že manželka žalobcovi do výkonu väzby uhradila celkovo sumu
5 500,-- Sk, t.j. 182,56 Eur.

18. Súd z fotokópie žiadosti žalobcu zo dňa 14. 05. 2012 adresovanej Ministerstvu spravodlivosti SR
zistil, že žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo

výške 8 159,60 Eur.

19. Súd z fotokópie oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 11. 10. 2012 zistil, že žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku nebolo vyhovené.

20. Súd z fotokópie prepúšťacej správy Psychiatrickej nemocnice Hronovce zo dňa 01. 11. 2005 zistil, že

manželka žalobcu bola v psychiatrickej starostlivosti od februára 2005 s diagnózou adaptačná porucha
pre reaktívny depresívny syndróm pri problémoch v rodine.

21. Súd z fotokópie faktúry spoločnosti T-Mobile zistil, že žalobcovi bola za obdobie od 15. 05. - 14. 06.
2005 vyfakturovaná suma 890,-- Sk, spoločnosťou Eurotel za obdobie od 15. 01. 2005 - 14. 02. 2005

suma 272,-- Sk, za obdobie 15. 12. 2004 - 14. 01. 2005 suma 855,50 Sk, spoločnosťou T-Mobile za
obdobie 15. 04. - 14. 05. 2005 suma 678,50 Sk, spoločnosťou Orange, a.s. za obdobie 17. 01. 2005 -
16. 02. 2005 suma 320,-- Sk, za obdobie 17. 02. 2005 - 16. 03. 2005 suma 320,-- Sk, za obdobie 17. 03.
2005 - 16. 04. 2005 suma 320,-- Sk, za obdobie 17. 04. 2005 - 16. 05. 2005 suma 320,-- Sk, za obdobie
17. 05. 2005 - 16. 06. 2005 suma 320,-- Sk, za obdobie 17. 06. 2005 - 16. 07. 2005 suma 320,-- Sk.

22. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, orgán konajúci v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu

a/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
1.akškodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovuje
inak.

24. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

26. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa § 8 ods. 5 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie.28. Podľa § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody nevznikne
a/ ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

29. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do 01. 01. 2013, uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

29. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do 01. 01. 2013, náhrada škody zahŕňa aj
náhradutrovkonania,ktorépoškodenémuvzniklivkonaní,vktorombolovydanénezákonnérozhodnutie
alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

30. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 01. 01. 2013, súčasťou trov konania sú aj
trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú
náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

31. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 01. 01. 2013, zodpovednosť za škodu podľa
tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

32. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 01. 01. 2013, zodpovednosť za škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje
doterajšími predpismi.

33. Podľa § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 01. 01. 2013, zodpovednosť za škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje
predpismi účinnými do 31. 12. 2008.

34.. Podľa § 442 ods. 1 O.z., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

35. Podľa § 442 ods. 3 O.z., škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

36. V danom prípade, žalobca nárok na náhradu škody odvíjal od rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu zo dňa 16. 12. 2004, č.k. Pš 68/04, ktorým bol žalobca vzatý
do väzby.

37. V konaní súd nemal sporné a je nepochybné, že žalobca bol vo väzbe v období od 14. 12. 2004

do 14. 06. 2005, pričom trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že sa
nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.

38. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3 239,35 Eur za 185 dní väzby, t.j. 17,51
Eur za deň väzby. Súd v ods. 37 uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca bol vo väzbe po dobu

185 dní a následne bolo voči nemu trestné stíhanie zastavené. Žalobcovi tak vznikol nárok, na náhradu
škody v zmysle § 8 ods. 5 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko vzatím do väzby došlo k pozbaveniu
jeho osobnej slobody.

38.1 Slovenská republika prijala právne normy s takým obsahom, ktoré pri splnení zákonom

predpokladaných podmienok, zabezpečujú občanovi náhradu škody, pričom táto zodpovednosť je
objektívnaatedaniejezávisláodtoho,čidošlovcelomprocesetrestnéhokonaniakporušeniuprávnych
noriem alebo nie. Nie je rozhodujúce ani to, či orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade so
zákonmialebonieačitietoichrozhodnutiabolizrušenéalebonie.Jednoznačnejepotrebnékonštatovať,že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. zásadne právo na náhradu škody. Nárok na náhradu škody pri pozbavení
osobnej slobody však nezaručuje len vnútroštátna úprava, ale aj Dohovor o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v článku 5. a v zmysle článku 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru sa škodou rozumie tak
škoda materiálna ako aj nemateriálna.

38.2 Právo na náhradu škody spôsobnej rozhodnutím o zatknutí, rozhodnutím o zadržaní, príp. iným
pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané a za predpokladu, že rozhodnutie bolo ako

nezákonné, zrušené alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Právo na náhradu škody
zakladajú aj rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení a o väzbe.

38.3 Z hľadiska priznania nároku nie je v danom prípade rozhodujúce len to, či žalobca využil alebo
nevyužil opravné prostriedky, pričom s nimi nebol úspešný, pretože rozhodujúcou skutočnosťou je
„výsledný efekt“, teda to, či nakoniec jeho konanie bolo posúdené ako protispoločenské alebo nie, či sa

teda dopustil konania, ktoré mu bolo kladené za vinu. Pokiaľ v konečnom dôsledku bolo proti žalobcovi
trestné stíhanie zastavené, objektívne zodpovednosť štátu bez zreteľa za zavinenie je daná a štát sa
jej nemôže zbaviť a to aj napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní v ničom neporušili zákon, či
úradný postup. Zodpovednosť štátu v danom prípade nie je založená na subjektívnej vine toho ktorého
článku trestného konania.

38.4 Toto právo nemá iba ten, kto si väzbu zavinil sám a ten, kto bol oslobodený spod obžaloby alebo
proti komu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný alebo
že mu bola uložená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný.

39. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

40. V konaní nemal súd preukázané, že vzatie do väzby si žalobca zavinil sám a preto súd dospel k
záveru, že základ nároku žalobcu je daný v súlade aj s Dohovorom o ľudských právach, ustanoveniami

Občianskeho zákonníka o nemajetkovej ujme a zák.č. 514/2003 Z.z.. Tunajší súd preto návrhu žalobcu
čiastočne vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 3 208,52 Eur. K ustáleniu tejto sumy dospel
súd výpočtom tak, že žalobcovi priznal sumu 15,89 Eur za každý deň väzby roku 2004, t.j. za 18
dní väzby (18 x 15,89 = 286,02 Eur) ako 1/30 priemernej nominálnej mesačnej mzdy v SR, a sumu
17,50 Eur za každý deň väzby roku 2005, t.j. za 167 dní väzby (17,50 x 167 = 2 922,50 Eur) ako 1/30

priemernej nominálnej mesačnej mzdy v SR za rok 2005. Takto priznanú výšku za jeden deň väzby súd
považoval za primeranú.

40.1 Súd mal v konaní preukázané na základe výsluchu žalobcu, manželky žalobcu, že žalobcovi
väzba v trvaní 185 dní spôsobila ujmu v jeho osobnom, profesionálnom, rodinnom živote a tiež ujmu na

zdraví jeho, ako aj jeho manželky. Žalobca pred vzatím do väzby nebol trestne stíhaný, v mieste bydliska
požíval dobrú povesť, vykonával prácu taxikára po dobu 27 rokov a vzatie do väzby mu spôsobilo jednak
finančnú ujmu, taktiež narušilo susedské vzťahy, znížilo voči nemu dôveryhodnosť klientov, nakoľko
tak, ako vyplynulo z výpovede žalobcu, ako aj jeho manželky, jeho vzatie do väzby bolo medializované
nielen médiami v rámci pôsobnosti Slovenskej republiky, ale aj v miestnom časopise Pokrok, s ktorým

mal možnosť sa oboznámiť široký okruh obyvateľov mesta Veľký Krtíš, v ktorom žalobca žil, žije,
pôsobil a pôsobí do súčasnej doby. Výkonom väzby u žalobcu došlo k obmedzeniu jeho súkromného a
rodinného života, k odčleneniu žalobcu od jeho najbližších a táto skutočnosť neodvratne zasiahla aj do
jeho osobného a spoločenského života. Rozhodnutím o väzbe a trvaním samotnej väzby bol žalobca
obmedzený vo svojom pohybe, v kontakte s blízkymi osobami a známymi, v slobodnej voľbe a voľbe

ako naložiť so svojím časom. Žalobca mal vo väzbe zdravotné problémy, čo vyplýva aj zo zápisnice
o jeho výsluchu, kedy mu bola privolaná lekárska pomoc, po dobu jedného týždňa držal hladovku ako
protest proti jeho nedôvodnému zobratiu do väzby. Trestné stíhanie a v rámci neho aj výkon väzby
tak predstavujú vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvolávajú aj ďalšie negatívne dopady
na osobný život, zasahujú do súkromného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti. Štát tak

musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv jednotlivca. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do vzťahu miery ujmu na
hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto nemajetkovej ujmy,
ktorá žalobcovi vznikla a aspoň takýmto spôsobom môže prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu.Tunajší súd preto z týchto dôvodov návrhu žalobcu čiastočne vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

41. Tunajší súd v danom prípade nevyhovel návrhu žalobcu a nezaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
1 659,70 Eur, ktoré si žalobca uplatnil ako nárok na náhradu trov obhajoby v trestnom konaní a to z
dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal účelne vynaložené náklady
na trovy obhajoby vo výške 1 659,70 Eur (50 000,-- Sk) s poukazom na tú skutočnosť, že žalobcovi
bol ustanovený JUDr. Dušan Daňový ako obhajca rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici,

teda ex offo, pričom trovy tejto obhajoby platil štát. Predloženie príjmového pokladničného dokladu o
zaplatení sumy 50 000,-- Sk manželkou žalobcu súd neakceptoval, nakoľko manželka žalobcu túto sumu
bez právneho dôvodu a svojvoľne vyplatila JUDr. Dušanovi Daňovému, ktorého povinnosťou bolo túto
sumu žalobcovi riadne zúčtovať na základe jeho výzvy, čo JUDr. Dušan Daňový neuskutočnil a súd
má za to, vzhľadom k tomu, že JUDr. Dušan Daňový bol ustanovený žalobcovi ako obhajca ex offo,
vzniklo na JUDr. Dušana Daňového bezdôvodné obohatenie, ktoré by mal žalobcovi vydať, nakoľko

takýmto spôsobom získal odmenu za obhajobu žalobcu v trestnom konaní duplicitne. Z príjmového
pokladničného dokladu nevyplýva, za aké úkony si JUDr. Dušan Daňový odmenu účtoval, aké úkony
skutočne uskutočnil a preto tento doklad súd nemohol považovať za hodnoverný doklad na to, aby
žalobcovi takýto nárok priznal.

42. Súd taktiež nevyhovel návrhu žalobcu a žalovanú nezaviazal na zaplatenie sumy 181 Eur ako
poplatkov za telefón, nakoľko žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázal a teda
neuniesol dôkazné bremeno, že mal uzavreté zmluvy o pripojení, resp. zmluvy o poskytovaní verejných
služieb so spoločnosťou Eurotel, T-Mobile a Orange práve na mobilné telefóny Nokia a Sony Ericcson,
ktoréboližalobcovipridomovejprehliadnezhabanéažejednotlivésumynazákladepredloženýchfaktúr

boli žalobcovi účtované práve na tieto mobilné telefóny.

43. Súd nevyhovel návrhu žalobcu a žalovanú nezaviazal ani na zaplatenie sumy 395,90 Eur ako
nákladov spojených s väzbou spočívajúcich v zasielaní finančných prostriedkov žalobcovi do väzby
zo strany jeho manželky a nákladov na cestu do väzby za žalobcom z Veľkého Krtíša do Bratislavy a

späť, nakoľko tieto sumy nemožno považovať za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Finančné
prostriedky, ktoré boli zasielané žalobcovi do väzby, žalobca využil vo svoj prospech na nákup potravín,
ktoré zužitkoval a teda týmto spôsobom nedošlo k vzniku škody na jeho strane. Čo sa týka predložených
pokladničných dokladov spoločnosti Slovnaft o nákupe pohonných hmôt, súd ich nepovažoval za
hodnoverné doklady preukazujúce, že v uvedených dňoch manželka žalobcu absolvovala návštevy u

žalobcu vo väzbe, nakoľko tieto skutočnosti žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.

44. Taktiež súd nevyhovel návrhu žalobcu a žalovanú nezaviazal na zaplatenie sumy 118,40 Eur
ako nákladov spojených s jeho živnosťou, pričom tieto finančné prostriedky žalobca vyšpecifikoval
ako odvody do zdravotnej poisťovne a daňovému úradu, pretože tieto jednotlivé platby vyplývajúce

z poštových poukážok, žalobca bližšie nešpecifikoval a neuniesol tak dôkazné bremeno týkajúce sa
príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a väzbou.

45. Taktiež súd nevyhovel návrhu žalobcu a žalovanú nezaviazal na zaplatenie sumy 1 008,90 Eur
ako nákladov spojených so zamestnaním výpomoci. Žalobca preukázal v konaní uzavretie dohôd o

vykonaní práce na zastupovanie počas jeho neprítomnosti so zamestnancami, ktorí realizovali výkon
povolania a to taxislužbu ale v konaní žalobca nepreukázal vznik škody v súvislosti so zamestnávaním
týchto zamestnancov. Z výpovede manželky žalobcu vyplynulo, že ona, ako aj žalobca mali záujem na
zachovaní taxislužby a preto zamestnávali týchto zamestnancov, ktorí však vykonávali svoju prácu, za
taxislužbu inkasovali od klientov finančné prostriedky, pričom tržby odovzdávali manželke žalobcu, ktorá

ich sčasti spotrebovala a sčasti ušetrila a tak nebol splnený predpoklad vzniku škody na strane žalobcu,
nakoľko škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Ani v tejto časti tak
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody.

46. Vzhľadom k tomu, že súd návrhu žalobcu v celom rozsahu nevyhovel, návrh žalobcu vo zvyšku

zamietol.

47. Žalobca sa zároveň domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 12. 10. 2012
až do zaplatenia. Súd v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie 8,75 %-ného úroku z omeškania ročne od 12. 10. 2012, nakoľko týmto dňom sa žalovaná dostala do omeškania
tým, že na základe žiadosti o predbežné prejednanie nároku žalovaná žiadosti žalobcu nevyhovela, čo
oznámila žalobcovi listom zo dňa 11. 10. 2012, a omeškanie nastalo deň po rozhodnutí o nepriznaní,

resp. o nevyhovení žiadosti žalobcu. Úrok z omeškania v takejto výške bol v súlade s Nariadením vlády
SR č. 87/1995 Z.z.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a to podľa pomeru
úspechu vo veci. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenia sumy 6 603,34 Eur a

súd mu priznal zaplatenie sumy 3 208,52 Eur a teda žalobca bol v konaní v prevažnej miere neúspešný
a žalovaná bola v konaní úspešná len v nepatrnej časti, preto súd o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo

vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.