Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203539
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614203539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264
29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX, štátna občianka
SR, zastúpenej opatrovníčkou Janou Sorgerovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX, štátnou
občiankouSR,vkonaníozaplateniezmenkovýchnárokov,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/94/2014-50 zo dňa 20.01.2016 v spojení s opravným uznesením č.k.

8C/94/2014-84zodňa15.06.2016,vovýroku,ktorýmsúdžalobuvozvyškuzamietolažalovanejnáhradu
trov konania nepriznal, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/94/2014-50 zo dňa 20.01.2016 v spojení s
opravným uznesením č.k. 8C/94/2014-84 zo dňa 15.06.2016 v napadnutom výroku, ktorým súd vo
zvyšku žalobu zamietol a vo výroku, podľa ktorého sa žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov
konania, p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd konanie čiastočne zastavil
o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne z istiny 1.084,72 Eur od 09.06.2009 do zaplatenia. Vo
zvyšku žalobu zamietol. Samostatným výrokom rozhodol tak, že žalovanej sa nepriznáva právo na
náhradu trov konania. Okresný súd poukázal na to, že žalobca doručil na súd návrh podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"), podľa ktorého žiadal, aby proti žalovanej bol vydaný
rozsudok, ktorým bude žalovaná zaviazaná na zaplatenie istiny 1.084,72 Eur, zmenkového úroku vo

výške 0,25 % denne z istiny 1.084,72 Eur od 09.06.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania 6 %
ročne z istiny 1.084,72 Eur od 24.08.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 3,62 Eur a trov právneho
zastúpenia pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 65 Eur a trov právneho zastúpenia
166,68 Eur s DPH. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky
vystavenej žalovanou dňa 15.12.2008 na zmenkovú sumu 1.084,72 Eur, pričom sa zaviazala aj na
úhradu zmenkového úroku 0,25 % denne od 09.06.2009. Žalovaná ako vystaviteľka zmenky doposiaľ
nezaplatila nič. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu", indosant nenechal vyššie

uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Okresný súd poukázal na to, že postupom podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia žalobcu prostredníctvom
zástupcu vyzval na doplnenie návrhu na uplatnenie pohľadávky, v lehote 10 dní od doručenia tlačiva Bo uvedenie skutkových okolností vystavenia zmenky na uplatnenú istinu, právneho titulu a skutkových
okolností vzniku záväzku žalovanej zabezpečeného vystavenou zmenkou, na špecifikáciu zmenkovej
istiny a na odôvodnenie počiatku uplatneného zmenkového úroku. Rovnako bol žalobca vyzvaný na

predloženielistinnýchdôkazovpreukazujúcichjehotvrdenia.Žalobcanavýzvuokresnéhosúdureagoval
podaním zástupcu zo dňa 25.08.2014 tak, že okresnému súdu poskytol dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky, pričom žalobca disponuje len indosovanou zmenkou, nemá k dispozícii iné primerané a presné
údaje alebo listiny, ktoré vyžaduje okresný súd.

3. Okresný súd v ďalšom postupe po zistení a preukázaní lekárskou správou, že žalovaná nie je
spôsobilá v plnej miere chápať zmysel súdneho konania a relevantným spôsobom sa brániť, uznesením
č.k. 8C/94/2014-36 zo dňa 26.10.2015 žalovanej ustanovil opatrovníčku pre toto konanie.

4. Okresný súd poukázal na čl. 2 ods. 1, čl. 4 ods. 4, čl. 5 ods. 1 veta druhá, čl. 13, čl. 19 Nariadenia

v spojení s čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, čl. 31 Smernice 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, čl. 8
Smernice2005/29/ESonekalýchobchodnýchpraktikách podnikateľovvočispotrebiteľomnavnútornom
trhu, ako aj na ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 33 ods. 1 a 2, § 48, § 75, § 76 ods. 2
zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový a prihliadnuc aj k ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001

Z.z. mal za to, že po čiastočnom zastavení konania o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne z
istiny 1.084,72 Eur od 09.06.2009 do zaplatenia v zmysle dispozitívneho úkonu žalobcu bolo nevyhnutné
žalobu vo zvyšku zamietnuť.

5. Pri prejednaní veci okresný súd uviedol, že považoval za potrebné nariadiť pojednávanie, ktorého sa

ani jeden účastník nezúčastnil a ani jeden nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania,
svoju neúčasť ospravedlnil len právny zástupca žalobcu, preto vec bola prejednaná v ich neprítomnosti,
prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v znení platnom
a účinnom v čase konania a rozhodovania okresným súdom.

6. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu problematiky občianskoprávne kolégium NS SR a
obchodnoprávne kolégium NS SR dňa 20.10.2015 prijali spoločné stanovisko č. 93, publikované v
Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Ako vyplynulo z tohto stanoviska,
pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah, povahu pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ako to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je

vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú
podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu

takýto exces dosahuje.

7. Okresný súd poukázal na to, že dôvodom zamietnutia žaloby vo zvyšku bola skutočnosť, že žalobca
aj napriek výzve súdu - doručeného tlačiva B návrh na uplatnenie pohľadávky (tlačivo A) nedoplnil a
neopravil nielen v rámci určenej lehoty, ale ani doteraz tak, ako ho na to vyzval okresný súd. O tomto

procesnomdôsledkubolžalobcapoučený.Pokiaľžalobcanavýzvusúdupodľačl.4ods.4Nariadeniana
odstránenie, resp. doplnenie návrhu a doloženie potrebných príloh relevantným spôsobom nereagoval,
musela byť žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá po čiastočnom dispozitívnom úkone žalobcu. O tomto
procesnom dôsledku bol žalobca poučený. Za takejto situácie preto nebol dôvod vyzývať žalovanú
tlačivom C na odpoveď. Vzhľadom k okolnostiam prípadu a obsah pripojeného exekučného spisu

okresný súd považoval za potrebné podľa čl. 5 Nariadenia nariadiť pojednávanie. Podľa rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, ktoré je prameňom práva
a vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13, vnútroštátny súd má v každom štádiu konania
vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých vzmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom
stave. Okresný súd aj v prejednávanej veci aplikoval spotrebiteľské právo a v súlade s článkom 4.
ods. 4. Nariadenia vyzval žalobcu na doplnenie návrhu a predloženie listinných dôkazov. Okresný súd

tak urobil po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
6Er/777/2010, z ktorého bolo preukázané, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu na začatie konania,
bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava, pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ktorej predmetom bolo, čo bolo okresnému súdu
známe z úradnej činnosti, aj poskytovanie úverov, dlžníčke - nepodnikajúcej fyzickej osobe L. P.. Výška

úveru bola v úverovej zmluve číslo 5580787, uzavretej dňa 15.12.2008, dohodnutá na 464,71 Eur, výška
poplatku 443,48 Eur a dlžníčka mala celkovo vrátiť 908,19 Eur. Podľa § 25 ods. 4 aktuálneho zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského
úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov, čo
bolo v súdenej veci § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k
15.12.2008. Táto právna úprava zakazovala splnenie dlhu od spotrebiteľa alebo inej osoby zmenkou

alebo šekom v súvislosti s poskytovaním úveru. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade

predstavovalo 139,41 Eur (30 % z istiny 464,71 Eur poskytnutého úveru). Žalobca si uplatňoval právo
na plnenie zo zmenky zabezpečujúcej spotrebiteľský úver vyplnenej v rozpore s uvedeným zákonným
ustanovením na sumu 1.084,72 Eur, vysoko nad uvedenú zákonom stanovenú čiastku, čo zakladalo
absolútnu neplatnosť právneho úkonu od počiatku. Zo zmenky vyplývalo, že v dôsledku uvedeného
nedostatku mal veriteľ podľa citovaného zákonného ustanovenia zákaz zmenku prijať a povinnosť

kedykoľvek ju na požiadanie vydať dlžníkovi; táto povinnosť platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Pre úplnosť okresný súd zdôraznil, že pri zmenke ako cennom papieri
treba striktne rozlišovať neplatnosť zmenky (jej jednotlivých častí) pre nesplnenie podmienok (podstatné
náležitosti) podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. od neplatnosti dojednaní o vystavení
a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských právnych vzťahov

pre rozpor s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak by okresný súd rozhodol inak, vyvrátil
by právne závery a zistenia uvedené v právoplatnom rozhodnutí súdu súvisiacom s prejednávaným
prípadom, ktorým je uznesenie č.k. 6Er/777/2010-13 o zastavení predchádzajúcej exekúcie. Okresný
súd poukázal na to, že disponuje aj rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/310/2015, sp.
zn. 11Co/202/2015 a sp. zn. 11Co/306/2015, ktorými bol v rovnakých skutkovo aj právnych veciach

zamietajúci prvostupňový rozsudok potvrdený.

8. Okresný súd dal do pozornosti aj to, že na problematiku zabezpečenia spotrebiteľských úverov
reagovala aj legislatíva prijatím zákona č. 438/2015 Z.z., účinného od 23.12.2015, ktorým sa mení a
dopĺňa Občiansky súdny poriadok a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Občiansky súdny

poriadok v § 79 ods. 3 ukladá žalobcovi v prípade, ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, povinnosť opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitýmradomindosamentov,skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahujehoprávnychpredchodcov
so žalovaným. K žalobe žalobca pripojí zmenku alebo šek, ako aj ďalšie listiny potrebné na uplatnenie

práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí
sa k žalobe aj táto zmluva.

9. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd aplikoval ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p.. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorá však nenavrhla prisúdenie náhrady trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a v
závislom výroku, ktorým sa žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania, v zákonnej lehote
podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Nesúhlasil s postupom
okresného súdu v tejto veci, pokiaľ podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia bol žalobca vyzvaný, aby doplnil

skutkové tvrdenia na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená,
na základe akého právneho titulu, na základe akých skutkových okolností vznikol žalovanej záväzok,
ktorý bol zabezpečený vystavenou zmenkou, spolu so špecifikáciou zmenkovej istiny s uvedením jej
časti. Nebolo prípustné, aby okresný súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nieje pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní.
Žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky.
Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne dokumenty,

iné informácie k zmenke nemá. Vzhľadom na uplatnené nároky, požadovanie iných dokumentov ako
originálu zmenky pre samotné konanie považoval za neprípustné a nezákonné. Okresný súd sa
uspokojil s konštatovaním, že v každom štádiu súdneho konania je oprávnený z úradnej povinnosti
skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Žalobca s takýmto postupom a názorom
okresného súdu nesúhlasil. Žalobca nemal dôkaznú povinnosť, pokiaľ skutočnosti o existencii iného

vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou vôbec netvrdil, preto nebol ani nositeľom
dôkazného bremena. Okresný súd si sám vytvoril pochybnosť o tom, že medzi predchádzajúcim
majiteľom zmenky a žalovanou by mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký bol predmetom
súdneho konania, teda okresný súd vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal, aby žalobca preukázal. V
sporovom konaní môže súd svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované
sporovými stranami a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto nie

sú výsledkom dokazovania. Žalobca poukázal na to, že okresný súd odignoroval ust. § 17 zákona č.
191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že síce za určitých okolností je možné uplatňovať kauzálne námietky,
avšak táto musí byť vznesená zo strany žalovaného a v takomto prípade žalovaný nesie dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. V danom prípade však základom uplatneného nároku bola
zmenka ako listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v tejto listine ako takej samo právo žalobcu.

Žalobca poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa
22. októbra 2008. Žalovaná podľa čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia mohla vzniesť námietky voči zmenke
a pokiaľ tak neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to aj z dôvodu uplatnenej
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd v podstate od žalobcu žiadal preukázať
skutočnosti, o ktorých žalobca objektívne nemal žiadnu vedomosť. Pokiaľ neboli vznesené žiadne

námietky zo strany žalovanej, ani navrhnuté dokazovanie okrem predloženej zmenky žalobcom, tak
okresný súd mohol rozhodnúť len o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva z predloženej
zmenky. Prvostupňový súd nemohol svoje rozhodnutie založiť ani na nesporných tvrdeniach v tom,
že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorila zmluvu o úvere, ako aj, že zmenka,
ktorá je predmetom konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako

spotrebiteľ, keďže tieto skutočnosti neboli nespornými a ani neboli tvrdením žiadnej zo sporových strán.
Vzhľadom k charakteru a druhu uplatneného nároku, ako aj charakteru zmenky žalobca v odvolaní
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/316/2013 zo dňa 23.01.2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, z ktorých vyplýva, že zmenkový záväzok je priamy,
bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovacej
pohľadávky.

11. Žalobca v súvislosti s odkazom na ust. § 79 ods. 3, § 372y ods. 1 O.s.p. uviedol, že ust. § 79

ods. 3 O.s.p. nemôže pôsobiť spätne aj na návrhy podané pred jeho účinnosťou so zdôraznením, že
Nariadenie je prameňom uniového práva, ktoré má prednosť pred právom vnútroštátnym, čo je jednou
zo základných zásad právneho poriadku EÚ. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku zmeniť, žalobe vyhovieť s priznaním trov súdneho konania.

12. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom opatrovníčky v
podaní zo dňa 11.4.2016 (č.l. 79 spisu), v ktorom uviedla, že boli doručené všetky dokumenty, ako aj
vyjadrenia lekára, a preto je potrebné uvedené zhodnotiť aj vo vzťahu ku všetkým okolnostiam žalovanej.

13. Predmetné vyjadrenie žalovanej prostredníctvom opatrovníčky bolo doručené podaním krajského

súdu zo dňa 13.09.2016 žalobcovi prostredníctvom zástupcu na vyjadrenie v lehote 10 dní od doručenia
za aplikácie ust. § 374 ods. 1 CSP (č.l. 93 spisu) s tým, že v zmysle doručenky na č.l. 92 spisu zástupca
žalobcu k uvedenému vyjadreniu nezaslal stanovisko.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „CSP") prejednal vec v medziach ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným
vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného
súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšku súd žalobu zamietol vspojení s výrokom o trovách súdneho konania potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako v týchto výrokoch
vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/92/2016-95 zo dňa
03.02.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského
súdu dňa 14.03.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené

podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v
spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

16. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že ak odvolacie konanie začalo podaním odvolania
zo dňa 29.2.2016 (č.l. 57 - 63 spisu), doručeným na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 09.03.2016,
krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Krajský súd v Žiline preskúmal rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu
za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle § 383 CSP zisteným súdom prvej inštancie.

20. K rozsahu podaného odvolania žalobcom v spojení s napadnutým rozsudkom okresného súdu, ako
aj opravným uznesením je zrejmé, že odvolanie žalobcu smerovalo do výroku napadnutého rozsudku,

ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, v spojení so závislým výrokom o trovách konania, podľa
ktorého sa žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania. Odvolanie žalobcu nesmerovalo do
výroku, ktorým okresný súd čiastočne zastavil konanie o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne
z istiny 1.084,72 Eur od 09.06.2009 do zaplatenia, pretože táto výroková časť bola v súlade s úkonom
čiastočnej dispozície uskutočnenej žalobcom, keď aj podľa prvopisu rozsudku okresného súdu je vo

vzťahu k tejto výrokovej časti doložka právoplatnosti a vykonateľnosti výroku v poradí I. s dátumom
09.03.2016.

21. Krajský súd vo vzťahu k výroku svojho rozsudku uvádza, že predmetom konania bol nárok uplatnený
žalobcom v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie") vyplnením
vzorového tlačiva A, z ktorého bolo zrejmé, že žalobca ako indosatár uplatnil pohľadávku zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná dňa 15.12.2008 na zmenkovú sumu 1.084,72 Eur, pričom sa mala zaviazať aj
k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 09.06.2009.

22. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že v zmysle úpravy na č.l. 15
rub spisu bol pripojený spisový materiál okresného súdu sp. zn. 6Er/777/2010. Okresný súd za účelom
vykonaniadokazovanianariadilpojednávanie,naktorom,atokonkrétnedňa20.01.2016saoboznámilaj
s dôkazmi vyplývajúcimi z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 6Er/777/2010. Vzhľadom k tomuto
postupu, pokiaľ okresný súd vykonal dôkazy na nariadenom pojednávaní, tak nebol relevantný odvolací

dôvod žalobcu v tom, že by okresný súd založil svoje závery na dôkazoch, ktoré by sa nestali výsledkom
vykonaného dokazovania. Krajský súd preto nezistil v postupe okresného súdu, ktorý predchádzal
vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ak okresný súd prijal závery v odôvodnení napadnutého rozsudku, tak tieto mali základ vo vykonanom
dokazovaní, na nariadenom pojednávaní, ktorého pokiaľ sa nezúčastnil žalobca ani jeho zástupca,

tak sa svojou neúčasťou vzdali svojho práva a možnosti oboznámiť sa s týmito vykonanými dôkazmi,
vyjadrovať sa k nim, prípadne uplatňovať námietky. Ak okresný súd zachoval postup vykonaného
dokazovania na nariadenom pojednávaní, tak z výsledkov získaných z tohto vykonaného dokazovania
potom bol povinný vychádzať aj krajský súd v odvolacom konaní.23. Krajský súd vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že pokiaľ okresný súd ex offo
skúmal zabezpečovací charakter zmenky, z ktorej žalobca uplatnil nároky, tak tento jeho postup bol v

súlade aj so Spoločným Stanoviskom občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-
právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, pod č. 93
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015. Krajský súd považuje za
potrebné sa vyjadriť aj k svojim predchádzajúcim rozhodnutiam vydaným pred 20. októbrom 2015.

Krajský súd pri týchto rozhodnutiach vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného
nároku v spojení s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu, z ktorého nárok bol vystavenou zmenkou zabezpečovaný. V čase rozhodovania
krajského súdu ohľadom tohto odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu však bolo potrebné
vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov SR v obdobných veciach, ktorú zjednocuje práve
prijaté stanovisko. S ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného

rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
SR. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho
súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

24. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení
s ustanoveniami vtedy platného O.s.p. vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc
i zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane

spotrebiteľa,publikovanévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1.
pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,

aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje", keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej

absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov
pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového
vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so
zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky a ktorá bola uzavretá medzi žalovanou

ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil spotrebiteľský
charakter predmetnej zmluvy.

25. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanej sp. zn. 6Er/777/2010

viedli k zastaveniu exekúcie, ak bolo zrejmé postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s
predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Bolo preukázané,
že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver a z dokazovania
dostatočne vyplynul záver okresného súdu, ktorý vychádzal zo zistenej neprijateľnosti zmluvných
podmienok, a tým aj absolútne neplatných dojednaní podľa rozhodnutí v exekučnej veci okresného súdu

sp. zn. 6Er/777/2010.

26. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosáciazmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so
spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké

námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že
navrhovateľvedomekonalnaškoduodporcuakodlžníkazindosovanejzmenky,pretožeprinadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu

zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;
toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010".

27. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila

spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať

o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný".

28. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych

okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na

ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania

záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR".

29. Aj v rámci tohto odvolacieho konania bolo potrebné prihliadnuť na Spoločné Stanovisko Najvyššieho
súdu SR v spojení aj s rozhodnou zákonnou úpravou, pričom okresný súd vyvodil vecne správny
záver k uplatnenému nároku žalobcu. Vecne správny bol postup okresného súdu, pokiaľ uplatnenú

pohľadávku žalobcu podrobil prieskumu na základe nariadeného pojednávania, ktorý prieskum bol
v súlade aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do úvahy aj
Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty
pri rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k základným znakom

právneho štátu, ktorým právnym štátom nepochybne je aj Slovenská republika.

30. S poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak by išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a

príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvom
sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Obsah úverovej zmluvy bol formulovaný tak, že dochádzalo k narušeniu rovnováhy medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov bol koncipovanýv prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka.
Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premietol do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných
pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky sa prieči dobrým mravom. Dohodu o vyplňovacom

práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo
spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak
je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo.
Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi

nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom
zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, a preto nebolo možné na
základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Za tohto dôkazného stavu v
predmetnej sporovej právnej veci nebolo možné nárokom žalobcu poskytnúť právnu ochranu v zmysle
podanej žaloby, rovnako nebolo možné vychádzať len z pohľadávky na základe predloženej zmenky bez
prihliadnutia na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to procesne prípustným

spôsobom, za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany žalovanej ako spotrebiteľa vyžadovanej právnym
poriadkom SR a Európskej únie.

31. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného, ani vecno-právneho hľadiska
nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre

rozhodnutie v danej veci aj s vyššie uvádzaným Spoločným Stanoviskom NS SR.

32. V konaní pred krajským súdom neboli zistené dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného
súdu a ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom
odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený.

33. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na zákon č. 438/2015 Z.z., tak z dôvodu
vyvíjajúcej sa legislatívy, preto v tomto smere odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný.

34. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1

CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V danom odvolacom konaní bola úspešná žalovaná,
ktorá sa prostredníctvom opatrovníčky vyjadrila k odvolaniu žalobcu. Vzhľadom k úspešnosti žalovanej
bolo rozhodnuté tak, že má nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.