Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/565/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115232615
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115232615.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu: Q. M. C..

R.., R. R. K. G. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, práv. zast.: PERSPECTA Legal., s.r.o., so sídlom
Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: E. J., X.. XX.XX.XXXX, L. L.
XXX, XXX XX L., o zaplatenie 247,43 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 199,63 Eur spolu s úrokom z omeškania
8,75 % ročne zo sumy 107,86 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 60,37 Eur od
26.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 31,40 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia, všetko v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 61,36 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.11.2015 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia,
ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 247,43 Eur s úrokom z omeškania
8,75 % p. a. zo sumy 107,86 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, 8,75 % p. a. zo sumy 60,37 Eur od
26.12.2012 do zaplatenia, 8,75 % p. a. zo sumy 31,40 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia, 8,75 % p. a. zo

sumy 47,80 Eur od 26.09.2013 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom,
a. s., so žalovanou uzavrel dňa 16.08.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č.
351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov. Na základe tejto zmluvy
bol právny predchodca žalobcu povinný pripojiť účastníka (žalovanú) k verejnej mobilnej telefónnej sieti
a aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program služieb PROGRAM NAJ 200. Spolu

so zmluvou podpísala žalovaná dňa 16.08.2012 Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého jej
bola poskytnutá zľava na služby. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu plnenie
riadne a včas. Riadne účastníkovi službu aktivoval a umožnil mu ju v plnom rozsahu využívať. Za
poskytnuté služby boli účastníkovi vystavené faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 132,86 Eur (faktúra
postúpená žalobcovi vo výške 107,86 Eur) so splatnosťou dňa 25.11.2012, č. XXXXXXXXXX na sumu
60,37 Eur so splatnosťou dňa 25.12.2012, č. XXXXXXXXXX na sumu 31,40 Eur so splatnosťou dňa
25.01.2013, a č. XXXXXXXXXX na sumu 47,80 Eur so splatnosťou dňa 25.09.2013. Žalovaná porušila

zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatila, v dôsledku čoho bola deaktivovaná a následne došlo k
odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty
viazanosti, na ktorú sa žalovaná zaviazala, a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť vznikol poskytovateľovi služby nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bolažalovanej vyfakturovaná. V dôsledku uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014
medzi právnym predchodcom žalobu a žalobcom, sa predmetné pohľadávky stali vlastníctvom žalobcu.
Na základe uvedeného došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k oznámeniu o postúpení

pohľadávky voči žalovanej. Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas. Žalovanej službu
aktivoval, zabezpečil využívanie zmluvne dohodnutého programu a riadne službu fakturoval, preto
mu vznikol nárok na úhradu faktúr. Keďže žalovaná zmluvu na program služieb porušila tým, že za
poskytnuté služby neuhradila faktúry, vznikol podniku na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.
Nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v

podobe marže z tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu
so žalovanou za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje
s obsahom jeho podnikateľskej činnosti. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z
omeškania.

3. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli doručené do vlastných rúk dňa 20.02.2017, v súdom

určenej lehote písomne nevyjadrila a zostala absolútne procesne nečinná.

4. Súd výzvou zo dňa 10.03.2017 vyzval žalobcu na oznámenie aktuálnej výšku dlhu, keďže za uplynulý
čas dlžník mohol svoj dlh čiastočne plniť. Na výzvu súdu žalobca reagoval vyjadrením doručeným súdu
až dňa 28.03.2017, v ktorom uviedol, že od podania žaloby neeviduje žiadnu úhradu zo strany žalovanej.

5. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle § 297 písm. b) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 219 ods. 3 C.s.p. vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 21.03.2017, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 10.03.2017.

6. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom:

- Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“):
Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

- Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZEK: Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

- Podľa § 44 ods. 1 ZEK: Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov

a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

- Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OZ“): Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

- Podľa § 420 ods. 3 OZ: Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

- Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

- Podľa § 588 OZ: Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.- Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so žalovanou uzavrel dňa 16.08.2012
zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Touto zmluvou sa žalobca zaviazal žalovanej poskytovať
elektronické komunikačné služby, ktoré žalovaná čerpala mobilným mesačným programom so SIM

kartou s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. K zmluve o poskytovaní verejných služieb toho istého
dňa zmluvné strany uzavreli aj dodatok, na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytovať elektronické komunikačné služby v programe PROGRAM NAJ 200. Dodatok k zmluve
o poskytovaní verejných služieb upravuje práva a povinnosti účastníkov zmluvy, ako i ustanovenie o
zmluvnej pokute.

- Za využívanie služieb verejnej mobilnej telefónnej siete žalovanou právny predchodca žalobcu
vyúčtoval žalovanej sumu 247,43 Eur faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 132,86 Eur so splatnosťou
dňa 25.11.2012, č. XXXXXXXXXX na sumu 60,37 Eur so splatnosťou dňa 25.12.2012, č. XXXXXXXXXX
na sumu 31,40 Eur so splatnosťou dňa 25.01.2013, a č. XXXXXXXXXX na sumu 47,80 Eur so
splatnosťou dňa 25.09.2013.

-. R. R. V., C.. R.., R. R. L. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, ako postupca, a žalobca ako postupník,
uzatvorili dňa 09.06.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod pohľadávok z
postupcu na žalobcu, a to vrátane pohľadávky voči žalovanej v celkovej sume 247,43 Eur, vyúčtované vo
faktúrach č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX C. XXXXXXXXXX. Postúpenie pohľadávky

zpostupcunažalobcupostupcaoznámilžalovanejlistomzodňa03.07.2014.Žalobcajetedalegitímnym
právnym nástupcom spoločnosti. R. V., C.. R..

7. V predmetnej veci je nesporné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby
nazákladeuzavretejzmluvyoposkytovaníverejnýchslužieb.Zpohľaduprávnejkvalifikácieideozmluvu

uzavretú v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, a zároveň o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaná svoju základnú povinnosť
zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb titulom mesačných poplatkov, poplatkov

za hlasové, nehlasové a ostatné poskytnuté služby, nesplnila, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne
domáhal súdnej ochrany. Celková dlžná suma za využitie telekomunikačných služieb žalovanou činí
199,63 Eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná uvedenú sumu uhradila, a to čo i len
čiastočne, súd čo do tejto časti žaloby ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

9. Za nedôvodnú považoval súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty
v sume 47,80 Eur, ktorú vyúčtoval žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.09.2013.

10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

14.Podľačl.4dodatkukzmluveoposkytovaníverejnýchslužieb,vprípadeporušeniazáväzkuúčastníka

uvedeného v bode 1 písm. b) dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo
strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 (47,80 Eur).15. Bod 1 písm. b) dodatku zakotvuje záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a
poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade
so zmluvou a dodatkom, všeobecnými podmienkami a cenníkom služieb, ďalej záväzok účastníka

zaplatiť podniku administratívny poplatok v súlade s cenníkom za vykonanie administratívnych alebo
technických zmien v systémoch podniku v súvislosti s uzavretím dodatku vo výške 3,98 Eur s DPH,
pričom administratívny poplatok bude účastníkovi vyúčtovaný v prvej faktúre za služby vystavenej a
doručenej po podpise dodatku, ak sa účastník nedohodne s podnikom inak; účastník nie je povinný
zaplatiť administratívny poplatok, ak sa uzatvára dodatok súčasne s aktiváciou novej SIM karty, kedy

sa účtuje príslušný aktivačný poplatok, alebo pri prechode zo služby Easy na niektorý z mesačných
programov, kedy sa účtuje poplatok za prechod v súlade s cenníkom.

16. Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 OZ
a od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom

neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca,
resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách,
a právny predchodca žalobcu iba menil výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 ZEK
je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako

spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi OZ a ZEK má povahu vzťahu všeobecného predpisu
(lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu
pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania, a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 a 4 OZ).

17. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať
túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.

18. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú

nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

19. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.08.2012, týkajúce sa zmluvnej pokuty, považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah
aj k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania.
Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom

rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

20. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ.
Užtonaprvýpohľadvyznievavýraznevneprospechjednéhoúčastníkazmluvy.Uvedenésúdkonštatuje

preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom
na povahu a obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a posúdenie prijateľnosti
alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania, ktoré by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktorénastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy, a v rámci neho i porušenie
zmluvných dojednaní by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta
nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Kladie sa tým

veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy - keďže obsah zmluvy spotrebiteľ
už nijako neovplyvňuje - aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných
dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v
spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len
týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

21. V predmetnej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako neprimeranú
sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď
v dôsledku porušenia povinnosti (nezaplatenia ceny za služby) na strane spotrebiteľa dôjde k ukončeniu
zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí
cenu za služby (keďže zmluvná pokuta bola návrhom uplatnená za porušenie povinnosti platiť riadne

a včas cenu za poskytnuté služby) hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je
bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí napríklad len cenu
dojednaného paušálneho mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy
aj niekoľkonásobne vyššiu. Predmetná zmluvná podmienka zaväzovala žalovanú k zaplateniu zmluvnej
pokuty počas celej doby viazanosti 24 mesiacov. Nárok na zmluvnú pokutu v plnej výške mal preto

pôvodný veriteľ aj v prípade, ak by žalovaná porušila zmluvnú povinnosť (s následkom predčasného
ukončenia zmluvy) hoci aj v posledný deň tejto doby napriek tomu, že dovtedy by neporušila žiadnu
zmluvnú povinnosť. Súd má za to, že uvedené skutočnosti spôsobili nerovnováhu v predmetnom
spotrebiteľskom vzťahu, a tým aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť,
nakoľko nie je možné akceptovať stav v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva

svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne
príjme alebo s ním dodávateľ zmluvu neuzavrie.
22. Žalobca v konaní taktiež nepreukázal, že došlo k vypojeniu SIM karty žalovanej zo strany právneho
predchodcu žalobcu, a preto žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur
za porušenie povinností (keďže k vzniku nároku na zmluvnú pokutu musí dôjsť jednak k porušeniu

vymedzenejpovinnostiaajknáslednémuvypojeniuSIMkartyzprevádzky)nevznikol.Nazákladevyššie
citovaných zákonných ustanovení súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
47,80 Eur s príslušenstvom zamietol.

23. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskehozákonníka:Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z, (v znení účinnom k prvému dňu omeškania):
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Žalobcovi vzniklo v súlade s citovanými ustanoveniami právo na úroky z omeškania vo výške
stanovenej zákonom. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaná sa dostala do omeškania
s platením sumy za poskytnuté služby, t. j. sumy 199,63 Eur, a to prvým dňom po splatnosti jednotlivých

faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanej cenu poskytnutých služieb v zmysle uzatvorenej zmluvy o
poskytovaní verejných služieb. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania v uplatnenej zákonnej výške, t. j. vo výške 8,75 % ročne zo sumy 107,86 Eur od 26.11.2012
do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 60,37 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, a 8,75 % ročne zo sumy
31,40 Eur od 26.01.2013 do zaplatenia.

27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p.: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p.: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Úspech žalobcu v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 80,68 %. Úspech žalovanej
potom v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 19,32 %. Čistý úspech žalobcu tak

predstavuje 61,36 %. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní súd priznal žalobcovi v zmysle
§ 255 ods. 1 a 2 C.s.p. nárok na náhradu 61,36 % vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany aleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.