Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216221782
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7216221782.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľa/manžela Q. Ž.,
nar. X.X.XXXX, bytom P., T. Č.. XX, proti manželke G. Ž., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom P., F. Q. Č..
XX, zastúpenej JUDr. Alexandrou Gharaibehovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Haburská č. 6, v
konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom Ž., R., nar. XX.XX.XXXX
a L., nar. XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. R o z v á d z a manželstvo navrhovateľa Q. Ž., nar. X.X.XXXX a G. Ž., rod. Q., nar. XX.X.XXXX,
uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P. - J. E., vo zväzku XXX,
ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX.

II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloleté deti Ž., R.Ó., nar. XX.XX.XXXX a
L., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorú u s t a n o v u j e

za ich majetkovú opatrovníčku.

III. Zo strany otca u r č u j e pre maloleté deti výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke maloletých
detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. U p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými
deťmi každý párny víkend v mesiaci od piatka od 14,00 hod. do nedele do 16,00 hod. a v nepárnom
týždni v utorok a vo štvrtok od 14,00 hod. do 16,00 hod..

V. Matka je p o v i n n á deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ich pred svojím bytom, kde

je otec p o v i n n ý deti po ukončení stretnutia vrátiť.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.9.2016 požiadal navrhovateľ o rozvod jeho manželstva s manželkou a zároveň o úpravu
práv a povinností k ich maloletým deťom R. a L..

2. K rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva dospel po dlhej a dôslednej úvahe.

3. Vo svojom návrhu uviedol, že ich vzťahy sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už neplní
svoj účel a nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia.

4. Manželka s návrhom na rozvod súhlasila.5. Z návrhu na začatie konania a z výpovede účastníkov konania súd zistil, že manželstvo uzatvárali
z lásky a manželstvo bolo spočiatku harmonické. Keď vážnejšie ochorel, tri roky bol bez práce, vznikali
medzi nimi vážne problémy. Nedobrovoľne sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a odišiel bývať

ku svojím rodičom, kde býva aj v súčasnosti. Na rozhodnutí podať návrh na rozvod manželstva sa s
manželkou dohodli.

6. Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok

ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

7. Podľa ust. § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

9. Podľa ust. § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

10. Podľa ust. § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo

nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

12. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

13. Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku
manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva

konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.

14. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť
rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne

trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas
druhého manžela s rozvodom.

15. Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v

záujme dieťaťa.

17. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadnena záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na

pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

19. Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

20. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

21. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

22. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

23.Podľaust.§27ods.1zákonaorodine,manžel,ktorýpriuzavretímanželstvaprijalpriezviskodruhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

24. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

25. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

28. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

29. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných

plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.30. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

31. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Podľa čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ak sa
právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec
sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu
a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

34. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) zákona č. 160/2016 Z.z., Civilného sporového poriadku Písomné
vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za
prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

35. Pri vyhlásení rozsudku boli prítomní všetci účastníci, ktorí sa zároveň po jeho vyhlásení vzdali práva

podávať voči rozsudku odvolanie. Na základe uvedeného súd využil možnosť danú zákonom.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať

odvolanie.