Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Cpr/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207205
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8815207205.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v spore žalobkyne: S. H., F.. XX. XX.

XXXX, Q. T. U. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpená JUDr. Jozefom Čorbom, PhD., advokátom so sídlom:
Žižkova 39, 040 01 Košice, proti žalovanému: Obec Kvakovce, IČO: 00 332 518 so sídlom: Kvakovce
97, 094 02 Slovenská Kajňa, zastúpený Mgr. Martinom Timkom, advokátom so sídlom: Hlavná 23, 080
01 Prešov, IČO: 48 412 031, o zaplatenie 1.034,78 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j e žalobkyňu uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaviazať žalovaného uhradiť jej sumu 1.034,78 eur s

úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 850,- eur od 01. 02. 2015 do 12. 04. 2015, s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 480,43 eur od 13. 04. 2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 554,35 eur od 01. 02. 2015 do zaplatenia. Neskôr
žiadala pripustiť zmenu žaloby, o ktorej zmene súd rozhodol na pojednávaní dňa 03. 03. 2016 a to tak,
že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1.065,68, úrok
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 850,- od 01. 02. 2015 do 12. 04. 2015 t. j. 13,31 eur
(za 71 dní omeškania), úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 480,43 od 13. 04. 2015 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 554,35 od 01. 02. 2015 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 30,90 od 11. 12. 2015 do zaplatenia. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, ktorých výška bude vyčíslená v konečnom vyúčtovaní a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“. Vyššie uvedeného nároku sa domáhala z titulu náhrady
mzdy za dni 15. 12. 2014 až do 31. 12. 2014, kde ako uviedla, hrubá mzda žalobkyne za vykonanú
prácu (v pracovnom pomere so žalovaným v období od 09. 06. 2014 do 31. 12. 2014 vykonávala
pracovnú pozíciu referentky) bola dohodnutá vo výške 850,- eur mesačne splatná k poslednému dňu

nasledujúceho kalendárneho mesiaca, avšak žalovaný jej za obdobie mesiaca december 2014 po
skončení pracovného pomeru vyplatil mzdu iba vo výške 319,48 eur, ktorá zodpovedala hrubému príjmu
vo výške 369,57 eur brutto, pričom k výplate mzdy došlo až 13. 04. 2015. Okrem toho žalobkyňa k
31. 12. 2014 mala nevyčerpaných 15 dní dovolenky, za ktorú jej patrí náhrada mzdy vo výške 554,36
eur, ktorú sumu žalovaný žalobkyni nevyplatil, pričom na výplatnej páske jej dovolenku na zotavenie
za rok 2014 krátil o 15 dní, hoci k tomu nemal žiaden relevantný dôvod. Na základe výzvy žalobkyne
oznámil tejto, že všetky nároky zo skončeného pracovného pomeru považuje vo vzťahu k žalobkyni za

uspokojené s tým, že vyplatených 319,48 eur zodpovedá alikvotnej časti mzdy za 10 odpracovaných
dní v mesiaci december 2014 t. j. za obdobie od 01. 12. 2014 do 12. 12. 2014. Ďalej uviedol, že od 15.
12. 2014 sa žalobkyňa bezdôvodne do práce nedostavila, svoju neprítomnosť nijako neospravedlnila, s
ohľadom čoho žalovaný ako zamestnávateľ využil svoje právo v zmysle § 109 ods. 3 Zákonníka práce,krátil žalobkyni za každú neospravedlnene zmeškanú pracovnú zmenu dovolenku o dva dni. Teda z
dôvodu absencie jej krátil celý zvyšok nevyčerpanej dovolenky. Žalobkyňa zdôraznila, že dôvodom, pre
ktorý nebola zvyšok mesiaca december t. j. od 15. 12. 2014 v práci, boli prekážky na strane žalovaného

ako zamestnávateľa, keďže Obecný úrad Obce Kvakovce ako miesto výkonu práce bol od 12. 12. 2014
zapečatený a k odpečateniu budovy došlo až dňa 30. 12. 2014 za prítomnosti notára. Okrem toho
uviedla, že sa na ňu ako zamestnankyňu Obce Kvakovce vzťahovala kolektívna zmluva so J.-W.-XX-
XXX-XXXX, J. Z. W., W. R., Z. Ú. P., a keď požiadala listom zo dňa 16. 06. 2015 príslušnú odborovú
organizáciuovyjadrenie,čikráteniedovolenkyzarok2014o15dníarozhodnutiezamestnávateľaotom,

že ide o neospravedlnené absencie v práci, bolo riadne prerokované s odborovou organizáciu, táto jej
oznámila, že Obec Kvakovce ako zamestnávateľ nežiadal odborovú organizáciu o prerokovanie krátenia
jej dovolenky za rok 2014 ako ani o prerokovanie neospravedlneného zameškania jej práce (absencie)
od 15. 12. 2014 do 31. 12. 2014. Tým došlo k porušeniu jej práv a vzhľadom k vyššie uvedenému
považuje svoje nároky zo skončeného pracovného pomeru so žalovaným za oprávnené a požadovala
ich plné uspokojenie. Súčasne v zmysle § 517 ods. 2 OZ ako aj § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.

z. žiadala aj o úrok z omeškania a taktiež priznania trov konania.

2. Žalovaný, keďže súd vydal vo veci platobný rozkaz, podal proti platobnému rozkazu vydanému
tunajším súdom odpor, v ktorom uviedol, že žiada žalobu žalobkyne zamietnuť. V odôvodnení podaného
odporu uviedol, že žalobkyňa, ktorá bola v pracovnoprávnom vzťahu s Obcou Kvakovce do 31. 12. 2014,

kedy došlo k skončeniu pracovného pomeru na základe prejavu vôle žalobkyne, sa nedostavovala do
práce, nevykonávala prácu podľa pracovnej zmluvy od 15. 12. 2014 do skončenia pracovného pomeru.
Jej tvrdenie, že dôvodom, pre ktorý nebola zvyšok mesiaca v práci, boli prekážky na strane žalovaného
ako zamestnávateľa, sa nezakladá na pravde, pretože po voľbách do orgánov samosprávy v obci v roku
2014, v ktorých predchádzajúci starosta nebol úspešný a za starostu bol zvolený nový starosta, noví

poslanci, došlo k zloženiu sľubu novozvoleného starostu až dňa 12. 12. 2014 vzhľadom k nečinnosti
bývalého starostu s tým, že v tento deň (piatok) bola aj žalobkyňa ako zamestnankyňa okrem iných
osôb prítomná pri týchto úkonoch a po vzájomnej dohode zúčastnených s novým starostom, ktorý
zložil sľub, sa mali všetci zamestnanci riadne stretnúť nasledujúci pracovný deň teda v pondelok na
obecnom úrade a riadne pokračovať vo vykonávaní práce podľa pokynov zamestnávateľa. Žalobkyňa

však do práce bez odôvodnenia neprišla, žiadnym spôsobom nekontaktovala zamestnávateľa, ktorý
sa pokúšal skontaktovať prostredníctvom štatutárneho orgánu opakovane (niekoľko dní po sebe) so
žalobkyňou ako svojou zamestnankyňou a to telefonicky ako aj prostredníctvom SMS správ, avšak
žalobkyňa až do konca mesiaca december žiaden záujem neprejavila. Práve konanie žalobkyne
spolu s ďalšou zamestnankyňou Obce Kvakovce bolo dôvodom, že obecný úrad až do konca roka

2014 zostal zapečatený a vchod obecného úradu bol vďaka absencii zamestnancov paralyzovaný.
Poukázal na to, že v pracovnom vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa je prirodzené, že účastníci
tohto právneho vzťahu budú vzájomne komunikovať, vzájomne prejednávať vzniknuté situácie a budú
sa snažiť dospieť k dohode spôsobom, aký to predpokladá Zákonník práce. Skutočným dôvodom,
ktorým žalobkyňa ospravedlňuje svoju absencia v práci (zapečatenie obecného úradu), považujú len

za zastieranie jej skutočného dôvodu a tým je pravdepodobne nesúhlas s výsledkom volieb v Obci
Kvakovce a toto jej konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázali, že predsa nie je možné nečinnosť
žalobkyne a jej opakované porušovanie svojich povinností pripisovať na ujmu zamestnávateľa. Pokiaľ
poukazuje na kolektívnu zmluvu, zo znenia tejto podľa jeho názoru nevyplýva povinnosť prerokovať
s príslušnou odborovou organizáciou to, či išlo o neospravedlnené absencie v práci, ani prerokovať

krátenie dovolenky.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav veci:

4. Žalobkyňa vo svojej výpovedi ako aj vo vyjadrení uviedla, že dňa 12. 12. 2014 v Obci Kvakovce došlo

k násilnému obsadeniu obecného úradu súčasným starostom obce. Tento tvrdil, že zložil sľub a ktorý akt
zloženia sľubu spochybnil predchádzajúci starosta, z toho dôvodu bývalý ako aj súčasný starosta poslali
žalobkyňu z práce domov, pričom následne došlo k zapečateniu obecného úradu a tým aj k vytvoreniu
prekážky v zamestnaní zo strany žalovaného, ktorá bránila žalobkyni v riadnom plnení si svojich
povinností. Poukázala, že nikdy nikým neboli vykazované absencie v práci, nikto ju nejakým spôsobom

neupozornil na porušovanie jej pracovnej disciplíny. Tvrdenie žalovaného, že dôvodom neodpečatenia
budovy obecného úradu bola neprítomnosť žalobkyne, sa nezakladá na pravde, keďže dňa 30. 12.
2014 tak žalovaný urobil aj bez účasti žalobkyne, a okrem toho poukazovala, že v situácii, ktorá
vznikla, nebolo vôbec jasné, koho pokyny má v skutočnosti akceptovať a realizovať. Poukázala ďalej,že sľub nového starostu obce nebol zložený riadne. Vo svojej výpovedi potvrdila, že bola prítomná, keď
došlo k zapečateniu obecného úradu s tým, že dodala, že bola zmätená z toho, koľkých nadriadených
má, koľkých má štatutárnych zástupcov a nevedela vlastne, koho má rešpektovať, z toho dôvodu sa

obrátila na okresnú prokuratúru. Potvrdila, že je pravdou, že 15-teho neprišla do práce a ako uviedla vo
svojej výpovedi na pojednávaní dňa 03. 03. 2016, má informácie o tom, že firma, ktorá spracovávala
účtovníctvo u žalovaného v predmetnom období, uviedla, že nevedeli, či za to obdobie, v ktorom nebola
v práci, jej dajú dovolenku, alebo či sa to bude riešiť absenciou, a keď sa rozprávala s účtovníčkou pani
E., táto jej spomínala, že je na pánu P., ako rozhodne. Ďalej vo svojej výpovedi dodala, že ona v pondelok

do práce neprišla, keď zvážila situáciu, v akej sa v tom čase nachádza teraz štatutárny zástupca, a na
SMS nereagovala z toho dôvodu, že nemala žiadnu písomnú adekvátnu výzvu v súlade s ustanovením
Zákonníka práce. Nepovažovala za relevantné komunikovanie prostredníctvom telefónu.

5. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že dňa 12. 12. 2014 sa dostavil na obecný úrad, kde
spolu s predsedníčkou volebnej komisie, ďalšími občanmi za prítomnosti bývalého starostu D. Q.,

žalobkyne, pracovníčky obecného úradu pani H., zložil sľub starostu. Poukázal, že z tejto príležitosti bola
vyhotovená nahrávka, a keďže išlo o neštandardnú situáciu, nedošlo k odovzdávaniu agendy, pretože
bývalý starosta ušiel. Z toho dôvodu žalobkyňa napísala výzvu, aby prišiel odovzdať agendu obecného
úradu a dohodli sa, že zapečatia obecný úrad, čo žalobkyňa aj rešpektovala a po zapečatení úradu sa
s touto dohodol, že sa stretnú v pondelok ráno. V pondelok ráno sa do práce nedostavila a nedostavila

sa ani ďalšia pracovníčka, ktorá tam pracovala, pani H., preto posielal SMS-ky a každé ráno čakal
pred obecným úradom spolu s ďalšími pracovníkmi. Žalobkyňa namiesto toho, aby komunikovala s ním,
poslala otvorený list, že ho neuznáva, že jej starostom je pán Q. a že jeho bude počúvať a to až do
rozhodnutia Ústavného súdu. Žalobkyňa, keďže neprišla do práce, mala neospravedlnenú absenciu,
nedoniesla žiadnu maródku, neoznámila nikomu nič, z toho dôvodu potom, čo jej dali absenciu, jej aj

krátilidovolenku.Kodpečateniuobecnéhoúradunedošloskôrako30.12.2014ztohodôvodu,žežiadna
pracovníčka neprišla do práce a obecný úrad sa odpečatil až 30. 12. 2014 za prítomnosti notárky.

6. Súd sa potom oboznámil s listinnými dôkazmi a to potvrdením o zamestnaní žalobkyne, výplatnou
páskou za december 2014, predžalobnou výzvou na splnenie záväzku adresovanou zástupcom

žalobkyne žalovanému, žiadosťou a odpoveďou J.-W., kolektívnou zmluvou pri ZOOZ pri Z. T.,
písomnými vyjadreniami sa zástupcov strán v tomto konaní, záznamom z rokovania I. I. &. B., podaním
e-dokumentu OÚ Kvakovce, registračnými listami FO, mzdovým listom žalobkyne za rok 2014 ako
aj za rok 2015, metodickým návodom MV SR pre obce na zabezpečenie ustanovujúcich zasadnutí
obecných zastupiteľstiev, sťažnosťou pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu Obce Kvakovce

adresovanou Ústavnému súdu spolu s uznesením Ústavného súdu pod číslom PL.ÚS68/2014-40. Ďalej
vypočul svedkov U. D., I. D., E. H., D. Q., T.. E.K. H., Ľ. T., D. U.Í..

7. V článku 2 a 3 Zákonníka práce sa uvádza, že pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu
vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich

z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a
povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom
mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa

ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie. V článku 5 Zákonníka
práce sa uvádza, že zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce
z pracovnoprávnych vzťahov.

8. Z ustanovenia § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ je povinný poskytovať

zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo osobitných
predpisov,najmänáhradamzdy,odstupné,odchodné,cestovnénáhrady,príspevkyzosociálnehofondu,
výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej

pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje
ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.9. V zmysle § 129 ods. 1 a 3 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej alebo pracovnej zmluve
nedohodlo inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú

za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v
najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. Na základe tohto
ustanovenia je možné dohodnúť dlhšie alebo kratšie mesačné obdobie výplaty, odloženie výplaty
niektorej zložky mzdy na neskoršie obdobie ako aj dohodnúť postup v prípade dočasnej insolventnosti
zamestnávateľa. Túto dohodu nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.

10. Z ustanovenia § 131 ods. 1 a 4 Zákonníka práce vyplýva, že zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ
prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného, na verejné zdravotné
poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na
doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku
na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol

zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného
zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Zrážky zo mzdy podľa vyššie uvedeného
odseku a zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom.

11. Podľa § 100 písm. a), § 101 a § 102 Zákonníka práce zamestnancovi vzniká za podmienok
ustanovených týmto zákonom nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť.
Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi
vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok,
prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.

Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
Častizmienodpracovanévrôznychdňochsanesčítajú.Pomernáčasťdovolenkyjezakaždýkalendárny
mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru 1/12-tina dovolenky za kalendárny rok.

12. V ustanovení § 109 ods. 2 Zákonníka práce sa uvádza, že za každú neospravedlnene zameškanú

zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni.
Neospravedlnené zameškanie kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

13. V zmysle § 144 ods. 7 Zákonníka práce o tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce,
rozhoduje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak nedôjde k dohode, môže

zamestnávateľ požiadať o rozhodnutie súd. Za výkon práce sa neposudzuje doba neospravedlneného
zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti.

14. Zástupcami zamestnancov v zmysle ustanovenia § 11a Zákonníka práce sú príslušný odborový
orgán pôsobiaci u zamestnávateľa, zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník.

15. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom od 01. 01. 2013 právny úkon, na ktorý neudelil
predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas
zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov,
alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom je neplatný len ak to výslovne

ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

16. V ustanovení článku 16 Civilného sporového poriadku sa uvádza, že súd postupuje a rozhoduje v
súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so
základnými princípmi tohto konania.

17. V danom prípade súd postupoval tak, ako je to uvedené vyššie, v zmysle § 191 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

18. Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa po 12.
decembri 2014 nechodila do práce, teda sa nezúčastňovala pracovného procesu napriek tomu, že so
štatutárnym zástupcom žalovaného bola dohodnutá, že dňa 15. 12. 2014 nastúpi do práce. Dôvodnenastúpenia do práce svojmu zamestnávateľovi neoznámila, nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by
ospravedlňoval jej neúčasť v práci (napr. doklad o práceneschopnosti a podobne). Z toho dôvodu
žalovaný mal za to, že jej neúčasť v práci považoval za neospravedlnenú a v dôsledku tohto jej aj

krátil nevyčerpanú dovolenku tak, ako to uviedol vo svojom písomnom vyjadrení. K tvrdeniu zástupcu
žalobkyne, z akého dôvodu žalobkyňa nechodila do práce (že nezanikol mandát starého starostu /
neštandardný postup pri skladaní sľubu novým starostom, že to bolo v rozpore s relevantnými predpismi,
zaslanie podania predchádzajúceho starostu D. Q. na Ústavný súd, ďalej kedy a akým spôsobom sa
malo konať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva Obce Kvakovce/), teda z akého dôvodu

sa domnievala, že mandát starostu D. Q. nezanikol a že zároveň sa E.. S. P. ešte neujal svojho
mandátu s tým, že tento sa ujme mandátu až dňa 02. 01. 2015, ďalej, že nepovažovala E.. S. P. za
starostu v období od 12. 12. 2014 do 31. 12. 2014 (čo uviedla aj v otvorenom liste) a teda za osobu
oprávnenú udeľovať jej pokyn ohľadne jej pracovných povinností, že to žalobkyňa považuje za právne
irelevantné, súd poukazuje, že žalobkyňa ako pracovníčka obecného úradu sa mala riadne zúčastňovať
pracovného procesu. Totiž jej ako pracovníčke neprináleží posudzovať správnosť resp. nesprávnosť

vyššie uvedeného.

19. Keďže žalobkyňa sa nezúčastňovala pracovného procesu tvrdiac, že to bolo v dôsledku prekážok
na strane zamestnávateľa - žalovaného, súd považuje za potrebné k tomu poukázať, že žalobkyni
nič nebránilo dňa 15. 12. 2014 riadne nastúpiť do práce. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že

dohoda znela tak, že dňa 15. 12. 2014 sa stretnú pracovníci obecného úradu a zvolí sa ďalší postup.
Samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 03. 03. 2016 mimo iného uviedla, že sa
rozhodla, že v pondelok do práce nepríde, keď zvážila situáciu, do akej sa dostala a v akej sa nachádzal
terajší štatutárny zástupca a po dotaze, či posielala svojmu zamestnávateľovi nejaký list, kde a kedy
má nastúpiť do práce, uviedla mimo iného, že rešpektovala pokyny bývalého starostu. Tento vo svojej

výpovedi taktiež uviedol, že žalobkyni odporučil, aby do práce nechodila. Svedkovia U. D., I. D., E.
H. uviedli, že po zapečatení kancelárií terajším štatutárnym zástupcom, žalobkyňou bolo dohodnuté,
že sa pracovníci v pondelok ráno dostavia do práce. Svedkyňa Ľ. T. okrem toho potvrdila, že terajší
štatutárny zástupca žalovaného telefonoval a SMS-koval žalobkyni, aby prišla do práce. Toto však
žalobkyňa neurobila a zrejme to ani nemala v úmysle, čomu okrem výsledkov vykonaného dokazovania

nasvedčuje aj tá skutočnosť, že do práce neprišla ani 30. 12. 2014, keď bol obecný úrad odpečatený.
Absolútne sa nezaujímala o to, či sa môže zúčastniť pracovného procesu, či na obecnom úrade sú
vytvorené podmienky pre výkon práce, nežiadala svojho zamestnávateľa o možnosť pokračovať v práci,
nereagovala na jeho telefonáty (jej tvrdenie, že telefón mal manžel, správy nečítala a podobne súd
považuje za účelové). Tieto skutočnosti spolu s jej uvádzanými dôvodmi ako aj jej postup po 15. 12.

2014 v žiadnom prípade nenasvedčuje tomu, že konala v súlade s dobrými mravmi. K jej tvrdeniu, že
jej zamestnávateľ neprerokoval jej neospravedlnenú prítomnosť v práci, ako aj krátenie dovolenky s
príslušným odborovým orgánom, úkon žalovaného po 01. 01. 2013 nerobí neplatným. Zákonník práce
totiž výslovne neustanovuje, že takýto úkon je neplatný.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych, procesnoprávnych ustanovení ako aj výsledkov
vykonaného dokazovania mal súd v danom prípade za preukázané, že žaloba žalobkyne je
neopodstatnená, z toho dôvodu žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

21. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

22. Postupujúc podľa vyššie uvedených procesnoprávnych ustanovení pokiaľ sa týka trov konania, súd

v danom prípade zaviazal žalobkyňu, ktorá nebola v konaní úspešná, uhradiť trovy konania v rozsahu
100 % úspešnému žalovanému, keďže tento bol v konaní úspešný v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.