Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 13, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5P/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416207552
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416207552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou vo veci starostlivosti

súdu o mal. E. M., nar. X.X.XXXX, t.č. bytom u starých rodičov, zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych. vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov Ľ.K. P., nar.XX.XX.XXXX, trvale
bytom A.-Q.F., Q. Č.. XX, t.č. bytom T., K.. E. XXX/X u rodiny E. a E. M., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom
A.Q. H. T. Č..XX, t.č. ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, Komenského 7, o návrhu starej matky E. P., nar.
X.X.XXXX,trvalebytomA.-Q.,Q.Č..XXozvereniemal.dieťaťadonáhradnejosobnejstarostlivostitakto

r o z h o d o l :

Súd mal. E. M. nar. X.X.XXXX z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke, E. P., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom A. -Q., Q. Č..XX , ktorá je o p r á v n e n á a p o v i n n á vykonávať

osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, zastupovať mal.
dieťa, spravovať jeho majetok a bežné veci, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Matka mal. dieťaťa, Ľ. P., F.. XX.XX.XXXX a otec mal. dieťaťa, E. M., nar. XX.XX.XXXX, sú p o v i n n í
prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia,
každý zvlášť, ktoré výživné sú p o v i n n í posielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk starej

matky, E. P., nar. X.X.XXXX.

Stará matka mal. dieťaťa, E. P., nar. X.X.XXXX, je p o v i n n á vždy do 31.5. a do 31.11. bežného roka
predkladať súdu správy o mal. dieťati a nakladaní s jeho majetkom.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Stará matka mal. dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zverenia mal. E. M. do náhradnej osobnej
starostlivosti počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia a určenia vyživovacej povinnosti rodičom

v minimálnej výške, čiže sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
určené osobitným zákonom tiež počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoj návrh odôvodnila
tým, že matka mal. dieťaťa, jej dcéra, s mal. E. bývali u nej v spoločnej domácnosti. Matka dieťaťa
si našla priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a majú spolu dve maloleté deti. Druh matky
maloletého dieťaťa, odmieta vychovávať cudzie dieťa (mal. E.). Matka mal. dieťa navštevuje a podľa
svojich možností prispieva na jej výživu.

2.Matka mal. dieťaťa na pojednávaní potvrdila vyjadrenie svojej matky (starej matky mal. dieťaťa) , že
žije v spoločnej domácnosti so svojim partnerom, s ktorým má dve mal. deti vo veku jeden rok a tri roky.
Súhlasila, aby mal. E. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke E. P., dieťa je na
ňu zvyknuté, je s ňou vlastne od malička. Matka viedla, že mala záujem si dieťa zobrať k sebe, avšakmal. E. s ňou a jej druhom nechce bývať, chce bývať u starej matky. Konštatovala, že stará matka má
vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o mal. E..

3.Otec mal. E. E. M. bol vypočutý cestou dožiadaného súdu, nakoľko sa v súčasnej dobe nachádza v
ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica. Uviedol, že súhlasí, aby mal. E. bola zverená do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matky, pretože on je vo ÚVTOS a mal. sa nemôže postarať a matka dieťaťa sa o mal.
nestará. Uviedol, že pre mal. by bolo najlepšie, aby sa o ňu starala stará matka. S určením výživného
v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa nesúhlasil, nakoľko chce

požiadať o určenie testov DNA, pretože dieťa nemusí byť jeho. Uviedol že otcovstvo uznal dobrovoľne,
súhlasným vyhlásením. Návrh na súd ešte nepodal. Konštatoval, že do väzby bol vzatý 17.3.2016. Je
nemajetný, nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku väčšieho rozsahu,
nevlastní účet v banke, nemá žiadne úspory. Má dlhy cca vo výške 7.000 €.

4.Na pojednávaní súd vypočul aj manžela starej matky Ľ. Š., ktorý uviedol, že súhlasí, aby mal. E. bola

zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jeho manželke E. P.. Uviedol, že mal. ich poslúcha, nemajú
s ňou žiadne problémy. Potvrdil, že jeho dcéra, matka mal. dieťaťa, sa o dieťa nemôže starať, nakoľko
s tým nesúhlasí jej terajší partner.

5.Zástupkyňa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom na

pojednávaní uviedla, že súhlasí, aby mal. E. bola zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej
matky, ktorá má vytvorené vhodné podmienky pre jej starostlivosť. Potvrdili, že matka mal. dieťaťa v
súčasnej dobe nevie zabezpečiť starostlivosť o dieťa riadnym spôsobom. Uviedla, že s mal. dieťaťom
komunikovali a mal. E. chce ostať bývať u starej matky.

6.Podľa § 45 ods.1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú

starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

7.Podľa § 45 ods.2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec

rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

8.Podľa § 45 ods.3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

9.Podľa § 45 ods.4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením

maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa

domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

10.Podľa § 45 ods-5 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.11.Podľa § 45 ods.6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté

dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

12.Podľa § 45 ods.7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

13.Podľa § 45 ods.8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania

náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

14.Podľa§45ods.9zákonaorodinesúdnajmenejrazzašesťmesiacovzhodnotívsúčinnostisorgánom
sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi
maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v
náhradnejosobnejstarostlivostiaskutočnosť,čirodičiamôžuzabezpečiťosobnústarostlivosťomaloleté

dieťa.

15.Podľa § 46 ods.2 zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

16.Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov,
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič
bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu

povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť.

17.Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že rodičia mal. E. M. sa o dieťa v súčasnej dobe
nemôžu reálne postarať. Obaja súhlasili, aby mal. E. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti

starejmatky.Matkamal.dieťaťabývasdruhomvspoločnejdomácnosti,sktorýmmáďalšiedvemal.deti,
jej druh odmieta vychovávať pre neho cudzie dieťa, na základe čoho matka mal. dieťaťa nevie vytvoriť
vhodné podmienky pre starostlivosť a potreby mal. E.. Otec mal. dieťaťa sa o mal. tiež nemôže postarať,
nakoľko je v ÚVTOS. Pokiaľ vo svojej výpovedi uviedol, že je možné, že dieťa nie je jeho, súd poukazujena to, že je zapísaný v rodnom liste ako otec mal. dieťa a doposiaľ otcovstvo zapreté nebolo (uvedené
skutočnosti medzi účastníkmi konania ani neboli sporné). Z výpovedi kolízneho opatrovníka, ako aj z
jeho písomnej správy o šetrení pomerov súd zistil, že stará matka má vytvorené všetky podmienky preto,

aby sa mohla o mal. E. riadne postarať a zabezpečiť jej vhodné podmienky pre jej zdravý vývoj. So
zverením mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke súhlasil aj jej manžel, s ktorým
žije v spoločnej domácnosti. Stará matka nebola obmedzená a ani pozbavená spôsobilosti na právne
úkony. Zo správy Mesta Žiar nad Hronom súd zistil, že s jej osobou sa mestská polícia v roku 2016
až doposiaľ nezaoberala v žiadnej súvislosti. V trestnom konaní sp.zn.1T/84/2008 bola spod obžaloby

oslobodená. Súd mal. E.S. M. zveril do náhradnej starostlivosti starej matky, nakoľko je to v najlepšom
záujme mal. dieťaťa.

19.Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby alebo
fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm c)
90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

20.Súd zároveň určil rodičom mal. dieťaťa povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa a to minimálnym
výživným, čiže vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (27,13 €). Súd zohľadnil tú skutočnosť, že matka mal.
dieťaťa je materskej dovolenke, stará so o dve mal. deti vo veku jeden rok a tri roky, poberá rodičovský

príspevok spolu s rodinnými prídavkami vo výške 273 €. Otec mal. dieťaťa je výkone trestu. Stará matka
mal. dieťaťa je bez príjmu, jej manžel poberá invalidný dôchodok vo výške 130 € a mesačne si privyrobí
na brigádach cca 400-600 €, za elektriku platia mesačne sumu 70 €, za vodu polročne 120 €, kupujú
drevo na kúrenie. Majú ešte mal. dieťa I., ktorá má 10 rokov.

21.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom
schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená,
odvolanie.

Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vadamala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody

alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.