Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113225558
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113225558.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia,
s. r. o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej A. T.,
narodenej XX. I. XXXX, bytom XX XXX S., P.-J. J. XX, F., pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka

na strane žalovanej VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom 811 02 Bratislava,
Šafárikovonám.7,IČO:42362962,zastúpenéhoJUDr.BohdanomJakubisom,advokátom,Advokátska
kancelária 811 09 Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie sumy 404,91 € s príslušenstvom, o odvolaní
pôvodne vedľajšieho účastníka na strane žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 10C/134/2014-71 zo dňa 23. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vracia vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ;
vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú (v rozsudku okresného
súdu označenú ako „odporkyňa“) zaplatiť žalobcovi (v rozsudku okresného súdu označeného ako
„navrhovateľ“) sumu 404,91 € v rozsudku uvedeným príslušenstvom v lehote do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Zároveň žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania - súdny poplatok v sume 24 € na účet žalobcu,
a trovy právneho zastúpenia v sume 90,46 € na účet jeho právneho zástupcu, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Okresný súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď zaviazal

na trovy okrem neúspešnej žalovanej aj vedľajšieho účastníka na jej strane, lebo zdieľa procesný
úspech či neúspech „hlavného“ účastníka, na ktorého strane vystupuje. Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má
vedľajší účastník ako účastník rovnaké nielen práva, ale aj povinnosti. Jednou z povinností procesného
charakteru je aj povinnosť hradiť trovy konania. Súd poukázal aj na to, že v prípade úspechu účastníka
v konaní priznávajú súdy náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, preto je od neho spravodlivé
žiadať, aby v prípade neúspechu účastníka, ktorého v konaní podporuje, znášal trovy konania.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie v tom čase vedľajší
účastník na strane žalovanej, a to proti výroku, ktorým súd zaviazal k náhrade trov konania a trov
právneho zastúpenia popri žalovanej aj vedľajšieho účastníka. Podľa jeho názoru súd nesprávne
zaviazal k náhrade trov konania aj vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, keďže takýto spôsob
vyrovnania medzi účastníkmi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Vedľajší účastník žiadnym
úkonomvovecnenavýšiltrovykonania,jehovstupdokonanianijakoneovplyvniltotokonanie.Žalobcasi

ešte pred samým vstupom vedľajšieho účastníka do konania uplatnil trovy, ktoré potom súd automaticky
priznal žalobcovi aj voči vedľajšiemu účastníkovi bez toho, aby si ich tento uplatnil voči vedľajšiemuúčastníkovi. Súd vydal rozhodnutie, ktoré je nielen vecne a právne nesprávne, ale aj nenáležite
odôvodnené. Súd nesprávne právne posúdil vzťah žalovanej a vedľajšieho účastníka ako procesné
spoločenstvoúčastníkovuvedenév§91O.s.p..Rozsudokokresnéhosúduvnapadnutomvýrokužiadal

zmeniť a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania uložiť len žalovanej na účet právneho zástupcu
žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4. K odvolaniu písomné vyjadrenie podané nebolo.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP),
odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia

pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a rozsudok okresného súdu
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) O. s. p. v napadnutom výroku zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v tomto
rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ust. § 391 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu vo veci samej ostal odvolaním nedotknutý (§
367 ods. 3 CSP).
6. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ods. 2 vety prvej toho istého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 1 a ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych

noriem, rešpektuje ale procesný účinok odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal
zachovaný aj po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01. 07. 2016 účinnej
právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný

zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
8. Okresný súd v súdenej veci rozhodol a odvolanie proti rozsudku okresného súdu bolo podané ešte za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto odvolací súd podrobil kontrole správnosti rozhodnutie
okresného súdu v napadnutom výroku podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

9. V § 142 O. s. p. je upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo
veci. Úspech vo veci (v konaní) treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom ním
treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane
žalobcu znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho žalobe a vydá rozsudok v súlade s
navrhovaným petitom. Neúspech je naopak stav, keď súd žalobu zamietne. Rozhodovanie súdu podľa §

142 O. s. p. bolo založené na týchto zásadách : a/ účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (ods. 1), b/ účastníkovi, ktorý
mal vo veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť trov konania, a ak bol úspech a neúspech oboch
účastníkov aspoň približne rovnaký, rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (ods. 2), c/ účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech čiastočný, súd prizná proti druhému účastníkov

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v nepatrnej časti alebo ak záviselo rozhodnutie o výške
plnenia od znaleckého posudku alebo bolo na úvahe súdu (ods. 3).
10. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že v sporovom konaní Občiansky
súdny poriadok vychádzal prioritne zo zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej má účastník
nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie a bránenie práva vtedy, ak mal vo

veci úspech. Citovaný zákon v znení účinnom v čase, kedy boli jednotlivé úkony žalobcu i vedľajšieho
účastníka v konaní uskutočňované, priznávalo vedľajšiemu účastníkovi v zásade rovnaké práva a
povinnosti aké mal účastník konania (§ 93 ods. 4, prvá veta O. s. p. ). Preto bol vedľajší účastník oprávnený vykonávať vo svojom mene všetky
procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s

predmetom konania a úkonov, ktoré vykonáva sám účastník. Súd mu tiež samostatne doručoval
písomnosti a predvolával ho na pojednávanie. Použitím gramatického a logického výkladu ods. 4 § 93
O. s. p. bolo možné dôjsť k jednoznačnému
záveru, že ak na to boli splnené zákonné podmienky, mohol súd vedľajšiemu účastníkovi priznať právo
na náhradu trov konania, alebo mu naopak mohol uložiť povinnosť zaplatiť ich náhradu úspešnému

účastníkovi konania. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že účastník konania, na ktorého strane vedľajší
účastník nestál, vynakladal trovy konania tak voči účastníkovi konania stojacemu na druhej strane,
ako aj voči vedľajšiemu účastníkovi konania, keď platí, že pre úspech v konaní sa musí vysporiadať
jednak so skutkovými okolnosťami, dôkazmi a právnym posúdením prezentovaným oproti stojacimúčastníkom konania, ako aj s dôkazmi a argumentáciou vedľajšieho účastníka konania. Pokiaľ sa
jednalo o vedľajšieho účastníka podľa ods. 2 § 93 O. s. p. bolo však v každom prípade potrebné dôsledne rozlišovať trovy konania, ktoré vznikli za

účastivedľajšiehoúčastníkaatrovykonania,ktorévzniklipredtýmakotentodokonaniavstúpil,prípadne
po tom, ako z konania vystúpil. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že len v tomto čase vedľajší účastník
trovy konania vynaložil (teda len tieto trovy mu bolo možné nahradiť), resp. len v tomto čase vynaložil
oproti stojaci účastník konania trovy smerujúce aj voči vedľajšiemu účastníkovi konania. Zároveň bolo
tiež potrebné rozlišovať tie úkony, ktoré boli reakciou na procesné pôsobenie vedľajšieho účastníka v

konaní a tie, ktoré smerovali výlučne voči účastníkovi konania. Preto vedľajšiemu účastníkovi v zásade
nebolo možné uložiť nahradiť trovy konania, napr. za úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom, podanie návrhu na začatie konania (žaloby), za zaplatený súdny
poplatok z návrhu na začatie konania, a pod., keď vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p. sa stal vedľajším účastníkom až v priebehu konania,
t.j.potom,keďbolimenovanéúkonyprávnejslužbyužuskutočnené,čivčase,keďpoplatkovápovinnosť

už vznikla. Zároveň, nakoľko je správna argumentácia odvolateľa, že v prípade vedľajšieho účastníka
podľa § 93 ods. 2 O. s. p. nesmeruje návrh na začatie konania proti jeho osobe, takémuto vedľajšiemu
účastníkovi bolo možné uložiť len náhradu nákladov za tie úkony, ktoré účastník, na strane ktorého
vedľajší účastník nevystupoval, uskutočnil ako reakciu na pôsobenie takéhoto vedľajšieho účastníka v
konaní.

11. Okresný súd uvedené špecifiká postavenia vedľajšieho účastníka, ktorý bol subjektom konania podľa
§ 93 ods. 2 O. s. p. do 30. 06. 2016 nezohľadnil, keď nesprávne vedľajšieho účastníka spoločne a
nerozdielne so žalovanou zaviazal na náhradu žalobcom zaplateného súdneho poplatku z návrhu na
začatie konania, a to napriek skutočnosti, že s poukazom na § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov, poplatková povinnosť žalobcu vznikla samotným podaním žaloby na okresný súd, t. j.
dňa 11. 09. 2013, zatiaľ čo vedľajší účastník do predmetného konania vstúpil až dňa 23. 09. 2014 (č. l.
51 spisu). Navyše, návrh na začatie konania (žaloba) smeroval voči žalovanej a nie aj voči vedľajšiemu
účastníkovi, a teda jeho následná účasť v konaní nemala na vznik poplatkovej povinnosti žalobcu,
a teda, ani na vznik trov spojených so zaplatením súdneho poplatku žiaden vplyv. Pokiaľ okresný

súd vedľajšieho účastníka zaviazal spoločne a nerozdielne so žalovanou nahradiť žalobcovi aj trovy
právneho zastúpenia, rozhodnutie okresného súdu je v tejto časti nepreskúmateľné, nakoľko okresný
súd v rozhodnutí nevysvetlil, ako tieto úkony právnej služby žalobcu súviseli s účasťou vedľajšieho
účastníka v konaní, či tieto boli uskutočnené pred jeho vstupom do konania alebo až potom, čo vedľajší
účastník do konania vstúpil a tiež to, či tieto žalobcom uskutočnené úkony smerovali voči žalovanej i

vedľajšiemu účastníkovi alebo sa týkali len vedľajšieho účastníka (napr. námietka vstupu vedľajšieho
účastníka, reakcia na písomné podanie vedľajšieho účastníka, prípadne len žalovanej - podanie návrhu
na začatie konania).
12. Odvolací súd zároveň podotýka, že v súdenej veci nebol dôvod ukladať povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania - súdny poplatok zvlášť na účet žalobcu a trovy jeho právneho zastúpenia zvlášť na účet

jeho právneho zástupcu, nakoľko v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. platilo, že ak advokát zastupoval
účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto
trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že v ust. § 151 ods. 8 O.
s.p.bolozakotvené,ževovýrokuonáhradetrovkonaniasúdvyjadríosobitnetrovyprávnehozastúpenia
a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že

niejedôvodnérozlišovaťpriposudzovanítrovkonania-trovykonaniaspočívajúcevzaplatenomsúdnom
poplatku a trovami právneho zastúpenia strany sporu, nakoľko trovami konania sú okrem súdneho
poplatku aj trovy pozostávajúce z odmeny za zastupovanie, aj je zástupcom advokát (§ 138 ods. 1 O.
s. p., porovnaj však aj § 251 CSP platný v súčasnosti).
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom

výroku zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
v ktorom bude úlohou okresného súdu znovu rozhodnúť o náhrade trov konania, avšak vzhľadom na
zrušenie Občianskeho súdneho poriadku Civilným sporovým poriadkom (§ 473 CSP), o náhrade trov
konania okresný súd rozhodne podľa ust. § 255 a nasl. CSP a podľa ust. § 262 ods. 1, 2, CSP. V
rozhodnutí uvedie, ktoré nároky žalobcu na náhradu trov konania priznáva žalobcovi voči žalovanej, a

ktoré nároky voči pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, prípadne, ktoré voči obom.
14. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s
príslušenstvom zostal, ako odvolaním nenapadnutý, nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,

ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil
(§ 426 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok
ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva majetkové právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z.