Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/258/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315207515
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315207515.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Ľ.P. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U. Č.. XX/X, XXX XX Z. G. E., zast. JUDr. Martinom Šaffom, advokátom, AK
Kalinčiakova 2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
X, XXX XX I., zast. JUDr. Martinom Jalčom, advokátom, AK Komenského 2583/8, 066 01 Humenné, o
zaplatenie sumy 3 360,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 200,- eur s 1,5 % mesačným úrokom od 10.01.2013
do10.02.2013,s5,75%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy 1200,-eurod11.02.2013dozaplatenia,
sumu 1 200,- eur s 1,5 % mesačným úrokom od 01.02.2013 do 01.03.2013, s 5,75 % ročným úrokom z

omeškania zo sumy 1 200,- eur od 02.03.2013 do zaplatenia, sumu 960,- eur s 1,5 % mesačným úrokom
od 05.02.2013 do 28.02.2013, s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 960,- eur od 01.03.2013
do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 16.06.2015 na tunajšom súde žalobu voči žalovanému ktorou sa domáhala
vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku a zároveň domáhal na žalovanou aj zaplatenia

zmluvnej pokuty vo výške 200,- eur z každej poskytnutej pôžičky a nároku na náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, dňa 10.01.2013 p. C. J. žalovanému požičala sumu 1 200,- eur s 1,5
% mesačným úrokom na dobu do 10.02.2013 a v prípade porušenia zmluvných ustanovení sa zmluvné
strany dohodli a pokute vo výške 200,- eur. Dňa 01.02.2013 p. C. J. žalovanému požičala sumu 1 200,-
eur s 1,5 % mesačným úrokom na dobu do 01.03.2013 a v prípade porušenia zmluvných ustanovení
sa zmluvné strany dohodli a pokute vo výške 200,- eur. Dňa 05.02.2013 p. C.Á. J. žalovanému požičala
sumu 960,- eur s 1,5 % mesačným úrokom na dobu do 28.02.2013 a v prípade porušenia zmluvných

ustanovení sa zmluvné strany dohodli a pokute vo výške 200,- eur. Prevzatie sumy žalovaný vo všetkých
prípadoch potvrdil svojim podpisom na výdavkových pokladničných dokladoch. Dňa 28.05.2015 p. C.
postúpila pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu a on jej vyplatil čiastku v
plnejvýške.Žalovanýnaosobnéatelefonickévýzvynereagovalaapretosinárokuplatnilsúdnoucestou.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu a zároveň vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a písomnými dokladmi predloženými v konaní a to zmluvami o
pôžičkách, výdavkovými pokladničnými dokladmi, upomienkou zo dňa 25.05.2015, oznámením o
postúpení pohľadávky zo dňa 28.05.2015, zmluvou o postúpení pohľadávok, písomnými vyjadreniamistrán sporu, zápisnicami s výsluchov z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-274/2-VYS-HE-2015,
pripojeným vyšetrovacím spisom ČVS:ORP-462/2-VYS-HE-2015, výsluchom svedka p. C., výsluchom
strán sporu a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 10.01.2013 p. J. C. ako veriteľa a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému vo výške 1 200,- eur s dohodnutým 1,5 %
mesačným úrokom. Jednalo sa o bezúčelovú pôžičku. Peňažné prostriedky boli zapožičané na dobu
od 10.01.2013 do 10.02.2013. Žalovaný podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie sumy 1 200,- eur a

súčasne sa zaviazal túto sumu vrátiť do 10.02.2013. V zmysle Čl. V. bod 2. zmluvy, sa zmluvné strany
dohodli pre prípad porušenia ktoréhokoľvek ustanovenia zmluvy na zmluvnej pokute vo výške 200,- eur
a to aj opakovane.

Z predloženého originálu zmluvu súd zistil, že v záhlaví zmluvy je prebielená časť na ktorej sú uvedené
údaje o veriteľovi a ako veriteľ je na takto upravenej časti dokumentu uvedená: C. J., L. X, I., nar.

XX.XX.XXXX. Takisto je prebielená časť kde sa nachádza podpis veriteľa a na takto upravenej časti
dokumentu je podpísaná ako veriteľ C. J., nar. XX.XX.XXXX.

5. Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 10.01.2013, v uvedený deň boli žalovanému
vyplatené finančné prostriedky vo výške 1 200,- eur a ich prevzatie žalovaný potvrdil svojím podpisom

na tomto doklade.

Z predloženého originálu pokladničného dokladu zo dňa 10.01.2013 súd zistil, že je na ňom prebielená
časť na ktorej je uvedená organizácia ktorá poskytujúca finančné prostriedky a na takto upravenej časti
dokumentu je uvedené: C. J., L. XXXX/X,XXX XX I..

6. Dňa 01.02.2013 p. J. C. ako veriteľa a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému vo výške 1 200,- eur s dohodnutým 1,5 %
mesačným úrokom. Jednalo sa o bezúčelovú pôžičku. Peňažné prostriedky boli zapožičané na dobu
od 01.02.2013 do 01.03.2013. Žalovaný podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie sumy 1 200,- eur a

súčasne sa zaviazal túto sumu vrátiť do 01.03.2013. V zmysle Čl. V. bod 2. zmluvy, sa zmluvné strany
dohodli pre prípad porušenia ktoréhokoľvek ustanovenia zmluvy na zmluvnej pokute vo výške 200,- eur
a to aj opakovane.

Z predloženého originálu zmluvu súd zistil, že v záhlaví zmluvy je prebielená časť na ktorej sú uvedené

údaje o veriteľovi a ako veriteľ je na takto upravenej časti dokumentu uvedená: C. J., L. X, I., nar.
XX.XX.XXXX. Takisto je prebielená časť kde sa nachádza podpis veriteľa a na takto upravenej časti
dokumentu je podpísaná ako veriteľ C. J., nar. XX.XX.XXXX.

7. Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 01.02.2013, v uvedený deň boli žalovanému

vyplatené finančné prostriedky vo výške 1 200,- eur a ich prevzatie žalovaný potvrdil svojím podpisom
na tomto doklade.

Z predloženého originálu pokladničného dokladu zo dňa 01.02.2013 súd zistil, že je na ňom prebielená
časť na ktorej je uvedená organizácia ktorá poskytujúca finančné prostriedky a na takto upravenej časti

dokumentu je uvedené: C. J., L. XXXX/X,XXX XX I..

8. Dňa 05.02.2013 p. J. C. ako veriteľa a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému vo výške 960,- eur s dohodnutým 1,5 %
mesačným úrokom. Jednalo sa o bezúčelovú pôžičku. Peňažné prostriedky boli zapožičané na dobu od

05.02.2013 do 28.02.2013. Žalovaný podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie sumy 960,- eur a súčasne
sa zaviazal túto sumu vrátiť do 01.03.2013. V zmysle Čl. V. bod 2. zmluvy, sa zmluvné strany dohodli
pre prípad porušenia ktoréhokoľvek ustanovenia zmluvy na zmluvnej pokute vo výške 200,- eur a to aj
opakovane.

9. Z predloženého originálu zmluvu súd zistil, že v záhlaví zmluvy je prebielená časť na ktorej sú uvedené
údaje o veriteľovi a ako veriteľ je na takto upravenej časti dokumentu uvedená: C. J., L. X, I., nar.
XX.XX.XXXX. Takisto je prebielená časť kde sa nachádza podpis veriteľa a na takto upravenej časti
dokumentu je podpísaná ako veriteľ C. J., nar. XX.XX.XXXX.10. Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 05.02.2013, v uvedený deň boli žalovanému
vyplatené finančné prostriedky vo výške 960,- eur a ich prevzatie žalovaný potvrdil svojím podpisom na

tomto doklade.

Z predloženého originálu pokladničného dokladu zo dňa 05.02.2013 súd zistil, že je na ňom prebielená
časť na ktorej je uvedená organizácia ktorá poskytujúca finančné prostriedky a na takto upravenej časti
dokumentu je uvedené: C. J., L. XXXX/X,XXX XX I..

11. Medzi pôvodným veriteľom J. C. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 28.05.2015
uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok na žalobcu
zo zmlúv uzatvorených medzi postupcom a žalovaným a to zo dňa 10.01.2013 vo výške 1 200,- eur s
prísl, zo dňa 01.02.2013 o výške 1 200,- eur s prísl. a zo dňa 05.02.2013 vo výške 960,- eur s prísl.

Pôvodný veriteľ: J. C., písomným oznámením zo dňa 28.05.2015 žalovanému oznámila postúpenie
pohľadávky v celkovej výške 3 360,- eur s príl. Na žalobcu. Toto oznámenie žalovaný prevzal dňa
09.6.2015.

12. Podľa predloženého výdavkového dokladu zo dňa 28.05.2015 vystaveného žalobcom, žalovaný v

uvedený deň v prospech J. C., L. X, I., vyplatil sumu 3 360,- eur - vyplatenie pôžičiek za p. M. V..

13. Žalovaný v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:ORP-274/2-VYS-HE-2015 bol vypočutý ako svedok a
vo svojej výpovedi dňa 09.07.2015, ktorá bola vykonaná ešte pred doručením žaloby v tejto právnej veci,
okrem iného uviedol, začiatkom roku 2013 oslovil p. C. za účelom poskytnutia pôžičky, nakoľko súrne

potreboval finančné prostriedky. Požičal si cca 2 800,- eur a to na základe zmlúv, ktoré riadne podpísal.
Uviedol, že od zmluvami nedisponuje, nakoľko mu ich p. C. nedala a podľa neho neboli ani vyhotovené
v dvoch vyhotoveniach, ale iba v jednom, ktoré si p. C. nechala. Na týchto zmluvách bola uvedená ako
výsledná suma už suma s úrokom. Dohodli sa aj na splácaní pôžičiek sumou 600,- eur mesačne. So
splácaním začal v apríli 2013a splácal až do marca 2014, teda presne 12 mesiacov. Peniaze dal p. C. do

ruky a nemal žiaden doklad o zaplatení. Po zaplatení 3 600,- eur mu p. C. povedala, že platil iba úroky.
Preto aj ďalej pôžičky splácal. Po roku ho prešla trpezlivosť a splácať prestal. Tiež uviedla, že má zato,
že finančné prostriedky mu p. C. požičala ako súkromná osoba. V konaní bola vypočutá aj p. C., ktorá
vo svojej svedeckej výpovedi dňa 09.07.2015 uviedla, že sumu 3 360,- eur požičala žalovanému ako
súkromná osoba a nie živnostník. V zmysle zmlúv žalovanému vyplatila sumu 2 x 1200,- eur a sumu

960,- eur. Tieto finančné prostriedky aj žalovanému reálne vyplatila. Každú zmluvu o pôžičke podpísal aj
žalovaný, zmluvy boli v dvoch výtlačkoch a jeden výtlačok odovzdala žalovanému. Žalovaný dohodnuté
termíny splatenia pôžičiek nedodržal a viackrát ho aj urgovala. Keďže je peniaze nevrátil rozhodla sa
pohľadávku odpredať a postúpila ju na p. R..

14. Voči p. C. bolo vedené aj trestné konanie pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a
obchodnej evidencie a bola ako svedok vypočutá v konaní ČVS:ORP-462/2-VYS-HE-2015. Vo svojej
výpovedi dňa 05.08.2016 uviedla, že niekedy ju o pôžičku žiadali aj známi, priatelia. Išlo väčšinou o
malé pôžičky, ktoré boli súkromného charakteru a nepadali do rámca jej podnikateľskej činnosti Ako
príklad súkromnej pôžičky uviedla pôžičku pre p. M. V. vo výške 3 000,- eur, ktorú neskôr odpredala

p. R.. V tomto konaní bol ako svedok vypočutý aj žalovaný a to dňa 10.06.2016, teda už počas tohto
prebiehajúceho súdneho konania a vo svojej výpovedi uviedol, že najprv si od p. C. požičiaval menšie
sumy, keď nestačil splácať leasing na auto, oslovil p. C. za účelom požičania vyšších súm. Spísali tri
zmluvy, ale mala mu peniaze podpísať cez záložňu, riadne na zmluvu. Vtedy si požičal sumu 1 000,-
eur, pričom na zmluve bola uvedená suma 1 200,- eur, sumu 800,- eur, pričom na zmluve bola uvedená

suma 960,- eur. Všetky tri zmluvy boli vyhotovené pod hlavičkou záložne a takto ich podpísal. Každá
zmluva bola vyhotovená v jednom exemplári, ktorý si ponechala p. C.. Pôžičky jej splácala, pričom ona
mu žiaden doklad o postupnom splácaní nevystavila, ale sumy zapisovala do zošita. Žalovanému bola
položená aj otázka ohľadom úhrad, ktoré boli zapísané v zošite p. C. a to za obdobie február 26/1 a do
3/12, pričom pri týchto úhradách bolo uvedené jeho meno, a žalovaný uviedol, že sa k úhradám nevie

vyjadriť. P. C. mala prehľad o úhradách a ona si ich značila.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.08.2015 uviedol, že si od p. C. v troch častiach požičal
spolu sumu 2 800,- eur. Išlo o sumy 1 000,- eur, 1 000,- eur a 800,- eur. Pani C. mu vtedy povedala,že do zmluvy musí uviesť sumy navýšené o úrok. Dohodli sa na mesačnej splátke vo výške 600,- eur.
Zmluvy vtedy neobdŕžal, dohodli sa, že mu ich odovzdá neskôr. V mesiaci apríl 2013 až marec 2014
pravidelne p. C. v hotovosti splácal 600,- eur. Ona mu tvrdila, že stále spláca iba úroky. Potvrdenie o

platbe mu stále odmietla dať. Keďže vrátená suma prevyšovala poskytnutú sumu, odmietol ďalej platiť.
V máji obdŕžal zásielku od p. C., kde mu oznámila dlžné sumy a následne aj postúpenie pohľadávky na
tretiu osobu. Je toho názoru, že p. C. ho celý čas uvádzala do omylu. Keďže považoval dlžnú sumu za
zaplatenú, podal na p. C. trestné oznámenie, p. C. mu odmietala vystaviť potvrdenia a aj zmluvy. Mal
možnosť v trestnom konaní vidieť predmetné zmluvy, má za to, že sa s nimi dodatočne manipulovalo,

či už ide o ich záhlavie, dátumy a sumy na zmluvách.

16. V písomných vyjadreniach zo dňa 14.12.2015 a zo dňa 13.09.2016 žalovaný uviedol, že proti
pôvodnému veriteľovi p. C. podal trestné oznámenie, kde bol vypočutý ako svedok a bola vypočutá
aj p. C.. Tá vo svojej výpovedi uviedla, že od roku 2009 ako živnostníčka podniká pod obchodným
menom J. C. s prevádzkovaním záložne a asi pred rokom začala v súvislosti s poskytovaním pôžičiek

pracovať pre spol. Profi Credit. Jemu však pôžičky mala poskytnúť ako súkromná osoba, pričom na
zmluve nebol uvedený žiadny úrok, len sa údajne dohodli, koľko jej dá navyše. Zároveň p. C. uviedla, že
má živnosť. Poukázal, že pokiaľ sa jedná o prebielené časti zmlúv, tak uviedla, že mala k dispozícii len
tlačivá, ktoré boli na firmu, neskôr po údajnej dohode s ním ich mala prebieliť a zmeniť na svoje meno
ako fyzickú osobu. Všetky spomínané zmluvy mala natlačené a opečiatkované firemnou pečiatkou.

Podľa jeho názoru je zrejmé, že mu pôvodná veriteľka poskytla pôžičky na základe typovej zmluvy
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a z jeho strany suma nebola prijatá na podnikanie či
obchodnú činnosť. Poľa judikatúry súdov, pri úmysle obísť inštitút spotrebiteľského úveru, je potrebné
spotrebiteľovi garantovať ochranu. Zmluva, ktorá neodporuje výslovnému zneniu zákona, ale svojimi
dôsledkami smeruje k výsledku odporujúcemu zákonu, je absolútne neplatná pre obchádzanie zákona.

Za obchádzanie zákona je potrebné považovať aj také konanie, ak je k podpisu predložená taká zmluva,
ktorá neobsahuje podstatné náležitosti vzťahujúce sa k jej predmetu. Ktoré sú do zmluvy dopísané až
ex post, teda potom, ako tento zmluvu podpíše. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 6Co/5942014.

Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že zmluvy o pôžičke by mali podliehať právnej úprave zmlúv
o spotrebiteľských úveroch a v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. tieto zmluvy spĺňajú charakter
štandardných spotrebiteľských zmlúv. Zmluvy uzatvorené s p. Karasovou podľa neho účelovo
obchádzajú uvedený zákon a preto navrhol, aby ich súd v zmysle § 39 OZ vyhodnotil ako absolútne
neplatné právne úkony pre obchádzanie zákona a pre rozpor s dobrými mravmi, pričom súčasne tieto

zmluvy nespĺňajú podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle uvedeného zákona a
preto nemožno konštatovať, že zastretý právny úkon je platný v zmysle § 41a OZ. Poukázal na obdobný
právny názor vyslovený v rozhodnutí Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15C/98/2011. Vzhľadom na
uvedené v zmysle § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo k je zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Navrhol posúdiť právny vzťah medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľský a
prihliadnuť na premlčanie práva na zaplatenie dlžnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu
absolútnej neplatnosti zmlúv o pôžičkách.

V ďalšom uviedol, že predmetná vec sa týka sporu zo zmlúv spotrebiteľských podľa zákona č. 258/2001
Z.z. a jedná sa o spotrebiteľské zmluvy aj podľa § 52 a nasl. OZ. Právna predchodkyňa žalobcu mala
dlhodobo poskytovať úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a v jeho prípade
neboli poskytnuté finančné prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Jedná sa o typové
zmluvy, ktoré pôvodná veriteľka používala v prevádzke svojej záložne na poskytovanie peňazí klientom

záložne. Zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané. On voči žalobcovi nemá žiaden dlh a ako
dlžník z predmetných zmlúv o pôžičke právnej predchodkyni žalobcu pôžičku splatil a vrátil vyššiu sumu
než si požičal. Listinnými dôkazmi o splatení súm nedisponuje.

17. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení dňa 04.05.2016 uviedol, že on nakoľko pri uzatváraní zmlúv

nebol, nemôže ich posúdiť. Nestotožňuje sa s tým, že žalovaný časti pôžičiek vyplácal, ale nemá o tom
doklad. Je to podľa neho nelogické. Pokiaľ sa jedná o rozpor zmlúv s dobrými mravmi, tak poukázal,
že keď žalovaný peniaze fyzicky prebral, tak či to vtedy bolo v súlade s dobrými mravmi. Poukázal na
to, že nakoľko aj on dlhé roky pracuje vo finančnej sfére, vie aké spôsoby dlžníci volia, aby sa vyhlivráteniu peňazí. Jemu p. C. postúpila pohľadávku z dôvodu, že ju nemohla vymôcť od žalovaného. Dňa
28.05.2015 je vyplatil finančné prostriedky a ona mu pohľadávku postúpila.

18. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že bol zo strany pôvodnej veriteľky a to J. C. oslovený za tým
účelom, aby jej pomohol vyriešiť jednu vec, nakoľko požičala finančné prostriedky určitej osobe a tieto
finančné prostriedky jej neboli vrátené s tým, že on na základe jej návrhu, že či by danú pohľadávku
neodkúpil, s týmto jej návrhom súhlasil, pričom pri týchto ich rokovaniach alebo jednaniach mu pôvodná
veriteľka J. C. uviedla, že sa jedná o finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté inej osobe ňou ako

fyzickou osobou, peniaze neposkytla cez záložňu, a to z toho dôvodu, že dotyčná osoba nevlastnila
žiaden majetok a preto ako predmet zálohy do záložne nemohla vložiť žiadnu majetkovú hodnotu. Po
postúpenípohľadávkyosobnežalovanéhonekontaktoval,podalnávrhnasúdzaúčelomvymoženiatejto
dlžnejsumy.SpaniC.sadohodol,uzatvorilizmluvuopostúpenípohľadávkystým,žejejvyplatilfinančné
prostriedky a tým vlastne bola podľa jeho názoru vec v tomto štádiu konania ukončená. Pokiaľ sa jedná
o J. C. uviedol, že J. C. je jeho bývalou pracovníčkou, pokiaľ ho požiadala o túto pomoc, nemal dôvod jej

neveriť ani ohľadom toho, že finančné prostriedky zo strany žalovaného jej neboli uhradené. Všimol si
pri predložení zmlúv o pôžičke, že určité údaje sú na týchto zmluvách prebielitkované, opýtal sa na to
pôvodnej veriteľky a tá mu uviedla, že pôvodne chcela finančné prostriedky poskytnúť prostredníctvom
záložne, ale nakoľko zistila, že sa jedná o osobu, ktorá nemôže ako predmet zálohy vložiť žiaden
majetok, tak nakoniec tieto finančné prostriedky dotyčnej osobe poskytla iba ako fyzickej osobe a preto z

uvedeného dôvodu aj údaje na zmluve opravila. U pôvodnej veriteľky sa aj dotazoval, či nejaké finančné
prostriedky boli zo strany žalovaného uhradené pred postúpením pohľadávky a ona mu povedala, že nie.

19. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o kriminalizáciu pôvodnej veriteľky tak to,
že podal na ňu trestné oznámenie, to bolo už iba jeho východisko z krajnej núdze, nakoľko podľa jeho

názoru pôžičky, ktoré mu boli poskytnuté zo strany pôvodnej veriteľky, splatil a tá ho nútila stále viac a
viac hradiť mu finančné prostriedky. Pokiaľ sa jedná o samotnú zmluvu o pôžičke tak na tejto zmluve
ako ju on podpisoval bola uvedená pečiatka a iniciály záložne, v ktorej je pôvodná veriteľka konateľkou
s tým, že takisto aj pečiatka bola pri podpise za túto záložňu. Tieto pečiatky alebo údaje týkajúce sa
záložne boli aj na výdavkových pokladničných dokladoch, kde následne aj na týchto dokladoch boli tieto

skutočností vybielitkované a bola tam následne uvedená iba pôvodná veriteľka ako fyzická osoba. Podľa
jeho názoru tieto údaje boli až po začatí trestného konania na týchto dokladoch prebielitkované a to
z toho dôvodu, že medzi ním a pôvodnou veriteľkou nedošlo k dohode ohľadom celkovej výšky dlhu a
ohľadom vyporiadania týchto pôžičiek. Aj v trestnom konaní, ktoré bolo vedené poukázal, že pokiaľ sa
jedná o evidenciu pôžičiek a ich splácanie, jediná evidencia bola v písomnom zošite pôvodnej veriteľky,

žiadne iné údaje v jej účtovníctve neboli ani zaznamenávané. Potvrdenie o úhradách od pôvodnej
veriteľky nežiadal, v tom čase ho to ani nenapadlo. Bolo to stále v takej iba ústnej rovine s tým, že
pôvodná veriteľka mu stále tvrdila, že mu v tej dobe nemôže vydať potvrdenie, pretože ho nemá, resp. jej
v tom bránili iné okolností s tým, že on na takejto báze fungoval až do času, keď podľa neho sa stal stav
neúnosný a keď už potom následne finančné prostriedky prestal uhrádzať a podal na pôvodnú veriteľku

aj trestné oznámenie. Ďalej uviedol, že pri prvej pôžičke mu bolo poskytnutých 1 000,- eur s tým, že v
zmluve o pôžičke bola uvedená suma 1 200,- eur, takisto pri druhej pôžičke totožne mu boli poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 1 000,- eur, v zmluve je uvedená suma 1 200,- eur a pri tretej pôžičke mu
boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 800,- eur a v zmluve je uvedená suma 960,- eur. Kedy tieto
údaje boli do zmlúv vpísané si nepamätá. Podľa jeho vedomia úroky medzi ním a pôvodnou veriteľkou

neboli dohodnuté a nemali byť predmetom ani zmluvy. Podľa jeho názoru tieto úroky boli súčasťou
istiny a nemali byť uplatňované osobitne. Je si vedomý iba toho, že mal vrátiť iba tú sumu, ktorá bola
vpísaná do tejto zmluvy, čiže konkrétne sumu 1 200,- eur, 1 200,- eur, 960,- eur bez ďalšieho
príslušenstva ohľadom toho a k tomu, či si bol v čase podpisovania zmlúv vedomí toho, že obsahujú aj
záväzok zaplatiť úrok 1,5 % mesačne uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť. Poskytnuté pôžičky pôvodnej

veriteľke splácal v mesiacoch február 2013 až november 2013 s tým, že ich platil buď v predajni tak ako
uviedol vo svojom vyjadrení, resp. v jeho kancelárii bývalého zamestnávateľa na úrade práce alebo to
bolo na mieste parkoviska pred úradom práce s tým, že pokiaľ sa jedná o finančné prostriedky alebo
sumu, ktorú vyplácal, tak to bolo 600,- eur, teraz si už nepamätá, či presne 600,- eur dával alebo dával
viackrát po 200,- eur, resp. 400,- plus 200,- eur, podľa jeho vedomia ku koncu splácania už poskytoval

pôvodnej veriteľke aj vyššie sumy, a to 1 000,-, 1 100,- eur a to za tým účelom, že chcel mať celú veci
vysporiadanú. Celkovo zaplatil sumu 7 200,- eur. Evidenciu o úhradách si on sám neviedol, pôvodná
veriteľka si zaplatené sumy zapisovala do osobitného denníka.20. Svedkyňa J. C. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovaným sa spoznala v čase, keď si otvorila
živnosť. Od toho času boli v pravidelnom kontakte, nakoľko mu niekoľkokrát požičiavala menšie finančné
prostriedky s tým, že išlo o pôžičku medzi osobami známymi, následne však sa dopočula, že má

finančné problémy a preto keď za ňou prišiel s požiadavkou o poskytnutie pôžičky vo väčšej výške,
tak v tomto prípade už s ním aj uzatvorila písomnú zmluvu. Žalovaný nemal ako predmet zálohu čo
vložiť, tak preto zmluvu o poskytnutí pôžičku prepísala zo svojej živnosti na fyzickú osobu. Zmluvy v časti
údajov o veriteľovi boli prebielitkované v čase ich podpísania a v takejto forme tieto zmluvy aj žalovaný
podpísal. Zmluvy boli vypracované v 2 vyhotoveniach, tieto zmluvy aj žalovaný podpísal s tým, že jedno

vyhotovenie mu po podpise zmluvy o pôžičke aj odovzdala. Nevie, čo s tými zmluvami žalovaný urobil,
on má stále naponáhlo, podľa jej názoru mu išlo iba o to, aby získal finančné prostriedky. So žalovaným
sa snažila aj mimosúdne dohodnúť, avšak na jej návrhy žalovaný nepristúpil. Výsledkom daného bolo
iba to, že proti nej boli vedené trestné konania. Žalovaný povedal, že jej urobí zo života peklo, čo podľa
jej názoru sa mu aj darí po obdobie posledných dvoch rokov s tým, že nakoľko sa jej nepodarilo peniaze
od žalovaného zabezpečiť, následne túto pohľadávku voči nemu odpredala žalobcovi s tým, že sa jedná

o osobu, u ktorej predtým pracovala a to za tým účelom, aby nepremeškala lehotu na vymoženie danej
sumy. Pokiaľ sa jedná o samotné zmluvy a o to, že niektoré údaje boli do nich vpísané ručne uviedla, so
žalovaným sa dojednali o obsahu, tak ako sa nachádza v zmluve, čiže presne to tam bola špecifikované.
Dohodli so žalovaným aj na úrokoch uvedených v zmluve, boli predmetom ich jednania pred samotným
podpísaním zmluvy, teda žalovaný o nich bol uzrozumený. Žalovaný jej od roku 2013 nevyplatil žiadne

finančné prostriedky. Ďalej uviedla, že v súčasnosti pracuje pre spoločnosť Profi Credit a tam jej bol
žalovaný ako klient pridelený, pričom s ním boli podpísané 4 zmluvy, ktoré už 3 mesiace nespláca s tým,
že zo strany jej nadriadených jej bolo dané, že s týmto klientom už ani zmluvy nemajú byť do budúcna
uzatvárané. Ohľadom úhrad zo strany žalovaného si neviedla žiadny súkromný zošit. Ohľadom pôžičiek
poskytovaných fyzickým osobám viedla súkromné záznamy, tieto denníky predložila v trestnom konaní,

ale v týchto denníkoch sa nenachádzali žiadne záznamy, ktoré by sa týkali pôžičiek, ktoré boli poskytnuté
žalovanému. Pokiaľ sa jedná o denníky predložené v trestnom konaní a ohľadom záznamov o úhradách
žalovaného uviedla, že o ide finančné prostriedky, ktoré naozaj boli poskytnuté žalovanému, tieto však
boliposkytnutévrokoch2010až2012,nejednásaopôžičky,ktorésúpredmetomtohtokonania,nakoľko
v roku 2013 už pôžičky vo veľkom neposkytovala. Jednalo sa o ojedinelý prípad. Trestné konanie ktoré

boli voči nej vedené pre trestný čin skresľovania údajov v hospodárskej evidencii bolo skončené a to
zastavené z toho dôvodu, že neoblo preukázané, že z jej strany došlo k trestnému činu.

21. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané
a je nesporné, že žalovanému boli finančné prostriedky reálne poskytnuté, pričom bola spornou iba

výška poskytnutých finančných prostriedkov, pričom v tomto ohľade zo strany žalovaného dané jeho
tvrdenie nebolo preukázané, takisto v súdnom konaní podľa názoru právneho zástupcu žalobcu nebolo
preukázané, že by zo strany žalovaného boli finančné prostriedky aj vyplatené. Pokiaľ sa jedná o
neplatnosť namietanú zo strany žalovaného ohľadom uzatvorených zmlúv uviedol, že tieto zmluvy sú
platné. Pokiaľ žalovaný v súdnom konaní predložil rozhodnutia iných súdov, poukazuje na to, že sa jedná

o esenciálne úplne odlišné prípady, pričom sa jedná o prípady, kde zmluvy nemali zákonné náležitosti, a
preto boli vyhlásené za neplatné. Takisto poukazuje na to, že došlo aj k zmene zákona o spotrebiteľských
úveroch, jedná sa o zákon č. 129/2010, pričom v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľskú pôžičku.

22. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalovaný s podanou žalobou nesúhlasí.

Poukázal na to, že všetky tri zmluvy, ktoré boli predložené v tomto konaní, sú neplatné podľa jeho
názoru, a to pre nedostatok formy, obsahu a pre obchádzanie zákona. Jedná sa o formulárové zmluvy.
Niektoré údaje do týchto zmlúv boli vpísané až následne, takisto bola zmenená osoba veriteľa, ktorá
mala tieto pôžičky poskytnúť a to zo záložne na fyzickú osobu veriteľa s tým, že podľa jeho názoru by na
daný právny vzťah bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia zákona 129/2010 o spotrebiteľských

úveroch,nakoľkovdanomprípadesajednáozmluvu,ktorápodliehadanémurežimu.Tátozmluvapodľa
jeho názoru obsahuje aj akt neprijateľných podmienok, ktoré spôsobujú jej neplatnosť. Jedná sa podľa
jeho názoru o zastretý právny úkon, ktorým malo byť zastreté uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Podľa jeho názoru zo strany žalovaného chýbal aj dostatok prejavu vôle, aby uzatvoril danú
zmluvu s pôvodným veriteľom ako s fyzickou osobou a preto vzhľadom na uvedené všetky tieto

skutočností, naďalej trvá na tom, že zmluvy o pôžičke sú neplatné, a preto v prípade, ak takéto zmluvy
sú neplatné by vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené žiadal,
aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.23. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka ) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 490 zákona Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne

a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 121 ods. 3, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a

náklady spojené s jej uplatnením.

24. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia

26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

28. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom - p. C. a žalovaným

boli v roku 2013 uzatvorené písomnou formou tri zmluvy o pôžičke, predmetom ktorých bolo poskytnutie
finančných prostriedkov v celkovej výške 3 360,- eur žalovanému. V predmetných zmluvách bolo ako
príslušenstvo dojednaný nárok na úrok vo výške 1,5 % mesačne z poskytnutej pôžičky. Jednalo sa o
krátkodobé pôžičky splatné do jedného mesiaca.

29. Obrana žalovaného v konaní bola založená na viacerých skutkových tvrdeniach a v prvom rade
namietal, že posudzované zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými. Súd preto za podstatnú považoval
najprv zodpovedať otázku, či obrana žalovaného v tomto smere je dôvodná, teda či predmetné
uzatvorené zmluvy o pôžičkách sú, resp. nie sú aj zmluvami spotrebiteľskými a či zo strany pôvodného
veriteľa boli uzatvorené v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti, resp. pôžičky boli ním poskytnuté

ako súkromnom, fyzickou osobou.

30. Súd konštatuje, že zmluva o pôžičke, v prípade ak pôžičku poskytuje osoba v rámci predmetu
podnikania a poskytuje ju fyzickej osobe na iný účel ako je obchodná alebo podnikateľská činnosť, je tátozmluva zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia zmlúv o
pôžičke medzi p. C. a žalovaným. Zrejme len nedopatrením žalovaný vo svojich vyjadreniach vychádzal

zo zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý však v roku 2013 už nebol platný a ani účinný.

31. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase

uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

32. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

33. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že zmluvy o pôžičkách, v zmysle ktorých si žalobca
uplatnil nárok v tomto konaní, nie sú zmluvami spotrebiteľskými. Zo strany pôvodného veriteľa p. C. boli
pôžičky poskytnuté ako fyzickou osobou a nie živnostníkom v rámci predmetu podnikateľskej činnosti.
Daná skutočnosť bola preukázaná nie len svedeckou výpoveďou p. C. v tomto konaní, ale dané tvrdil

aj sám žalovaný. V trestnom konaní vedenom proti p. C. pre trestný čin podvodu, ktoré bolo vedené
z dôvodu podania trestného oznámenia zo strany žalovaného, sám žalovaný vo svojej výpovedi ako
svedok uviedol, že má za to, že p. C. mu požičala finančné prostriedky ako súkromná osoba. Zápisnicu z
výsluchu svedka zo dňa 09.07.2015 v konaní predložil žalovaný. V tomto trestnom konaní bola vypočutá
aj p. C. ako svedok a vo svojej výpovedi potvrdila, že finančné prostriedky žalovanému požičala ako

súkromná osoba, nie ako živnostník (zápisnica z výsluchu zo dňa 09.07.2015). Žalovaný svedeckú
výpoveď podal v čase, keď mu ešte nebola doručená žaloba ohľadom nároku uplatneného v tomto
súdnom konaní. Uvedené trestné konanie bolo zastavené a to z dôvodu preukázania, že p. C. svojím
konaním nenaplnila znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu.

Voči p. C. bolo vedené aj ďalšie trestné konanie pre prečin skresľovania údajov hospodárskej a
obchodnej evidencie, pričom p. C. aj v tomto konaní tvrdila, že žalovanému poskytla pôžičky ako
súkromná osoba. Ako svedok bol aj v tomto trestnom konaní vypočutý žalovaný, pričom vypovedal už v
čase, kedy mu bolo známe, že sa voči nemu vedie súdne konanie o zaplatenie súm poskytnutých titulompôžičiek a vo svoje výpovedi v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami už uvádzal, že pôžičky mu mala p.
C. poskytnúť prostredníctvom záložne a nie ako súkromná osoba. Súd vzhľadom na rozpornosť tvrdení
žalovaného a na dobu, kedy z jeho strany došlo k tejto zmenu, preto tvrdenia žalovaného ohľadom

potreby aplikácie spotrebiteľského práva na jeho ochranu vyhodnotil iba ako jeho obranu v konaní, ktorú
považoval za nedôvodnú.

Pokiaľ sa jedná o predložené rozhodnutia súdov zo strany žalovaného na potvrdenie ním uvádzaných
skutočností o spotrebiteľskom právnom vzťahu, jedná sa o rozhodnutia týkajúce sa na strane žalobcov

právnických osôb v postavení dodávateľov v rámci ich podnikateľskej činnosti, teda rozhodnutia
neaplikovateľné a irelevantné pre danú prejednávanú vec, nakoľko je možné na ne prihliadať iba v
prípade ochrany spotrebiteľa a súd ako vyššie uviedol nemal za preukázané, žeby žalovaný bol v
postavení spotrebiteľa a pôvodný veriteľ v postavení právnickej osoby dodávateľa. Súd sa preto nimi
bližšie nezaoberal.

34. V rámci svojej obrany žalovaný ďalej namietal neplatnosť uzatvorených zmlúv a to pre obchádzanie
zákona a pre ich rozpor s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Žalovaný dôvodil, že zmluvy o pôžičke účelovo obchádzajú zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úverom, nemajú podstatné náležitosti v zmysle uvedeného zákona a preto nemožno podľa neho
konštatovať, že zastretý právny úkon je platný.

V tomto smere mal súd za preukázané, že zmluvy o pôžičkách žalovaný podpísal slobodne, vážne.
Nepodpísal ich pod nátlakom a ani žiadnou hrozbou. Sám pôvodného veriteľa kontaktoval za účelom
ich uzatvorenia. Tiež nebolo preukázané, žeby bol zo strany pôvodného veriteľa uvedený do omylu,
resp. žeby využil jeho omyl a za tým účelom s ním predmetné zmluvy o pôžičkách uzatvoril. Na základe
zmlúv boli žalovanému finančné prostriedky aj vyplatené, žalovaný síce rozporoval výšku vyplatených

súm, ale na preukázanie ním tvrdených skutočností súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Naopak
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mu boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 3 360,- eur.
Svedčia o tom predložené výdavkové pokladničné doklady, ktoré sú opatrené podpisom žalovaného
a tiež danú skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdila aj p. C.. Žalovaným namietané skutočnosti boli aj
predmetom trestného konania vedeného proti pôvodnému veriteľovi pre trestný čin podvodu, pričom

objektívna stránka daného trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na
cudzom majetku škodu a nebolo preukázané, aby sa pôvodný veriteľ takéhoto konania voči žalovanému
dopustil. Sám žalovaný v trestných konania potvrdil, že zmluvy nepodpísal pod nátlakom.

Predmetom vyšetrovania boli aj namietané skutočnosti ohľadom prebielenia niektorých častí zmlúv o
pôžičkách a výdavkových dokladov, pričom ani v tomto smere nebolo preukázané obchádzanie zákona
zo strany pôvodného veriteľa. Žalovaný tvrdil, že mu neboli predložené zmluvy v takomto znení ako
boli doložené v súdnom konaní, že niektoré časti boli do nich vpísané až po ich podpise, že ich nikdy
nemal k dispozícii. Tieto tvrdenia však nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Svedeckou výpoveďou p. C. mal

súd naopak za preukázané, že na zmluvách boli vykonané úpravy v rozsahu ako to uviedol žalovaný,
avšak tieto boli vykonané so súhlasom žalovaného a priamo pred ním, a až v takejto forme boli následne
žalovaným zmluvy aj podpísané, pričom z týchto zmlúv boli potom žalovanému finančné prostriedky aj
vyplatené. Sám žalovaný v trestnom konaní uviedol, že určité údaje boli do zmlúv vpisované pôvodným
veriteľom a to pred ich podpisom a to na základe ich vzájomnej dohody. Konkrétne uviedol aj sumy,

ktoré boli p. C. ručne do zmlúv vpísané. Doslovne uviedol, že na týchto zmluvách bola uvedená ako
výsledná suma už suma s úrokom. Teda týmito tvrdeniami sám vyvrátil to, žeby niektoré ustanovenia
do uzatvorených zmlúv boli vpísané až po ich podpise a bez jeho vedomosti. Tvrdenia žalovaného o
opaku súd považuje iba za obranu v konaní.

Pokiaľ sa jedná o rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/594/2014, na ktorý v tomto smere
žalovaný poukázal, tak predmetom sporu bolo určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z dôvodu rozporu
predložených dvoch originálov zmlúv, ktorých znenia neboli totožné a bolo preukázané, že jeden originál
zmluvy v neprospech spotrebiteľa bol po jej podpísaní doplnený o to o predmet zmluvy, kde v jednomvyhotovení úplne absentoval údaj o výške pôžičky, výške splátok. Existovali teda dve vyhotovenia
rovnakej zmluvy s rozdielnym obsahom. Súd preto konštatoval, že vyhotovenie zmluvy bez podstatných
údajov o výške pôžičky a ďalších, možno považovať za neplatný právny úkon pre jeho nezrozumiteľnosť

a neurčitosť. V tomto spore sa však o takýto prípad nejedná.

35. Neobstojí ani obrana žalovaného ohľadom toho, že zmluva o pôžičke je zastretý právny úkon, ktorým
malo byť zastreté uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd vzťah medzi pôvodným veriteľom
a žalovaným nevyhodnotil ako spotrebiteľský právny vzťah, pričom bolo preukázané, že žalovaný si bol

vedomý toho, že podpísané zmluvy sú zmluvami o pôžičkách, nemal o tom žiadne pochybnosti. Úmysel
takouto formou zastrieť iný právny úkon súd nemal za preukázaný.

Žalovaný svoju obranu oprel aj o rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15C/98/2011, pričom
súd je toho názoru, že v zmysle vysloveného právneho názoru tunajší súd nemôže posudzovať aj
nárok uplatnený v tomto konaní. V uvedenom konaní bolo preukázané, že navrhovateľ - veriteľ mal v

predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek z vlastných finančných prostriedkov a
takto dočasne poskytol tieto finančné prostriedky odporcovi - fyzickej osobe teda spotrebiteľovi. Išlo
jednoznačne o spotrebiteľský zmluvný vzťah, na ktorý bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o pôžičke uzavretá účastníkmi podľa § 657 a
nasl. Občianskeho zákonníka dňa 26.3.2008 účelovo obchádzala zákon č. 258/2001 Z.z., súd ju preto

vyhodnotil v zmysle § 39 OZ ako absolútne neplatný právny úkon pre obchádzanie zákona a pre rozpor
s dobrými mravmi. Táto zmluva bola uzavretá tak, že v nej boli zakotvené viaceré povinnosti dlžníka
zodpovedajúceustanoveniamzmluvyospotrebiteľskomúvere,pričomtietopodmienkypresahujúrámec
pôžičky uzatváranej podľa § 657 OZ, nehovoriac o tom, že 120 % úrok z pôžičky ročne je dohodnutý v
rozpore s dobrými mravmi. Táto zmluva o pôžičke napriek tomu nespĺňa podstatné náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z., (nebola ani podpísaná navrhovateľom), preto
nebolo možné konštatovať, že zastretý právny úkon je platný v zmysle § 41a OZ, navyše keď účastníci
priamo v zmluve uviedli, že nemajú vôľu uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č.
258/2001 Z.z.

36. V ďalšom žalovaný namietal, že nakoľko považuje zmluvy o pôžičke za neplatné, žalobcovi
vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a vzhľadom na dobu poskytnutia finančných
prostriedkov, preto vzniesol aj námietku premlčania.

Súd však dospel k záveru, že zmluvy o pôžičkách uzatvorené medzi pôvodným veriteľom a žalovaným

sú platné a teda na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Finančné prostriedky boli
žalovanému vyplatené dňa 10.01.2013 vo výške 1 200,- eur s lehotou splatnosti do 10.02.2013, dňa
01.02.2013 vo výške 1 200,- eur s lehotou splatnosti do 01.03.2013, dňa 05.02.2013 vo výške 960,- eur
s lehotou splatnosti do 28.02.2013.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V danej právnej veci žaloba bola podaná dňa 16.06.2015, v prípade najskôr splatnej pôžičky vo výške
1 200,- eur premlčacia doba začala plynúť dňom 11.02.2013 a uplynula by dňom 11.02.2016. Je preto
zrejmé, že nárok zo strany žalobcu bol uplatnený včas, počas plynutia premlčacej doby a preto námietka

premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná.

37. Žalovaný sa v konaní bránil aj tým, že pohľadávka neexistuje a to z dôvodu jej úhrady ešte
pôvodnému veriteľovi, pričom z jeho strany na preukázanie týchto tvrdení súdu neboli predložené
žiadne dôkazy. Pôvodný veriteľ - p. C., vo svojej výpovedi poprela čo i len čiastočnú úhradu žalovanej

sumy v jej prospech titulom poskytnutých pôžičiek žalovanému. Práve pre nezaplatenie pôžičiek aj
pohľadávku voči žalovanému postúpila. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany žalovaného po
postúpení pohľadávky mu neboli uhradené žiadne finančné prostriedky. Žalovaný pritom sám uviedol, žena preukázanie svojho tvrdenia nemôže predložiť žiaden dôkaz, nakoľko písomné potvrdenia ohľadom
úhrad mu neboli vystavované a on takéto potvrdenia ani nežiadal.

38. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre
nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov

neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola
nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.

39. Zo strany žalovaného nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom ním tvrdených skutočností.

40. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3 360,- eur je dôvodný a
preukázaný, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Nakoľko sa žalovaný s plnením
peňažného záväzku dostal do omeškania a to dňom nasledujúcim po uplynutí dohodnutej doby na
splatenie jednotlivých pôžičiek, súd žalovaného z jednotlivých dlžných súm zaviazal aj na zaplatenie

úroku z omeškania v zákonnej výške 5,75 % ročne tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

41. Ďalším uplatneným nárokom žalobcu v konaní bol nárok na zaplatenie úroku vo výške 1,5 %
mesačne z jednotlivých dlžných súm. Súd mal v tomto smere za preukázané, že medzi pôvodným
veriteľom a žalovaným ako príslušenstvo poskytnutých pôžičiek bol dohodnutý aj nárok na úroky vo

výške 1,5 % mesačne zo sumu 1 200,- eur od 10.01.2013 do 10.02.2013, zo sumy 1 200,- eur
od 01.02.2013 do 01.03.2013, zo sumu 960,- eur 05.02.2013 do 28.02.2013. Aj v tejto časti bola
pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu a súd preto považoval žalobu za dôvodnú aj pokiaľ
sa jedná o uplatnený nárok na úroky a žalovaného zaviazal na ich zaplatenie.

42. Posledným uplatneným nárokom v konaní bol nárok na zaplatenie zmluvných pokút dohodnutých vo
výške 200,- eur pri každej jednej pôžičke a súd v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú. Súd nemal
za preukázané, žeby táto pohľadávka voči žalovanému bola predmetom postúpenia v zmysle zmluvy
zo dňa 28.05.2015. Jedná sa o osobitný nárok pôvodného veriteľa dojednaný so žalovaným pre prípad
porušenia dohodnutých podmienok. Súd preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu zamietol iba pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty, teda v nepatrnej časti a preto žalobkyni priznal v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.