Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 20C/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215426
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7712215426.4

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ul. Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., ul. Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskejrepubliky,ul.Župnénám.13,Bratislava,vkonaníonáhradumajetkovejškodyanemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Michalovcenatomzáklade,žesúdožiadostinaudeleniepoverenianavykonanieexekúcienerozhodolv
zákonom stanovenej lehote, pričom v exekučnom konaní je povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti.

2. Uviedol, že žalobca v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt (veriteľ

zo Zmluvy o úvere č. 900300293) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom
podľa § 38 a nasl. Zák. č. 233/1995 Z.z. „Exekučný poriadok“ zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu, ktorú oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho z citovanej zmluvy dlžníkom : M. A., G.. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 8190/2012. Súdny exekútor v
snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne predložil návrh žalobcu

na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu
Michalovce a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Exekučný súd, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom
prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou
a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom stanovenej lehote. Poukázal pritom na

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a tiež platného od 1.6.2010 do
31.5.2011,zktorýchvyplýva,ževexekučnomkonaníježalovanápovinnosťexekučnéhosúdurozhodnúť
ožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedo15dníoddoručeniatakejto
žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

4. Uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná 1) nevykazovala prvky nadmernej

právnej zložitosti a 2) nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu ( tak návrh na vykonanieexekúcieakoajžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciespĺňalivšetkymateriálneaformálne
náležitosti predpokladané zákonom ), rozhodol o žiadosti až dňa 17.8.2012 a to rozhodnutím o poverení,
ku ktorému došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 95 dní ). Tvrdil, že v

danom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Ako dôkaz označil súdny spis Okresného súdu Michalovce založený pre exekučné konanie vedené
medzi oprávneným : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava,
811 09 a povinným : M. A., G.. X.X.XXXX, pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením

záväzku povinného vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 900300293 ( registrácia súdneho exekútora
EX 8190/2012 ). Poukázal tiež na skutočnosť, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného
titulu, ani rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie, pretože žalobca generálne inicioval exekučného
konanie formou spísania zápisnice spísanej u zvoleného súdneho exekútora. Preto nemôže objektívne
predložiť súdu ani návrh na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum jeho doručenia
súdu, pretože návrh na vykonanie exekúcie doručoval súdnemu exekútorovi s poukazom na § 36 ods.

2 veta prvá Exekučného poriadku.

5. V predmetnom prípade tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúciepristúpilažpoveľmidlhejdobe.Uvedenánečinnosťsúduniejeničímospravedlniteľná,pretože

počas špecifikovaného obdobie nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je
základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ( napr. rozhodnutia
Ústavného súdu SR, sp.zn. I.ÚS 41/02, III.ÚS 117/02, I.ÚS 13/05 ).

6. Žalobca si preto z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

A. Poškodenému vznikla majetková škoda v celkovej výške 1.121,64 EUR predstavujúca náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v

občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o
úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhania istiny a príslušenstva zo strany
exekučného súdu,

B. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie

porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej
lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je preto

podľa názoru poškodeného dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.

7. Všeobecný súd pri realizácií základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy SR a podľa
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku

jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy ( Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 120/2010 z 12.mája 2010). Reálne uplatnenie
základnéhoprávanasúdnuochranupredpokladá,žeúčastníkovisasúdnaochranaposkytnevzákonom
predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom
rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Potreba

náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu.

8. Navrhovateľ si preto uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 224,33 EUR, t.j.

20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ( hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou ).9. Predmetná vec sp.zn. 20C/147/2012 bola uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.10.2012 spojená
na spoločné konanie s vecou vedenou pod sp.zn. 20C/131/2012. Uznesením sp.zn. 20C/131/2012 zo
dňa 7.2.2014 bola z konania rozpojená, keďže bolo dodatočne zistené, že na spojenie sa s uvedenou

vecou nehodí.

10. Sudca vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie dňa 28.2.2017 sa žalobca ani žalovaný
nedostavili, avšak svoju neúčasť písomne ospravedlnili, pričom právny zástupca žalobcu trval na žalobe
a žiadal jej vyhovieť, žalovaná strana žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť s poukazom aj na

právoplatné iné rozsudky tunajšieho súdu.

11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. 22Er/423/2012, u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého vedeného pod číslom Ex 8190/12, týkajúceho sa : oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát proti
povinnému M. A., G.. X.X.XXXX, G. Z. XXX, o vymoženie 330,00 EUR istiny s príslušenstvom zistil, že

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predložená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, pod spisovou
zn.: SR 06032/11 spolu so zápisnicou spísanou súdnym exekútorom zo dňa 14.5.2012 bola súdu
doručená19.7.2012,očomsvedčíprezenčnápečiatkasúdunauvedenejžiadosti.Kzamietnutiužiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predložených podkladov došlo zo strany
konajúceho súdu uznesením č. 22Er/423/2012-11 dňa 3.8.2012.

12. Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( platného ku dňu podania žiadosti exekútorom ),

exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14.Podľa§3ods.1,2zák.č.514/2003Z.z.ďalejlenzákonštát zodpovedázapodmienokustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

15. Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na
náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom
konania, konané malo byť.

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

17. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránenýchzáujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

18. Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

19. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodunazdravíaleboškoduspôsobenúrozhodnutímpodľa§7a8.Lehotaneplyniepočaspredbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

20. Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z. dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

21. Žalobca nepreukázal v danej veci splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu

škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. pred súdom, a to predbežné prerokovanie nároku príslušným
orgánom. Žalobca v návrhu uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku. Do spisu však nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej uplatnil a kedy a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva
spravodlivosti SR. Súd nevidí akceptovateľný dôvod nato, prečo by doručenie žiadosti o predbežné

prerokovanie návrhu mal dokazovať súd alebo žalovaná. Nejde o listinný dôkaz, ku ktorému nemá
žalobca prístup alebo ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu,
sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania. Z tohto dôvodu nemôže
prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania. Ďalej súd v tomto konaní zistil,
že skutkové tvrdenia žalobcu o nevydaní poverenia resp. rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia

v zákonom stanovenej lehote, čo má byť aj dôvodom nároku na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z. z., sa nezakladajú na pravde.

22. V danej veci sa žalobca domáhal nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia,
vydania poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote. Pri tomto nároku je potrebné

splnenie niekoľkých kumulatívnych podmienok 1/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
na príslušnom orgáne, 2/ vydanie nezákonného rozhodnutia a vznik škody, 3/ príčinná súvislosť
medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, 4/ zrušenie alebo zmena nezákonného
rozhodnutia príslušným orgánom, 5/ podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého sa
mala nezákonnosť týkať. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, ak chýba čo i len jedna

podmienka, nie je možné nárok na náhradu škody priznať. Ako je vyššie uvedené žalobca nepreukázal,
že nárok predbežne prerokoval so žalovanou. Ďalšou podmienkou pri uplatnení nároku na náhradu
škody z nezákonného rozhodnutia je preukázanie zrušenia nezákonného rozhodnutia. Z exekučného
spisu tunajšieho súdu, ktorý je pripojený ku konaniu nevyplýva, aby vydané poverenie na vykonanie
exekúcie bolo zrušené. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia odôvodňuje tým, že súd nevydal poverenie na

vykonanieexekúcievzákonomstanovenejlehote. Súdvtomtokonanípretoposudzujenárokžalobcuna
náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a iba v intenciách tohto zákona o nároku žalobcu rozhoduje.
Z uvedeného dôvodu je návrh žalobcu nedôvodný a v rozpore so zákonom č. 514/2003 Z. z., keďže
prevedeným dokazovaním bolo zistené, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade
Exekučným poriadkom.

23. Súd zdôrazňuje, že v prípade vydaného uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a
to v zákonom stanovenej lehote, nemôže ísť o nesprávny úradný postup, pretože výsledkom postupu
súdu bolo vydanie rozhodnutia, v tomto prípade poverenia na vykonanie exekúcie a to v zákonomstanovenej lehote, t.j. do 14 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na súd. Nesprávnosť postupu,
ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, žalobca odôvodňoval prieťahmi v konaní, tieto však v tejto veci
neboli vôbec preukázané. Nárok žalobcu na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na

uplatnenie tohto nároku podľa zák. č. 514/2003 Z. z., preto nie je daný samotný základ nároku žalobcu.
Súd sa z uvedeného dôvodu nezaoberal ani správnosťou vyčíslenia náhrady škody, či nemajetkovej
ujmy, ktorú žalobca v tomto konaní požadoval.

24. Na základe zistených skutočností tak žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich náhradu
nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu náhrada trov
konania nepatrí a úspešnej žalovanej žiadna vzniknutá náhrada trov konania zo spisu nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.