Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 27, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202876
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3814202876.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: Z. M., nar.

XX.X.XXXX, bytom M., N. XXX/X, zastúpený JUDr. Emíliou Haberovou, advokátkou so sídlom v
Michalovciach, Fialková 3593/5, proti žalovaným: 1. Z. V., nar. XX.X.XXXX, bytom P., A. V. XXX/X a 2.
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, o náhradu škody za
sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Štát má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 17.2.2014 žalobca žiadal, aby súd uložil pôvodne žalovanému
Ing. Václavovi Blahovcovi a spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.025 eur spolu s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania od
18.1. 2014 do zaplatenia z titulu náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu
trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 9.4.2010 došlo na miestnej komunikácii v Prievidzi k
dopravnej nehode, v dôsledku ktorej došlo k vážnemu poškodeniu zdravia žalobcu a to k zlomenine

IV. bedrového stavca, zlomenie vnútorného členku vpravo, k zlomeniu VII. rebra vpravo, pomliaždenie
pravých pľúc, pomliaždeniu a odreninu pravej strane tváre, pomliaždeniu a odreniny ľavého oka, ktoré
ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života tri mesiace. Rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn.
3T/23/2011 zo dňa 10.3. 2011 bol žalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h) Trestného zákonu a
odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody. Náhrada škody na bolestnom bola vyporiadaná
mimosúdne dohodou. Ťažká ujma na zdraví, ktorú žalobca utrpel pri predmetnej dopravnej nehode však

zanechala na zdraví žalobcu trvalé následky - sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, spočívajúce
v poúrazovom obmedzení hybnosti chrbta ľahkého stupňa podľa položky č. 304a a trvalej poúrazovej
poruchy krvného a lymfatického obehu pravej dolnej končatiny, podľa položky č. 427 zákona č. 437/2004
Z.z.. Poškodenie zdravia žalobcu vyhodnotil na základe opakovaných kontrolných vyšetrení lekár
traumatologického oddelenia nemocnice s poliklinikou v Trebišove, MUDr. Hrdlík ako trvalé poškodenie
zdravia - sťaženie jeho spoločenského uplatnenia ako bezprostrednú príčinu dopravnej nehody zo dňa
9.4.2010, písomným posudkom vyhotoveným podľa § 7 a 8 zákona č. 437/2004 Z.z.. Z predloženého

hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) žalobcu je zrejmé, že škoda za
SSU, náhrady ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka,
pri zachovaní dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
zodpovedá podľa sadzieb uvedených v prílohe č. 1 (časť II. a IV.) zákona č. 437/2004 Z.z. v platnomznení žalovaní nasledovne: položka 304a poúrazové obmedzenie hybnosti chrbta ľahkého stupňa 100
bodov, položka č. 427 trvalé poúrazové poruchy krvného a lym. obehu PDK 150 bodov, spolu 250 bodov,
čo v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S2873-OL2013 zo dňa 4.4.2013 o ustanovení

výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie za rok 2013 zodpovedá
sume 16,10 eur za jeden bod, t.j. spolu 16,10 eur x 250 bodov = 4.025 eur. Žalobca v prílohe listu
zo dňa 9.1.2014 zaslal žalovanému návrh dohody o vyporiadanie náhrady za SSU. Poštovú zásielku
doručovanú dňa 17.1.2014 žalovaný neprevzal, a táto bola právnej zástupkyni žalobcu vrátená dňa
6.2.2014 ako nedoručená.

2. Uznesením č. k. 12C/27/2014-91 zo dňa 17.2.2016 pripustil súd zmenu žalobného návrhu, jeho
rozšírenie v tomto znení: „Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 8.372 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.025
eur od 18.01.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 4.347
eur od 02.10.2015 do zaplatenia, a ďalej uhradiť trovy právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku“.

3. Pôvodne žalovaný v 1.rade, Ing. Václav Blahovec, žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietnuť, pretože sa necítil byť zodpovedný za škodu, ktorá bola v dôsledku dopravnej nehody
žalobcovi spôsobená.
4. V priebehu konania pôvodne žalovaný v 1. rade, Ing. Václav Blahovec, zomrel, pričom z dedičského
konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 18D/21/2014 súd zistil, že univerzálnym právnym

nástupcom po Ing. Václavovi Blahovcovi, v predmetnej veci stala jeho manželka, Ľudmila Blahovcová,
ktorá na základe osvedčenia o dedičstve č. k. 18D/21/2014-69 zo dňa 13.10.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.10.2014, zdedila ako jediný dedič po pôvodne žalovanom Ing. Blahovcovi
dedičstvo v čistej hodnote 2.895,50 eur. V zmysle v tom čase platného ustanovenia § 107 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, súd bez ďalšieho po právoplatnom skončení dedičského konania

pokračoval v konaní s namiesto pôvodne žalovaným v 1.rade, Ing. Blahovcom, s jeho právnou
nástupkyňou, Ľudmilou Blahovcovou, ktorá žiadala takisto žalobu voči nej v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že je toho názoru, že jej manžel - pôvodne žalovaný v tomto
konaní, nenesie zodpovednosť za škodu, ktorá pri dopravnej nehode žalobcovi vznikla. V priebehu
konania vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu v konaní uplatnenom.

5. Žalovaný v 2.rade žiadal žalobný návrh z dôvodu premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť.
6. V priebehu konania, po podanej žalobe došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa
01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),ktorý
okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). V prechodných

ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Procesne
postupoval súd od 1.7. 2016 už podľa nových procesných ustanovení CSP.
7. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu, svedka P. M., oboznámením

s lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (č.l. 6), listom právnej
zástupkyne žalobcu adresovaným pôvodne žalovanému zo dňa 9.1.2014 (č.l. 7), návrhom dohody o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (č.l. 8), písomnými podaniami žalovaného v 2.rade (č.l.
12, 86, 121), písomným podaním pôvodne žalovaného Ing. Blahovca (č.l. 14, 16), písomnými podaniami
právnej zástupkyne žalobcu (č.l. 17, 25, 123), časťou zdravotnej dokumentácie žalobcu (č.l. 33-48),

znaleckým posudkom MUDr. Dušana Porubca č. 26/2015 (č.l. 71), písomným podaním žalovanej v
1.rade (č.l. 88, 136), znaleckým posudkom MUDr. Petra Gémeša č. 17/2016 (č.l. 117), potvrdením MUDr.
Hrdlíka (č.l. 124), potvrdením MUDr. Porubca (č.l. 125), písomným podaním MUDr. Gémeša (č.l. 134),
a obsahom pripojených spisov OS Prievidza sp. zn. 3T/23/2011 a 18D/21/2014, mal súd zistený tento
skutkový stav veci:

8. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 3T/23/2011-175 zo dňa 10.3.2011 súd schválil dohodu
o vine a treste uzavretú dňa 3.2.2011 medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Prievidza a obvineným
Ing. Václavom Blahovcom, podľa ktorej je Ing. Blahovec vinný, že dňa 9.4.2010 viedol po miestnej
komunikácii v Prievidzi osobné motorové vozidlo značky Suzuki SX4, evidenčné číslo PD XXXDG, kde
v kilometri 177,5 nerešpektoval prikázaný smer jazdy a nedal prednosť v jazde osobnému motorovému

vozidlu idúcemu po hlavnej ceste I. triedy č. 50 v smere od Handlovej do Novák, okres Prievidza, značky
Škoda 105 L, evidenčné číslo TV XXXBB, ktoré viedol ako vodič Z. M., čím porušil ustanovenie § 20 ods.
1 zákona č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, následkom čoho došlo medzi nimi k
dopravnej nehode, pri ktorej Z. M. utrpel zranenia, zlomeninu IV. bedrového stavca, zlomenie vnútornéhočlenku vpravo, zlomenie VII. rebra vpravo, pomliaždenie pravých pľúc, pomliaždenie a odreninu pravej
strane tváre, pomliaždenie a odreniny ľavého oka, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života 3
mesiace, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania -

porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. h) Trestného zákona,
za čo bol odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku
poškodeného Ľubomíra Kramlu súd odkázal s náhradou škody na občianske súdne konanie. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2011.

9. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o SSU, ktoré vyhotovil dňa 9.1.2013 MUDr. Rudolf Hrdlík, mal
súd zistený začiatok liečenia žalobcu dňa 9.4.2010 a ukončenie liečenia 1.1.2011, z toho v ústavnej
starostlivosti od 9.4.2010 do 28.4.2010, pri pracovnej neschopnosti žalobcu od 9.4.2010 do 1.1.2011.
Vyššie uvedený lekár obodoval SSU u žalobcu podľa položky č. 304a - poúrazové obmedzenie hybnosti
chrbtice ľahšieho stupňa 100 bodmi a podľa položky č. 427 - trvalé poúrazové poruchy krvného a lym.
obehu pravej dolnej končatiny 150 bodmi. Spolu bolo obodované SSU u žalobcu na 250 bodov.

10. Listom zo dňa 9.1.2014 navrhla právna zástupkyňa žalobcu pôvodne žalovanému Ing. Blahovcovi
uzavretie dohody o náhrade za SSU, na ktorý list pôvodne žalovaný v 1. rade nereagoval.
11. Žalovaný v 2. rade v priebehu celého konania tvrdil, že dňa 12.4.2010 im bola predmetná
poistná udalosť oznámená Ing. Václavom Blahovcom v zastúpení jeho manželky a zaregistrovaná
pod číslom PU 1080112051. Následne dňa 3.5.2010 im bola predmetná poistná udalosť telefonicky

oznámená aj samotným žalobcom. Z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ktoré je poistené v ich spoločnosti poistnou zmluvou č. 801836840, žalobcovi
zaplatili náhradu škody na motorovom vozidle vo výške 250,18 eur, sumu ktorú uhradili 10.5.2010 a
za odťah poškodeného motorového vozidla dňa 23.6.2010 zaplatili žalobcovi sumu 520 eur. Žalobca
sa žalobným návrhom domáha zaplatenia SSU podľa posudku zo dňa 9.1.2013, vystaveného MUDr.

Hrdlíkom a potvrdeného primárom MUDr. Porubcom na 250 bodov, čo vo finančnom vyjadrení žalobcu
predstavuje sumu 4.025 eur. Odškodnenie SSU si žalobca uplatnil u žalovaného v 2. rade až listom zo
dňa 12.1.2014 aj napriek tomu, že bol sústavne žalovaným v 2. rade vyzývaný k uplatneniu si škody na
zdraví (list zo dňa 5.5. 2010, 22.8. 2011 a 15.3. 2012). Nárok žalobcu považujú za premlčaný podľa §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začiatok jej plynutia

je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: 1. Kedy sa poškodený dozvie o škode. Z
lekárskehoposudkuohodnocujúcehoSSUzodňa9.1.2013vyplýva,želiečenieboloužalobcuukončené
dňa1.1.2011azprávoplatnéhorozsudkuOkresnéhosúduPrievidzazodňa10.3.2011sp.zn.3T23/2011
vyplýva, že zranenia obmedzovali žalobcu v obvyklom spôsobe života 3 mesiace. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo/37/2000 publikované

pod číslom 68/2003 Jo., podľa ktorého ,,za deň zistenia bolesti a SSU nemožno bez ďalšieho považovať
deň ukončenia PN poškodeného ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih ustálenia
zdravotného stavu poškodeného“. Vzhľadom na uvedené majú za to, že žalobca zistil výšku škody
SSU okamihom ustálenia zdravotného stavu, ktorý bol ustálený najneskôr dňom 1.1.2011, kedy bolo
liečenie u žalobcu ukončené. 2. Kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. V

tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo/871/2002, z ktorého je
zrejmé, že znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamžiku, kedy získal informáciu, na ktorej
základe si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Sú toho názoru, že žalobca
mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá už bezprostredne po dopravnej nehode, pretože osobu
škodcu presne označil v hlásení poistnej udalosti dňa 3.5.2010 aj 9.6.2010. Majú teda za to, že nárok

žalobcu sa premlčal v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a preto žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.
12. Písomným podaním zo dňa 9.4.2014 právna zástupkyňa žalobcu nesúhlasila s tvrdením právnej
zástupkyne žalovaného v 2. rade, a síce, že nárok žalobcu v konaní uplatnený je premlčaný. Uviedla,
že u škôd na zdraví platí len subjektívna premlčacia lehota upravená v § 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.Zdravotnéproblémyžalobcubezprostrednesúvisiacesdopravnounehodou,pretrvávaliajpo
tejto nehode a žalobca sa priebežne podroboval ďalším zdravotným vyšetreniam a ambulantnej liečbe a
jeho zdravotný stav vykazujúci trvalé poškodenie jeho zdravia ako trvalé následky dopravnej nehody zo
dňa9.4.2010,bolustálenýažkudňuvyhotoveniasťaženiajehospoločenskéhouplatneniaposudzujúcim
lekárom a teda subjektívna premlčacia lehota žalobcu na uplatnenie jeho nároku na náhradu za SSU

začalaplynúťprvýmdňomnasledujúcimpodniustáleniajehozdravotnéhostavudopravnounehodou,t.j.
dňa 10.1.2013, keď sa žalobca dozvedel o škode zodpovedajúcej trvalému a nezvratnému poškodeniu
jeho zdravia. Žalobca až do definitívneho ustálenia jeho zdravotného stavu posudzujúcim lekárom
nemohol predpokladať, že jeho zdravotné ťažkosti bezprostredne súviseli a súvisia a sú dôsledkomdopravnej nehody, za ktorú zodpovedá žalovaný v 1. rade odsudzujúcim rozsudkom. Až následnými
lekárskymi vyšetreniami boli zistené, že zdravotný stav žalobcu je nezvratný a vykazuje bezprostredné
následky dopravnej nehody.

13. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu z č.l. 33-48 mal súd zistené, že žalobca bol opakovane
v dôsledku dopravnej nehody liečený na traumatologickej a chirurgickej ambulancii a takisto na
oddelení úrazovej chirurgie. V roku 2010 išlo spolu o 12 návštev lekára, v roku 2011 išlo spolu len
o dve návštevy chirurgickej a traumatologickej ambulancie dňa 21. a 27.1. 2011 a následne bol
ošetrený na traumatologickej ambulancii až dňa 8.11.2013 a 11.11.2013 a potom ešte dňa 29.5.2014.

Hospitalizovaný bol jedenkrát, v období od 15.4.2010 do 28.4.2010, na oddelení úrazovej chirurgie.
14. Z výpovede žalobcu na pojednávaní, mal súd zistené, že za celú dobu nebol účastníkom dopravnej
nehody, ktorú by zavinil. Dopravná nehoda z 9.4.2010 mu zmenila život a obrátila ho na ruby. Musel
opustiť všetky športové aktivity, ktorým sa venoval. Išlo o turistiku, bol náruživým hubárom. V roku
2005 kúpil rodinný dom so záhradou, prácam v záhrade a aj údržbe domu sa však môže venovať len
obmedzene. Býva väčšinou sám, pretože jeho priateľka, s ktorou udržiava vzťah asi tri roky, pracuje na

turnusy. Bol nútený prísť na pojednávanie autom, a to z dôvodu, že autobusom by sa nemohol riadne
dostaviť pre vzdialenosť a dostupnosť hromadnej dopravy v mieste jeho bydliska. Pokiaľ riadi auto po
ceste a vidí vedľajšiu cestu z pravej strany, okamžite vedie auto do stredu cesty. Je od r. 2010 na
výsluhovom dôchodku. Najviac sa cíti obmedzený v tom, že už sa nemôže venovať domu a záhrade tak,
ako bolo tomu predtým. V minulosti záhradu kompletne obhospodáril. Sadil rôzne plodiny, ako zeleninu

a zemiaky. Do úrazu všetko zvládal. V súčasnej dobe chová zvieratá a to zajace, ktorých má 15, dve
sliepky a tri kozy. Po skončení liečenia skúšal ísť na turistiku, v súčasnosti do lesa vôbec nechodí. Bežné
domáce práce zvládne. Má vodičský preukaz skupiny D, môže riadiť i autobus, vlastní osobné motorové
vozidlo značky Ford Mondeo. Fajčí od roku 1980, s dýchaním a ani s cievami problémy nemá. Pred
dopravnou nehodou žiadne zásahy do svojho osobného motorového vozidla nerobil. Akurát „došteloval“

ručnú brzdu. Pociťuje ostrú pichavú bolesť v členku a to v tom polámanom. Psychológa ani neurológa
nenavštevuje. Po tom, ako ho v roku 2010 prepustili z hospitalizácie, chodil na pravidelné vyšetrenia k
lekárovi tak, ako mu to určil jeho ošetrujúci lekár alebo lekár, ktorý bol na traumatologickej ambulancii.
Išlo o problémy s krížami a pravej nohy. Tú mal zlomenú v členku, práve to mu robí najväčšie problémy,
kvôli tomu sa musel všetkého vzdať, ako športovej tak aj spoločenskej činnosti, záľub, ktoré mal, s

odstupom času je to stále horšie a horšie, nemôže si dovoliť ísť na huby, bol vášnivý zberateľ húb, je
rádioamatér, chodil vysielať na kopce, teraz už nemôže, musel obmedziť svoju činnosť na vlastnom
hospodárstve, nakoľko má bolesti v nohe a hlavne po nociach, kedy nemôže spať a keď aj plače. Je
pravda, že najviac vyšetrení mal v roku 2010, pokiaľ ide o ďalšie obdobie, osobitne rok 2012, je pravda,
ževroku2012uodbornéholekáranebol,bollenuošetrujúceholekára.Poroku2010sa tozčastiuneho

ustálilo, keď mu noha opuchla, zafáčoval si ju, „dával si na nohu staré babské recepty“, napr. lopúchové
listy, šupy zo zemiakov, cibuľu, kapustné listy......., pričom mu to svojím spôsobom pomáhalo.......nie s
každou ,,prkotinou“ chcel obťažovať lekára. Je pravda, že potom, ako absolvoval návštevu chirurgickej
ambulancie27.1.2011,ulekárabollensporadicky,liečilsaviacmenejsám.Po27.1.2011lekáranemusel
vyhľadať, potom, ako použil svoj liek, opuch zmizol, necítil potrebu ísť s tým k lekárovi. Stalo sa mu

aj to, že robil na záhrade, noha mu z toho dôvodu napuchla, pálila ho, pripisoval to reakcii organizmu,
že bol poštípaný hmyzom, že ten opuch je z toho. V roku 2011 a nasledujúce obdobie mal problémy,
keď mal došľapnúť na nohu. Koncom roku 2010 mu dali korzet, tento mal asi jeden rok, potom už
korzet nepoužíval. Od roku 2011 okrem opuchov, ktoré sa u neho objavili, nemal žiadne iné zdravotné
problémy.

15. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí. Úraz, ktorý utrpel
žalobca, jej manžela dlho trápil. Uviedla tiež, že má pochybnosti, či za škodu žalobcovi jej manžel vôbec
zodpovedá. Navyše uviedla, že tento bol poistený.
16. Právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade na pojednávaní k veci uviedla, že predmetom konania je
odškodnenieSSUatozákladnéodškodneniezlekárskehoposudkuzodňa9.1.2013.Trvajúnanámietke

premlčania s tým, že v predmetnej veci je potrebné zistiť, kedy bol zdravotný stav žalobcu ustálený
natoľko, aby mohlo byť obodované jeho SSU. U žalobcu bolo liečenie ukončené už 1.1.2011, čo vyplýva
z trestného spisu. Pokiaľ ide o samotné bodové hodnotenie, poukázala na to, že položka č. 304a je
hodnotená len ako poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa, pričom lekár túto položku
ohodnotil 100 bodmi hoci bodové rozpätie pri nej je od 100 do 190 bodov. Teda lekár nevyužil maximálne

bodové hodnotenie stanovené pre túto položku. Poukázala tiež na to, že v súlade s ust. § 10 ods. 4
Zákona č. 437/2004 Z.z., SSU môže lekár zvýšiť primerane až na dvojnásobok, čo lekárom takisto
využité nebolo. Obodovanie SSU 250 bodmi nie je medzi stranami sporu sporné. Poukázala tiež na to,že žiadna dohoda o mimosúdne vyriešenie sporu žalobcom im predložená nebola, pričom v zmysle § 6
ods. 1 citovaného zákona, takúto dohodu môže uzavrieť poskytovateľ a poškodený.
17. Z výpovede svedka Ing. Pavla Kušnírika bolo zistené, že je kamarát žalobcu, jeho sused, s ktorým

sa len príležitostne navštevujú. Uviedol, že život žalobcu sa po úraze zmenil, dovtedy žalobca pomáhal
pri rôznych prácach v obci, išlo o ručné práce, napr. kosenie, v neskoršom období už s ním na tieto práce
v obci počítať nemohli, zvykol sa sťažovať, že nemôže spávať, videl u neho opuchnuté ruky. V januári
2011, keď nastúpil ako zástupca starostu v obce, zdravotný stav žalobcu bol taký, že nedokázal urobiť
v podstate už nič. Nevládal po fyzickej stránke.

18. V znaleckom posudku č. 26/2015, súdom ustanovený znalec, MUDr. Dušan Porubec, znalec z
odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, uviedol, že k ustáleniu zdravotného
stavu žalobcu v súvislosti s poškodením jeho zdravia pri dopravnej nehode dňa 9.4.2010 došlo od
1.1.2014, pričom hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu je vo výške 520 bodov,
za poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice - ľahké podľa položky č. 304a vo výške 100 bodov, za
obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu vpravo stredne ťažké podľa položky č. 410b vo výške 120

bodov a za obmedzenie pronácie a supinácie nohy vpravo podľa položky č. 412b vo výške 40 bodov.
Znalec u každej z týchto diagnóz zvýšil SSU o dvojnásobok, čiže pri položke č. 304a na 200 bodov,
pri položke č. 410b na 240 bodov, a pri položke č. 412b na 80 bodov. V posudku okrem iného uviedol,
že žalobca dňa 9.4.2010 utrpel ako účastník dopravnej nehody zlomeninu tela IV. driekového stavca,
zlomeninu vnútorného členku vpravo, pomliaždenie pravej strany hrudníka s pomliaždením pľúc a

zlomeninou VII. rebra vpravo a pomliaždenie hlavy s odreninami tváre. Zlomenina tela stavca L IV
a zlomenina vnútorného členka boli liečené konzervatívne. Liečba prebehla štandardne do jedného
roka vo fyzickom šetrení bez komplikácii až na pretrvávajúce opuchy pravého členku. Postupne začal
zvyšovať fyzické zaťaženie organizmu chôdzou, domácimi prácami okolo domu a na záhrade. Ako
bývalý vojak z povolania bol zvyknutý na pravidelný pohyb, športoval, venoval sa pešej turistike,

poľnohospodárskym prácam v záhrade, pracoval na traktore a obrábacích strojoch. Snažil sa počas
3 rokov k postupnému návratu k týmto činnostiam ale jeho zdravotný stav mu to nedovolil. Pociťoval
hlavne bolesti v drieku pri otrasoch, a v pravom členku pri zvýšenej fyzickej námahe. V súčasnosti
zotrváva prevažne v domácom kľudovom režime bez zvýšenej fyzickej námahy. Na žiadosť žalobcu mal
vypracované hodnotenie SSU MUDr. Hrdlíkom dňa 9.1.2013, kedy ešte pretrvával opuch pravého členka

a nebolo možné posúdiť jeho definitívne funkčné obmedzenia. Tieto opuchy mäkkých tkanív vznikali po
záťaži a prejavovali sa do konca roku 2013.
19. Žalovaný v 2. rade vyššie uvedený posudok MUDr. Porubca spochybnil, uviedol, že znalec za deň
ustálenia zdravotného stavu žalobcu stanovil dátum 1.1.2014 bez akýchkoľvek odborných medicínskych
záverov a postupov, ktoré ho viedli k stanoveniu práve tohto dátumu. V rozpore s týmto záverom na

strane 3 znaleckého posudku uviedol, že liečba prebehla štandardne do jedného roka vo fyzickom
šetrení bez komplikácii až na pretrvávajúce opuchy pravého členka. Následne znalec poukazuje na
neprimerané fyzické zaťaženie organizmu žalobcom samotným (čo evokuje predĺženie liečby v dôsledku
nedodržania fyzického šetrenia samotným žalobcom). Znalec stanovil dátum ustálenia zdravotného
stavu na deň 1.1.2014 v príkrom rozpore s lekárskym posudkom ohodnocujúcim SSU zo dňa 9.1.2013,

kde je skonštatovaný začiatok liečenia žalobcu dňa 9.4.2010 a ukončenie liečenia dňa 1.1.2011,
začiatok pracovnej neschopnosti 9.4.2010 a ukončenie pracovnej neschopnosti dňa 1.1.2011. Podľa §
8 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného
možno považovať za ustálený, ak ide o SSU, spravidla až po uplynutí jedného roku od poškodenia
na zdraví. Znalec pri potvrdení posudku zo dňa 9.1.2013 pravdepodobne postupoval v rozpore s

citovaným ustanovením zákona č. 437/2004 Z.z., pokiaľ v znaleckom posudku tvrdil, že zdravotný stav
žalobcu v tom čase nebol ustálený. Znalec vo svojom posudku vykonal hodnotenie SSU nad rámec
zadanej úlohy stanovenej súdom so 100%-ným navýšením bodového hodnotenia, hoci dňa 9.1.2013
pri potvrdzovaní lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. Hrdlíkom toto navýšenie nenavrhol a
považoval za správne bodové hodnotenie v rozsahu 250 bodov. Z vyššie uvedených dôvodov vzniesli

pochybnosti o nezaujatosti a objektívnom prístupe znalca vzhľadom aj k tomu, že žalobca bol v čase od
15.4. 2010 do 28.4. 2010 hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie NsP Trebišov, kde ustanovený
znalec pôsobil ako primár oddelenia a zároveň znalec potvrdzoval posudok o SSU, ktorý je namietaný
v tomto konaní. Namietala nestrannosť uvedeného znalca, pretože je predpoklad, že osoba žalobcu je
mu známa. Z tohto dôvodu navrhla vykonať vo veci kontrolné znalecké dokazovanie.

20. Žalovaná v 1. rade sa k obsahu znaleckého posudku nedokázala fundovane vyjadriť.
21. Vzhľadom na zásadné námietky žalovaného v 2. rade proti znaleckému posudku MUDr. Porubca,
nariadil súd vo veci kontrolné znalecké dokazovanie MUDr. Petrom Gémešom, znalcom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia so špecializáciu na traumatológiu, ktorý vo svojompísomnom znaleckom posudku zo dňa 20.2.2016 uviedol, ktoré poranenia pri dopravnej nehode dňa
9.4.2010 žalobca utrpel a uviedol, že podľa zdravotnej dokumentácie žalobcu liečba u neho bola
vykonávaná do 28.10.2010, kedy bola doporučená síce kontrola, ale táto dokumentovaná nie je. Pretože

kontroly v októbri 2010 popisujú stabilizovaný stav, za dátum stabilizácie nálezu možno považovať práve
dátum28.10.2010.Vnáslednomobdobíaždojehovyšetreniavzdravotnejdokumentáciisanenachádza
žiaden nález súvisiace so zmenou následkov po predmetnom úraze. 28.10.2010 je dátum, kedy bolo
možné vypracovať prvýkrát komplexné bodové hodnotenie bolestného. Vypracovanie SSU sa vykonáva,
keď je stav po úraze plne ustálený, spravidla 1 rok po ukončení liečby. Teda SSU mohlo byť vypracované

28.10.2011. Podľa predloženej zdravotnej dokumentácie a vlastného vyšetrenia žalobca predmetným
úrazom utrpel trvalé následky v zmysle SSU: obmedzenie hybnosti lumbálnej chrbtice ľahkého stupňa,
obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu vpravo stredne ťažkého stupňa a obmedzenie pronácie a
supinácie nohy vpravo ľahkého stupňa. Navrhol bodové hodnotenie SSU u žalobcu nasledovne: položka
č. 304a obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa počet bodov 100, zvýšenie hodnoty o 28 % podľa
§ 10 ods. 4 spolu na 128 bodov - s prihliadnutím na vek, v ktorom úraz utrpel a rozsah SSU, položka č.

410b obmedzenie hybnosti členkového kĺbu stredne ťažkého stupňa počet bodov 120, zvýšenie hodnoty
o 28 % podľa § 10 ods. 4 spolu na 153,60 bodov - s prihliadnutím na vek, v ktorom úraz utrpel a
rozsah SSU a položka č. 412a obmedzenie pronácie a supinácie nohy ľahkého stupňa počet bodov
40, zvýšenie hodnoty o 28 % podľa § 10 ods. 4 spolu na 51,20 bodov - s prihliadnutím na vek, v
ktorom úraz utrpel a rozsah SSU. Spolu znalec obodoval SSU u žalobcu na 332 bodov. Uviedol, že u

žalobcu možno konštatovať, že SSU ho obmedzilo vo všetkých spoločenských uplatnenia, teda bodové
hodnotenie za SSU je možné zvýšiť najvyššou sadzbou primerane k veku, čase utrpeného poranenia,
teda poranenie utrpel vo veku 55 rokov a k tomu prináleží 28 %-né zvýšenie. Znalec MUDr. Porubec za
ustálenie zdravotného stavu stanovuje deň 1.1.2014 a to na základe jeho osobného konštatovania, ktoré
je nepreskúmateľné, pretože nie je podložené žiadnymi objektívnymi nálezmi. Za ustálený stav možno

považovať taký poúrazový nález, ktorý sa v dlhšom období už nemení a nereaguje na prípadnú liečbu.
Nezáleží na tom, aký tento nález je. Teda v danom prípade, že pretrváva opuch. V jeho znaleckom
posudku uvádza deň ustálenia zdravotného stavu u žalobcu 28.10.2010, po ktorom už nie sú žiadne
záznamy so zmenou už popísaného postraumatického stavu, teda stav sa nemení a je ustálený. V
objektívnom náleze rozsahu trvalých následkov a ich charakteru sa zhoduje so závermi znalca MUDr.

Porubca, ale zvýšenie ktoré znalec použil nie je v súlade s dikciou vyhlášky. V tejto sa uvádza, že znalec
môže zvýšiť SSU ,,vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možností poškodeného uplatniť sa v živote a
v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví“. Z uvedeného vyplýva, že znalec
síce použil maximálne možné navýšenie, ale žiadnym spôsobom nezohľadnil vek žalobcu, v ktorom
sa mu predmetný úraz stal. Akceptácia jeho interpretácie by znamenala, že rovnaké zvýšenie pri SSU

by malo dieťa na začiatku svojho spoločenského uplatnenia ako i poškodený v strednom veku resp. v
stareckom veku, čo nie je v súlade so znením predmetnej vyhlášky.
22. V písomnom podaní zo dňa 27.1.2017 žalovaný v 2. rade vyslovil súhlas so závermi znaleckého
posudku MUDr. Gémeša a opätovne žiadal žalobu v celom rozsahu, z dôvodu vznesenej námietky
premlčania, zamietnuť. Nárok žalobcu považoval za premlčaný v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba
je dvojročná a pre začiatok jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek,
kedy sa poškodený dozvie o škode a kedy sa dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Zo
znaleckého posudku MUDr. Gémeša vyplynulo, že znalec stanovil deň ustálenia zdravotného stavu

žalobcu na deň 28.10.2011. Na podporu uvedeného právneho názoru ohľadom ustálenia zdravotného
stavu poškodeného poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v
zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R 9/ 1986 a na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 25Cdo/1169/2000 zo dňa 2001 a aj na novšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 22.5.2008 sp. zn. 3Cdo/229/2006, kde sa uvádza, že za čas spôsobenia bolesti treba považovať

deň úrazu alebo iného poškodenia na zdraví a za čas zistenia bolesti okamih ustálenia zdravotného
stavu. Vychádzajúc zo zhodného právneho názoru vysloveného v citovaných rozhodnutiach možno
skonštatovať,žeprerozhodnutiesúduohľadompremlčaniatohtoprávajerelevantné,kedybolzdravotný
stav žalobcu ustálený v takom rozsahu, že bolo možné v zmysle ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
vyhotoviť bodové ohodnotenie. Už v tomto momente sa žalobca dozvedel o škode a začala mu plynúť 2-

ročná subjektívna premlčacia lehota. V tejto súvislosti poukázal aj na zaužívanú súdnu prax, konkrétne
narozhodnutieKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.6Co/260/2009,rozhodnutieKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.
10Co/287/2008, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/362/2006, uznesenie Krajského
súduvBanskejBystricisp.zn.16Co/292/2011zodňa20.10.2011,ktoréuvádzajú,žeplynutiepremlčacejdoby na uplatnenie práva na náhradu škody na zdraví je v zmysle ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965
Zb. striktne viazané na moment ustálenia zdravotného stavu, t.j. kedy bolo možné vyhotoviť bodové
ohodnotenie. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/871/2002 a

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/35/2008, z ktorých je zrejmé, že znalosť
poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamžiku, kedy obdržal informáciu na ktorej základe si môže
urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Je toho názoru, že žalobca mal vedomosť
o tom, kto za škodu zodpovedá už bezprostredne po dopravnej nehode, pretože osobu škodcu presne
označil v hlásení poistnej udalosti dňa 3.5.2010 a aj dňa 9.6.2010. V zmysle uvedeného má za to, že

nárok žalobcu sa premlčal v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe dňa 28.10.2013 a nárok na súde
bol uplatnený až dňa 17.2.2014, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
23. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom podaní zo dňa 6.2.2017 uviedla, že sa nestotožňuje so
závermi súdneho znalca MUDr. Gémeša, naopak súhlasila so závermi súdom ustanoveného znalca
MUDr. Porubca a uviedla, že definitívny termín ustálenia zdravotného stavu poškodeného môže
objektívne posúdiť len ošetrujúci lekár, ktorý je riadne oboznámený s priebehom jeho liečby, vrátane

recidív, či komplikácií počas liečby. Ošetrujúcim lekárom žalobcu bol MUDr. Rudolf Hrdlík, chirurg
traumatologického oddelenia NsP Trebišov a v čase jeho liečby bol primárom tohto oddelenia MUDr.
Dušan Porubec. Na dôkaz opodstatnenosti žalobcu predložila do spisu potvrdenia MUDr. Hrdlíka a
MUDr. Porubca a uviedla, že z týchto potvrdení je zrejmý definitívny termín ustálenia zdravotného stavu
žalobcu, rozhodujúci k objektívnemu zhodnoteniu rozsahu následkov spôsobujúcich jeho SSU.

24. Z písomného potvrdenia MUDr. Hrdlíka, chirurga traumatologického oddelenia NSP Trebišov a.s.,
ošetrujúceho lekára žalobcu, zo dňa 1.2.2017 vyplýva, že k ustáleniu zdravotného stavu s trvalými
následkami u žalobcu, poškodeného pri dopravnej nehode dňa 9.4.2010, došlo najskôr začiatkom
mesiaca január 2013 a po menších recidívach jeho zdravotný stav možno hodnotiť ako ustálený k
hodnoteniu jeho SSU koncom roku 2013, resp. začiatkom roku 2014.

25. Z písomného potvrdenia MUDr. Dušana Porubca, primára oddelenia úrazovej chirurgie NsP Trebišov
a.s. zo dňa 1.2.2017, mal súd zistené, že v celom rozsahu zotrváva na záveroch svojho písomne
podaného znaleckého posudku.
26. Z písomného vyjadrenia žalovanej v 1 .rade zo dňa 23.2.2017, mal súd zistené, že vzniesla takisto
námietku premlčania žalobcovho nároku uplatneného v konaní. Takisto uviedla, že bola dedičkou po

nebohommanželovi,pôvodnežalovanomvkonaníakožalovanýv1.rade,pričompodľa§470ods.1OZ,
výška zdedeného majetku podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 18D/21/2014 bola vo výške 2.895,50
eur, pričom ide o majetok, ktorý doma nemá.
27. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia ............ v znení neskorších predpisov, náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia, sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.
30. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na

náhradu podľa odseku 1 za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom
nahor.
31. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2
Opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní

najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
32. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj
následkov.

33. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo
stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanoviskopoškodeného k odporúčanému zákroku. 34.Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., ak je sadzba
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení
sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak

možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov
pri dolnej hranici rozpätia.
34. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
35. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu

spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.
36.Zdôvoduvznesenianámietkypremlčanianárokuvkonanížalobcomuplatnenýmobomažalovanými,
súd prednostne skúmal, či nárok žalobcu je, resp. nie je premlčaný. Pre plynutie subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby bolo teda v predmetnej veci podstatné podľa § 106 ods. 1 OZ to, kedy sa poškodený
žalobca o škode dozvedel a kedy sa dozvedel aj to, kto za škodu na jeho zdraví zodpovedá.

37.Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že nárok žalobcu v konaní
uplatnený, je premlčaný, z dôvodu ktorého súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
38. Z lekárskeho posudku ohodnocujúceho SSU žalobcu zo dňa 9.1. 2013 vyplýva, že liečenie bolo
u neho ukončené dňa 1.1. 2011. Z výroku rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.3. 2011 sp.
zn. 3T 23/2011 tiež vyplýva, že zranenia obmedzovali žalobcu v obvyklom spôsobe života 3 mesiace.

Podľa ustálenej súdnej praxe za deň zistenia bolesti a SSU nemožno bez ďalšieho považovať deň
ukončenia práceneschopnosti poškodeného ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih
ustálenia zdravotného stavu poškodeného (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
M Cdo/37/2000). Vzhľadom na uvedené možno ustáliť, že žalobca zistil výšku škody SSU okamihom
ustálenia jeho zdravotného stavu, ktorý bol ustálený najneskôr dňom 1.1.2011, kedy bolo liečenie u

žalobcu ukončené. O ustálení zdravotného stavu žalobcu najneskôr dňa 1.1. 2011 svedčí okrem záverov
kontrolného znaleckého dokazovania aj obsah zdravotnej dokumentácie žalobcu, z ktorej jednoznačne
vyplýva, že necelých desať mesiacov od dopravnej nehody sa žalobca intenzívne liečil, pravidelne
navštevoval traumatologickú ambulanciu, následne však už návštevy odborného lekára žalobcom boli
len sporadické, pričom v období od 27.1. 2011 do 8.11. 2013 (okrem týchto dní) odborného lekára

vôbec nenavštívil a takisto z lekárskeho posudku ohodnocujúceho SSU žalobcu zo dňa 9.1.2013, podľa
ktorého liečenie bolo u žalobcu ukončené dňa 1.1.2011. I z výpovede žalobcu na pojednávaní pred
súdom jednoznačne vyplynulo, že od roku 2011 mal žalobca ešte problémy s opúchaním nohy pri
fyzickej námahe, nemusel však vyhľadať kvôli tomu lekára, naopak, „liečil“ sa sám, pričom „babské
lieky“ mu pomáhali. Súdom ustanovený znalec MUDr. Gémeš zo zdravotnej dokumentácie žalobcu

zistil, že liečba u žalobcu bola vykonávaná do 28.10.2010, kedy bola doporučená síce kontrola, ale táto
dokumentovaná nie je, pričom kontroly u žalobcu v októbri 2010 popisujú stabilizovaný stav. Z vyššie
zistených skutočností sa súd stotožňuje so záverom znalca MUDr. Gémeša, že za dátum stabilizácie
zdravotného stavu žalobcu možno považovať práve dátum 28.10.2010, pretože, ako to zo zdravotnej
dokumentácie žalobcu MUDr. Gémeš zistil, v nasledujúcom období až do vyšetrenia žalobcu znalcom

v zdravotnej dokumentácii žalobcu sa nenachádza žiaden nález súvisiace so zmenou následkov po
predmetnom úraze. 28.10.2010 je teda dátum, kedy bolo možné vypracovať prvýkrát komplexné bodové
hodnotenie bolestného. Vypracovanie SSU sa vykonáva, keď je stav po úraze plne ustálený, spravidla 1
rok po ukončení liečby. Teda SSU mohlo byť vypracované 28.10.2011. Pokiaľ žalobca prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne v priebehu konania tvrdil, že MUDr. Gémeš mal pri vypracovaní znaleckého

posudku k dispozícii zrejme neúplnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, túto obranu považoval súd len
za účelovú, ku ktorej neboli navrhnuté žiadne dôkazy, ktorá však navyše bola i v rozpore so samotným
tvrdením žalobcu, že po asi roku od úrazu už odborného lekára nevyhľadal a pri problémoch s nohou, v
súvislosti so zvýšenou fyzickou aktivitou, sa viac-menej úspešne liečil sám. Poúrazový nález u žalobcu
bol teda v tom čase už ustálený, dlhšie obdobie sa už nemenil (žalobca sa už neliečil u odborného

lekára), pričom nie je podstatné, aký tento nález je, teda že v prípade žalobcu pretrvával a i v súčasnosti
pretrváva opuch pravej nohy.
39. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca už bezprostredne po dopravnej nehode
9.4. 2010 mal vedomosť o tom, že za škodu mu vzniknutú pri dopravnej nehode zodpovedá práve
pôvodne v konaní žalovaný Ing. Blahovec. Svedčí o tom okrem iného i to, že žalobca osobu škodcu,

ktorý ho navštívil po dopravnej nehode v nemocnici, presne označil v hlásení poistnej udalosti dňa
3.5.2010 aj 9.6.2010. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa totiž viaže k okamžiku, kedy poškodený
získal informáciu, z ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá (viď napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/871/2002).40. Z vyššie uvedených záverov súdu, možno teda uzavrieť, že už v apríli 2010 žalobca poznal škodcu,
pričom zdravotný stav žalobcu sa prvýkrát ustálil do tej miery, že bolo možné prvýkrát u neho obodovať
škodu na zdraví z titulu SSU najneskôr dňa 1.1. 2011. Teda už začiatkom januára 2011 začala u žalobcu

plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá v deň podania žalobného návrhu na súd už dávno
(najneskôr dňom 1.1. 2013) uplynula. Nárok, ktorý si žalobou v konaní žalobou uplatnil bol teda už
premlčaný a pokiaľ obaja žalovaní v priebehu konania vzniesli námietku jeho premlčania, súd na túto
námietku bol povinný prihliadať, z dôvodu ktorého žalobu bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.
41. Pokiaľ žalobca v konaní navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka MUDr. Hrdlíka a znalca

MUDr. Porubca, na preukázanie toho, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu a takisto k možnosti
obodovania jeho SSU mohlo po dopravnej nehode dôjsť najskôr koncom r. 2013, resp. začiatkom
r. 2014, súd jeho procesnému návrhu nevyhovel z dôvodu, že z doposiaľ vykonaných dôkazov bol
dostatočne ustálený skutkový stav veci, na ktorom by nezmenila nič ani výpoveď svedka MUDr. Hrdlíka
a znalca MUDr. Porubca, o ktorých zaujatosti vo veci, pretože obaja lekári vyšetrovali žalobcu ešte pred
nariadenímznaleckéhodokazovaniaznalcomMUDr.Porubcom,očomsúdprednariadenímznaleckého

dokazovania nemal vedomosť, možno dôvodne pochybovať. Navyše MUDr. Hrdlík vo svojom lekárskom
posudku jednoznačne uviedol koniec liečenia žalobcu na následky dopravnej nehody a takisto koniec
pracovnej neschopnosti žalobcu dňom 1.1. 2011. Pokiaľ zas MUDr. Porubec vo svojom písomnom
potvrdení zo dňa 1.2. 2017 ako reakciu na kontrolné znalecké dokazovanie tvrdí, že k ustáleniu
zdravotného stavu žalobcu s trvalými následkami po dopravnej nehode s možnosťou definitívneho

hodnotenia jeho SSU došlo po zdĺhavej poúrazovej liečbe zlomenín, hlavne členku, kde pretrvával
dlhodobo výrazný opuch a obehové poruchy končatiny na podklade artériosklerotických cievnych
zmien, ktoré oddialili možnosť skoršieho posúdenia jeho trvalých následkov, pričom k postupnému
zlepšeniu klinického stavu došlo počas r. 2013, z dôvodu ktorého v znaleckom posudku uviedol, že
k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo najskôr koncom r. 2013, tieto svoje tvrdenia nepodložil

žiadnymi objektívnymi skutočnosťami a tieto jeho tvrdenia nevyplývajú ani zo zdravotnej dokumentácie
žalobcu. Znalec MUDr. Porubec za deň ustálenia zdravotného stavu žalobcu určil dátum 1.1.2014 bez
akýchkoľvek odborných medicínskych záverov a postupov, ktoré ho viedli k stanoveniu práve tohto
dátumu. V rozpore s týmto záverom v znaleckom posudku uviedol, že liečba prebehla štandardne
do jedného roka vo fyzickom šetrení bez komplikácii až na pretrvávajúce opuchy pravého členka.

Následne sa znalec vyjadruje k neprimeranému a zrejme neuváženému fyzickému zaťaženiu organizmu
samotnýmžalobcom,čotiežmohlopredĺžiťjeholiečbu. ZnalecMUDr.Porubecnavyšebezakéhokoľvek
vysvetlenia určil dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu na deň 1.1.2014 v rozpore s lekárskym
posudkom ohodnocujúcim SSU u žalobcu, kde sa uvádza začiatok liečenia žalobcu dňa 9.4.2010 a
ukončenie liečenia dňa 1.1.2011, začiatok pracovnej neschopnosti 9.4.2010 a ukončenie pracovnej

neschopnosti dňa 1.1.2011. Znalec MUDr. Porubec navyše vo svojom posudku vykonal hodnotenie
SSU nad rámec zadanej úlohy stanovenej súdom so 100%-ným navýšením bodového hodnotenia,
hoci dňa 9.1.2013 pri potvrdzovaní lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. Hrdlíkom toto navýšenie
nenavrhol a považoval za správne bodové hodnotenie v rozsahu 250 bodov. Zvýšenie obodovania SSU
u žalobcu MUDr. Porubcom podľa právneho názoru súdu takisto nie je v súlade s dikciou vyhlášky.

V tejto sa uvádza, že znalec môže zvýšiť SSU ,,vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možností
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie
na zdraví“. Z uvedeného vyplýva, že znalec síce použil maximálne možné navýšenie, ale žiadnym
spôsobom nezohľadnil vek žalobcu, v ktorom sa mu predmetný úraz stal.
42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu

neúspešný, z dôvodu ktorého rozhodol súd tak, že žalovaný majú voči žalobcovi právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
43. O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1
CSP (Štát je účastný v konaní o náhrade trov, ktoré mu v konaní vznikli.), vychádzajúc z toho, že úspech
žalobcu v konaní bol v rozsahu 0 % a žalovaných v rozsahu 100 %.

44. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.