Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316213365
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316213365.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci žalobkyne: Slovenský plynárenský priemysel a.s., so sídlom 825 11 Bratislava, Mlynské Nivy 44/
a, IČO 35 815 256, zastúpenej: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 811 03 Bratislava,
Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: R. A..X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX
Š. č. XXX, o zaplatenie sumy 628,92 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 628,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo súm:
- 3,- eurá od 25.6.2015 do zaplatenia

- 3,- eurá od 25.7.2015 do zaplatenia
- 622,92 eura od 29.9.2015 do zaplatenia
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %; o výške náhrady trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 15.7.2016 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 628,92 eura s

príslušenstvom a náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom
zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanému zemný plyn a povinnosť
žalovaného zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu, resp. takáto povinnosť žalobcu a
žalovaného vznikla na základe prihlášky k odberu plynu. Žalobca vystavil žalovanému za dodaný zemný
plyn faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek písomným výzvam žalobcu na

ich zaplatenie. Ku dňu podania žaloby zostáva k úhrade dlhu žalovaného:
- suma vo výške 3,- eurá, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.6.2015, splatná dňa 24.6.2015;
- suma vo výške 3,- eurá, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015, splatná dňa 24.7.2015;
- suma vo výške 622,92 eura, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.9.2015, splatná dňa 28.9.2015.

3.Vprípade,žežalobcažalovanémuúrokzomeškaniaosobitnevyčíslilanatentovystavildoklad(najmä
vyúčtovanie úroku z omeškania), takto určený úrok z omeškania je v rámci prehľadu uvedený spolu s

dokladom a v časti petitu žaloby je zahrnutý do celkovej vyčíslenej požadovanej sumy a nie je ďalej
úročený. V prípade, že žalobca žalovanému úrok z omeškania osobitne nevyčíslil, na tento nevystavil
doklad, úrok z omeškania nie je v rámci prehľadu uvedený a v časti petitu žaloby je uvedený osobitnenevyčíslene spôsobom jeho určenia (vyčíslenia) a to najmä sumou, z ktorej sa určuje, percentuálnou
sadzbou a obdobím, za ktoré sa určuje (prináleží).

4. Z dôvodu neplnenia povinností žalovaného došlo k ukončenou zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom občianskoprávnym a tento vznikol
14.9.2005. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť záväzok včas a riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa
dostal do omeškania.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise. Súd na základe vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní

zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana

v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

9. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

10. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.

februára 1998).

11. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS

97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).12. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o dodávke plynu dňa 14.9.2005 pre odberateľov kategórie
domácnosť, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu žalovanému. Z tohto
záväzkového vzťahu vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť dodávky plynu za podmienok dohodnutých

v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery zemného plynu cenu stanovenú v cenníku
platnomvčaseuskutočneniadodávkyadodržiavaťostatnépodmienkyvzmyslezmluvy.Žalobcavystavil
žalovanému za dodaný zemný plyn vyúčtovacie faktúry (uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia), ktoré
žalovaný neuhradil. Dlžná suma predstavuje spolu 628,92 eura.

13. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účinného k 14. 9. 2005, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu,
ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

15. Podľa § 48 ods. 1 písm. a/ zák. č. 656/2004 Z.z.Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,
účinného k 14.9.2005, Dodávateľ plynu má právo predávať plyn odberateľom plynu v rozsahu a za
podmienok vymedzených v povolení na dodávku plynu.

Podľa § 49 ods. 3 cit. zák., Koncový odberateľ plynu, ktorý nie je oprávneným odberateľom plynu, má

právo
a) na dodávku plynu dodávateľom určeným podľa § 48 ods. 3,
b) na pripojenie odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti, ak sú splnené technické a
obchodné podmienky pripojenia k distribučnej sieti.

Podľa § 49 ods. 4 cit. zák., Koncový odberateľ plynu, ktorý nie je oprávneným odberateľom plynu, je
povinný
a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s
pripojením odberného plynového zariadenia k sieti; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad,
b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi

distribučnej siete prístup k určenému meradlu,
c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu,
d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

16. Listom zo dňa 10.6.2015 a 10. 7. 2015 upozornil žalobca žalovaného na neplnenie si svojich

povinností uhrádzať dohodnuté mesačné platby.

17. Súd vychádzal pri posudzovaní veci z predložených listinných dôkazov a mal za to, že strany platne
uzatvorili zmluvu o dodávke zemného plynu. Za dodaný zemný plyn žalobca vystavil žalovanému faktúry
uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia v celkovej sume 628,92 eura, ktoré žalovaný neuhradil. Preto

súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie tejto sumy aj s úrokom z omeškania, nakoľko mal súd za
preukázané, že žalobca si svoju povinnosť voči žalovanému splnil, dodal mu dohodnuté množstvo plynu,
čomu korešponduje povinnosť žalovaného za dodaný plyn riadne zaplatiť.

18. Keďže súd žalobe vyhovel v časti 628,92 eura, zároveň žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov

z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 OZ, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.).

19. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.Podľa § 3 ods. 1 cit. nar., účinného do 31.1.2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
20. Vývoj základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bol nasledovný:

Platné od: výška:
10.9.214 až do 8.12.2015 0,05 %

21. S úhradou sumy vo výške 3,- eurá je žalovaný v omeškaní od 25.6.2015, kedy bola základná úroková
sadzbaEurópskejcentrálnejbankyurčenávovýške0,05%p.a.,čopotomúrokzomeškaniapredstavuje
výšku 8,05 % p.a.

22.Súhradousumyvovýške3,-eurá,ježalovanývomeškaníod25.7.2015,kedybolazákladnáúroková

sadzbaEurópskejcentrálnejbankyurčenávovýške0,05%p.a.,čopotomúrokzomeškaniapredstavuje
výšku 8,05 % p.a.

23. S úhradou sumy vo výške 622,92 eura je žalovaný v omeškaní od 29.9.2015, kedy bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,05 % p.a., čo potom úrok z omeškania

predstavuje výšku 8,05 % p.a.

24. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu a žalobe v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko bola podaná dôvodne.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobca bol
v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.