Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 27, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202561
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216202561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.EvouBíróovouvprávnejvecižalobcu:EOS

KSISlovensko,s.r.o.,Bratislava,Pajštúnska5,IČO35724803,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: T. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. K. O., O.
XXX/XX, o zaplatenie 322,37 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 92,46 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy
24,22 eur od 18.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,22 eur od 18.4.2013 do zaplatenia, s 8,5% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 44,02 eur od 19.5.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 26.02.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 322,37
eur s úrokom z omeškania a náhrady trov konania s odôvodnením, že mu bola postúpená pohľadávka
spoločnosti Slovak Telecom, a. s., vedená voči žalovanej. Nárok odôvodnil tým, že žalovaná uzavrela
s právnym predchodcom žalobcu zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných

služieb. Žalovaná sa zaviazala za poskytnuté služby platiť ceny stanovené v cenníku. Právny
predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej sumu 24,22 eur faktúrou č. 8747824462 so splatnosťou do
18.02.2013, sumu 29,21 eur faktúrou č. 1748772668 so splatnosťou do 17.03.2013, sumu 29,21 eur
faktúrou č. 749749677 so splatnosťou do 17.03.2013, sumu 49,01 eur faktúrou č. 3750717138 so
splatnosťou do 18.05.2013 a sumu 190,72 eur faktúrou č. 2751681367 so splatnosťou do 18.06.2013.
Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 a nasl. Obč. zák.

(2) Žalovanej bola žaloba riadne doručená dňa 27.06.2016, k žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadrila.

(3) Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) súd na prejednanie /
spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo
veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 1 000 eur.

(4) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovejstránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(6) Právny predchodca žalobcu (Slovak Telecom, a. s., Bratislava, IČO 35 763 469) a žalovaná
uzavreli dňa 01.12.2010 zmluvy o pripojení č. 9903915752 a č. 9903915747 (tu s dodatkom z

03.12.2012).PredmetomzmlúvboloposkytovanieslužiebvprogrameMagioInternetapredajnotebooku
v akcii Vianoce 2010. Faktúrami č. 8747824462, 1748772668, 749749677, 3750717138 boli žalovanej
vyúčtované služby - mesačné poplatky a ostatné služby v sume spolu 114,68 eur a 3x 4,99 eur „zmluvná
pokuta za nedodržanie doby splatnosti“). Faktúrou č. 2751681367 právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanej zmluvnú pokutu v sume 190,72 eur (vrátane elektronického odpisu faktúry).

(7) Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 pohľadávky voči
žalovanej z jednotlivých faktúr postúpil na žalobcu.

(8) Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

(9) Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

(10) Z obsahu zmluvy a dodatku vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravil

ich právny predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov. Ide o
štandardné formuláre. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupuje ako
fyzická osoba, ktorá nekoná pre účely zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda
ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť zásadným spôsobom obsah zmluvných podmienok. V danom
prípade bola uzatvorená medzi účastníkmi zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu

režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

(11) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(12) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(13)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.(14) Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok

týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(15) V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške 114,68
eur. K nároku súd uvádza, že túto povinnosť žalovanej upravuje § 494 OZ. V tejto časti žaloby
žalovaná nárok žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporovala [podľa § 151 ods. 1
Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana

výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné], neuviedla žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala
pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za uvádzané obdobie. Žalobca
služby dodal, žalovaná ich prijala, pričom za ne nezaplatila.

(16) Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

(17) Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

(18) Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku
patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo

nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal
premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak
dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

(19) V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie

nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle
občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania
podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech
žalovaných - spotrebiteľov.

(20) V danom prípade musí pri preskúmaní oprávnenosti nároku žalobcu súd vziať do úvahy
citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie
požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú
prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom. (Tu princíp retroaktivity ustupuje princípu ochrany spotrebiteľa.)

(21) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru,
že žaloba nebola podaná dôvodne v celom rozsahu. V zmysle citovaných ustanovení je nárok sčasti
premlčaný, a to na nároku splatnom pred dňom 26.02.2013, žalobca si právo na zaplatenie dotknutej
čiastky 24,22 eur mohol prvýkrát uplatniť deň po jej splatnosti, a teda vtedy došlo k možnosti výkonutohto práva, a začala plynúť premlčacia lehota. Premlčacia lehota uplynula po troch rokoch, žaloba bola
podaná po uplynutí tejto lehoty a preto súd na základe uvedeného žalobu v uvedenej časti zamietol.
Vo zvyšku (na vyúčtovaných službách splatných v lehote troch rokov spätne pred podaním žaloby) súd

žalobe vyhovel, zároveň z priznanej sumy 92,46 eur súd priznal aj nárok na úrok z omeškania, keďže
žalovaná sa s platením služieb preukázateľne dostala do omeškania.

(22) V predmetnej veci si ďalej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty predstavujúcej
190,72 eur a 3x 4,99 eur.

(23) Žalobe v časti nároku žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty a sankčných poplatkov nebolo
možné vyhovieť. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp
proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl.
6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj
„neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára 2008 bola
neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

(24) Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva,

ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti. Výška
zmluvnej pokuty je jednostranná a v porovnaní s účtovanými službami neprimerane vysoká. Na základe
uvedeného súd žalobu v časti nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

(25) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(26) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(27) Vzhľadom na procesný výsledok sporu žalovaná po procesnej stránke má ako úspešnejšia strana
sporu nárok na náhradu trov konania, podľa obsahu spisu jej v spore žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)