Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, March 3, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/152/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108218787
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5108218787.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobkýň: I. H.

W., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. B.G. XXXX/X, XXX XX E. - C. N., L. Č. E. H.. V. XX, XXXX U., E., Š. W.
C., II. J. F., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. B. XXXX/X, XXX XX E. - C. N., L. Č. E. G. XX, XXXX Z., E., Š. W.
C., III. J. F., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. B. XXXX/X, XXX XX E. - C. N., L. Č.A. E. S. XX, XXXX A., E., Š.
W. C., všetky žalobkyne zastúpené splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Lenkou Senčákovou, bydliskom
Európska trieda 9, 040 13 Košice, proti žalovanej: J. N., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. Y. XXX/XX, XXX XX Ž. -
I. F., Š. W.A. C., právne zastúpená JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom Na priekope 174/13,
010 01 Žilina, o zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva žalobkýň I. až III. k pozemku
nachádzajúcemu sa v katastrálnom území Ž. evidovanému na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom ako parcela R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 329 m2, a to formou vstupovania na tento pozemok.

Návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a .

Návrh žalovanej na spojenie vecí vedených na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 25C/137/2015 a spis.
zn. 42C/12/2017 na spoločné konanie s vecou vedenou pod spis. zn. 6C/152/2008 z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 15.07.2008 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 25.07.2008 sa žalobkyne voči
žalovanej domáhali vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť zdržať
sa akéhokoľvek zásahu do vlastníckeho práva k pozemku parcele R.-F. Č.. XXXX/X zapísanej na LV
č. XXXX, vedenom Správou katastra Žilina, pre k. ú. Ž.Q., obec Ž. a okres Ž. najmä vstupovať na

ňu pešo, vchádzať na ňu motorovým vozidlom, parkovať na nej motorovým vozidlom, umiestňovať na
nej reklamné pútače, využívať ako prístupovú cestu pre svojich zákazníkov alebo akýmkoľvek iným
spôsobom ju užívať. Zároveň sa domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť im trovy konania.
2. Žalobkyne žalobu skutkovo odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníčkami o veľkosti podielu
1/3 pozemku parcely R.-F. Č.. XXXX/X o výmere 329 m2, evidovanej na LV č. XXXX vedenom v tom
čase Správou katastra Žilina pre k. ú. Ž.. Jedná sa o pozemok, na ktorom sa nachádza dvor a tento
je umiestnený v zastavanom území obce. Žalobkyne II. a III. sú dcérami žalobkyne I. Spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 1/3 každá z nich nadobudla na základe darovacej zmluvy od žalobkyne I. v roku
1999. Žalovaná so svojím manželom Q.. K. N. vlastní budovu susediacu s pozemkom parcelou R.-
F. Č.. XXXX/X. Jedná sa o stavbu polyfunkčný dom so súp. č. XXX postavený na pozemku parcela
R.-F. Č.. XXXX/X o výmere 115 m2, evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. Ž., vedený v tom čase Správoukatastra Žilina. V tejto stavbe sa nachádzajú podnikateľské priestory žalovanej. Žalovaná podniká
pod obchodným menom Helena Mravcová Hella, IČO: 14 217 929 na základe živnostenského listu
registrovaného na Obvodnom úrade Žilina pod číslom živnostenského registra 511-5659. Živnostenský

list jej bol vydaný dňa 26.08.1992. Dňa 06.03.2000 bola uzavretá medzi Q.. K. N. - manželom žalovanej
na strane nájomcu a žalobkyňou I. na strane prenajímateľa dohoda o užívaní pozemku parcely R.-F.
Č.. XXXX/X. Predmetom tejto dohody bol záväzok prenajímateľa prenechať dvor patriaci k domu na
Y.B. M. Č.. X v Ž. zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Ž. ako parcela R.-F. Č.. XXXX/X do bezplatného
užívania nájomcovi pre jeho osobnú potrebu. Predmetná dohoda bola uzatvorená výlučne s Q.. K.

N.. Nebolo dohodnuté právo nájomcu prenechať dvor žiadnym iným osobám, t. j. ani manželke p.
Q.. N.. Dohoda bola uzavretá na dobu určitú, a to od 01.01.2000 do 31.12.2013. Dňa 13.12.2006
odstúpili od tejto dohody a od tohto momentu zanikol právny nárok nájomcu, t. j. Q.. K. N. na užívanie
pozemku parcely R.-F. Č.. XXXX/X, čiže od tohto dňa Q.. K. N. sa mal zdržať akéhokoľvek užívania
tohto pozemku. I napriek tomu Q.. K. N. a žalovaná naďalej využívali ich pozemok, predovšetkým pre
podnikateľské aktivity žalovanej. Platnosť odstúpenia od dohody bola v čase začatia sporu predmetom

súdneho konania, avšak výlučne vo vzťahu k Q.. K. N.. Žalovanej prenajímali nebytové priestory v ich
dome súp. č. XXX postavenom na parcele R.-F. Č.. XXXX/X o výmere 502 m2, zapísanom na LV č.
XXXX, k. ú. Ž. na účely podnikania, t. j. prevádzky svadobného salónu a krajčírskej dielne od roku cca
1992. V roku 2000 si otvorila žalovaná svadobný salón v dome postavenom na pozemku parcele R.-F.
Č.. XXXX/X, ktorý spolu s manželom vlastní. Od tohto obdobia žalovanej prenajímali nebytové priestory

iba na účely prevádzkovania krajčírskej dielne. Tento nájom trval do 01.10.2007. Bolo pochopiteľné, že
žalovanej umožnili využívať prístup do prenajatých priestorov po pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X.
Mali záujem na bezproblémovom využívaní krajčírskej dielne, nakoľko v postavení prenajímateliek bolo
ich cieľom zabezpečiť nerušené užívanie prenajatých priestorov. Užívanie pozemku parcely R.-F. Č..
XXXX/X nebolo riešené samostatnou zmluvou so žalovanou. Po ukončení nájomnej zmluvy v roku 2007

žalovaná naďalej využívala ich pozemok pre potreby prevádzkovania svojich podnikateľských aktivít,
ale už bez ich súhlasu, resp. akéhokoľvek právneho titulu. Niekoľko krát ju vyzvali na to, aby sa zdržala
užívania pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, avšak bezvýsledne. Vzniknutú situáciu riešili návrhom
zmluvy o nájme. Návrh bol doručený Q.. N. a jeho manželke, t. j. žalovanej dňa 14.05.2007. S návrhom
nesúhlasili a trvali na tom, že dohoda zo dňa 06.03.2000 je aj naďalej platná. K uzavretiu nájomnej

zmluvy teda nedošlo. Z ich vyjadrenia nebolo jasné, prečo s nájomnou zmluvou nesúhlasia. Nesúhlasila
ani žalovaná, aj keď sa dohoda zo dňa 06.03.2000 na ňu nevzťahuje. Situácia sa teda nezmenila a
napriek ich snahe o riešenie vzniknutej situácie aj naďalej pretrváva stav, keď žalovaná bez právneho
dôvodu bezplatne užíva ich pozemok parcelu R.-F. Č.. XXXX/X, k. ú. Ž.. Spôsob využívania ich pozemku
zo strany žalovanej spočíva v prechode pozemkov nielen žalovanou, ale aj zákazníkmi, ktorí prichádzali

do jej podnikateľských priestorov. Prevádzková doba žalovanej je od pondelka do piatku od 9.00 hod. do
17.00 hod., v sobotu od 8.00 hod. do 17.00 hod. Z uvedeného vyplýva, že intenzita užívania pozemku
je značná a nejedná sa len o občasný prechod ich pozemkom. Zo strany žalovanej nie je záujem riešiť
túto situáciu, ani upustiť od užívania ich pozemku parcely R.-F. Č.. XXXX/X a bezplatné využívanie
ich pozemku žalovanej v plnej miere vyhovuje. Vzhľadom na túto situáciu sú tak nútené obrátiť sa na

súd a vec riešiť súdnou cestou. V ďalšom žalobkyne poukázali na znenie ust. § 1 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pričom súčasne uviedli, že z hľadiska koncepcie ochrany má v občianskom práve prvoradý
význam uplatňovanie prevencie, ktorá vo všeobecnej rovine je zakotvená v ust. § 3 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Napriek ich snahe usporiadať vzájomný vzťah ohľadne užívania pozemku parcely R.-F. Č..
XXXX/X, k. ú. Ž., bol ich návrh na uzavretie nájomnej zmluvy zo strany žalovanej odmietnutý. Žiadny

iný protinávrh, ako riešiť užívanie predmetnej nehnuteľnosti, žalovaná nepredložila. Z nekonania, resp.
nečinnosti a ignorovania ich výziev usudzovali, že žalovaná nemá záujem legalizovať užívanie ich
pozemku a iba právoplatné rozhodnutie súdu bude titulom pre zmenu jej postoja k veci. Žalobkyne
zároveň poukázali na znenie ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a poukázali na judikatúru, ktorá
bola zverejnená v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí pod č. R 3/1971 a R 65/1972. V kontexte

tohto uviedli, že vo výroku rozsudku možno rušenie, ktoré sa zakazuje opísať aj všeobecnejšie než len
iba uvedením rušivého zásahu, ku ktorému konkrétne došlo. Zákaz treba formulovať tak, aby pokrýval
rušivú činnosť žalovaného, ku ktorej došlo, ako aj činnosť podobného druhu, ktorá podľa okolností hrozí.
Nie je vylúčené úspešne podať zapierajú žalobu aj po jedinom rušivom čine, ktorý nezanechal následky,
pretože nemožno vylúčiť, že žalobcovi nebude hroziť opakovanie takéhoto činu. V prejednávanom

prípade je isté, že žalovaná bude v užívaní ich pozemku parcely R.-F. Č.. XXXX/X aj naďalej pokračovať
a až do právoplatného rozhodnutia súdu bezplatne užívať tento pre svoje potreby.
3. Žalovaná sa k doručenej žalobe a jej prílohám vyjadrila podaním zo dňa 12.12.2008 doručeným
súdu dňa 15.12.2008, v ktorom uviedla, že žaloba obsahuje viaceré skutkové nepresnosti a neopisujeverne existujúci skutkový stav. Občianskoprávna vec, o ktorej žalobkyne tvrdia, že je predmetom
súdneho konania, je právoplatne skončená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 27C/51/2007-117
zo dňa 14.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2008. Nezodpovedá skutočnosti, že jej

bol doručený návrh žalobkýň na uzavretie zmluvy o nájme k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, k. ú.
Ž.. V skutočnosti jej bola doručená písomnosť zo dňa 20.04.2007, podpísaná treťou osobou odlišnou
od žalobkýň, ktorá nepredložila žiadnu plnú moc preukazujúcu oprávnenosť konania za žalobkyne.
Žalobkyne vedome neuvádzajú v žalobe podstatné skutkové údaje. Pozemok parcela R.-F. Č.. XXXX/
X je obklopená ďalšími pozemkami s pomerne malými výmerami a užívanie všetkých pozemkov je v

zásadezávisléodkorektnýchvzťahovjednotlivýchvlastníkov.Právesapelomnadobrésusedskévzťahy
boli uzavreté viaceré zmluvy súvisiace s užívaním nielen pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, ale aj s
pozemkami, ktoré s ním priamo susedia. Na LV č. XXXX vedenom v tom čase Správou katastra Žilina,
k. ú. Ž. je v časti C LV zapísané vecné bremeno, právo prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok
parcela R.-F. Č.. XXXX/X podľa zmluvy č. G. XXXX/XX-XXXX/XX, ktoré vecné bremeno bolo zriadené
kúpnou zmluvou zo dňa 01.03.1999 a z ktorého je oprávnená aj ona. Vecné bremeno sa zriadilo k

nehnuteľnosti a doposiaľ nebolo zrušené dohodou medzi oprávnenými a povinnou, ani rozhodnutím
súdu. Existencia tohto vecného bremena priamo vylučuje využívať pozemok parcelu R.-F. Č.. XXXX/
X ako parkovisko. Spolu so svojim manželom sú právnym nástupcom vo vzťahu k bývalej parcele R.-
F. Č.. XXXX/X, k. ú. Ž. po A. W. a teda sú oprávnení z vecného bremena, ktoré bolo súčasťou dohody
uzavretej dňa 18.05.1998, pričom vklad tejto dohody bol povolený dňa 28.05.1998 pod č. G. XXXX/

XX. Podľa tohto vecného bremena má s manželom právo prechodu pešo i dopravnými prostriedkami
z pozemku parcely R.-F. Č.. XXXX/X do dvora parcela R.-F. Č.. XXXX/X a parcela R.-F. Č.. XXXX/XX.
Rovnako aj v tomto prípade patrí vecné bremeno k nehnuteľnosti a doposiaľ nebolo zrušené dohodou
medzi oprávnenými a povinnou, ani rozhodnutím súdu. Z kópie katastrálnej mapy ako i ohliadkou miesta
samého je nepochybné, že prístup s motorovým vozidlom na pozemok parcelu R.-F. Č.. XXXX/X je

možný jedine cez pozemok parcela R.-F. Č.. XXXX/X, ktorej spoluvlastníčkou je aj ona. V tejto súvislosti
nemožno opomenúť, že v súlade s dobrými mravmi a na základe vzájomnej dohody uzatvorila aj ona
so žalobkyňami zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou umožnila prístup žalobkyniam na pozemok
parcela R.-F. Č.. XXXX/X pešo a motorovými vozidlami cez svoj pozemok parcela R.-F. Č.. XXXX/X. V
danej situácii je pre ňu nepochopiteľná snaha žalobkýň pre znemožnenie vzájomne výhodného užívania

jednotlivých parciel, keď vlastníci sú doslova odkázaní na vecné bremená, ktoré umožňujú prístup k
jednotlivým nehnuteľnostiam. Na nehnuteľnosti parcela R.-F. Č.. XXXX/X je postavený polyfunkčný dom
so súp. č. XXX, pričom rekonštrukcia ako i nadstavba tohto domu boli vykonané na základe stavebných
povolení, ktoré boli vydané v rámci správneho konania príslušným orgánom. Účastníkmi tohto konania
boli i žalobkyne ako dotknuté vlastníčky susediaceho pozemku, pričom nemali žiadne podstatné výhrady

k spôsobu prístupu na pozemok parcela R.-F. Č.. XXXX/X a do domu súp. č. XXX. Žalovaná tak
navrhovala, aby súd žalobu zamietol v plnom rozsahu a priznal jej náhradu trov konania.
4. Žalobkyne podaním zo dňa 22.10.2010, doručeným súdu dňa 02.11.2010, oznámili, že menia a
rozširujú žalobný návrh a žiadajú, aby súd vydal po vykonaní dokazovania rozsudok, ktorým by určil,
že kúpnou zmluvou uzavretou dňa 01.03.1999 medzi žalobkyňou I. ako predávajúcou a žalovanou

ako kupujúcou, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k pozemku parcele č. XXXX/XX, k. ú. Ž.,
nebolo v prospech žalovanej zriadené vecné bremeno, zároveň uložil žalovanej zdržať sa zásahu do
ich vlastníckeho práva k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X evidovanému na LV č. XXXX, vedenom
tom čase Správou katastra Žilina, pre k. ú. Ž., formou vstupovania, vchádzania motorovým vozidlom,
parkovania, umiestňovania reklamného pútača, bránenia vjazdu motorovým vozidlám, a to do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.
5. Rozšírenie a zmenu žalobného návrhu žalobkyne odôvodnili tým, že otázka založenia vecného
bremena vo vzťahu k A. W. dohodou o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vysporiadaní
spoluvlastníckych podielov, ktorá bola uzatvorená dňa 18.05.1998, je predmetom súdneho konania na
Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 17C/117/2008. V článku V. uvedenej dohody sa zaviazala H. W.

na svoj náklad do 9 mesiacov od podpisu zmluvy o reálnom rozdelení spriechodniť priestor z Y. M.
do dvora na parcele č. XXXX/X za účelom pešieho prechodu z Y. M. k administratívnej budove súp.
č. XXX stojacej na pozemku parcela č. XXXX/XX. Toto vecné bremeno bude zapísané na novom LV
v časti C ako právo prechodu cez dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X na parcelu č. XXXX/X. V
tomto článku sa neuvádza žiadne právo prejazdu motorovými vozidlami. Na LV č. XXXX, k. ú. Ž. bolo

iniciatívou pracovníčky Správy katastra Žilina zapísané vecné bremeno výlučne v prospech A. W., t.
j. vecné bremeno pôsobiace in personam. Takéto vecné bremeno bolo zapísané na LV č. XXXX, k.
ú. Ž. aj v čase predaja parcely č. XXXX/X, k. ú. Ž. žalovanej A. W.. Dohodou nebolo zriadené vecné
bremeno pôsobiace in rem v prospech parcely č. XXXX/X, k. ú. Ž.. A. W. v tom čase disponovala vecnýmbremenom pôsobiacim in personam, nemohla teda zriadiť žiadne vecné bremeno, ktoré by zaťažovalo
nehnuteľnosti tretích osôb. Sama mala právo prechádzať len k budove na parc. č. 1754/12. Z tohto
pohľadu je absolútne vylúčené, aby bola žalovaná s manželom akýmkoľvek nástupcom práva plynúceho

z vecného bremena zriadeného v prospech A. W.. Z pohľadu obsahu údajného vecného bremena
uvedenéhovdohodezodňa18.05.1998jepotrebnéuviesť,žesavcelomjejobsahunenachádzažiadna
zmienka o tom, že by A. W. mala právo prechodu pešo i dopravnými prostriedkami z parcely č. XXXX/
X do dvora parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/XX. V čase uzatvorenia zmluvy o predaji parcely č.
XXXX/X, k. ú. Ž. žalovanej a jej manželovi patrila parcela č. XXXX/X, k. ú. Ž., žalovanej a jej manželovi

o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Druhými spoluvlastníkmi boli manželia X., rovnako o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2. Žalovaná teda nemôže odvodzovať užívanie vlastnej parcely od vecného
bremena A. W.. Pokiaľ sa jedná o právo užívať parcelu Č.. XXXX/XX, nie je možné ho odvodzovať
od vecného bremena A. W., nakoľko A. W. bola a je vlastníčkou tejto parcely. Ako vlastník je sama
oprávnená zriadiť v prospech iných osôb právo túto parcelu užívať ako vecné právo. V ďalšom žalobkyne
poukázali na znenie ust. § 46 ods. 1, § 40 ods. 1, § 40a Občianskeho zákonníka, pričom uviedli, že z

uvedených ustanovení vyplýva, že nedostatok formy písomného plnomocenstva na uzatvorenie zmluvy
o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, t. j. kúpnej
zmluvy. Súčasne uviedli, že dňa 01.03.1999 bola uzatvorená medzi žalobkyňou I. ako predávajúcou
a žalovanou s manželom ako kupujúcimi kúpna zmluva. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol predaj
pozemku parcela č. XXXX/XX, k. ú. Ž. o výmere 18 m2. Žalobkyňu I. zastupoval splnomocnený zástupca

N. E.. Plnomocestvo na tento úkon mu udelila dňa 10.03.1999 v nasledovnom rozsahu: „K všetkým
jednaniam týkajúcim sa odpredaja 18 m2 z parcely č. XXXX/XX, ktorá je v mojom výlučnom vlastníctve,
pánoviK.N.ap.J.N.,rod.R.“.Akojevidieťzobsahuplnejmocisplnomocnenýzástupcazískalplnúmoc
nazastupovanieažpotom,akobolazmluvauzatvorená.Vychádzajúczformulácieplnejmocinebolnikdy
splnomocnený ani len rokovať o otázke akékoľvek vecného bremena. Žalobkyne tiež namietali, že kúpna

zmluva bola podpísaná zástupcom predávajúcej skôr, ako mu na tento úkon udelila plnomocenstvo.
Plnomocenstvo je listina, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou právneho úkonu, ktorý vykonal zástupca v
mene zastúpeného. Zákon stanovuje, že právne úkony týkajúce sa nehnuteľností musia mať písomnú
formu, čiže aj písomné splnomocnenie muselo byť vystavené zástupcovi najneskôr v deň uzatvorenia
kúpnej zmluvy. Písomná plná moc však bola vystavená až dňa 10.03.1999. Z tohto pohľadu je kúpna

zmluva od počiatku neplatným právnym úkonom. Ešte v súvislosti s touto zmluvou žalobkyne poukázali
na to, že v zmysle ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka práva zodpovedajúce vecným bremenám
sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Podľa judikátu zverejneného
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 14/1988 vecné bremeno nemožno zriadiť v prospech
konkrétne neurčenej osoby alebo bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti. Právo zodpovedajúce vecnému

bremenu, napr. právo prechodu môžu prípadne využívať aj iné osoby ako osoba, v prospech ktorej je
vecné bremeno zriadené, teda najmä osoby, ktoré k oprávnenému prichádzajú na návštevu. U týchto
osôb nejde o právo prechodu z titulu vecného bremena, ale toto ich právo treba odvodiť od práva
oprávneného, v prospech ktorého bolo vecné bremeno zriadené. Pritom z obsahu práva prechodu je
zvyčajne zrejmé, že vlastník zaťaženého pozemku je povinný strpieť prechádzanie cez tento pozemok

nielen vlastníkovi susediaceho pozemku, ale aj osobám, ktoré ho navštevujú. Týmto sa však pre tieto
tretie osoby nezriaďuje vecné bremeno vo forme práva prechodu, ale vymedzuje sa rozsah povinností
vlastníka zaťaženého pozemku. V rámci užívania parcely R.-F. Č.. XXXX/X, k. ú. Ž. žalovaná nechodí
navštevovať žalobkyne, ale užíva túto parcelu na účely svojho vlastného podnikania. V zmysle ust. § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon je určitý len vtedy, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah

alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Výklad však nemôže dopĺňať právny úkon. V
zmysle Zborníka stanovísk záverov rozborov a zhodnotení súdnej praxe IV strana 459 ods. 7 platnosť
právneho úkonu vyjadrená v § 37 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou od začiatku bez
ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal a nie je rozhodujúce, či došlo k vydaniu súdneho
rozhodnutia určujúceho, že právny úkon je neplatný. V článku IV je uvedené, že predávajúca zriadi

touto zmluvou vecné bremeno parcela Č.. XXXX/X, ktorej je vlastníčkou. Vecné bremeno spočíva v
práve prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXX. Ako je zrejmé
z formulácie tohto ustanovenia, chýba údaj oprávnenej osoby z vecného bremena. Z dôvodu absencie
údajov o oprávnenej osobe v článku IV kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.1999 nie je možné toto ustanovenie
posúdiť ako ustanovenie, ktorým sa platne zriaďuje vecné bremeno.

6. Súd uznesením č. k. 6C/152/2008-201 zo dňa 17.05.2011 pripustil s poukazom na znenie ust. § 95
ods. 1 O.s.p. zmenu návrhu v zmysle podania žalobkýň zo dňa 22.10.2010.
7. Žalovaná sa písomne vyjadrila k zmenenému žalobnému návrhu podaním zo dňa 14.06.2011, v
ktorom uviedla, že určovacia žaloba má preventívny charakter a má miesto len tam, kde ide leno preventívnu ochranu práva a nie tam, kde už bolo právo porušené. Žaloba o určenie, že kúpna
zmluva, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo, nebolo v prospech zmluvného partnera zriadené vecné
bremeno, je návrhom na určenie neexistencie právnej skutočnosti, že určitá právna skutočnosť je daná

a nie žalobou na určenie existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva, a preto nespĺňa
predpoklady určovacej žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. Popri podstatnom dôvode pre zamietnutie
určovacej žaloby poukazuje na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobkýň. Pre
úspešnosť určovacej žaloby je podmienkou, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení, a to na
určení proti žalovanému. Žalobkyne tento naliehavý záujem netvrdili ani ho nepreukazujú. Ich tvrdenie,

podľa ktorého je kúpna zmluva zo dňa 01.03.1999 neplatná, je zavádzajúce a nemá oporu v skutkovom
stave. Z obsahu kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou I. a žalovanou a jej manželom možno
síce ustáliť, že táto zmluva bola vyhotovená dňa 01.03.1999, je ale nespochybniteľné, že zástupca
predávajúcej kúpnu zmluvu podpísal dňa 18.03.1999, ako vyplýva z overovacej doložky jeho podpisu na
zmluve. Plná moc bola zástupcovi predávajúcej udelená splnomocnením zo dňa 10.03.1999, a preto je
kúpna zmluva platná a bola podpísaná oprávnenou osobou. Zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia

mať podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu a podľa ust. § 46 ods. 2 Občianskeho
zákonníka musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Zmluva zo dňa 01.03.1999 spĺňa všetky
zákonné podmienky, a preto tvrdenia o jej neplatnosti, sú len špekuláciou žalobkýň. Pokiaľ žalobkyne
tvrdia, že splnomocnený zástupca žalobkyne I. konal v omyle pri podpísaní zmluvy s vecným bremenom,
tak by mohlo ísť teoreticky o relatívne neplatný právny úkon v tejto časti v zmysle ust. § 49a Občianskeho

zákonníka a v takomto prípade namieta premlčanie práva domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka). Ďalej sa žalovaná vyjadrila, že neruší vlastnícke právo žalobkýň
k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X spôsobom opísaným v žalobe. Na označený pozemok nevstupuje,
neparkuje, neumiestňuje reklamné pútače a nebráni vjazdu motorovým vozidlám nájomcom žalobkýň.
Žalobkyne na preukázanie svojich tvrdení nepredložili žiadne dôkazy, a preto táto žaloba je rovnako

nezmyslená, ako keby sa ona domáhala zákazu vstupu na svoj pozemok proti americkému prezidentovi
W.. Právo prejazdu cez pozemok parcela R.-F. Č.. XXXX/X vyplýva zo zriadeného vecného bremena.
8. Žalobkyne podaním zo dňa 12.06.2012 doručeným súdu dňa 26.06.2012 zobrali žalobu v časti
o určenie, že kúpnou zmluvou uzavretou dňa 01.03.1999 medzi žalobkyňou I. ako predávajúcou a
žalovanou ako kupujúcou, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k pozemku parcela č. XXXX/XX, k.

ú. Ž., nebolo v prospech žalovanej zriadené vecné bremeno späť, a to s ohľadom na petit žaloby na
plnenie, z ktorého je zrejmé, že konzumuje určovací petit. Právoplatným rozhodnutím súdu o povinnosti
plniť totiž bude vyriešená aj prejudiciálna otázka existencie, či neexistencie práva, či právneho vzťahu,
z ktorého povinnosť plniť vzišla, a to bez ohľadu na skutočnosť, že toto posúdenie nebude obsiahnuté
vo výroku rozhodnutia.

9. Žalovaná so späťvzatím časti žaloby vyjadrila súhlas na pojednávaní dňa 03.07.2012.
10. Žalobkyne zhrnuli svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore v pôvodnom konaní v záverečnom
prednese splnomocnenej zástupkyne, ktorá uviedla, že žalobu v tomto sporovom konaní boli nútené
podať s ohľadom na to, že vyriešiť problémy súvisiace s užívaním parcely R.-F. Č.. XXXX/X, k.
ú. Ž. sa nepodarilo mimosúdnou cestou, nakoľko rokovania neviedli k žiadnym krokom, ktoré by

túto situáciu vyriešili a návrh na uzavretie nájomnej zmluvy žalovaná odmietla. Jej neoprávnený
zásah do ich vlastníckeho práva k parcele R.-F. Č.. XXXX/X sa vykonával vo forme prechodu
týmto pozemkom, prejazdom motorovým vozidlami, parkovaním, umiestňovaním reklamného pútača a
bránením vjazdu motorových vozidiel ich nájomcov. Pokiaľ ide o právo prechodu, z hľadiska vecného
bremena odvodzovala toto žalovaná z dohody o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní

spoluvlastníckych podielov, ktorá bola uzavretá dňa 18.05.1998 medzi A. W. a žalobkyňou I. Jedná
sa vlastne o ust. čl. 5, ktoré by malo údajne zakladať vecné bremeno. Poukazuje na skutočnosť, že
práve spornosť tohto ustanovenia je predmetom súdneho sporu, ktorý prebieha pred Okresným súdom
Žilina a doposiaľ nie je právoplatne skončený. Právna konštrukcia, na základe ktorej by údajné vecné
bremeno nadobudla žalovaná tým spôsobom, že po rozdelení spoluvlastníctva a získaním vlastníckeho

práva k parcele č. XXXX/X A. W., pričom táto následne predala túto parcelu manželom N., nie je možná
vzhľadom na to, že samotná A. W. nezískala žiadne vecné bremeno na základe tejto dohody a vecné
bremeno, ktoré bolo zapísané na list vlastníctva pochybením zamestnankyne katastra bolo zriadené in
personam. Takéto vecné bremeno bolo na LV č. XXXX aj v čase, keď bola podaná žaloba o zdržanie
sa neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva, to znamená, že z vecného bremena zriadeného in

personam nie je možné dovodzovať akékoľvek vecné bremeno, ktoré by sa vzťahovalo na žalovanú.
Pokiaľ sa jedná o kúpnu zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou I. a manželmi N., k článku,
ktorý bol uvedený v tejto kúpnej zmluve a ktorý mal údajne zakladať vecné bremeno, splnomocnená
zástupkyňa žalobkýň poukázala na to, že týmto článkom založené vecné bremeno nebolo a takistonebolozavkladovanénaLVč.XXXX.Ostatnáargumentáciasatýkalažalobyvčastiouloženiepovinnosti
žalovanej zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcele R.-F. Č.. XXXX/
X formou vchádzania motorovým vozidlom, parkovania, umiestňovania reklamného pútača, bránenia

vjazdu motorovým vozidlám.
11. Žalovaná zhrnula svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore v pôvodnom konaní v záverečnom
prednese svojej právnej zástupkyne, ktorá uviedla, že považuje návrh vo veci za neopodstatnený,
nakoľko existuje skutkový stav, o čom svedčí i LV č. XXXX, kde v časti C je zapísané vecné bremeno,
a to pešieho prechodu cez dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X, na parcelu č. XXXX/X k

administratívnej budove súp. č. XXX stojacej na parcele XXXX/XX podľa G.-XXXX/XX Č.. O.-XXX/XX-
G.-XXXX/XX.VecnébremenoprávoprejazdumotorovýmivozidlamicezparceluR.Č..XXXX/Xzapísanú
na LV č. XXXX podľa zmluvy č. G.-XXXXXX. Vecné bremeno právo prejazdu motorových vozidiel nebolo
zrušenéanidohodouanirozhodnutímsúdu.Žalobajepodľanázoružalovanejnezmyselná,nemážiadnu
oporu v zákone, ako keby sa žalovaná domáhala zákazu vstupu nejakého vyššie postaveného človeka
na prejazd na parc. č. XXXX/X.

12. Súd vec v pôvodnom konaní prejednal na pojednávaniach v dňoch 03.09.2010, 21.06.2011,
16.09.2011, 14.02.2012, 25.05.2012 a 03.07.2012, pričom vykonal dokazovanie oboznámením s
listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, výsluchom účastníkmi navrhnutých svedkov a ohliadkou
na mieste samom dňa 12.10.2011.
13. Súd vo veci po prvý krát rozhodol na pojednávaní dňa 03.07.2012, kedy vo veci vyhlásil rozsudok,

ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela
R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, nachádzajúcemu sa v k. ú. Ž.,
evidovanému na LV č. XXXX, vedenému v tom čase Správou katastra Žilina, formou vstupovania,
vchádzania motorovým vozidlom, parkovania a umiestňovania reklamného pútača, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, ďalej žalobu vo zvyšnej časti o uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa

zásahu do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 329 m2, nachádzajúcemu sa v k. ú. Ž., evidovanému na LV č. XXXX, vedenom
v tom čase Správou katastra Žilina, formou bránenia vjazdu motorovým vozidlám nájomcov žalobkýň
zamietol,súčasnekonanieočastižalobyourčenie,žekúpnouzmluvouuzavretoudňa01.03.1999medzi
žalobkyňou I. ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k

pozemku parcela č. XXXX/XX, k. ú. Ž., nebolo v prospech žalovanej zriadené vecné bremeno, zastavil a
napokon o trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.
14. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil pokiaľ ide o jeho časť, ktorou bolo konanie o časti návrhu o určenie,
že kúpnou zmluvou uzavretou dňa 01.03.1999 medzi žalobkyňou I. ako predávajúcou a žalovanou

ako kupujúcou, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k pozemku parcela č. XXXX/XX, k. ú. Ž.,
nebolo v prospech žalovanej zriadené vecné bremeno, zastavené s poukazom na to, že vzhľadom k
dispozitívnemu úkonu žalobkýň zo dňa 12.06.2012, ktorým zobrali žalobu v tejto časti späť, konanie v
tejto časti podľa ust. § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. zastavil, keďže žalovaná so späťvzatím vyjadrila súhlas na
pojednávaní dňa 03.07.2012.

15. V ďalšom súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej veci žalobkyne uplatnili negatórnou
žalobou podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok na ochranu ich vlastníckeho práva proti
žalovanej, o ktorej tvrdia, že do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Negatórna žaloba je
v tomto prípade žalobou na plnenie, ktorou je uplatňované splnenie hmotnoprávnej povinnosti, ktorá
vznikla žalovanej tým, že neoprávnene zasiahla do vlastníckeho práva žalobkýň. Na neoprávnený

zásah do vlastníckeho práva, ktorý spočíva v inom rušení než neoprávnenom zadržiavaní veci, viaže
hmotné právo povinnosť zdržať sa tohto zásahu a odstrániť jeho následky. Súd sa tak primárne zaoberal
otázkou vecnej legitimácie strán sporu, pričom dospel k záveru, že žalobkyne preukázali a v konaní
to medzi stranami sporu ani sporné nebolo, že sú podielovými spoluvlastníčkami každá v podiele 1/3
na nehnuteľnosti - pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329

m2, nachádzajúceho sa v k. ú. Ž., ktorý je evidovaný na LV č. XXXX. Žalobkyniam tak prináleží právo
podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka na ochranu proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva
k predmetnému pozemku neoprávnene zasahuje. Z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie žalovanej sa
súd zaoberal otázkou, či zo strany žalovanej došlo k zo strany žalobkýň tvrdenému konaniu, ktoré
napĺňa znaky neoprávneného zásahu do ich vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Žalobkyne

svoje skutkové tvrdenia špecifikovali v rozsahu neoprávnených zásahov žalovanej do ich vlastníckeho
práva k predmetnému pozemku formou vstupovania a vchádzania motorovým vozidlom na tento
pozemok, parkovania a umiestňovania reklamného pútača na tomto pozemku a napokon bránenia
vjazdu motorovým vozidlám nájomcov žalobkýň na tento pozemok. Súd sa tak ďalej konkrétne zaoberalposúdením existencie takto tvrdených konaní zo strany žalovanej, pričom najskôr bez ohľadu na otázku
neoprávnenosti.
16. Z hľadiska konania žalovanej spočívajúceho vo vstupe na dotknutý pozemok žalobkýň, súd aj

napriek námietke žalovanej uvedenej v jej podaní zo dňa 14.06.2011, že na dotknutý pozemok žalobkýň
nevstupuje, dospel k záveru, že k tomuto konaniu zo strany žalovanej dochádza. Tento záver možno
vyvodiť už len zo samotnej skutočnosti, že do administratívnej budovy vo vlastníctve žalovanej a
jej manžela K. N. postavenej na pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X neexistuje iný vstup ako z
dotknutého pozemku parcely R.-F. Č.. XXXX/X a z toho, že žalovaná bez najmenších pochybností túto

administratívnu budovu užíva, keďže v týchto priestoroch prevádzkuje nesporne svoju živnosť. Toto
skutkové zistenie súdu vyplýva nepochybne z ohliadky na mieste samom dňa 12.10.2011 a z na ohliadke
vyhotovených obrazových snímok č. 1, 6 a 9 (na č. l. 237 spisu). Napokon súd poukázal aj na odpoveď
žalovanejvrámcijejvýpovedeakostranysporunapojednávanídňa21.06.2011(nač.l.211spisu,strana
4zápisniceprvýodsek),vktorejžalovanávýslovneuviedla,že:„Mycezuvedenýpozemokprechádzame
pešo.“.

17. Pokiaľ ide o konanie žalovanej spočívajúce vo vjazde motorovým vozidlom na dotknutý pozemok
vo vlastníctve žalobkýň a v parkovaní na tomto pozemku, súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním
nebolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalovanej už došlo k takémuto konaniu. Aj napriek
tejto konštatácii o nepreukázaní tvrdení žalobkýň však nemohol nechať bez povšimnutia to, že je
nesporné, že žalovaná vchádza motorovým vozidlom zo strany parku SNP na pozemok parcela R.-

F. Č.. XXXX/X, ktorá je v jej vlastníctve a vlastníctve jej manžela a Q.. I. X. s manželkou Z., pričom
následne týmto pozemkom motorovým vozidlom prechádza a parkuje toto na už uvedenom mieste na
pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/XX (to logicky vyplýva už len zo samotného tvrdenia žalovanej, že
svoje motorové vozidlo parkuje na mieste, ktoré označila na ohliadke). Uvedené parkovacie miesto sa
nachádza v bezprostrednej blízkosti pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X vo vlastníctve navrhovateliek.

Situácia na mieste samom, z ktorej podľa vykonanej ohliadky vyplýva, že pri vchádzaní na parkovacie
miesto motorovým vozidlom, ako aj vychádzaní z tohto parkovacieho miesta, jazdná dráha motorového
vozidla žalovanej nezasahuje do pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, však nepochybne neplatí v
prípade otáčania sa motorového vozidla pri výjazde z parkovacieho miesta za situácie, že vedľa vľavo,
ako aj vpravo od parkovacieho miesta, kde na ohliadke stálo motorové vozidlo zn. Seat Toledo, by

stáli iné motorové vozidlá. Jazdná dráha prostredného vozidla (stojaceho na mieste vozidla Seat
Toledo v čase ohliadky) by pri otáčaní sa pri výjazde z parkovacieho miesta nepochybne zasiahla
do pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X vo vlastníctve žalobkýň. Či došlo k takejto situácii doposiaľ,
nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, avšak do budúcna to nemožno vylúčiť. Z uvedeného súd
vyvodil, že žalobkyňami tvrdené konanie by mohlo zo strany žalovanej v budúcnosti nastať, obzvlášť v

kontexte s presvedčením žalovanej o jej práve prejazdu motorovým vozidlom po pozemku parcela R.-
F. Č.. XXXX/X vyplývajúcom z vecného bremena. V tomto smere súd poukázal na obsah samotného
vyjadrenia žalovanej k návrhu zo dňa 12.12.2008, v ktorom výslovne uviedla, že je v danej situácii
pre ňu nepochopiteľná snaha žalobkýň o znemožnenie vzájomne výhodného užívania jednotlivých
parciel, keď sú vlastníci doslova odkázaní na vecné bremená, ktoré im umožňujú prístup k jednotlivým

nehnuteľnostiam. V ďalšom v tomto vyjadrení poukazovala na to, že je oprávnená z vecného bremena
zodpovedajúceho právu prejazdu motorovým vozidlom cez dotknutý pozemok parcela R.-F. Č.. XXXX/
X. Rovnakú argumentáciu prezentovala aj jej právna zástupkyňa vo svojom záverečnom prednese.
Vychádzajúc z uvedeného by v prípade zamietnutia návrhu v tejto časti ďalej v budúcnosti dôvodne
hrozilo, že žalovaná takto zasahovať do vlastníckeho práva žalobkýň k dotknutému pozemku bude.

18. Čo sa týka namietaného konania žalovanej spočívajúceho v umiestňovaní reklamného pútača na
dotknutom pozemku vo vlastníctve žalobkýň parcela R.-F. Č.. XXXX/X, súd svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že aj k takémuto konaniu zo strany
žalovanej už došlo.
19. Napokon čo sa týka namietaného konania žalovanej spočívajúceho v bránení vjazdu motorovým

vozidlám nájomcov žalobkýň na dotknutý pozemok parcela R.-F. Č.. XXXX/X vo vlastníctve žalobkýň,
súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním nevyšlo najavo, že by osobne žalovaná bránila nájomcom
žalobkýň vo vjazde na dotknutý pozemok. Súd v kontexte uplatneného práva, t. j. práva žalobkýň na
ochranu proti neoprávneným zásahom do ich vlastníckeho práva k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/
X uviedol, že žalobkyne si žalobou skutkovo neuplatňovali právo, ktoré by im malo vyplývať z vecného

bremena zodpovedajúceho ich právu prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu R.-F. Č.. XXXX/X na
parcelu R.-F. Č.. XXXX/X. Pokiaľ by tak nájomcom žalobkýň aj žalovaná bránila vo vstupe na pozemok
parcelu R.-F. Č.. XXXX/X, čo v konaní súd za preukázané navyše nemal, podľa názoru súdu by takýmto
konaním nedochádzalo k zásahu do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, ale len k zásahu do ich práva vyplývajúceho z vecného bremena. Súd sa nemohol stotožniť s
argumentáciou žalobkýň s poukazom na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že v dôsledku
namontovania rampy nemajú nájomcovia nehnuteľností v ich vlastníctve zabezpečený nerušený príjazd

a odjazd z pozemku parcely R.-F. Č.. XXXX/X, pričom o tom, či môžu vojsť alebo nie, rozhoduje bez
akýchkoľvek objektívnych kritérií žalovaná, resp. jej zamestnanci, a to z dôvodu, že pokiaľ by žalobkyne
nemali právo zodpovedajúce vecnému bremenu, žalovaná s manželom by nemali povinnosť vôbec
umožniť žalobkyniam prechod, resp. prejazd cez ich pozemok parcelu R.-F. Č.. XXXX/X.
20. Ďalej sa súd zaoberal otázkou oprávnenosti konštatovaných zásahov žalovanej do vlastníctva

žalobkýň.
21. Žalovaná sa bránila tým, že poukazovala na tri tituly, na základe ktorých vyvodzovala svoje
oprávnenie k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X vo vlastníctve žalobkýň. V súvislosti s touto obranou
súd poukázal na to, že vecné bremená sú typickým právom k cudzej veci, a to iba nehnuteľnej. Ide o
inštitút, ktorý jednak umožňuje upravovať vzťahy medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností a jednak
zásahy tretích osôb do práv vlastníka nehnuteľností. Vecné bremená teda obmedzujú vlastnícke právo

k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu (vlastníka susediacej nehnuteľnosti alebo inej osoby).
Na základe inštitútu vecného bremena vzniká vzťah medzi oprávneným a povinným. Nevylučuje sa
ani vytvorenie tzv. vzájomných vecných bremien, z ktorých by každá zo strán bola oprávneným, ale
aj povinným. Na základe vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech
oprávneného subjektu: a) niečo strpieť (pati), b) niečoho sa zdržať (non facere), c) niečo konať (facere).

Najčastejšie na základe vecného bremena vzniká povinnosť niečo strpieť (prechod cez pozemok,
vedenie napr. vodovodného potrubia na pozemku, užívanie nehnuteľnosti, stavbu na nehnuteľnosti,
branie úrody). Pokiaľ ide o zdržanie sa niečoho (čo je tiež nečinnosť), patrí sem napríklad záväzok
vlastníka nehnuteľnosti nevykonať určité úpravy na nehnuteľnosti, alebo aj to, že k nehnuteľnosti
nezriadi určité vecné bremeno. Vecné bremená založené na nečinnosti [písm. a) a b)] sa v minulosti

nazývali "služobnosti". Niekedy sa v rámci vecného bremena možno zaviazať na určité konanie, a to
na opakujúce sa konanie (nie jednorazové). Môže ísť napríklad o záväzok poskytovať určité služby či
odovzdávanie produktov zo zaťaženej nehnuteľnosti. Z vecného bremena vznikajú práva a povinnosti
pre subjekty vzťahu založeného vecným bremenom. Podľa toho, aké účinky vyvoláva zriadenie vecného
bremena, kto je oprávneným a koho zaťažuje, treba rozlišovať: a) vecné bremená in personam, b)

vecné bremená in rem. V prvom prípade vecného bremena "in personam" práva a povinnosti, ktoré
sa dojednali, zaväzujú (platia) iba pre tie subjekty, tých vlastníkov nehnuteľností, ktoré vecné bremeno
dojednali. V prípade, ak by došlo k zmene vlastníka z akéhokoľvek dôvodu, vecné bremeno (práva
a povinnosti z neho vyplývajúce) by zaniklo. Toto právo neprechádza ani na právnych nástupcov
vlastníkov. Na to, aby účinky vecného bremena (oprávnenia oprávneného a povinnosti povinného)

zostali zachované aj po zmene vlastníkov nehnuteľnosti a zaväzovali aj budúcich vlastníkov, treba
zriadiť vecné bremeno "in rem". To znamená, že vecné bremeno bude zaťažovať vždy vlastníka určitej
nehnuteľnosti a naopak, oprávneným bude vždy vlastník určitej susediacej nehnuteľnosti. Ide o vecné
bremeno spojené s vlastníctvom k nehnuteľnosti. Rovnako ako žalobkyne dal aj súd do pozornosti
stanovisko NS SSR uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 14/1988, v zmysle

ktorého vecné bremeno nie je možné zriadiť v prospech konkrétne neurčenej osoby alebo bez vzťahu k
určitej nehnuteľnosti. Uvedené koniec koncov možno vyvodiť priamo zo znenia ust. § 151n ods. 1 veta
druhá Občianskeho zákonníka.
22. Primárne tak žalovaná poukazovala na to, že je oprávnená z vecného bremena zriadeného kúpnou
zmluvouzodňa01.03.1999,nazákladektorejbolorozhodnutépodč.G.XXXX/XXovkladevlastníckeho

práva v prospech žalovanej a jej manžela k pozemku parcela R. Č.. XXXX/XX o výmere 18 m2, k. ú.
Ž. do katastra nehnuteľností. V čl. IV. kúpnej zmluvy sa žalobkyňa I. ako predávajúca mala s manželmi
N. ako kupujúcimi dohodnúť, že: „predávajúca touto zmluvou zriadi vecné bremeno parcely č. XXXX/
X, ktorej je vlastníčkou. Vecné bremeno spočíva v práve prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu č.
XXXX/X zapísanú na LV č. XXXX.“. Na základe tejto zmluvy potom aj bolo na LV č. XXXX v časti CLV

zapísané vecné bremeno - právo prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu R. Č..XXXX/X zapísanú
na LV č.XXXX, podľa zmluvy č. G. XXXX/XX-XXXX/XX. S poukazom na vyššie uvedený výklad mal
súd za to, že uvedené právo vyplývajúce z vecného bremena žalovanej nevzniklo, a to z dôvodu, že
zo znenia predmetného ust. čl. IV. zmluvy nevyplýva v prospech ktorej konkrétne určenej osoby sa má
vecné bremeno zriadiť a ani vo vzťahu ku ktorej konkrétnej panujúcej nehnuteľnosti. Na tomto mieste

ja tak možné považovať túto časť zmluvy za neplatnú pre jej neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Súčasne žalovaná poukazovala na to, že by mala byť oprávnená z vecného bremena,
ktoré malo byť zriadené ako súčasť dohody uzavretej medzi žalobkyňou I. a A. W. dňa 18.05.1998,
na základe ktorej vklad práv do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu vŽiline, Katastrálnym odborom dňa 28.05.1998. Žalovaná mala za to, že prevodom vlastníctva pozemku
parcela R.-F. Č.. XXXX/X, k. ú. Ž. z A. W. ako predávajúcej na ňu a jej manžela kúpnou zmluvou
zo dňa 11.06.1998 a vkladom vlastníckeho práva v prospech žalovanej a jej manžela do katastra

nehnuteľností dňa 06.07.1998 pod č. G. XXXX/XX, prešlo zároveň aj právo A. W. vyplývajúce z vecného
bremena zriadeného zmluvou zo dňa 18.05.1998. Súd však ani v tomto smere žalovanej nedal za
pravdu. Zmluvné dojednanie žalobkyne I. a A. W. v čl. V. predmetnej dohody zo dňa 18.05.1998 totiž
opätovne nemožno v žiadnom prípade vykladať, ako to urobila žalovaná, a to tak, že bolo zriadené
vecné bremeno zodpovedajúce právu vlastníka pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X prechádzať na tento

pozemok pešo po pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X. Takémuto právu nezodpovedá ani sporný zápis v
katastri nehnuteľností na LV č. XXXX v časti C LV, a to vecného bremena - práva pešieho prechodu cez
dom č. s. XXX postaveného na parcele č. XXXX/X na parcelu č. XXXX/X k administratívnej budove súp.
č.XXXstojacejnaparceleč.XXXX/XXpreW.A.,podľaG.XXXX/XX-XXXX/XX.Jezrejmé,žeparcelaR.-
F.Č..XXXX/Xvovlastníctvežalovanejnebolaonýmtzv.panujúcimpozemkompodľapredmetnejdohody
zo dňa 18.05.1998 a teda na žalovanú nemohlo prejsť právo vyplývajúce z vecného bremena spojené

s vlastníctvom tejto tzv. panujúcej nehnuteľnosti. Súd sa tak v ďalšom stotožnil, čo sa týka posúdenia
otázky existencie žalovanou tvrdených vecných bremien s argumentáciou žalobkýň. Napokon žalovaná
odvodzovala svoje práva k pozemku vo vlastníctve žalobkýň parcela R.-F. Č.. XXXX/X od dohody
uzavretej medzi žalobkyňou I. a manželom žalovanej K. N.. Súd rovnako totožne ako v konaní vedenom
pod spis. zn. 27C/51/2007 posúdil túto dohodu podľa jej obsahu ako zmluvu o výpožičke predmetného

pozemku podľa ust. § 659 Občianskeho zákonníka, a to aj napriek označeniu zmluvných strán ako
prenajímateľ a nájomca na základe toho, že zo strany žalobkyne I. došlo k prenechaniu pozemku
parcela R.-F. Č.. XXXX/X, k. ú. Ž. do bezodplatného užívania K. N., a to na dobu do 31.12.2013. Teda
došlo k dohode na podstatných (esenciálnych) náležitostiach zmluvy o výpožičke. Manžel žalovanej
vzhľadom k tomu, že nebolo medzi ním a žalobkyňou I. dohodnuté inak, nemal v zmysle ust. § 661 ods.

2 Občianskeho zákonníka právo prenechať vec na užívanie inému, a to ani žalovanej. Preto žalovaná
nemohla odvodzovať vznik akýchkoľvek práv k dotknutému pozemku žalobkýň parcela R.-F. Č.. XXXX/
X na základe tohto právneho titulu.
23. Na základe uvedeného mal súd za to, že pred tým konštatované zásahy žalovanej (formou
vstupovania, umiestňovania reklamného pútača) do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela R.-

F. Č.. XXXX/X nie sú oprávnené. Z tohto konštatovania vyplýva, že žalovaná v tejto časti konania je
pasívne vecne legitimovaná, čiže má povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkýň k
dotknutému pozemku, a to formou vstupovania a umiestňovania reklamného pútača. Súd preto žalobe
v tejto časti vyhovel. Ohľadom časti žaloby, ktorou sa žalobkyne domáhali, aby žalovanej bola uložená
povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X,

formou vjazdu na tento pozemok a parkovania na tomto pozemku, súd aj napriek konštatovaniu, že
žalovanátoutoformoudovlastníckehoprávažalobkýňnezasiahla,všakžalobevyhovel,atospoukazom
na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 1485/2005 zo dňa
20.09.2005, a to najmä na to, že negatórna žaloba by ale nesplnila svoj účel, ak by zákaz rušivej činnosti
formulovanej v žalobnom petite, mohol pokrývať len ten konkrétny rušivý čin, ku ktorému už došlo, a

nepostihol by činnosť podobného druhu, ktorá podľa okolností hrozí. Príliš úzke vymedzenie by totiž
nezakázalozásahyprevádzanéinýmspôsobom,ktoréavšakznamenajúrovnakérušenie.Súdmalzato,
že uvedené formy zásahov do vlastníckeho práva žalobkýň, t. j. vjazd motorovým vozidlom a parkovanie
na dotknutom pozemku vo vlastníctve žalobkýň sú podobného druhu ako vstup peši na tento pozemok.
Rovnako poukázal aj na svoju konštatáciu o reálnej hrozbe tohto konania žalovanej v budúcnosti za

okolností situácie na susediacich pozemkoch vo vlastníctve strán sporu, t. j. parcela R.-F. Č.. XXXX/X,
parcela R.-F. Č.. XXXX/X, parcela R.-F. Č.. XXXX/X a parcela R.-F. Č.. XXXX/X, k. ú. Ž., ako vyplynula
z vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou sa žalobkyne domáhali voči žalovanej
zdržania sa zásahov do ich vlastníckeho práva k dotknutému pozemku, a to formou bránenia vjazdu
motorovým vozidlám nájomcov žalobkýň, súd nemal za preukázané, že by zo strany žalovanej došlo

k takémuto namietanému konaniu a podľa názoru súdu takýto zásah ani bezprostredne nehrozí. Súd
preto v tejto časti žalobu zamietol.
24. Na záver súd pre úplnosť dôvodov svojho rozhodnutia sa vysporiadal s poukazovaním žalovanej
na rovinu dobrých mravov a prípadného výkonu práva žalobkýň v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka), a to tak, že na prvý pohľad by sa mohlo javiť, že uloženie povinnosti

žalovanej zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X
formou vstupovania na tento pozemok, by mohlo byť výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, keďže
týmto nepochybne dôjde k obmedzeniu žalovanej v užívaní jej nehnuteľnosti - polyfunkčného domu -
postavenejnaparceleR.-F.Č..XXXX/Xasúčasneajvobmedzenížalovanejvjejpodnikateľskejčinnosti,vykonávanejvprevádzke,ktorásavtejtobudovenachádza.Súdmalvšakzato,žejepotrebnépoukázať
na skutočnosť, že žalovaná v konaní nepreukázala akékoľvek svoje konanie, ktoré by smerovalo k tomu,
aby došlo k usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu ohľadom jej potreby užívania pozemku parcela

R.-F. Č.. XXXX/X spôsobom, ktorý dáva k dispozícii platný právny poriadok. Na návrh dohody uzavretím
zmluvy o nájme dotknutého pozemku predložený jej žalobkyňami nereagovala s odôvodnením, že návrh
jej bol predložený osobou, ktorá nepreukázala, že má oprávnenie konať za žalobkyne. Z uvedeného
návrhu (na č. l. 10 spisu) je pri tom zrejmé, že tento bol žalovanej a jej manželovi predložený N.
E., s ktorým žalovaná s manželom, ako to vyplynulo z ich výpovedí, vždy riešili a jednali spolu o

problematike užívania všetkých pozemkov na dotknutom mieste. Rovnako súd poukazuje aj na to, že N.
E. uzatváral za žalobkyňu I. všetky zmluvy, ktoré boli v konaní predložené vrátane zmlúv so žalovanou a
jej manželom. Žalovanej teda bolo známe, že veci žalobkýň týkajúce sa užívania dotknutých pozemkov
v ich vlastníctve vybavuje v čase ich neprítomnosti N. E. a teda jej nič nebránilo, aby sa s ním pokúsila
dospieť k dohode. Ani počas celého trvania pôvodného konania žalovaná neprodukovala žiadny dôkaz,
z ktorého by vyplynulo, že mala snahu sa so žalobkyňami dohodnúť na akejkoľvek forme a spôsobe

užívania dotknutého pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X. Žalovaná po celý čas len tvrdila, že právo
užívať dotknutý pozemok má. Nemôže byť v tomto smere pre žalovanú ospravedlnením, že bola po
celý čas v tom, že má platný právny titul na užívanie dotknutého pozemku žalobkýň, t. j. že jej právo
vyplýva z uvedených vecných bremien, príp. z dohody (súdom posúdenej ako zmluvy o výpožičke)
uzavretej medzi jej manželom a žalobkyňou I. zo dňa 06.03.2000. V tomto kontexte tejto prípadnej

domnienky žalovanej súd poukázal na starorímsku právnu zásadu, že neznalosť práva neospravedlňuje
(ignorantia iuris non excusat). Ak by aj nedošlo k dohode medzi stranami sporu, žalovaná sa mohla
a aj naďalej môže domáhať na súde v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadenia
vecného bremena. Ako na ďalší protiargument k argumentácii žalovanej s poukazom na ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka súd dal k dispozícii to, že pokiaľ by žalobe nebolo vyhovené, protiprávny

stav užívania pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X žalovanou by mohol pri jej ďalšej nečinnosti ohľadom
mimosúdnej dohody so žalobkyňami naďalej pretrvávať, pričom by žalobkyne už nemali žiadny iný
prostriedok právnej ochrany než ten, ktorý využili v prejednávanej veci. Na podanie žaloby podľa ust. §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž nie sú žalobkyne aktívne vecne legitimované a túto legitimáciu,
ako to vyplýva zo znenia tohto ustanovenia, má len žalovaná spolu s jej manželom ako vlastníci stavby -

polyfunkčnéhodomu-postavenejnaparceleR.-F.Č..XXXX/X.Pokiaľideoostatnéformyrušivejčinnosti
žalovanej, a to vjazdu na dotknutý pozemok motorovým vozidlom, ako aj parkovania na dotknutom
pozemku a napokon aj umiestňovania reklamného pútača na dotknutom pozemku, pri týchto formách
konania žalovanej vzhľadom k uplatnenému právu žalobkýň na ochranu ich vlastníctva, nemožno vôbec
hovoriť o otázke dobrých mravov, a to z dôvodu konštatovanej neoprávnenosti tohto konania žalovanej,

ako aj z dôvodu toho, že žalovaná má možnosť, ako sama uviedla, parkovať motorové vozidlo na inom
mieste (parcela R.-F. Č.. XXXX/XX) a rovnako nie je ani nevyhnutné, aby umiestňovala reklamný pútač
na pozemku žalobkýň, keď ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, takýto malý reklamný pútač môže
umiestňovať či už na pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, alebo na pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X,
ku ktorým má žalovaná vlastnícke právo.

25. Napokon súd svoje rozhodnutie ohľadom trov konania odôvodnil s poukazom na znenie ust. § 151
ods. 3 O.s.p.
26. Proti tomuto rozsudku v jeho časti, ktorou bolo žalobe vyhovené, podala na súde dňa 23.10.2012
odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovaná. Žiadala
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť dôvodiac tým, že nie

je držiteľkou vodičského oprávnenia, ani vlastníčkou motorového vozidla a vzhľadom na okolnosti
subjektívneho charakteru (vek, zdravotný stav) ani neuvažuje v budúcnosti sa uchádzať o vodičské
oprávnenie. Z toho jednoznačne vyplýva, že nemôže zasahovať do vlastníckeho práva žalobkýň k
spornej nehnuteľnosti formou vchádzania motorovým vozidlom a jeho parkovaním. Súd prvej inštancie
neskúmal v konaní základnú podmienku, či zasahovala, zasahuje alebo trvá dôvodná obava z budúceho

zasahovania do vlastníckych práv žalobkýň. Toto platí, aj pokiaľ ide zákaz vstupovania na sporný
pozemok a umiestňovania reklamného pútača. Tvrdenie súdu o nevyhnutnosti jej prechodu cez sporný
pozemok do multifunkčného objektu v jej spoluvlastníctve nezodpovedá skutočnosti. Má dostatočný
priestor na to, aby nemusela vstupovať na sporný pozemok pri prechode do vlastnej nehnuteľnosti.
Uvedené tvrdenie súdu je neudržateľné aj z objektívneho hľadiska, pretože by predsa nikdy nemohla

dostať stavebné povolenie na rekonštrukciu objektu a prístavbu vlastnej nehnuteľnosti a ani kolaudačné
rozhodnutie, ak by k nej nemala prístup. Ďalej žalovaná uviedla, že nikdy neumiestnila osobne „vec“,
ktorá je vo výroku rozsudku označená ako „reklamný pútač“ na sporný pozemok a ani taký úmysel nemá.
Označovať niekoľkocentimetrovú tabuľku za reklamný pútač je prehnané. V ďalšom žalovaná poukázalaopätovne na to, že predmety vlastníctva na mieste samom sú z hľadiska veľkosti, prístupových
možností, takého charakteru, že jednotliví vlastníci sú odkázaní na dobré susedské vzťahy a dohody.
Prostredníctvom svojho manžela sa opakovane pokúsila o dohodu priamo so žalobkyňami, ktoré osobné

rokovania odmietajú a konajú na diaľku prostredníctvom zástupcov (nielen právnych), ktorí im poskytujú
zavádzajúce informácie. Ak by konala rovnako šikanóznym spôsobom, tak úplne znemožní prístup
žalobkyniam a ich nájomníkom k spornej nehnuteľnosti, pretože je spoluvlastníčkou pozemku, cez ktorí
musí každý ďalší vlastník ostatných pozemkov prechádzať, aby sa dostal na svoj pozemok vrátane
sporného pozemku. Súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy, že vlastnícke právo je obmedzené

tým, že vlastnícke práva všetkých subjektov sú si rovnocenné, čiže využívaním svojho vlastníckeho
práva nesmie vlastník narušiť pokojné užívanie vlastníctva inému. Najstaršou úpravou v tomto zmysle
je úprava susedských vzťahov a z nich vyplývajúcich obmedzení. Žalovaná tak uzavrela, že žiadnym
spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva žalobkýň a uložená povinnosť narušuje pokojné užívanie
predmetu jej vlastníctva.
27. Žalobkyne sa k podanému odvolaniu vyjadrili podaním zo dňa 22.11.2012, v ktorom navrhli

odvolaciemu súdu odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Mali za to, že s
odkazomnavykonanédôkazy,najmävýsluchomsvedkaN.E.,bolopreukázané,žežalovanáprechádza
po pozemku v ich vlastníctve parcela KN-C č. 1754/2, k. ú. Žilina motorovým vozidlom a parkuje na ňom.
V ďalšom žalobkyne poukázali rovnako ako súd prvej inštancie na právny názor vyslovený Najvyšším
súdom ČR spis. zn. 22Cdo 1485/2005 zo dňa 20.09.2005 a na záver súdu prvej inštancie, ktorý

konštatoval, že reálne hrozí v budúcnosti riziko, že zo strany žalovanej dôjde ku konaniu spočívajúcemu
vo vjazde a v parkovaní motorového vozidla na dotknutom pozemku v ich vlastníctve. Pokiaľ sa týka
vstupu na pozemok v ich vlastníctve zo strany žalovanej, žalobkyne poukazovali na výpoveď žalovanej
počas konania, podľa ktorej táto potvrdila, že prechádza pešo po spornom pozemku v ich vlastníctve
za účelom prechodu k vlastnej domovej nehnuteľnosti postavenej na pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/

X. Teda až do vyhlásenia rozsudku prechod peši po spornom pozemku v ich vlastníctve žalovaná
nenamietala. Rovnako z predloženého geometrického plánu a ohliadky na mieste samom je zrejmé,
že na to, aby žalobkyňa mohla vojsť do budovy postavenej na parcele R.-F. Č.. XXXX/X musí prejsť
cez pozemok parcela R.-F. Č.. XXXX/X. Pokiaľ žalovaná svoje právo prechodu odvodzovala z vecného
bremena,žalobkyneuviedli,žežalovanásmanželomnikdynenadobudlitotoprávo.Akideoumiestnenie

reklamného pútača, žalobkyne poukázali na to, že samotná žalovaná na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 21.06.2011, potvrdila, že reklamný pútač má vyložený pred salónom a na geometrickom pláne
ukázala miesto, kam ho umiestňuje, pričom sa jednoznačne jednalo o pozemok parcelu R.-F. Č.. XXXX/
X.
28. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, o podanom odvolaní rozhodol uznesením č. k.

9Co/470/2012-375 zo dňa 31.01.2013 tak, že napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovené zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ostatných častiach odvolaním
nenapadnutých ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. Krajský súd v Žiline svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa

ust. § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ďalej Krajský súd
v Žiline uviedol, že ako vyplynulo z doterajšieho priebehu konania, žalobkyne sa žalobou domáhajú
ochrany vlastníckeho práva v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tejto
skutočnosti je potom potrebné prisvedčiť žalovanej, že je výlučne na žalobkyniach, aby jednoznačným
a nespochybniteľným spôsobom preukázali, že je to práve žalovaná, ktorá neoprávnene zasahuje do

ich vlastníckeho práva. Z ústavného princípu nezávislosti súdu okrem iného vyplýva i výlučné právo
súdu zvážiť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie, i to, akým spôsobom hodnotí vykonané
dokazovanie. Zákon nepredpisuje, ani predpisovať nemôže, zásady, z ktorých by mal súd vychádzať
pri hodnotení dôkazov, ale z dôvodov rozhodnutia musí byť zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri
hodnotení dôkazov, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, pričom vždy musí dbať na

to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé. Už z výpovede svedka N. E. vyplynulo, že žalovaná osobne
nejazdí motorovým vozidlo a bez ohľadu na jeho pomer k stranám sporu, túto závažnú skutočnosť mal
súd prvej inštancie v priebehu dokazovania preveriť, keď navyše i žalovaná v odvolaní poukazuje na to,
že nie je vlastníčkou žiadneho motorového vozidla a nie je ani držiteľkou vodičského oprávnenia. Zákon
v ust. § 120 ods. 1 O.s.p. čiastočne prenáša i na súd zodpovednosť za výsledok konania, keď umožňuje

súdu vykonať i také dôkazy, ktoré v priebehu konania nenavrhujú strany sporu, pokiaľ je to potrebné na
preukázanie rozhodujúcich skutočností, najmä na odstránenie rozporov vo vykonanom dokazovaní. V
ďalšom konaní preto uložil súdu prvej inštancie povinnosť prostredníctvom dopravného inšpektorátu a
orgánu,ktorývedieevidenciumotorovýchvozidiel,zistiť,čižalovanájedržiteľkouvodičskéhooprávneniaa či je vlastníčkou osobného motorového vozidla, lebo len v takomto prípade by bola spôsobilá zasiahnuť
do vlastníckeho práva žalobkýň spôsobom, ako to vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia (súd prvej
inštancie na jednej strane v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že konanie manžela žalovanej

nemožno spájať s osobou žalovanej, pričom v tomto prípade už bližšie neskúmal, či je to skutočne
žalovaná, ktorá používaním motorového vozidla zasahuje do vlastníckeho práva žalobkýň). Ak v ďalšej
časti svojho rozhodnutia súd prvej inštancie zakázal žalovanej umiestňovať reklamný pútač na spornej
parcele, v tejto časti je jeho rozhodnutie nevykonateľné a aj z tohto dôvodu bolo potrebné i túto časť
napadnutéhorozsudkuzrušiťavecmuvrátiťnaďalšiekonanie.Účelomkaždéhosúdnehorozhodnutiaje

vyriešiť spor medzi stranami sporu s konečnou platnosťou tak, aby v budúcnosti nevznikali pochybnosti
ohľadom prejednávanej veci. Pokiaľ teda súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z konkrétnych
skutočností a v dôvodoch citoval konkrétny prenosný reklamný pútač, mal by byť tento v rozsudku
opísaný nezameniteľným spôsobom ako vec, tak aby nevznikali pochybnosti v prípade núteného výkonu
rozhodnutia, keďže žalovaná už v priebehu odvolacieho konania spochybňuje obsah pojmu reklamný
pútač. V tomto smere je ale opäť na žalobkyniach, aby formulovali svoju žalobu takým spôsobom, aby

v budúcnosti nemohlo dôjsť k zásahu do ich vlastníckeho práva formou umiestňovania reklamných
predmetov na ich nehnuteľnosti, ale i to len za predpokladu, že zo strany žalovanej skutočne k takýmto
zásahom dochádza, čo musí byť v konaní taktiež nespochybniteľným spôsobom preukázané. Napokon
Krajský súd v Žiline uložil súdu prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodnúť o prvostupňových, ako aj
o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

29. Súd (súd prvej inštancie) tak po tom ako mu bola vrátená vec na ďalšie konanie vyzval s odkazom
na právny názor odvolacieho súdu uvedený v jeho uznesení č. k. 9Co/470/2012-375 zo dňa 31.01.2013
postupom podľa ust. § 43 O.s.p., a to uznesením č. k. 6C/152/2008-383 zo dňa15.05.2013 žalobkyne
na odstránenie vád žaloby v jej časti, ktorou sa domáhali žalobkyne žalovanej uložiť povinnosť zdržať
sa zásahu do ich vlastníckeho práva k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, nachádzajúceho v k. ú. Ž.,

evidovaného na LV č. XXXX, a to formou umiestňovania reklamného pútača, teda aby uvedený reklamný
pútač opísali nezameniteľným spôsobom ako vec tak, aby v prípade núteného výkonu rozhodnutia
nevznikali pochybnosti.
30. Keďže zo strany žalobkýň nedošlo k odstráneniu vád žaloby v uvedenej časti, súd uznesením č. k.
6C/152/2008-393 zo dňa 10.06.2013 s odkazom na ust. § 43 ods. 2 O.s.p. podanie žalobkýň, a to v časti

žaloby zo dňa 15.07.2008 a jej doplnenia zo dňa 29.05.2013, ktorým sa žalobkyne domáhali uloženia
povinnosti žalovanej zdržať sa neoprávneného zásahu do ich vlastníckeho práva k pozemku parcela
R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. Žilina
evidovaného na LV č. XXXX formou umiestňovania reklamného pútača odmietol. Uznesenie vzhľadom
k tomu, že nebolo podané proti nemu odvolanie žalobkyňami, nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2013.

31. Žalobkyne v podaní zo dňa 29.05.2013 s poukazom na dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu -
uznesenia č. k. 9Co/470/2012-375 zo dňa 31.01.2013 uviedli, že podľa „Krátkeho slovníka slovenského
jazyka 4“, 4., doplnené a upravené vydanie, ktoré, redigovali J. Kačala, M. Pisárčíková, M. Považaj,
vydaný v Bratislave, vo vydavateľstve Veda 2003 je význam slova vchádzať definovaný nasledovne:
„chôdzou alebo iným pohybom sa dostať dovnútra: v. do obchodu, do dverí, auto v-lo do garáže.“.

Z uvedeného je zrejmé, že vchádzanie je definované ako istý spôsob pohybu smerujúci dovnútra. V
prípade použitia motorového vozidla sa nejedná výlučne o vedenie motorového vozidla, ale o spôsob
pohybovania sa presne určeným smerom - dovnútra. Keďže tento spôsob pohybu nie je viazaný na
určitý okruh subjektov vzťahuje sa na kohokoľvek, kto využíva na pohyb motorové vozidlo. Okrem
vodiča sa môže jednať napr. o spolujazdca. Za neoprávnený zásah do ich vlastníckeho práva je možné

považovať aj situáciu, keď sa nechá žalovaná priviesť motorovým vozidlom bez toho, aby ho musela
sama viesť. Vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý bol v rámci dokazovania zistený je možné dôvodne
očakávať, že žalovaná bude na ich parcelu vchádzať motorovým vozidlom, ktoré bude viesť jej manžel,
resp. jej dcéra a ona bude len v pasívnej úlohe spolujazdca. V prípade, ak súd zistí, že žalovaná
nie je držiteľkou vodičského oprávnenia, nie je táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie ich žaloby v

časti vyslovenia zákazu vchádzania motorovým vozidlom na ich parcelu. V konečnom dôsledku nie
je možné vylúčiť ani to, že v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti žalovaná takéto oprávnenie získa.
Doposiaľ žalovaná svoje tvrdenie o tom, že nie je držiteľkou oprávnenia viesť motorové vozidlo a ani
vlastníčkou motorového vozidla nepreukázala napriek tomu, že je zaťažená dôkazným bremenom v
súlade s ust. § 120 O.s.p. a nič jej v zaopatrení príslušných dôkazov nebránilo. Podľa ust. § 120 O.s.p.

súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutievoveci.Vykonanietakýchtonenavrhnutýchdôkazovpodľazneniaust.§120ods.1O.s.p.by
malo pripadať do úvahy len vo výnimočných prípadoch, vzhľadom na zámer zákonodarcu posilniť prvky
kontradiktórnosti v občianskom súdnom konaní a preniesť dôkazné bremeno preukazovania tvrdení naúčastníkov konania. Súd strany sporu (účastníkov konania) poučil, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na
dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Napriek tomto žalovaná vyššie

uvedené dôkazy nepredložila.
32. Súd tak vec v rozsahu ostávajúcej časti žaloby, t. j. v časti žaloby, ktorou sa žalobkyne domáhali
uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa neoprávneného zásahu do ich vlastníckeho práva k pozemku
parcela R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. Ž.
evidovaného na LV č. XXXX formou vstupovania a vchádzania motorovým vozidlom a jeho parkovaním

opätovne prejednal na pojednávaní dňa 01.10.2013, a to za účasti splnomocnenej zástupkyne žalobkýň,
žalovanej a jej právnej zástupkyne a podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobkýň, keďže
sa tieto na pojednávanie neustanovili a prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne súhlasili s
prejednaním a rozhodnutím veci za svojej neprítomnosti.
33.Žalobkynetakvďalšomkonaníopätovnenapojednávanídňa01.10.2013zhrnulisvojuargumentáciu
v spore prostredníctvom svojej zástupkyne v jej záverečnom prednese, ktorá však bola totožná s tým,

čo už žalobkyne počas konania udávali.
34. Rovnako žalovaná z hľadiska argumentácie v spore prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
neuviedla nič iné, ako to, čo udávala počas konania a v zásade odkázala na právny názor vyslovený
odvolacím súdom v uznesení č. k. 9Co/470/2012-375 zo dňa 31.01.2013.
35. Súd tak dokazovanie oproti stavu v čase vyhlásenia prvého rozsudku vo veci zo dňa 03.07.2012

doplnil v intenciách povinnosti uloženej mu odvolacím súdom, pričom zabezpečil a oboznámil vyjadrenie
Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Okresného dopravného inšpektorátu Žilina zo dňa 06.05.2013 a
súčasne doplnil dokazovanie dopočutím žalovanej ako účastníka konania podľa ust. § 131 ods. 1 O.s.p.
36. Súd vo veci opätovne ( v poradí druhý krát) rozhodol rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa
01.10.2013 č. k. 6C/152/2008-410, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahu do vlastníckeho

práva žalobkýň k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2,
nachádzajúceho sa v k. ú. Žilina, evidovaného na LV č. XXXX, formou vstupovania na tento pozemok.
Zároveň žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva žalobkýň
k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, nachádzajúceho
sa v k. ú. Ž., evidovaného na LV č. XXXX, formou vchádzania motorovým vozidlom a parkovaním

motorového vozidla zamietol. Napokon o trovách konania opätovne rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3
O.s.p.
37. Súd svoje opätovné rozhodnutie o žalobe v časti o uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa zásahov
do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, k. ú. Ž. formou vstupovania
odôvodnil s poukazom na to, že pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zrušil uznesením č. k.

9Co/470/2012-375 zo dňa 31.01.2013 pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6C/152/2008-337 zo
dňa 03.07.2012 aj v časti, ktorou súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel, v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuviedol žiadne konkrétne dôvody, v čom mala spočívať nesprávnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie zo dňa 03.07.2012. Žalovaná v podanom odvolaní proti rozsudku zo dňa 03.07.2012
namietala, že súd neskúmal v konaní základnú podmienku, či zasahovala, zasahuje alebo trvá dôvodná

obava z jej budúceho zasahovania do vlastníckych práv žalobkýň, čo platí, aj pokiaľ ide zákaz
vstupovania na sporný pozemok. Ďalej namietala, že tvrdenie súdu o nevyhnutnosti jej prechodu
cez sporný pozemok do multifunkčného objektu v jej spoluvlastníctve nezodpovedá skutočnosti. Má
dostatočný priestor na to, aby nemusela vstupovať na sporný pozemok pri prechode do vlastnej
nehnuteľnosti. K námietke žalovanej uvedenej v jej odvolaní proti rozsudku zo dňa 03.07.2012 súd po

doplnenom dokazovaní výsluchom žalovanej uviedol len toľko, že táto námietka žalovanej bola účelová,
nezodpovedajúca skutočnosti, teda inými slovami povedané, žalovaná v odvolaní uviedla vedome
nepravdivé skutkové tvrdenia. Ako už súd konštatoval v odôvodnení rozsudku zo dňa 03.07.2012,
z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že do budovy polyfunkčného domu, ktorý je postavený na
parcele R.-F. Č.. XXXX/X, k. ú. Ž. nie je fyzicky možné vstúpiť inak, ako tým spôsobom, že vstupujúci

bude musieť za týmto účelom prejsť aj po pozemku žalobkýň parcela R.-F. Č.. XXXX/X, k. ú. Ž., a
to z dôvodu, že do tejto budovy nie je iný vchod ako zo strany pozemku žalobkýň. Tento záver súdu
napokon potvrdila aj samotná žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 01.10.2013, kedy sama
uviedla: „Prejdem tade, ako je cesta. Nepreletím predsa, takže musím prejsť cez pozemok vo vlastníctve
navrhovateliek, ktorý sa nachádza pred budovou.“. Ak žalovaná v podanom odvolaní proti rozsudku zo

dňa 03.07.2012 ďalej namietala, že tvrdenie súdu je neudržateľné aj z objektívneho hľadiska, pretože
by predsa nikdy nemohla dostať stavebné povolenie na rekonštrukciu objektu a prístavbu vlastnej
nehnuteľnosti a ani kolaudačné rozhodnutie, ak by k nej nemala prístup, súd poukázal na to, že zo
stavebného povolenia vydaného Okresným úradom Žilina pod č. XX/XXXXX/OÚ-W. J. dňa 21.06.1999na stavbu polyfunkčného domu žalovanej a jej manžela postavenú na pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/
X, k. ú. Ž. (na č. l. 159 spisu), ako aj zo stavebného povolenia vydaného Mestom Žilina ako spoločným
obecným úradom na úseku územného konania a stavebného poriadku pod č. XXXX F.-XXXXX J.

dňa 15.03.2006 na nadstavbu polyfunkčného domu žalovanej a jej manžela postavenú na pozemku
parcela R.-F. Č.. XXXX/X, k. ú. Ž. (na č. l. 168 spisu), nevyplýva existencia akéhokoľvek právneho titulu
žalovanej na prechod pešo po parcele R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. vo vlastníctve žalobkýň k stavbe
predmetnéhopolyfunkčnéhodomupostavenéhonapozemkuparceleR.-F.Č..XXXX/X,R..Ú..Ž..Pokiaľ
aj stavebný úrad vydal v príslušnom stavebnom konaní žalovanej a jej manželovi povolenie na užívanie

predmetnej stavby polyfunkčného domu, takéto rozhodnutie nemôže zakladať akýkoľvek právny titul v
zmysle platnej občiansko-právnej úpravy, na základe ktorého by bola žalovaná oprávnená prechádzať
pešo po pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. vo vlastníctve žalobkýň k stavbe predmetného
polyfunkčného domu postaveného na parcele R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž.. Súd navyše poukázal na
to, že žalovaná ani neprodukovala žiaden dôkazný návrh, ktorým by preukázala obsah kolaudačného
rozhodnutia stavebného úradu, ktorým bolo povolené užívanie predmetného polyfunkčného domu.

Navyše pri žiadosti o vydanie stavebného povolenia na nadstavbu polyfunkčného domu (na č. l. 165
spisu) žalovaná s manželom ani neuviedli žalobkyne ako do úvahy pripadajúceho účastníka stavebného
konania a stavebný úrad so žalobkyňami ani s ako účastníkmi stavebného konania nekonal, čo vyplýva
aj z obsahu stavebného povolenia vydaného Mestom Žilina ako spoločným obecným úradom na úseku
územného konania a stavebného poriadku pod č. XXXX F.-XXXXX J. dňa 15.03.2006. Pokiaľ sa týka

ostatných námietok žalovanej, ako ich uviedla v podanom odvolaní proti rozsudku zo dňa 03.07.2012,
súd poukázal na to, že týmito námietkami žalovanej sa zaoberal už podrobne v odôvodnení rozsudku
zo dňa 03.07.2012 a nemal dôvod sa od svojich, v tomto odôvodnení rozsudku uvedených právnych
záverov, odchýliť. V kontexte všetkých námietok a celej obrany žalovanej v konaní o žalobe v časti,
ktorou sa domáhali žalobkyne voči žalovanej zdržania sa zásahov do ich vlastníckeho práva k pozemku

parcela R.-F. Č.. XXXX/X, k. ú. Ž. formou vstupovania, súd v ďalšom v plnom rozsahu poukázal na tieto
závery, ktoré boli uvedené už v rozsudku zo dňa 03.07.2012 (ako sú uvedené v tomto v odsekoch č.
16, 20 až 24 odôvodnenia tohto rozsudku zo dňa 03.03.2017). Oproti odôvodneniu rozsudku zo dňa
03.07.2012 súd považoval navyše za potrebné doplniť (pričom aj doplnené korešponduje s dôvodmi
pôvodného rozsudku zo dňa 03.07.2012), že pokiaľ sa jedná o možný právny dôvod vzniku práva

žalovanej zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcemu v prechode cez pozemok parcela R.-F.
Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. vo vlastníctve žalobkýň ku ktorýmkoľvek nehnuteľnostiam na mieste samom vo
vlastníctve žalovanej, že žalovaná nemohla nadobudnúť právo zodpovedajúce uvedenému vecnému
bremenu ani vydržaním tohto práva podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to vzhľadom
k tomu, že do dňa 05.12.2008, kedy jej bola doručená žaloba, neuplynula od uzavretia zmluvy medzi

žalobkyňou I. a žalovanou s jej manželom, t. j. odo dňa 01.03.1999 (ktorá zmluva by mohla byť
teoretickyprípadnýmtitulompreoprávnenúdržbutvrdenéhoprávazodpovedajúcehovecnémubremenu
žalovanou) vydržacia doba 10 rokov podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná totiž ku
dňu doručenia žaloby (dňa 05.12.2008) už nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej uvedené právo patrí
(§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sa týka zmluvy uzavretej medzi A. W. ako predávajúcou

a žalovanou s manželom ako kupujúcimi zo dňa 11.06.1998, nemožno túto zmluvu považovať za titul
pre oprávnenú držbu žalovanou namietaného práva vecného bremena (§ 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Žalovaná nemohla byť dobromyseľná, že ňou tvrdené právo jej patrí odvodzujúc toto od
prehlásenia A. W., že predávajúca touto zmluvou zriadi vecné bremeno na nehnuteľnosti, ktorej je
vlastníčkou,ževecnébremenospočívavpráveprejazdumotorovýmivozidlamicezparceluR.Č..XXXX/

XX, že umožní parkovanie jedného osobného automobilu na uvedenej parcele zapísanej na LV č. XXXX,
k. ú. Ž. a po otvorení podchodu z Y. M. právo pešieho prechodu v prospech kupujúcich. Ako už bolo
uvedené, zmluvné dojednanie žalobkyne I. a A. W. v čl. V. predmetnej dohody zo dňa 18.05.1998 totiž
nemožno v žiadnom prípade vykladať, ako to urobila žalovaná, a to tak, že bolo zriadené vecné bremeno
zodpovedajúce právu vlastníka pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X prechádzať na tento pozemok pešo

po pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, ktoré právo prevodom pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X prešlo
na žalovanú. Je totiž jednoznačne zrejmé, že parcela R.-F. Č.. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej nebola
oným tzv. panujúcim pozemkom podľa predmetnej dohody zo dňa 18.05.1998, ktorým mal byť pozemok
parcela R.-F. Č.. XXXX/XX. Rovnako by nebolo možné prisvedčiť žalovanej, pokiaľ by mala za to,
že vyhlásením A. W., že umožní po otvorení podchodu z Y. M. právo pešieho prechodu v prospech

kupujúcich, mohla byť dobromyseľná v tom, že jej vzniklo akékoľvek právo k pozemku parcela R.-F. Č..
XXXX/X, k. ú. Ž., ku ktorému v čase uzavretia zmluvy zo dňa 11.06.1998 A. W. nemala žiadne vlastnícke
a ani iné vecné právo. Súd tak uzavrel, že žalovaná nenadobudla akékoľvek právo týkajúce sa pozemku
parcela R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. v spoluvlastníctve žalobkýň, a to ani na základe vydržania. V zmysleuvedených záverov tak súd žalobe v časti, ktorou sa žalobkyne domáhali voči žalovanej, aby tejto bola
uložená povinnosť zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. Ž., evidovaného na LV č.

XXXX, vedeného Správou katastra Žilina formou vstupovania na tento pozemok, ako dôvodnej opätovne
vyhovel.
38. Pokiaľ sa týka rozhodnutia súdu o časti žaloby, ktorou sa domáhali žalobkyne voči žalovanej, aby
tejto bola uložená povinnosť zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela R.-F.
Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. Ž., evidovaného

na LV č. XXXX, formou vchádzania motorovým vozidlom a parkovaním motorového vozidla, súd svoje
rozhodnutie zo dňa 01.10.2013 odôvodnil tým, že aj napriek produkovanej argumentácii žalobkýň po
rozhodnutí odvolacieho súdu č. k. 9Co/470/2012-375 zo dňa 31.01.2013 vychádzal z tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu, cítiac sa viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu podľa ust. § 226
O.s.p. Odvolací súd jednoznačne vyslovil právny názor, v zmysle ktorého žalovaná len v prípade, že je
držiteľkou vodičského oprávnenia a je vlastníčkou osobného motorového vozidla, by bola (je) spôsobilá

zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. spôsobom,
ako to vyplýva z petitu žaloby zo dňa 15.07.2008. Vzhľadom k tomu, že z vyjadrenia Okresného
riaditeľstva PZ v Žiline, Okresného dopravného inšpektorátu Žilina zo dňa 06.05.2013 vyplynulo, že u
žalovanej nie sú naplnené odvolacím súdom judikované predpoklady jej spôsobilosti zasahovať (a teda
ani neoprávnene) do vlastníctva žalobkýň, súd žalobu v tejto časti bez ďalšieho musel zamietnuť. Pokiaľ

ide o argumentáciu žalobkýň prezentovanú tak v podaní zo dňa 29.05.2013, ako aj na pojednávaní dňa
01.10.2013, táto v kontexte vysloveného právneho názoru odvolacím súdom nemôže obstáť a súd sa
tak v ďalšom z tohto dôvodu už ani ňou nezaoberal. Na základe uvedeného tak súd už bez ďalšieho
žalobu v tejto časti zamietol.
39. Proti rozsudku č. k. 6C/152/2008-410 zo dňa 01.10.2013 v jeho časti, ktorou jej bola uložená

povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X
formou vstupovania na tento pozemok, podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie datované dňa
17.12.2013. V podanom odvolaní žalovaná namietala, že parcela R.-F. Č.. XXXX/X je obklopená ďalšími
parcelami s pomerne malými výmerami a užívame všetkých parciel je v zásade závislé od konkrétnych
vzťahov jednotlivých vlastníkov. Pravé s apelom na dobré susedské vzťahy boli uzavreté viaceré zmluvy

súvisiace s užívaním nielen parcely R.-F. Č.. XXXX/X, ale aj s parcelami, ktoré s ňou priamo susedia.
Na LV č XXXX vedenom pre k. ú. Ž. je v časti „C“ zapísané vecné bremeno - právo prejazdu motorovými
vozidlami cez parcelu R.-F. Č.. XXXX/X zapísané na LV č. XXXX podľa zmluvy č. G. XXXX/XX-XXXX/
XX, ktoré vecné bremeno sa zriadilo kúpnou zmluvou zo dňa 01.03.1999 a z ktorého je oprávnená
aj žalovaná. Vecné bremeno sa zriadilo k nehnuteľnosti a doposiaľ nebolo zrušené dohodou medzi

oprávnenými a povinnou a ani rozhodnutím súdu. Existencia vecného bremena priamo vylučuje využívať
parcelu R.-F. Č.. XXXX/X ako parkovisko. Ďalej žalovaná uviedla, že spolu s manželom sú právnymi
nástupcami vo vzťahu k bývalej parcele č. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. po A. W. a teda sú oprávnení z vecného
bremena ktoré bolo súčasťou dohody uzavretej dňa 18.05.1998, pričom vklad tejto dohody bol povolený
dňa 28.05.1998 pod č. G. XXXX/XX. Podľa tohto vecného bremena má s manželom právo prechodu

pešo i dopravnými prostriedkami z parcely R.-F. Č.. XXXX/X do dvora parcela R.-F. Č.. XXXX/X a
parcela R.-F. Č.. XXXX/XX. Rovnako aj v tomto prípade patrí vecné bremeno k nehnuteľnosti a doposiaľ
nebolo zrušené dohodou medzi oprávnenými a povinnou a ani rozhodnutím súdu. Z kópie katastrálnej
mapy, ako i z ohliadky miesta samého je nepochybné, že prístup s motorovým vozidlom na parcelu
R.-F. Č.. XXXX/X je možný jedine cez parcelu R.-F. Č.. XXXX/X, ktorej spoluvlastníčkou je žalovaná.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že v súlade s dobrými mravmi a na základe vzájomnej dohody
uzatvorila aj ona so žalobkyňami zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou im umožnila prístup
na parcelu R.-F. Č.. XXXX/X pešo a motorovými vozidlami cez svoju parcelu R.-F. Č.. XXXX/X. V
danej situácii je pre ňu nepochopiteľná snaha žalobkýň o znemožnenie vzájomne výhodného užívania
jednotlivých parciel, keď vlastníci sú doslova odkázaní na vecné bremená, ktoré im umožňujú prístup k

jednotlivým nehnuteľnostiam. O šikanóznosti žaloby svedčí skutočnosť, že cez pozemok parcela R.-F.
Č.. XXXX/X sú odkázaní prechádzať vlastníci a nájomníci ďalších nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú
v susedstve spornej parcely, ako i parcely R.-F. Č.. XXXX/X, na ktorej je postavený polyfunkčný dom,
spoluvlastníčkou ktorého je a podľa jej poznatkov sa žalobkyne nedomáhajú ochrany svojho vlastníctva
proti iným osobám. Nielen žaloba, ale i napadnutý rozsudok sú v rozpore s princípom dobrých mravov

(§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď samotný súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaná nemá iný
prístup do svojej stavby len cez parcelu č. R.-F. Č.. XXXX/X a napriek tomu jej zakázal „vstupovanie“
na túto parcelu a teda fakticky jej zakázal vstup do stavby, ktorej je spoluvlastníčkou a takto jej súdnym
rozhodnutím znemožňuje užívať predmet svojho vlastníctva. Neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie ojej neochote rokovať so žalobkyňami o spôsobe užívania spornej parcely. Do roku 2007 neexistovala
žiadna nezhoda v užívaní spornej parcely, ale v roku 2007 jej a jej manželovi predložil N. E. návrh
na uzavretie zmluvy o nájme parcely R.-F. Č.. XXXX/X, v ktorom navrhol nájom za užívanie pozemku

výlučne na účely pešieho prechodu zákazníkov vo výške 350- Sk/deň. Takúto neprimeranú dohodu
odmietla uzatvoriť a k ďalším rokovaniam o uzavretie dohody už napriek jej aktivitám a aktivitám jej
manžela nedošlo. V rozpore s dobrými mravmi teda konali žalobkyne a v rozpore s dobrými mravmi je
aj ich pohnútka v prebiehajúcom súdnom spore. Podanou žalobou sa v skutočnosti podľa samotných
žalobkýň nedomáhali ochrany svojho vlastníctva, ale pomocou súdneho rozhodnutia ju chceli donútiť

uzatvoriť nájomnú zmluvu. Právoplatnosťou napadnutého rozsudku by súdy vytvorili priestor doslova pre
jej vydieranie, diktovaním vlastných podmienok nájomnej zmluvy, ako tomu bolo v roku 2007, keď nemali
záujem na skutočnom zmluvnom konsenze, ale trvali na svojich prehnaných zmluvných podmienkach.
Treba v tejto súvislosti poznamenať, že žalobkyne absolútne žiadnym spôsobom neužívajú pre vlastnú
potrebu spornú nehnuteľnosť, vstupom pešo na spornú nehnuteľnosť za žiadnych okolností nedochádza
k poškodzovaniu alebo znehodnocovaniu spornej nehnuteľnosti. Pre zásadný rozpor s dobrými mravmi

je napadnutý rozsudok nespravodlivý a nezákonný. Žalovaná ďalej poukázala na zásadu, podľa ktorej
konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované
predpismi a mocou má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak
rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnej miery, že zákon musí
„ako nenáležité právo“ spravodlivosti ustúpiť. Je nesporné v okolnostiach veci, že súd prvej inštancie

princíp spravodlivosti v súdnom rozhodnutí ponechal bez povšimnutia. Žalovaná v podanom odvolaní
napokon vzniesla vzájomnú žalobu, ktorou žiadala súd zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty
cez parcelu R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž., vedenú na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor na LV č.
XXXX v prospech nej ako vlastníka stavby - polyfunkčný dom bez súpisného čísla postavenej na parcele
R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž., vedenej na Okresnom úrade, odbor katastrálny Žilina na LV č. XXXX.

Vzájomnú žalobu odôvodnila tým, že prístup vlastníka k stavbe - polyfunkčný dom bez súpisného čísla
postavenej na parcele R.-F. Č.. XXXX/X nemožno zabezpečiť inak len cestou cez priľahlý pozemok, a
to parcela R.-F. Č.. XXXX/X, ktorej vlastníčkou nie je žalovaná. S poukazom na dôvody odvolania, ako
i na to, že vzájomnú žalobu je potrebné prejednať v dvojinštančnom súdnom konaní, žalovaná žiadala
odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Súčasne

si žalovaná uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
40. Žalobkyne sa k podanému odvolaniu vyjadrili podaním zo dňa 12.02.2014, v ktorom uviedli že
s rozhodnutím súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti sa v plnom rozsahu stotožňujú.
Žalobkyne sa stotožnili so závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa neexistencie žalovanou tvrdeného
práva vecného bremena, ako vznik tohto práva vecné bremena žalovaná vyvodzovala aj v podanom

odvolaní z ňou spomenutej kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.1999, ako aj dohody zo dňa 18.05.1998. K
poukazu žalovanej na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore so zásadou dobrých mravov,
nakoľkojejsúdzakázalvstupovaťdostavby,ktorejjespoluvlastníčkouatakjejznemožnilužívaťpredmet
svojho vlastníctva, sa žalobkyne vyjadrili, že aj v tejto časti sa v plnej miere stotožňujú s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na závery vykonaného dokazovania. Žalovaná v konaní

nepreukázala akékoľvek svoje konanie, ktoré by smerovalo k tomu, aby došlo k usporiadaniu vzťahov
medzi stranami sporu ohľadom jej potreby užívania pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X spôsobom, ktorý
dávakdispozíciíplatnýprávnyporiadok.Natietozáverysúduprvejinštancienemalovplyvaniuznesenie
odvolacieho súdu 9Co/470/2012-375 zo dňa 31.01.2013, ktorým rozhodol o odvolaní žalovanej. V
odôvodnení svojho uznesenia vyslovil odvolací súd záväzný právny názor, ktorý sa viazal výlučne k

zasahovaniu do vlastníckeho práva žalobkýň formou vchádzania motorovým vozidlom, parkovaním a
umiestňovaním reklamného pútača. Vo vzťahu k výroku o zákaze vchádzania na parcelu R.-F. Č..
XXXX/X, R.. Ú.. Ž. sa odvolací súd stotožnil správnym názorom súdu prvej inštancie. Pokiaľ sa jedná
o vzájomnú žalobu žalovanej smerujúci k zriadeniu vecného bremena zaťažujúceho parcelu R.-F. Č..
XXXX/X, R.. Ú.. Ž. právom cesty pre žalovanú súdom, žalobkyne poukázali na to, že nie sú splnené

zákonné predpoklady pre takýto postup v prejednávanej veci. Žalobkyne s poukazom na znenie ust.
§ 97 ods. 1 a § 216 ods. 1 O.s.p. uviedli, že v odvolacom konaní sa nepripúšťa uplatnenie vzájomnej
žaloby, čo je zdôraznením zásady koncentrácie procesných úkonov strán sporu v prvostupňovom
konaní a zásady nepredlžovania konania novými skutočnosťami a návrhmi v odvolacom konaní. Ďalej
žalobkyne namietali, že z obsahu vzájomnej žaloby ani z jeho petitu nevyplýva žiaden konkrétny spôsob

vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ by mali byť splnené podmienky zriadenia vecného
bremena súdom (zabezpečenie prístupu vlastníka stavby k jeho stavbe v nevyhnutnom rozsahu a za
náhradu), potom by cesta k stavbe žalovanej musela viesť z ulice Sad SNP, cez parcelu R.-F. Č..
XXXX/X na parcelu R.-F. Č.. XXXX/XX a až následne na parcelu R.-F. Č.. XXXX/X. Najbližšou verejnoukomunikáciou k stavbe žalovanej je ulica Sad SNP. Stranou sporu by teda mala byť aj N.. A. W. ako
vlastníčka parcely R.-F. Č.. XXXX/XX R.. Ú.. Ž., zapísaná na LV č. XXXX, nakoľko žalovaná doposiaľ
nemá právo prechodu cez parcelu R.-F. Č.. XXXX/XX. Nie je možné opomenúť skutočnosť, že stranou

sporu by mal byť aj manžel žalovanej K. N., nakoľko je spoluvlastníkom stavby postavenej na parcele
R.-F. Č.. XXXX/X, ku ktorej žalovaná žiada právo cesty. Ďalej žalobkyne uviedli, že vecné bremeno cesty
môže súd zriadiť len za náhradu. Pri určení náhrady za zriadenie vecného bremena je potrebné zvážiť
všetky okolnosti prípadu, najmä prečo zostala stavba bez prístupu k verejnej komunikácii, rovnako ako
všetky negatívne účinky, ktoré so sebou prinesie zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok.

Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahŕňa aj náhradu za ujmu, ktorú utrpí vlastník pozemku,
aj tým, že v dôsledku tzv. právnej závady (práva cesty patriacej vlastníkovi stavby) spravidla klesne cena
zaťaženého pozemku aj stavby na ňom zriadenej a že jeho vlastník bude obmedzený v užívaní pozemku
výkonom tohto práva, bude narušené jeho súkromie a pod. V súvislosti so zásadou zriadenia vecného
bremena tak, aby právo cesty pre vlastníka stavby zaťažovalo dotknutú parcelu v nevyhnutnom rozsahu,
poukázali žalobkyne na to, že drobnou stavebnou úpravou je možné vytvoriť vchod do stavby žalovanej

užzparcelyR.-F.Č..XXXX/XX,R.Ú..Ž..NiejepretopotrebnézaťažovaťvecnýmbremenomparceluR.-
F. Č..XXXX/X R.. Ú.. Ž.. Je zrejmé, že stavba v časti, kde hraničí s parcelou R.-F. Č.. XXXX/XX, R.. Ú.. Ž.
má po obvode steny zabudované okná. Tieto otvory by bolo možné drobnou stavebnou úpravou predĺžiť
a zabudovať vstupné dvere do stavby. Takáto úprava nie je stavebne ani finančne náročná a umožní
vlastníkom stavby vstup do stavby pri skutočne nevyhnutnej miere zaťaženia parcely R.-F. Č.. XXXX/

XX, R.. Ú.. Ž.. Iba toto riešenie spĺňa podmienky zriadenia vecného bremena stanovené Občianskym
zákonníkom. S ohľadom na uvedené žalobkyne navrhovali odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.
41. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací o podanom odvolaní žalovanej rozhodol uznesením č. k.
9Co/127/2014-467 zo dňa 20.03.2014, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie (v celom jeho rozsahu) zo

dňa 01.10.2013 v zmysle ust. § 221 ods. 1 s poukazom na ust. § 212 ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vychádzajúc zo znenia ust. § 97 ods. 1 a § 216 ods. 1 O.s.p.
zdôraznil, že zákon umožňuje podať protinávrh (§ 97 O.s.p.), ako aj vzájomnú žalobu podľa ust. § 98
O.s.p. za konania. Potom je potrebné vychádzať z toho, že strana sporu tak môže urobiť od začatia
konania až do jeho skončenia (rozhodnutia vo veci samej). V predmetnej veci síce rozhodol súd prvej

inštancie, toto jeho rozhodnutie však nie je právoplatné a vo veci samej by mal rozhodovať odvolací súd.
Pretože v zmysle ust. § 216 O.s.p. je stanovené, že o vzájomnej žalobe podľa ust. § 97 a § 98 O.s.p.
rozhodovať nemôže, musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie tak, aby o vzájomnej žalobe mohol rozhodnúť súd prvej inštancie. V opačnom prípade
by došlo k odňatiu možnosti strany sporu konať pred súdom. Odvolací súd tak v ďalšom konaní uložil

súdu prvej inštancie skôr, ako rozhodne o žalobe, rozhodnúť o vzájomnej žalobe žalovanej.
42. Pokiaľ sa tak týka ďalšieho konania súdu (súdu prvej inštancie) po rozhodnutí odvolacieho súdu
zo dňa 20.03.2014, súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.09.2014 jednak na ďalšie prejednanie
žaloby žalobkýň a jednak na prejednanie vzájomnej žaloby žalovanej.
43. Pojednávanie sa dňa 09.09.2014 uskutočnilo podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti strán

sporu, ktoré prostredníctvom svojich zástupkýň ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili s prejednaním a
rozhodnutím vo veci aj za svojej neprítomnosti.
44. Možno konštatovať, že okrem listinných dôkazov produkovaných žalobkyňami pripojených k ich
vyjadreniu zo dňa 12.02.2014 k odvolaniu žalovanej proti rozsudku súdu č. k. 6C/152/2008-410 zo dňa
01.10.2013 (kópia katastrálnej mapy zo dňa 10.02.2014 a 3 fotografické snímky) a jediného listinného

dôkazu produkovaného žalovanou (pôdorys 1. NP budovy polyfunkčného domu vo vlastníctve žalovanej
a jej manžela) strany sporu v ďalšom konaní súdu po rozhodnutí odvolacieho súdu neprodukovali nové
dôkazy. Uvedené dôkazy sa súčasne vzťahovali k argumentácii strán sporu týkajúcej sa vzájomnej
žaloby žalovanej. Súčasne možno konštatovať, že strany sporu súdu zásadne neponúkli ďalšiu inú
argumentáciu, ktorú by neboli produkovali do rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 20.03.2014.

45.Súdopätovneprejednalvecžalobyžalobkýňvjejzvyšnejčastiasúčasnevzájomnejžalobyžalovanej
a v tejto rozhodol na pojednávaní dňa 09.09.2014 (v poradí tretím) rozsudkom č. k. 6C/152/2008-489,
ktorým žalovanú zaviazal zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela R.-F.
Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2 nachádzajúceho sa v k. ú. Ž. evidovaného
na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, formou vstupovania na

tento pozemok, v ďalšom žalobu žalobkýň vo zvyšnej časti o uloženie povinnosti žalovanej zdržať
sa zásahu do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 329 m2 nachádzajúceho sa v k. ú. Ž. evidovaného na LV č. XXXX vedeného
Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, formou vchádzania motorovým vozidlom a parkovanímmotorového vozidla zamietol, v napokon vzájomnú žalobu žalovanej o zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty cez parcelu R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
329 m2 nachádzajúceho sa v k. ú. Ž. evidovaného na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom

Žilina, katastrálnym odborom, v prospech žalovanej ako vlastníka stavby - Polyfunkčný dom bez súp.
č. postavenej na parcele R.-F. Č.. XXXX/X nachádzajúcej sa v kat. území Žilina evidovanej na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, zamietol. O trovách konania rozhodol
opätovne s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

46. Súd tak svoje ďalšie (v poradí už tretie) rozhodnutie vo veci samej o žalobe žalobkýň vo zvyšnej časti
odôvodnil tak, že vzhľadom k tomu, že odvolací súd svojim rozhodnutím - uznesením č. k. 9Co/127/2014
zo dňa 20.03.2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6C/152/2008-410 zo dňa 01.10.2013 bez
toho, aby sa zaoberal správnosťou jeho skutkových a právnych záverov, keďže nemohol rozhodovať v
odvolacom konaní o vzájomnej žalobe žalovanej a súčasne vzhľadom k tomu, že strany sporu súdu,
ako už bolo vyššie uvedené zásadne neponúkli, pokiaľ ide o žalobu žalobkýň po rozhodnutí súdu -

rozsudkuzodňa01.10.2013,žiadnunovúargumentáciu,súd,čosatýkarozhodnutiaožalobežalobkýňo
zdržanie sa zásahov žalovanej do ich vlastníckeho práva k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž.
evidovaného na LV č. XXXX, jednak formou vstupovania na tento pozemok a jednak formou vchádzania
a parkovania motorovým vozidlom na tento pozemok, nemal žiaden dôvod rozhodnúť odlišne a teda
rozhodol rovnako, ako tomu bolo v rozsudku zo dňa 01.10.2013 a ako vyplýva z výroku rozsudku zo dňa

09.09.2014,pričomvplnomrozsahupoukázalnasvojevrozsudkuzodňa01.10.2013uvedenéskutkové
a právne závery (ako boli už vyššie uvedené v odsekoch č. 37 a 38 odôvodnenia tohto rozsudku) s ďalej
uvedenými odlišnosťami vyplývajúcimi zo skutočnosti, že žalovaná podala vo veci vzájomnú žalobu a
súčasne z toho, že dňa došlo k zániku užívacieho práva K. N. k dotknutému pozemku parcela R.-F. Č..
XXXX//X vzniknutého na základe dohody uzavretej medzi žalobkyňou I. a manželom žalovanej K. N. z

roku 2000, a to uplynutím doby, na ktorú bola táto uzavretá.
47. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovanej, súd vymedzil rámec právnej kvalifikácie žalovanou
uplatnenej vzájomnej žaloby tak, že mal za to, že žalovaná sa nesporne ako vlastník stavby -
Polyfunkčného domu bez súp. č. postavenej na parc. R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. domáhala rozhodnutia
súdu podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie súdu podľa ust. § 151o ods. 3

Občianskeho zákonníka má konštitutívny charakter, t. j. rozhodnutím súdu (jeho právoplatnosťou) v
konaní o žalobe podľa ust. § 151o ods. 3 O.s.p. dochádza k vzniku práva vecného bremena vlastníka
stavby zodpovedajúceho jeho právu cesty cez priľahlý pozemok. Právo vzniknuté podľa ust. § 151o ods.
3 O.s.p. má vecno-právny charakter, t. j., že ide o vecné bremeno in rem. Tento záver vyplýva explicitne
zo samej dikcie ust. § 151o ods. 3 O.s.p., keďže súd právo vecného bremena zriaďuje „na návrh

vlastníka stavby“ „v prospech vlastníka stavby“. Odlišný záver o osobnom charaktere (in personam)
by nebol súladný ani so zmyslom a účelom tejto právnej úpravy (zabezpečiť vlastníkovi stavby prístup
k tejto stavbe), keďže pri takomto charaktere vecného bremena by sa každý nový vlastník stavby
musel nanovo domáhať proti vlastníkovi priľahlého pozemku opätovného zriadenia vecného bremena.
Vychádzajúc z uvedeného súd v ďalšom poukázal na to, že pokiaľ je stavba v spoluvlastníctve (či

už podielovom, alebo bezpodielovom) je nutné, aby účastníkmi súdneho konania (stranami sporu) o
žalobe vlastníka stavby podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka boli na jednej strane všetci
spoluvlastníci stavby a na strane druhej všetci spoluvlastníci priľahlého pozemku, inak žalobe podľa ust.
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno vyhovieť. Procesné spoločenstvo vlastníkov stavby ako
aktívne vecne legitimovaných subjektov na podanie žaloby podľa ust. § 151o ods. 3 O.s.p. a rovnako

vlastníkov priľahlého pozemku je tak nerozlučným (núteným) spoločenstvom podľa ust. § 91 ods. 2
O.s.p. Vecné bremeno podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka s poukazom na jeho vecný
charakter (in rem) totiž vzniká všetkým spoluvlastníkom stavby (ako oprávneným subjektom z vecného
bremena) a súčasne toto obmedzuje vlastnícke právo všetkých spoluvlastníkov priľahlého pozemku.
Rozhodnutie súdu podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka sa tak vzťahuje (dotýka sa ich

právnejsféry)navšetkýchspoluvlastníkovstavby,akoajpriľahléhopozemku.Vkonaníbolopreukázané,
že žalovaná je vlastníkom dotknutej stavby Polyfunkčného domu bez súp. č. postavenej na parcele R.-
F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž., teda je aktívne vecne legitimovanou na podanie žaloby podľa ust. § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže však stranou sporu o vzájomnej žalobe žalovanej nebol aj druhý
(bezpodielový) spoluvlastník predmetnej stavby Polyfunkčného domu bez súp. č. postavenej na parcele

R.-F. Č.. XXXX/X, t. j. manžel žalovanej K. N. (žalovaná ako dominus litis ho svojou vzájomnou žalobou
účastníkom konania /stranou sporu/ neurobila), súd vzájomnej žalobe žalovanej aj napriek tomu, že táto
preukázala svoje spoluvlastnícke právo k uvedenej stavbe, vyhovieť už len z tohto dôvodu nemohol
a vzájomnú žalobu žalovanej tak bez ďalšieho zamietol. Preto sa súd ani dôkazmi produkovanýmižalobkyňami pripojenými k ich vyjadreniu zo dňa 12.02.2014 k odvolaniu žalovanej proti rozsudku
súdu zo dňa 01.10.2013 (kópia katastrálnej mapy zo dňa 10.02.2014 a 3 fotografické snímky) a
produkovaným žalovanou (pôdorys 1. NP budovy polyfunkčného domu vo vlastníctve žalovanej a jej

manžela), vzťahujúcimi sa k skutkovej argumentácii strán sporu k vzájomnej žalobe žalovanej, ako
aj samotnou ďalšou argumentáciou strán sporu v konaní o vzájomnej žalobe žalovanej, z dôvodu
nadbytočnosti nezaoberal.
48. Súd v súvislosti so vzájomnou žalobou žalovanej podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
poukázalnato,žežalovanátýmtosamaspochybniladôvodysvojejobranyvsporevymedzenomžalobou

žalobkýň. Týmto žalovaná vlastne uznala argumentáciu žalobkýň spočívajúcu v ich tvrdeniach, že
nedisponuje žiadnym právnym titulom (zmluvným, mimozmluvným), ktorý by ju oprávňoval k tomu, aby
mohla prechádzať po pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž.Q. vo vlastníctve žalobkýň. Napokon
pokiaľ aj žalovaná odvodzovala svoje právo k pozemku vo vlastníctve žalobkýň z dohody uzavretej
medzi žalobkyňou I. a manželom žalovanej K. N. z roku 2000, súd poukázal na to, že aj v prípade, že by
derivatívne od svojho manžela disponovala právom užívať pozemok vo vlastníctve žalobkýň (s čím sa

súd však, ako už bolo vyššie uvedené, nestotožnil), toto právo by jej zaniklo, rovnako ako jej manželovi,
uplynutím dňa 31.12.2013, keďže dohoda z roku 2000 bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2013. (§
662 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
49. Súd vrátiac sa k žalobe žalobkýň z hľadiska posúdenia otázky, či výkon vlastníckeho práva žalobkýň
v danom prípade nie je v rozpore s dobrými mravmi (ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), aj napriek

tomu, že žalovaná podala v konaní vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala zriadenia vecného bremena,
nemal dôvod nič meniť na podstate svojho záveru, v zmysle ktorého nepovažoval argumentáciu
žalovanej s odkazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dôvodnú. Ako už bolo vyššie
uvedené, rozhodnutie súdu podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka má konštitutívny charakter,
teda právo vecného bremena ním zriadené vzniká až jeho právoplatnosťou. Súd však rozhoduje na

základe skutkového stavu existujúceho v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). V čase rozhodnutia
súdu o žalobe žalobkýň však žalovaná žiadnym právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým by jej bolo
zriadené právo cesty cez pozemok vo vlastníctve žalobkýň, nedisponovala. Súd navyše vzájomnú
žalobu žalovanej z už uvedených dôvodov bez ďalšieho zamietol. Naďalej tak v čase rozhodovania súdu
pretrvávalo zo strany žalovanej konanie, ktorým táto bez právneho dôvodu zasahovala do vlastníckeho

práva žalobkýň a zamietnutím žaloby žalobkýň by súd umožnil žalovanej v takomto konaní pokračovať.
Opätovne teda súd zdôraznil, že žalobkyne by za situácie, ak by ich žalobu súd zamietol, už nemali
žiadny iný prostriedok právnej ochrany voči protiprávnemu konaniu žalovanej než ten, ktorý využili v
prejednávanej veci. Naopak žalovanej nič nebráni v tom, aby opätovne s už úplným okruhom vecne
legitimovaných strán sporu podala novú žalobu na zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151o ods.

3 O.s.p. Žalovanej ani nič nebránilo podať perfektnú žalobu na zriadenie vecného bremena súdom už
aj v roku 2008, kedy podali žalobu v prejednávanej veci žalobkyne.
50. Súd ďalej uviedol, že na jeho záveroch nemôže nič zmeniť ani žalovanou v odvolaní zo dňa
17.12.2013 produkované námietky, že žalobkyne sa obdobnou negatórnou žalobou nedomáhajú
zdržania sa zásahov do ich vlastníckeho práva voči iným osobám (vlastníci a nájomcovia nehnuteľností

nachádzajúcich sa v susedstve parcely R.-F. Č.. XXXX/X), čo má nasvedčovať ich šikanóznemu výkonu
práva práve voči žalovanej. Primárne žalovaná v konaní neoznačila priamo žiadnu takúto osobu, čo je
však dôležitejšie, je výlučne na žalobkyniach ako vlastníčkach pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X komu
a za akých podmienok, vykonávajúc v plnom rozsahu svoje vlastnícke právo, umožnia užívanie svojho
pozemkuakomunie.Pokiaľžalovanávpodanomodvolanízodňa17.12.2013ďalejnamietala,žepotom,

ako obdržala spoločne s manželom od N. E. návrh na uzavretie zmluvy o nájme parcela R.-F. Č.. XXXX/
X, R.. Ú.. Ž., ktorý z dôvodu neprimeranej výšky nájomného odmietla a následne k ďalším rokovaniam o
uzavretie dohody medzi stranami sporu napriek jej aktivitám, ako aj jej manžela, nedošlo, súd poukázal
na to, že žalovaná v konaní neprodukovala žiadny dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že osobne za účelom
dohody o podmienkach užívania parcely R.-F. Č.. XXXX/X oslovila žalobkyne, resp. nimi splnomocnenú

osobu na jednanie ohľadom ich majetku, s konkrétnym návrhom na mimosúdne usporiadanie sporu
(naproti tomu svedok N. E. na pojednávaní dňa 21.06.2011 vo svojej výpovedi na otázku, či prišla s
nejakým návrhom žalovaná, uviedol, že neprišla). Žalovaná naopak v konaní neustále argumentovala,
že je oprávnená užívať pozemok parcela R.-F. Č.. XXXX/X na základe práva vecného bremena (ktorého
existenciu však súd, ako je vyššie uvedené nezistil), prípadne práva jej manžela vyplývajúceho z dohody

uzavretej medzi ním a žalobkyňou I. v roku 2000 (ktoré však, ako bolo vyššie uvedené, jej manžel nebol
oprávnený na ňu delegovať). V kontexte uvedeného tvrdenia žalovanej treba opakovane poukázať na
to, že žalovaná (v podanom vyjadrení zo dňa 12.12.2008 k žalobe) namietala, že predmetný návrh na
uzavretie dohody jej bol predložený osobou, ktorá nepreukázala oprávnenie konať v mene žalobkýň.V podanom odvolaní zo dňa 23.10.2012 proti rozsudku súdu zo dňa 03.07.2012 dokonca žalovaná
namietala, že má dostatočný priestor na to, aby nemusela vstupovať na sporný pozemok parcelu R.-
F. Č.. XXXX/X pri prechode do vlastnej nehnuteľnosti (čo následne na pojednávaní dňa 01.10.2013 vo

svojej výpovedi znegovala). S poukazom na samotné vyjadrenia žalovanej v konaní sa súdu javila jej
argumentácia spočívajúca v tvrdení, že sa pokúšala so žalobkyňami dohodnúť, ako účelová.
51. Napokon súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej, že výkon vlastníckeho práva
žalobkýň je v rozpore s dobrými mravmi aj z dôvodu, že aj žalobkyne na danom mieste recipročne
využívajú na prechod a prejazd k svojím nehnuteľnostiam pozemok parcela R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú..

Ž. v spoluvlastníctve žalovanej, jej manžela a manželov X., a to s poukazom na to, že žalobkyne na
rozdiel od žalovanej nepochybne nekonajú protiprávne, ale na základe svojho práva vecného bremena
zodpovedajúceho právu prechodu a prejazdu pre peších a motorové vozidlá z parcely R.-F. Č.. XXXX/X
na susednú parcelu R.-F. Č.. XXXX/X, ktorému zodpovedá povinnosť vlastníkov parcely R.-F. Č.. XXXX/
X strpieť prechod a prejazd motorových vozidiel a peších na susednú parcelu R.-F. Č.. XXXX/X, ktorej
vlastníkmi sú oprávnení z vecného bremena W.Á. H., F. J., F. J. (žalobkyne; ako je toto právo zapísané

na LV č. XXXX podľa č. G. XXXX/XX-XXXX/XX).
52. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 09.09.2014 podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaná podaním zo dňa 03.12.2014, a to v rozsahu časti jeho výroku, ktorou jej bola
uložená povinnosť zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva žalobkýň k pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2 nachádzajúceho sa v k. ú. Žilina evidovaného na

LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, formou vstupovania na tento
pozemok, poukazujúc na skutočnosť, že má spolu s manželom právo prechodu pešo i dopravnými
prostriedkami z pozemku parcely č. XXXX/X do dvora parcela R.-F. Č.. XXXX/X a parcela R.-F.
Č.. XXXX/XX (ako žalovaná argumentovala už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2008), pričom v
tomto prípade tak patrí vecné bremeno k nehnuteľnosti a doposiaľ nebolo zrušené dohodou medzi

oprávnenými a povinnou. Ďalej žalovaná namietala, že je pre ňu nepochopiteľná snaha žalobkýň o
znemožnenie vzájomne výhodného užívania jednotlivých parciel, keď vlastníci sú doslova odkázaní na
vecné bremená, ktoré im umožňujú prístup k jednotlivým nehnuteľnostiam. Nielen žaloba, ale i samotný
rozsudok sú v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na to, prečo podľa nej žalobkyne postupovali
v rozpore s dobrými mravmi, ako i na ich pohnútku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Podanou

žalobou sa v skutočnosti nedomáhali ochrany svojho vlastníctva, ale pomocou súdneho rozhodnutia
ju chceli donútiť uzatvoriť nájomnú zmluvu. Pre zásadný rozpor s dobrými mravmi je napadnutý
rozsudok nespravodlivý a nezákonný, Je nesporné v okolnostiach veci, že súd prvej inštancie princíp
spravodlivosti v súdnom rozhodnutí ponechal bez povšimnutia. Žalovaná zároveň navrhla, aby bol
do konania pripustený ďalší účastník (subjekt) K. N. (manžel žalovanej) na jej strane a súčasne tak

navrhla napadnutý rozsudok aj vzhľadom na to, že opätovne podala vzájomnú žalobu (o zriadenia práva
vecného bremena, totožnú zo vzájomnou žalobou zo dňa 17.12.2013), ktorú je potrebné prejednať v
dvojinštančnom konaní, zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
53. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobkyne podaním zo dňa 05.01.2015, ktoré s ohľadom na
nezmenenú argumentáciu týkajúcu sa existencie vecného bremena zriadeného v prospech žalovanej

opätovne uviedli, že sa s rozhodnutím Okresného súdu Žilina v časti napadnutej odvolaním stotožňujú.
Právo prechodu žalovaná odvodzovala z vecného bremena, ktoré malo byť zriadené žalobkyňou
I. a právnou predchodkyňou žalovanej, t. j. predchádzajúcej vlastníčky nehnuteľnosti. Žalovaná
neprodukovala žiadny dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že mala snahu sa so žalobkyňami dohodnúť
na akejkoľvek forme a spôsobe užívania dotknutého pozemku. Po celý čas len tvrdila, že právo

užívať dotknutý pozemok mala. Žalobkyne ďalej poukázali na výklad ust. § 216 ods. 1 O.s.p. ohľadne
nepripustenia uplatnenia vzájomnej žaloby v odvolacom konaní, ako i ohľadne výkladu k ust. § 141o
ods. 3 Občianskeho zákonníka. V ďalšom zásadne zopakovali svoju argumentáciu už uvedenú v ich
podaní zo dňa 12.02.2014 (odsek č. 40 odôvodnenia tohto rozsudku zo dňa 03.03.2017). Nesúhlasili
so vstupom ďalšieho účastníka do konania aj s poukazom na ust. § 216 ods. 1 O.s.p.. Zdôraznili, že

ku dňu podania vyjadrenia súdne konanie trvá šesť a pol roka a aktuálne podávanie návrhov zo strany
žalovanej je nutné hodnotiť len ako ďalšie predlžovanie súdneho konania. Mali za to, že v danej veci
bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vec správne
právne posúdil. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania.
54. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o podanom odvolaní žalovanej proti rozsudku zo dňa

09.09.2014 rozhodol uznesením č. k. 9Co/145/2015-551 zo dňa 31.03.2015 tak, že rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V ostatných častiach odvolaním nenapadnutých ponechal rozsudok zo dňa 09.09.2014
nedotknutý. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tak, že ako vyplynulo z odvolania žalovanej, tátov priebehu celého konania poukazovala na šikanózne správanie žalobkýň, keď podľa jej názoru strany
sporu vzhľadom na polohu a charakter susediacich nehnuteľností sú odkázané na vzájomné využívanie
priľahlých pozemkov, lebo bez primeraných obmedzení, by nebolo možné využívať nehnuteľnosti za

účelom, na ktoré sú určené. Vychádzajúc z týchto skutočností, vzhľadom na to, že zo strany žalovanej,
ako i ďalšieho spoluvlastníka, bol podaný návrh dňa 12.03.2015 na Okresnom súde Žilina o zriadenie
vecného bremena týkajúceho sa spornej nehnuteľnosti, dospel odvolací súd k presvedčeniu, že je
v záujme všetkých účastníkov usporiadať si vzájomné vlastnícke užívacie vzťahy, čo je i s účelom
občianskeho súdneho konania (účelom je vyriešiť vzťahy s konečnou platnosťou tak, aby v budúcnosti

nedochádzalo k ďalším sporom), a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom odvolací súd zdôraznil, že pri rozhodovaní v tomto
konkrétnom prípade je potrebné dôslednejšie skúmať otázku dobrých mravov v súvislosti s výkonom
práva žalobkýň (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pod pojmom dobré mravy je potrebné rozumieť
súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, pričom tento pojem súdna prax používa v ust. §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v normatívnom význame (nielen ako ustanovenie interpretačné) ako

korektívum ekvivalentov pre tú oblasť, ktorá je potrebná na dosiahnutie spravodlivosti v rozhodovaní
nachádzajúc maximum sociálnej etiky, ktorým zároveň prisudzuje regulatívny princíp. Z tohto pohľadu
preto uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní skúmať, či neoprávnený zásah do vlastníckeho
práva žalobkýň zo strany žalovanej je neprimeraný (spôsobujúci buď škodu alebo výrazné obmedzenie
v užívaní nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobkyniam) s prihliadnutím na ňou tvrdenú faktickú

nemožnosť užívať jej vlastnícky patriacu nehnuteľnosť v súlade s charakterom tejto nehnuteľnosti. Za
tým účelom považoval odvolací súd za potrebné, aby súdu prvej inštancie zvážil i možnosť ohliadky
na mieste samom, kde sa môže oboznámiť jednak so spôsobom využívania nehnuteľnosti, ako i s
možnosťou prístupu k jednotlivým nehnuteľnostiam strán sporu, lebo len tak bude môcť ustáliť, či je tu
dôvod na prerušenie konania, ktorý navrhuje žalovaná do rozhodnutia súdu o zriadení vecného bremena

alebo či žalovaná i bez vstupu na pozemok žalobkýň má možnosť primeraným spôsobom využívať svoju
nehnuteľnosť v súlade s jej účelom. Pokiaľ ide o ostatné časti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolaním
nenapadnuté, ktorými súd vo zvyšku žalobu žalobkýň zamietol a zároveň zamietol vzájomnú žalobu
žalovanej, ponechal odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý (žalovaná vo svojom podaní
síce poukazovala i na nesprávnosť rozhodnutia v časti zamietnutia vzájomnej žaloby, ale zároveň spolu

s ďalším spoluvlastníkom podala samostatnú žalobu, a preto odvolací súd posudzujúc jej podanie podľa
obsahu, nepovažoval ho za odvolanie).
55. Súd (súd prvej inštancie) po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 31.03.2015 uznesením č. k.
6C/152/2008-574 zo dňa 11.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2016 v spojení s
uznesením Krajského súdu Žilina č. k. 7Co/6/2016-596 zo dňa 29.01.2016, zamietol návrh žalovanej

zo dňa 13.03.2015 na prerušenie konania v prejednávanej veci do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 25C/137/2015. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal
zo zistenia, že v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 25C/137/2015 sa žalovaná
spoločne so svojim manželom K. N. (ako žalobcovia) žalobou proti žalobkyniam I. až III. (ako žalovaným)
domáhajú vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zriadil vecné bremeno, spočívajúce v práve

cesty cez pozemok - parcelu R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. evidovanú na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Žilina, katastrálnym odborom v prospech vlastníkov stavby - polyfunkčný dom súp. č. XXXX,
postavenej na parcele R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž., evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Žilina, katastrálnym odborom, a to J. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y. Č.. XX, XXX XX Ž. - I. F. a K.
N., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y. Č.. XX, XXX XX Ž. - I. F.. (predmetné konanie Okresného súdu Žilina vedené

pod spis. zn. 25C/137/2015 nebolo ani do dňa 03.03.2017, kedy súd rozhodol týmto rozsudkom v poradí
už 4 krát v prejednávanej veci právoplatne skončené, nebolo v uvedenom konaní vôbec rozhodnuté)
Súd mal za to, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania
podľa ust. § 109 ods. 1 O.s.p., upravujúceho prípady, kedy súd konanie preruší obligatórne a ani podľa
ust. § 109 ods. 2 O.s.p., upravujúceho prípady, kedy súd môže konanie prerušiť fakultatívne, pokiaľ

neurobí iné vhodné opatrenia. V dotknutom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn.
25C/137/2015 sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej
veci, teda nie je dôvod na prerušenie konania súdu v prejednávanej veci podľa ust. § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p., a to z nasledovných dôvodov. Rozhodnutie súdu podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ktorého sa žalovaná spolu s manželom K. N. voči žalobkyniam I. až III. domáha žalobou v

konaní vedenom pod spis. zn. 25C/137/2015 má konštitutívny charakter, inak povedané právo vecného
bremena, zriadené súdom na návrh vlastníka stavby podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,
vzniká až právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Otázka zriadenia vecného bremena súdom na návrh
žalovanej a jej manžela ako bezpodielových spoluvlastníkov stavby - polyfunkčný dom súp. č. XXXXje skutkovou okolnosťou, ktorá by mohla nastať ešte len v budúcnosti a nemôže mať toho času vplyv
na rozhodnutie súdu o žalobkyňami uplatnenom nároku vzhľadom na to, že podľa ust. § 154 ods. 1
O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav (skutkový stav) v čase jeho vyhlásenia. Uvedená skutková

okolnosť tak nemôže predstavovať otázku v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Predmetom konania
v prejednávanej veci je totiž posúdenie oprávnenia užívať dotknutý pozemok vo vlastníctve žalobkýň
žalovanou formou vstupovania na tento pozemok, príp. skúmanie otázky, či výkon vlastníckeho práva
žalobkýň ako podielových spoluvlastníkov dotknutého pozemku zamedzovať žalovanej v tomto vstupe
na dotknutý pozemok nie je v rozpore s dobrými mravmi. Prerušením konania v prejednávanej veci, ako

to navrhuje žalovaná, by tak súd v prejednávanej veci vlastne čakal na to, či v budúcnosti nevznikne
žalovanej právo na dotknutý pozemok vstupovať, a to práve titulom práva vecného bremena, ktorého
zriadenia sa žalovaná v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 25C/137/2015 ešte len
domáha. Inak povedané súd by v prejednávanej veci vlastne čakal na to, či žalovanej v budúcnosti
vznikne právo (ktoré tu ešte toho času z dôvodu neexistencie rozhodnutia súdu podľa ust. § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka nie je) dotknutý pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň užívať za

účelom prechodu k predmetnej stavbe polyfunkčného domu súp. č. XXXX, teda čakal na vznik dôvodu
pre prípadné zamietnutie žaloby žalobkýň v prejednávanej veci. Bolo možné tak v prejednávanej veci
konštatovať, že vyriešenie otázky prípadného budúceho vzniku práva žalovanej k dotknutému pozemku
v spoluvlastníctve žalobkýň nebráni súdu žiadnym spôsobom v konaní o žalobe žalobkýň pokračovať
a o tejto žalobe aj meritórne rozhodnúť, pričom pokiaľ k zriadeniu práva vecného bremena v prospech

žalovanej k dotknutému pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň dôjde do rozhodnutia súdu v
prejednávanej veci, súd na túto právnu skutočnosť pri svojom rozhodnutí bude prihliadať.
56. Súd v ďalšom uznesením č. k. 6C/152/2008-626 zo dňa 18.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.01.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č. k. 10Co/269/2016-639 zo dňa
30.11.2016, nepripustil vstup K. N. (manžela žalovanej) do konania ako ďalšieho subjektu (účastníka

konania) na strane žalovanej.
57. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní zo dňa 03.12.2014 proti rozsudku zo dňa 09.09.2014 podala
spoločne so svojim manželom K. N. žalobu na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty
cez pozemok - parcelu R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. evidovanú na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Žilina, katastrálnym odborom v prospech vlastníka stavby - polyfunkčný dom bez súp. č.

(toho času súp. č. XXXX), postavenej na parcele R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž., evidovanej na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, a to žalovanej a jej manžela K. N.,
procesný súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia č. k. 6C/152/2008-626 zo dňa 18.05.2016,
ktorým nepripustil vstup K. N. do konania na strane žalovanej, dal dňa 06.02.2017 vec začatú podaním
tejto žaloby (keďže túto žalobu nebolo možné považovať v dôsledku neidentity strán sporu, t. j. neidentity

subjektov na strane žalovanej vo veci vedenej pod spis. zn. 6C/152/2008 a na strane žalobcov vo veci
začatej na základe žaloby žalovanej a K. N. zo dňa 03.12.2014 za vzájomnú žalobu v zmysle ust. § 147
ods. 1 CSP) zapísať ako novú vec, ktorej bola pridelená nová spis. zn. 42C/12/2017. Túto skutočnosť
súd oznámil stranám sporu prípisom zo dňa 06.02.2017.
58. Žalobkyne v podaní zo dňa 14.04.2016 produkovali argumentáciu, v zmysle ktorej výkon (realizáciu)

subjektívnych práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov možno vnímať ako právo každého
správať sa (konať alebo nekonať) spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon alebo ktorý vyplýva zo zmluvy
či z rozhodnutia štátneho orgánu, a možnosť domáhať sa svojich práv. Výkonom práva teda nemôže byť
konanie, ktoré je v rozpore s právom (protiprávne správanie subjektov). Výkon práva musí byť právom
dovolený (aprobovaný). Občiansky zákonník neupravuje pojem „dobré mravy“, ale vo všeobecnosti

možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorejsauplatňujeapresadzujevzájomnáslušnosť,ohľaduplnosťavzájomnérešpektovanie.VZborníku
stanovísk, správ o rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov (ČSSR, ČSR a SSR),
IV, 1970 -1983, vydanom ŠEVT, Praha 1986 na strane č. 471 je uvedené, že: „nemožno vylúčiť, aby
so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu sa prihliadlo, hoci len celkom výnimočne, aj na

okolnosti tkvejúce v osobe alebo pomeroch účastníka, ktorý sa domáha ochrany proti neoprávnenému
zásahu. Môže však ísť len o také okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú,
pričom treba obzvlášť starostlivo dbať o to, aby ten, kto sa ich dovoláva, sám nekonal v rozpore so
zásadami spolužitia (teraz dobrých mravov) a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho
prípadu, a zabrániť snahe alebo možnosti ich zneužitia.“. V súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR

spis. zn. 3Cdo 144/2010 zo dňa 30.03.2011 ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu
posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade,
že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje
aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže aleviesťkuvzniku,zmenealebozánikuprávapovinností.Ust.§3ods.1Občianskehozákonníkanemátotiž
vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení.
V súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo 48/1997 v prípadoch, keď súd vyslovuje

povinnosť vypratať byt v nájomnom dome osobám, ktorým nevzniklo právo k jeho nájmu, je priznanie
bytovej náhrady za takto vypratávaný byt vylúčené, a to aj s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Na základe ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi, nemožno aktom aplikácie práva konštituovať doteraz neexistujúce povinnosti
vlastníkovi. Uvedený postup by viedol k porušeniu ust. čl. 13 ods. 1 a článku 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR.

S ohľadom na uvedené teda nie je možné priznať ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka normatívny
význam, jedná sa výlučne o interpretačné pravidlo. V prejednávanej veci teda nie je možné priznať
žalovanej právo užívať ich pozemok parcelu R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. a z uvedeného dôvodu žalobu
zamietnuť. V zmysle ust. čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú
náhradu. Podľa nálezu Ústavného súdu SR spis. zn. PL. ÚS 19/2009 zo dňa 26.01.2011 „Vlastnícke

právo predstavuje dôležitý predpoklad sebarealizácie človeka, ktorému zaisťuje nezávislosť, a tak
vytvára priestor pre realizáciu jeho slobody. Z uvedeného vyplýva, že nešetrné mocenské zásahy do
práva na pokojné užívanie majetku narúšajú nielen dané základné právo, ale sú v napätí aj s ústavnou
hodnotou personálnej autonómie jednotlivcov.“. Obsahu vlastníckeho práva sa týka aj právny názor
Ústavného súdu SR spis. zn. PL. ÚS 37/1999 zo dňa 25.05.1999, v zmysle ktorého: „Výkon vlastníckych

práv teda znamená nielen majetok mať (vlastniť), ale s ním právne relevantným spôsobom nakladať k
účelu, na ktorý bol nadobudnutý.“. Ochrana vlastníckeho práva nemá iba hmotnoprávny rozmer. Patrí k
nej aj procesnoprávna ochrana. Ústavný súd už v náleze spis. zn. 23/2001 uviedol, že slovné spojenie
„právo na ochranu“, ktoré je použité aj v ust. čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, implikuje v sebe aj potrebu
minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v ust. čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a

ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu ochranu
podľa ust. čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Implicitnú procesnú ochranu ústavný súd potvrdil aj v ďalších
nálezoch spis. zn. III. ÚS 328/05, či spis. zn. III. ÚS 117/06. Z ust. § 123 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať,
užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek

k tej istej veci. Pod pojmom nakladať s vecou je potrebné rozumieť oprávnenie vlastníka disponovať
s predmetom vlastníctva. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje. Ust. § 127 Občianskeho zákonníka zakotvuje obmedzenia vlastníckeho práva
alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. Súbor týchto pravidiel správania sa v teórii označuje
ako tzv. susedské práva. Ide o konkretizáciu všeobecnej zásady občianskeho práva zakotvenej v ust.

§ 3 Občianskeho zákonníka. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné viacerým
vlastníkom. Aj ostatní vlastníci sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov
nebol ktorýkoľvek z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise zakázané. Vlastník veci sa
musí zdržať len takého konania alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. S ohľadom na výkon práv konkrétneho subjektu

je rozhodujúcou skutočnosťou, či tento subjekt konkrétnym právom disponuje, t. j. či mu toto právo
prináleží. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaná nedisponuje právom užívania pozemkov parcely
R.-F. Č.. XXXX/X a parcely R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž.. To, že spolu so svojím manželom postavila
budovu s vchodovými dverami ústiacimi na cudzí pozemok (pričom tieto dvere mohli vyústiť na parcelu
R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž., ktorá je v spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela a susedí s touto stavbou),

nie je právnym titulom pre vznik práva na užívanie ich pozemkov. S ohľadom na to, že sú vlastníčkami
pozemkov parciel R.-F.: Č.. XXXX/X A. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž., so žalovanou neuzatvorili žiadnu zmluvu
na užívanie týchto pozemkov a rovnako jej právo na ich užívanie nevyplýva zo zákona, ani rozhodnutia
štátneho orgánu, žalovaná do dnešného dňa nedisponuje právom vstupu na ich pozemky. Zákonné
obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle ust. § 127 Občianskeho zákonníka nie je možné na danú vec

aplikovať z dôvodu, že výkonom ich vlastníckeho práva žiadnym spôsobom nezasahujeme do práva
žalovanej na užívanie jej stavby. Žalovaná po dobu 16-tich rokov bezplatne užíva ich nehnuteľnosti
bez právneho titulu, pričom si je tejto skutočnosti vedomá a doposiaľ neurobila riadne opatrenia pre
to, aby si zabezpečila vstup do budovy z pozemku parcely R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž., ktorého je
spoluvlastníckou a ktorý je zo všetkých uvádzaných pozemkov najbližšie verejnej komunikácii. Výkon ich

vlastníckeho práva bol vždy v súlade so zákonom, aj dobrými mravmi, a preto sa právom domáhajú na
súde jeho ochrany pred neoprávneným zásahom zo strany žalovanej. Pokiaľ ide o otázku šikanóznosti
ich konania, toto má spočívať v ich snahe donútiť žalovanú uzatvoriť nájomnú zmluvu na užívanie ich
pozemku parcely R. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž.. Žalobkyne k uvedenému uviedli, že je nepochopiteľné akosa môže stotožniť Krajský súd v Žiline s tvrdením žalovanej, že ich snaha vec riešiť mimosúdne, a to
zabezpečením právneho titulu na užívanie pozemku parcely R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž., formou nájmu
je šikanóznym konaním. Jedná sa o štandardný spôsob využívania nehnuteľnosti osobami, ktoré nie sú

vlastníkmi prenajímanej nehnuteľnosti, ani nemajú iné oprávnenia túto nehnuteľnosť užívať. Nájomná
zmluva je ako zmluvný typ upravená Občianskym zákonníkom a jedná sa o jednu z najrozšírenejších
typov zmlúv, ktoré umožňujú tretím osobám užívať cudziu nehnuteľnosť. Šikanóznosť konania nemôže
byťdanáutakéhokonania,ktoréjeprávompredpokladané,zakotvenévprávnomporiadkuatedapožíva
právnu ochranu.

59. Súd tak po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 31.03.2015 vec opätovne prejednal na
pojednávaniach dňa 26.04.2016 a dňa 03.03.2017, a to v prítomnosti žalovanej a zástupkýň oboch strán
sporu a v neprítomnosti žalobkýň I. až III., keďže tieto sa na pojednávania neustanovili, svoju neúčasť
ospravedlnili prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne a súhlasili s vykonaním pojednávaní aj
vo svojej neprítomnosti.
60. V ďalšom konaní tak žalobkyne argumentovali vo veci prostredníctvom svojej splnomocnenej

zástupkyne vychádzajúc z právne záväzného názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo dňa
31.03.2015, v ktorom odvolací súd odporučil súdu prvej inštancie preskúmať otázku dobrých mravov
a prípadne zvážiť, či je potrebné vykonať na mieste ohliadku, aby zistil v akom stave v súčasnosti
sú vzťahy žalobkýň a žalovanej, tak, že namietajú, aby bola opätovne preskúmavaná táto otázka.
Viac menej od tých skutočností, ktoré boli zistené ohliadkou, ktorá v tomto konaní už bola vykonaná,

nedošlo k žiadnym odchýlkam. V súčasnosti, rovnako ako aj v minulosti a v priebehu celého súdneho
sporu, nebolo žalovanej nikdy bránené vstupovať do domu, ktorý má v spoluvlastníctve. Žalobkyne
bývajú v zahraničí, nekomunikujú so žalovanou, teda z tohto uhla pohľadu ani nie je priestor na to,
aby jej nejakým spôsobom bránil vstupovať na ich pozemok parcelu R.-F. Č.. XXXX/X. Nikdy nebolo
namontované žiadne zariadenie, ktoré by jej znemožňovalo vstupovať alebo ju vôbec obmedzovalo

v tomto vstupe. Situácia sa od okamihu, keď súd zistil stav veci ohliadkou, vôbec nezmenila, takže
vykonávaťdôkazopätovnouohliadkouvsúčasnostijezbytočnéaneprinieslobytožiadnenovéskutkové
zistenia. Pokiaľ ide o interpretačné pravidlo dobrých mravov, ktoré odvolací súd odporučil súdu prvej
inštancie vnímať ako pravidlo v normatívnom význame, žalobkyne popierali, aby v zmysle či už právnej
úpravy zakotvenej v Ústave SR, v Občianskom zákonníku, ale aj vychádzajúc z judikatúry slovenských

súdov sa princíp dobrých mravov vykladal ako normatívny princíp. V tomto smere poukázali na právnu
argumentáciu, ktorá bola uvedená v písomnom podaní zo dňa 14.04.2016. Pokiaľ by prihliadli na
princíp dobrých mravov z toho faktického, skutkového základu tak musia uviesť, že otázku dobrých
mravov nie je možné posudzovať ako dôsledok pochybenia žalovanej v súčasnosti, ale je potrebné sa
zapodievať otázkou dobrých mravov v súvislosti s príčinou vzniku tohto problému, ktorý je prejednávaný

v predmetnom konaní. V roku 2000 požiadala žalovaná so svojim manželom o vydanie stavebného
povolenia, kde bola povinná riešiť aj otázku užívania priľahlých nehnuteľností. Túto otázku nikdy
neriešila. Je pravdou, že žiaľ touto otázkou sa nezapodieval v stavebnom konaní ani samotný stavebný
úrad, ale je možné konštatovať, že došlo jednak k pochybeniu na strane žalovanej, ako aj k pochybeniu
na strane stavebného úradu. To však nemôže mať v žiadnom prípade taký dôsledok, aby následky tohto

celého znášali ony. Je zarážajúce, že doposiaľ zotrváva žalovaná na svojom vyjadrení, že má právo
chodiť po spornom pozemku, aj keď v podstate krajský súd prejudikoval vo svojom zrušujúcom uznesení
skutočnosť,žezrejmetamtoprávonebudeaodporučilsúduzvážiťprerušiťkonanie,kýmsanerozhodne
vo veci žaloby na zriadenie vecného bremena, kde žalovaná so svojim manželom sú v postavení
žalobcov.Vďalšomžalobkyneužlenzásadnezopakovaliargumentáciu,ktorájeužobsiahnutávovyššie

uvedenom obsahu odôvodnenia tohto rozsudku.
61. Pokiaľ ide o žalovanú táto zásadne zotrvala na už produkovanej argumentácii v predchádzajúcom
priebehu konania a neuviedla žiadnu novú. Akurát žalovaná poukázala na rozhodnutie Okresného súdu
Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 8C/34/2016, kde sudca akceptoval obsah dohody uzavretej dňa
18.05.1998 a z nej plynúce skutkové a právne dôsledky, o čom svedčí uznesenie zo dňa 06.06.2016,

v kontexte čoho žalovaná požadovala, aby postup sudcov jedného súdu vykazoval aspoň určité znaky
predvídateľnosti súdneho rozhodnutia (podanie žalovanej zo dňa 01.03.2017).
62. Žalovaná na pojednávaní dňa 03.03.2017 súdu doručila procesný návrh zo dňa 01.03.2017, ktorým
navrhla spojiť na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 6C/152/2008,
25C/137/2015 a 42C/12/2017 s odôvodnením, že sa týkajú tých istých sporových strán a skutkovo

spolu súvisia. Pod spis. zn. 25C/137/2015 a rovnako aj pod spis. zn. 42C/12/2017 sa vedú konania o
zriadenievecnéhobremena-právakprístupukstavbe,kdesaspolusmanželomK.N.akobezpodielový
spoluvlastníci stavby postavenej na parcele R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. domáhajú zriadenia vecného
bremena k pozemku parcele R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž.Q. (súd ma o tejto skutočnosti vedomosťzo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP). V prejednávanej veci sa žalobkyne domáhajú jej zákazu
vstupu na označený pozemok, čím sa jej snažia znemožniť prístup k stavbe postavenej na vedľajšom
pozemku, ku ktorej má spoluvlastnícke právo s manželom. V prípade, že by súd návrhu na spojenie

vecí nevyhovel, žalovaná navrhovala, aby súd konanie v prejednávanej veci v zmysle ust. § 164 CSP
prerušil do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo veciach spis. zn. 25C/137/2015 a spis.
zn. 42C/12/2017, pretože v týchto veciach sa rieši otázka (právo prechodu cez parcelu R.-F. Č.. XXXX/X,
R.. Ú.. Ž. k stavbe v jej vlastníctve), ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.
V súvislosti s návrhom na prerušenie konania zároveň žalovaná poukázala na to, že dňa 03.03.2017

podala na Okresnom súde Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 25C/137/2015 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, pričom z navrhnutého petitu neodkladného opatrenia je nesporné, že tento má
súvis s prejednávanou vecou. Táto skutočnosť je novou skutočnosťou oproti predchádzajúcemu návrhu
na prerušenie konania.
63. Podľa ust. § 166 ods. 1 CSP, v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také
konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také

konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého
sa začalo konanie skôr.
64. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
65. Pokiaľ ide o návrh žalovanej na spojenie prejednávanej veci s vecami vedenými na Okresnom súde

Žilina pod spis. zn. 25C/137/2015 a 42C/12/2017, súd tento posúdil v zmysle ust. § 166 ods. 1 v spojení
s ust. § 470 ods. 1 CSP, pričom sa zaoberal otázkou naplnenia podmienok pre takýto procesný postup
Okresného údu Žilina. Ust. § 166 ods. 1 CSP dáva procesnému súdu možnosť v záujme hospodárnosti
konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a buď skutkovo spolu súvisia, alebo
sa týkajú tých istých strán sporu (strany sporu nemusia byť v rovnakom procesnom postavení). Tieto

podmienky nemusia byť splnené kumulatívne. Súd sa tak zaoberal otázkou, či sú naplnené uvedené
podmienky pre rozhodnutie súdu o spojení označených vecí vedených na Okresnom súde Žilina na
spoločné konanie, alebo nie, pričom dospel k záveru, že tomu tak v prejednávanom prípade nie je.
Pokiaľ ide o podmienku spojenia vecí, ktoré spolu skutkovo súvisia, súd dospel k záveru, že veci vedené
na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 25C/137/2015 a 42C/12/2017 spolu s vecou vednou pod spis.

zn. 6C/152/2008 síce spolu skutkovo súvisia, avšak nie je v záujme hospodárnosti konania vo veci
vedenej pod spis. zn. 6C/152/2008 tieto veci spojiť, a to s poukazom na argumentáciu, ktorú už súd
uviedol, pokiaľ sa týka jeho rozhodnutia o návrhu žalovanej na prerušenie konania, o ktorom rozhodol
uznesením č. k. 6C/152/2008-574 zo dňa 11.11.2015 (viď odsek č. 55 odôvodnenia tohto rozsudku), na
ktorú v plnom rozsahu odkazuje. Spojením žalovanou označených vecí s prejednávanou vecou by sa

docielil ten stav, že by zásadne súd musel, pokiaľ ide o rozhodnutie o žalobe žalobkýň v prejednávanej
veci, toto rozhodnutie spojiť s rozhodnutím o žalobe žalovanej a jej manžela K. N. na zriadenie práva
vecného bremena k pozemku žalobkýň parcela R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž., čo by zjavne odporovalo
hospodárnosti konania (ktorému princípu zodpovedá časová úspora alebo úspora trov konania, a teda,
aby sa napríklad zbytočne nevykonávali identické dôkazy a pod.), keď v prejednávanej veci bolo už tri

krát meritórne rozhodnuté, vykonané dokazovanie v celom rozsahu (v rozsahu rozhodnutia súdu podľa
ust. § 185 ods. 1 v spojení s ods. 2 a 3 CSP) a k opätovnému rozhodnutiu súdu v prejednávanej veci
na pojednávaní dňa 03.03.2017 nebránila žiadna prekážka. Naproti tomu veci vedené na Okresnom
súde Žilina pod spis. zn. 25C/137/2015 a 42C/12/2017 sú len v štádiu úkonov súdu spojených s
prípravou pojednávania (podľa ust. § 156 a nasl. CSP) a je možné predpokladať, že k ich rozhodnutiu

vzhľadom k charakteru veci (zriadenie práva vecného bremena súdom) nedôjde v najbližšom čase.
Súd tak dospel k záveru, že nie je možné vytvoriť v prejednávanej veci taký procesný stav, kedy by
súd, pokiaľ ide o rozhodnutie o žalobe žalobkýň, musel čakať so svojim rozhodnutím na konštitutívne
rozhodnutie o žalobe žalobkyne a jej manžela na zriadenie práva vecného bremena. Je potrebné dať
žalovanej do pozornosti tú skutočnosť, že rozhodnutie súdu podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka nadobúda hmotnoprávne účinky (teda právo vecného bremena zriadené súdom podľa tohto
ustanovenia) až svojou právoplatnosťou, teda v čase spoločného rozhodovania o žalobe žalobkýň a
žalobežalovanejajejmanžela(vprípadespojeniavecí)byajtaksúdnemohol,pokiaľideorozhodnutieo
žalobe žalobkýň proti žalovanej (vec vedená pod spis. zn. 6C/152/2008) vychádzať z iného skutkového
stavu, ako tomu bola aj ku dňu 03.03.2017, pokiaľ ide o právo žalovanej užívať pozemok žalobkýň

parcela R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž.. Súčasne možno s istotou konštatovať, že vo veciach vedených
na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 25C/137/2015 a 42C/12/2017 a v prejednávanej veci vedenej
pod spis. zn. 6C/152/2008 nejde o totožnosť strán sporu, keďže vo veciach vedených pod spis. zn.
25C/137/2015 a 42C/12/2017 vystupuje na strane žalobcu aj manžel žalovanej K. N. a tento nie jestranou sporu v prejednávanej veci vedenej pod spis. zn. 6C/152/2008. Teda podmienka totožnosti strán
sporu naplnená v tomto prípade nebola. Súd tak o návrhu žalobkyne na spojenie vecí rozhodol týmto
rozsudkom (tretia veta jeho výroku), keďže voči tomuto rozhodnutiu súdu, ktoré má povahu uznesenia

o vedení konania, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 357 CSP).
66. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
67. Podľa ust. § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s

rozhodnutím vo veci samej.
68. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.
69.Pokiaľideoprocesnýnávrhžalovanejnaprerušeniekonania(ktorýsúdposúdilpodľaust.§164CSP)
do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo veciach vedených pod spis. zn. 25C/137/2015 a

42C/12/2017 (obe veci s totožným predmetom konania a stranami sporu), súd odkazuje v plnom rozsahu
na dôvody svojho rozhodnutia - uznesenia č. k. 6C/152/2008-574 zo dňa 11.11.2015, ktoré sa týkali
procesného návrhu žalovanej na prerušenie konania do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu
Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 25C/137/2015. Na dôvodoch tohto rozhodnutia, zhodných z dôvodmi
rozhodnutia - uznesenia č. k. 6C/152/2008-574 zo dňa 11.11.2015, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť,

ževkonanívovecivedenejpodspis.zn.25C/137/2015žalovanáspolusmanželomK.N.akožalobcovia
podali osobne dňa 03.03.2017 (cca dve hodiny pred pojednávaním vo veci samej) návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by bola uložená žalobkyniam I. až III. ako žalovaným v dotknutej veci
vedenej pod spis. zn. 25C/137/2015 povinnosť strpieť prechod žalobcov (žalovanej a jej manžela) pešo
a motorovým vozidlom cez parcelu R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. k stavbe - polyfunkčný dom súp. č.

XXXX postavenej na parcele R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. do právoplatnosti rozhodnutia Okresného
súdu Žilina vo veci samej vedenej pod spis. zn. 25C/137/2015 a zdržať sa všetkých úkonov (skutkových
a právnych) smerujúcich k obmedzeniu prechodu pešo a motorovým vozidlom žalobcov cez parcelu
R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. k stavbe - polyfunkčný dom súp. č. 3932 postavenej na parcele R.-F. Č..
XXXX/X, R.. Ú.. Ž. do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo veci samej vedenej pod spis.

zn. 25C/137/2015. V konaniach vedených pod spis. zn. 25C/137/2015 a 42C/12/2017 sa tak nerieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a bez ktorej posúdenia v týchto konaniach by
nebolo možné rozhodnúť v prejednávanej veci. Súd tak o návrhu žalobkyne na prerušenie konania v
prejednávanej veci rozhodol týmto rozsudkom (druhá veta jeho výroku), keďže voči tomuto rozhodnutiu
súdu, ktoré má povahu uznesenia o vedení konania, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 357

CSP) a súčasne zmysle ust. § 162 ods. 3 v spojení s ust. čl. 4 ods. 1 CSP.
70. Súd tak pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovných dôkazov a skutkových zistení z nich
vyplývajúcich.
71. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 16.09.2010 vedeného pre k. ú. Ž. v tom čase
Správou katastra Žilina (v súčasnosti Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na č. l. 178 spisu)

vyplýva, že v časti A majetková podstata sú na LV evidované, a to pozemok parcela R.-F. Č.. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2 a stavba polyfunkčný dom bez súpisného čísla (toho
času nesporne súp. č. XXXX), ktorá je postavená na parcele č. XXXX/X. V časti B LV sú evidovaní ako
bezpodieloví spoluvlastníci žalovaná a jej manžel K. N., a to titulom kúpna zmluva G. XXXX/XX-XXXX/
XX, žiadosť č. P. XXXX/XX-XXX/XX a kúpna zmluva č. G. XXXX/XX-XXXX/XX.

72. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 03.03.2017 vedeného pre k. ú. Ž. Okresným
úradom Žilina, katastrálnym odborom na č. l. 644 spisu) vyplýva, že v časti A majetková podstata sú
na LV evidované pozemky, a to: parcela R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
502 m2, parcela R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, parcela R.-F. Č..
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 78 m2, parcela R.-F. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 8 m2, ako aj stavby, a to: dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X,
administratívna budova bez súp. č. postavená na parcele č. XXXX/X a sklad bez súp. č. postavený na
parcele č. XXXX/XX. V časti B ako vlastníci týchto nehnuteľností sú evidované žalobkyne, to každá v
podiele 1/3, pričom žalobkyňa I. titulom dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva č. G. XXXX/XX-
XXXX/XX, kúpna zmluva G. XXX/XX-XXX/XX a žiadosť P. XXX/XX-XXX/XX a žalobkyne II. a III. titulom

darovacia zmluva č. G. XXXX/XX-XXX/XX. V časti C LV je zapísané vecné bremeno právo prejazdu
motorovými vozidlami cez parcelu KN č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX podľa zmluvy č. G. XXXX/XX-
XXXX/XX, ako aj vecné bremeno právo pešieho prechodu cez dom súp. č. XXX postavaného na parcele
č. XXXX/X na parcele č. XXXX/X k administratívnej budove súp. č. XXX stojacej na parcele č. XXXX/XXpodľa G. XXXX/XX-XXXX/XX, Č.. O.-XXX/XX-G.-XXXX/XX (pred zmenou podľa výkazu zmien XXXX/
XX evidované v prospech A. W., viď vpis z LV č. XXXX na č. l. 176 spisu).
73. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 14.04.2016 vedeného Okresným úradom

Žilina, katastrálnym odborom (na č. l. 615 spisu) vyplýva, že na tomto LV je v časti A majetková podstata
evidovaná parcela R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, pričom v časti
B LV sú evidovaní ako bezdpodieloví spoluvlastníci podielu 1/2 Q.. I. X. a jeho manželka Z. a ako
bezpodieloví spoluvlastníci podielu 1/2 odporkyňa s manželom K.Á. N., a to všetci titulom: kúpna zmluva
č. G. XXXX/XXXX. V časti C LV sú ako ťarchy zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu

a prejazdu pre chodcov a motorové vozidlá z parcely č. XXXX/X Y. susednú parcelu č. XXXX/XX a
povinnosti vlastníkov strpieť prechod a prejazd motorových vozidiel a chodcov na susednú parcelu č.
XXXX/XX, ktorej vlastníkmi sú oprávnení z vecného bremena B.. K. W. a jeho manželka A. podľa č. G.
XXX/XX-XXX/XX a vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pre peších a motorové
vozidlá z parcely č. XXXX/X na susednú parcelu č. XXXX/X, pričom vecné bremeno spočíva v povinnosti
vlastníkov strpieť prechod a prejazd motorových vozidiel a peších na susednú parcelu č. XXXX/X, ktorej

vlastníkmi sú oprávnení z vecného bremena W. H., F. J., F. J. zapísané na LV č. XXXX podľa č. G.
XXXX/XX-XXXX/XX.
74. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 17.06.2010 vedeného pre k. ú. Ž. v tom
čase Správou katastra Žilina (v súčasnosti Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na č. l. 84
spisu) vyplýva, že v časti A majetková podstata sú evidované pozemky: parcela R.-F. Č.. XXXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, parcela R.-F. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 306 m2 a parcela R.-F. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, ako aj
administratívna budova súp. č. XXX postavená na parcele č. XXXX/XX a garáže bez súp. č. postavené
na parcele č. XXXX/XX. V časti B LV ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností je evidovaná
A. W., B.. R.. V časti C ťarchy je zapísané vecné bremeno právo prejazdu motorovými vozidlami cez

parceluč.XXXX/XX,právoparkovaniajednéhomotorovéhovozidlanaparceleč.XXXX/XXapootvorení
podchodu z Y. M. právo pešieho prechodu pre K. N. a žalovanú podľa G. XXXX/XX.
75. Dohodou o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych podielov zo dňa
18.05.1998 (č. l. 49 spisu) došlo k zrušeniu spoluvlastníctva a k vyporiadaniu tohto spoluvlastníctva,
a to medzi účastníkmi dohody H. W. (žalobkyňou I.) zastúpenou N. E. a A. W. ako spoluvlastníčkami

nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade v Žiline, odbor katastra nehnuteľností na LV č. XXXX
vedenom pre k. ú. Ž., a to pozemkov parciel KN: č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 502 m2, č.
XXXX/X - zastavané plochy o výmere 585 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 97 m2, XXXX/
X - zastavané plochy o výmere 78 m2, XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 8 m2, č. XXXX/XX -
zastavané plochy o výmere 87 m2, XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 306 m2 a stavieb: domu

súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X, vrátnice a administratívnej budovy bez súp. č. na parcele č. XXXX/X,
administratívnej budovy bez súp. č. na parcele č. XXXX/X, skladu bez súp. č. na parcele č. XXXX/XX,
garáže bez súp. č. na parcele č. XXXX/X a administratívnej budovy súp. č. XXX na parcele č. XXXX/
XX, pričom tieto nehnuteľnosti vlastnila v podiele 9/16 H. W. a v podiele 7/16 A. W.. V zmysle tejto
dohody do výlučného vlastníctva H. W. mali pripadnúť dom súp. č. XXX stojaci na parcele č. XXXX/X

- zastavané plochy o výmere 502 m2, objekt na parcele č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 78
m2, sklad na parcele č. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 8 m2 a parcela č. XXXX/X - zastavané
plochy o výmere 347 m2, ako je uvedené na geometrickom pláne Q.. X.Š. G. Č.. XXXXXXXX-XX/
XX zo dňa 02.04.1998. Do výlučného vlastníctva A. W. mali pripadnúť dom súp. č. XXX na parcele č.
XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 306 m2 a garáže stojace na parcele č. XXXX/XX - zastavané

plochy o výmere 87 m2, administratívna budova s vrátnicou na parcele č. XXXX/X - zastavané plochy
o výmere 97 m2 a parcela č. XXXX/XX - dvor o výmere 238 m2 (novovytvorená parcela geometrickým
plánom Q.. X. G. Č.. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 02.04.1998). Ďalej sa účastníčky dohody dohodli, že H.
W. sa zaväzuje na vlastný náklad do 9 mesiacov od podpisu zmluvy o reálnom rozdelení spriechodniť
priestor z Y. M. do dvora na parcele č. XXXX/X za účelom pešieho prechodu z Y. M. k administratívnej

budove súp. č. XXX stojacej na parcele č. XXXX/XX. Toto vecné bremeno bude zapísané na novom
liste vlastníctve v časti C - ťarchy ako právo pešieho prechodu cez dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX/
X a na parcele č. XXXX/X. Ďalej sa H. W. zaviazala zaručiť synovi A. W. K. W. možnosť podnikania v
doterajších priestoroch v dome súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X, a to na dobu 20 rokov od podpísania
zmluvy o reálnom rozdelení. Ďalej sa obidve účastníčky dohodli, že tieto alebo ich právni nástupcovia

majú právo prechodu pešo i dopravnými prostriedkami z parcely č. XXXX/X do dvora parcela č. XXXX/
X a parcela č. XXXX/XX, pričom dopravné prostriedky budú odstavené na vlastných pozemkoch.
76. Z kúpnej zmluvy datovanej dňa 11.06.1998 (na č. l. 2 fotokópie spisu Správy katastra Žilina spis. zn.
G. XXXX/XX) vyplýva, že túto zmluvu zatvorili ako predávajúca A. W. a ako kupujúci žalovaná so svojimmanželom K. N.. V článku I. sa udáva, že predávajúca je výhradnou vlastníčkou v 1/1 nehnuteľnosti, t. j.
stavby vrátnice a administratívnej budovy zapísanej na LV č. XXXX, parcely R. Č.. XXXX/X - zastavané
plochy o výmere 97 m2, k. ú. Ž.. V článku II. sa udáva, že predávajúca predáva v bode I. uvedené

nehnuteľnosti kupujúcim, ktorí tieto nehnuteľnosti kupujú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
VčlánkuIII.boladohodnutákúpnacena.VčlánkuIV.jeuvedené,žekupujúcisúsostavomnehnuteľnosti
oboznámení ich ohliadkou na mieste samom. V článku V. bolo uvedené, že predávajúca touto zmluvou
zriadi vecné bremeno na nehnuteľnosti, ktorej je vlastníčkou. Vecné bremeno spočíva v práve prejazdu
motorovými vozidlami cez parcelu R. Č.. XXXX/XX, umožní parkovanie jedného osobného automobilu

na uvedenej parcele zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Ž. a po otvorení podchodu z Národnej ulice právo
pešieho prechodu v prospech kupujúcich.
77. Z kúpnej zmluvy datovanej dňa 01.03.1999 (na č. l. 173 spisu) vyplýva, že túto zmluvu uzatvorili
ako predávajúca žalobkyňa I. a ako kupujúci žalovaná so svojim manželom K. N.. V článku I. sa
udáva, že predávajúca je výhradnou vlastníčkou parcely č. XXXX/XX o výmere 18 m2, pričom jej
vlastníctvo je zapísané na LV č. XXXX. V článku II. sa udáva, že predávajúca predáva v bode I. uvedené

nehnuteľnosti kupujúcim, ktorí tieto nehnuteľnosti kupujú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V článku III. bola dohodnutá kúpna cena. V článku IV. je uvedené, že predávajúca touto zmluvou zriadi
vecné bremeno k parcele č. XXXX/X, ktorej je vlastníčkou. Vecné bremeno spočíva v práve prejazdu
motorovými vozidlami cez parcelu č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXX. Napokon z tejto zmluvy vyplýva,
že za predávajúcu podpísal túto kúpnu zmluvu p. N. E., ktorý svoj podpis na listine uznal za svoj vlastný

pred notárom dňa 18.03.1999. Ako kupujúci sú podpísaní žalovaná a jej manžel K. N..
78. Zo splnomocnenia datovaného dňa 10.03.1999 (na č. l. 175 spisu) vyplýva, že žalobkyňa I.
splnomocnila N. E. k všetkým jednaniam týkajúcim odpredaja 18 m2 z parcely č. XXXX/XX, ktorá je v
jej výlučnom vlastníctve, p. K. N. a p. J. N., t. j. žalovanej. Podpis žalobkyne I. ma tomto plnomocenstve
bol úradne overený dňa 10.03.1999.

79. Z geometrického plánu č. 16/2000 vyhotoveného Ing. Višňovským dňa 20.11.2000 autorizačne
overeného Ing. Jurajom Hegedüšom dňa 22.11.2000 a úradne overeného Okresným úradom v Žiline,
odborom katastrálnym dňa 29.11.2000 (na č. l. 103 spisu) vyplýva, že týmto geometrickým plánom došlo
k vytvoreniu parcely R.-F. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 115 m2, a to z parciel R. Č.. XXXX/
XX - zastavaná plocha o výmere 18 m2, ktorá týmto zanikla, a z parcely č. XXXX/X - zastavaná plocha

o výmere 97 m2, a to pre k. ú. Ž.. Ďalej z tohto geometrického plánu vyplýva, že priečelie polyfunkčného
domu bez súp. č. (toho času súp. č. XXXX) postaveného na parcele č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej
a jej manžela K. N. nekopíruje hranicu parcely R.-F. Č.. XXXX/X s parcely R.-F. Č.. XXXX/X, a teda
parcela č. XXXX/X nie je v tejto časti plne zastavaná predmetným polyfunkčným domom. Z uvedeného
geometrickéhoplánusúčasnevyplýva,žepriečeliepolyfunkčnéhodomumáoblúkovitýcharakter,pričom

na oboch krajných stranách tohto priečelia zostávajú voľné nezastavané časti plochy parcely č. XXXX/X.
80. Z kópie katastrálnej mapy na parcelu č. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. zo dňa 10.02.2014 (na č. l. 462) v spojení
so zisteniami súdu urobenými na ohliadke súdu na mieste samom dňa 12.10.2011, ako aj v spojení s
fotografickýmisnímkamipredloženýmižalobkyňami(nač.l.461spisu)vyplýva,žestavbapolyfunkčného
domu súp. č. XXXX (v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela K. N.) je postavená

na pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X, pričom stavba súp. č. XXXX je z južnej a východnej strany v
niektorých častiach obvodovej steny bezprostredne postavená na hranici s pozemkom parcela R.-F. Č..
XXXX/X (to sa týka aj vchodu do tejto stavby zo strany parcely R.-F. Č.. XXXX/X), zo severnej strany
je postavená na hranici s pozemkom parcela R.-F. Č.. XXXX/XX a zo západnej strany je postavená na
hranici s pozemkom parcela R.-F. Č.. XXXX/X a stavbou stojacou na pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX.

Súčasne možno konštatovať, že zo západnej strany (teda od pozemku parcely R.-F. Č.. XXXX/X) nie je
možné realizovať žiadny vchod do stavby súp. č. XXXX (vyplýva z fotografickej snímky č. 1 z ohliadky
súdu na mieste samom dňa 12.10.2011, ako aj z fotografickej snímky v poradí druhej na č. l. 461 spisu).
Pokiaľ ide o severnú obvodovú stenu stavby súp. č. XXXX hraničiacu s pozemkom parcela R.-F. Č..
XXXX/XX (táto je podľa geometrického plánu č. 16/2000 vyhotoveného Ing. Višňovským dňa 20.11.2000

na č. l. 103 spisu dlhá cca 5,3 m) v tejto sa nachádzajú dve okná vo výške cca 1,5 m a veľkosti cca 1,2
m x 1,2 m vzdialené horizontálne od seba cca 30 cm (súd uvedené vzdialenosti odvodil z fotografickej
snímky v poradí druhej na č. l. 461 spisu, uvažujúc s výškou motorového vozidla Toyota na tejto snímke
cca 1,5 m a z veľkosti obkladu na stene cca 30 cm, keďže do výšky vozidla je týchto obkladačiek 5 ks
nad sebou).

81. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní vyplýva, že do budovy: stavby polyfunkčného domu súp.
č. XXXX, ktorá je postavená na parcele R.-F. Č.. XXXX/X a ktorej sú spolu s jej manželom K. N.
bezpodielovými spoluvlastníkmi vstupuje pešo cez hlavný vchod do budovy, pričom prechádza cez
pozemok parcelu R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž.. Doslova žalovaná uviedla, že: „Prejdem tade, ako je cesta.Nepreletím predsa, takže musím prejsť cez pozemok vo vlastníctve navrhovateliek, ktorý sa nachádza
pred budovou.“. Tomuto korešponduje aj v pôvodnom konaní konštatované skutkové zistenie súdu, že
do predmetného polyfunkčného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela K. N.

postaveného na parcele R.-F. Č.. XXXX/X neexistuje v súčasnosti iný vstup ako z dotknutého pozemku
parcela R.-F. Č.. XXXX/X, čo vyplýva aj z vykonanej ohliadky na mieste samom dňa 12.10.2011.
82. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 8C/34/2016-81 zo dňa 06.06.2016, ktoré podľa doložky na nej
vyznačenej nadobudlo právoplatnosť len voči odporkyni I. dňa 14.06.2016 (na č. l. 649 spisu), rozhodol
v právnej veci navrhovateľky A. W. proti odporkyniam: I. H. W., Q.. J. F. A. Q.. J. F. (v prejednávanej

veci žalobkyne I. až III.) v konaní o nariadenie predbežného opatrenia tak, že uložil odporkyniam I. až
III. povinnosť znášať peší priechod osôb z Y. M. cez parcelu č. XXXX/X do dvora na parcele č. XXXX/
X G. R.. Ú.. Ž., za účelom prechodu k administratívnej budove - súp. č. XXX, stojacej na parcele č.
XXXX/XX G. R.. Ú.. Ž.Q. a zdržať sa všetkého konania brániaceho v pešom prechode osôb z Y. M. cez
parcelu č. XXXX/X do dvora na parcelu č. XXXX/X G. R.. Ú.. Ž., za účelom prechodu k administratívnej
budove súp. č. XXX, stojacej na parcele č. XXXX/XX G. R.. Ú.. Ž.. Navrhovateľke zároveň Okresný súd

v uznesení uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala návrh na začatie
konania vo veci uloženia povinnosti odporkyniam I. až III. umožniť vykonávať právo z vecného bremena.
83. S poukazom na to, že sa súd v konaní v ďalšom zaoberal už len návrhom navrhovateliek v časti
uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateliek k parcele R.-
F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. formou vstupovania na tento pozemok, nepovažoval už za potrebné udávať

iné svoje skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania počas celého konania (ktoré boli
uvedené v predchádzajúcich rozsudkoch vo veci), keďže tieto neboli právne významné pre rozhodnutie
o ostávajúcom predmete konania.
84. Pokiaľ ide o pokyn odvolacieho súdu pre súd prvej inštancie uvedený v uznesení č. k.
9Co/145/2015-551 zo dňa 31.03.2015 o zvážení dokazovania možnosťou ohliadky na mieste samom,

súd považuje za potrebné uviesť, netrúfajúc si konštatovať, že by táto skutočnosť ušla pozornosti
odvolacieho súdu, že tento dôkaz už bol vo veci vykonaný, a to dňa 12.10.2011 (viď zápisnica z ohliadky
na mieste samom na č. l. 233 a fotografické snímky z tejto ohliadky na č .l. 237 spisu). Súd vzhľadom k
tomu,žepodľavyjadreníobochsporovýchstránpočaskonanianedošlokzmenámnamiestesamom(čo
sa týka umiestnenia, výmery, hraníc jednotlivých dotknutých pozemkov, ako aj umiestnenia, obvodových

stien, vzhľadu a vchodu do budovy súp. č. XXXX vo bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej
manžela), a preto dôkaz ohliadky na mieste samom pre duplicitu a nadbytočnosť už opätovne nevykonal.
85. Podľa ust. čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona,
v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.
4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením

vlády podľa čl. 120 ods. 2.
86. Podľa ust. čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
87. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
88. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

89. Podľa ust. § 123 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.
90. Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník má
právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže
domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

91. Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
92. Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, oprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,

a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
93. Podľa ust. § 151n ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečohosa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
94. Podľa ust. § 151n ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená

spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
95. Podľa ust. § 151o ods. 1 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, vecné bremená
vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou
dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na

nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
96. Podľa ust. § 151o ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak nie je
vlastníkstavbyzároveňvlastníkompriľahléhopozemkuaprístupvlastníkakstavbenemožnozabezpečiť
inak,súdmôženanávrhvlastníkastavbyzriadiťvecnébremenovprospechvlastníkastavbyspočívajúce
v práve cesty cez priľahlý pozemok.
97. Podľa ust. § 151p ods. 4 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak právo

zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou
alebo zánikom.
98. Podľa ust. § 659 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o výpožičke
vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.
99. Podľa ust. § 661 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vypožičiavateľ

je oprávnený užívať vec riadne a v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol alebo ktorému obvykle
slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením.
100. Podľa ust. § 661 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak nie je
dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateľ prenechať vec na užívanie inému.
101. Podľa ust. § 662 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vypožičiavateľ

je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania.
102. Podľa ust. § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
103. Súd sa tak opätovne z hľadiska právneho posúdenia zaoberal žalobou žalobkýň proti žalovanej
v ostávajúcej časti uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa zásahu do ich vlastníckeho práva k

pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. Ž. evidovanému na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom ako parcela R.-F. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2,
a to formou vstupovania na tento pozemok.
104. Ako už súd uviedol v rozsudku zo dňa 03.07.2012, považoval žalobu žalobkýň za negatórnu žalobu
v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ, ktorou sa žalobkyne ako podielové spoluvlastníčky pozemku parcela R.-

F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž.Q. (ďalej aj ako „sporný pozemok“) domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva
proti neoprávneným zásahom zo strany žalovanej spočívajúcim v jej vstupe na ich pozemok.
105. Pokiaľ ide o konanie žalovanej vo forme vstupu na sporný pozemok vo vlastníctve žalobkýň,
nepochybne k tomuto vstupu naďalej dochádza, keďže z nezmenených skutkových okolností na mieste
samom vyplýva, že žalovaná pre vstup do svojej budovy súp. č. 3932 (tvorený toho času, t. j. v

čase opätovného rozhodnutia súdu vo veci, § 217 ods. 1 CSP, len jediným vchodom, a to vchodom
z východnej časti od pozemku parcela R.-F. Č.. XXXX/X) potrebuje prejsť cez sporný pozemok vo
vlastníctve žalobkýň. Súd v ďalšom nemal dôvod nič meniť na svojich doterajších záveroch (uvedených
v odsekoch č. 20 až 23, 37 a 46 odôvodnenia tohto rozsudku), v zmysle ktorých žalobkyňa tak koná
neoprávnene, teda neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobkýň k spornému pozemku.

Správnosti uvedených záverov súdu nasvedčuje aj obsah odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
- uznesenia č. k. 9Co/145/2015-551 zo dňa 31.03.2015, v ktorom odvolací súd nepriamo uvedené
závery súdu potvrdil, keď uviedol: „Z tohto pohľadu bude preto potrebné v ďalšom konaní skúmať, či
neoprávnený zásah do vlastníckeho práva navrhovateliek (pozn. žalobkýň) zo strany odporkyne (pozn.
žalovanej) je neprimeraný (spôsobujúci buď škodu alebo výrazné obmedzenie v užívaní nehnuteľnosti

vlastnícky patriacej navrhovateľkám) s prihliadnutím na ňou tvrdenú faktickú nemožnosť užívať jej
vlastnícky patriacu nehnuteľnosť v súlade s charakterom tejto nehnuteľnosti.“.
106. Súd tak z hľadiska posúdenia veci, či výkon vlastníckeho práva k spornému pozemku žalobkyňami
proti žalovanej spôsobom, akým sa ho domáhali žalobou v prejednávanej veci, možno hodnotiť ako
neprimeraný konkrétnym skutkovým okolnostiam prejednávanej veci, t. j. či tento výkon nie je v

rozpore s dobrými mravmi, čo by malo mať za následok odopretie právnej ochrany zo strany súdu
v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ, v prvom rade primerane odkazuje na dôvody uvedené v predošlých
rozsudkoch v prejednávanej veci (ako súd tieto uvedené v odsekoch č. 24, 49 až 51 odôvodnenia
tohto rozsudku). Pokiaľ odvolací súd v uznesení č. k. 9Co/145/2015-551 zo dňa 31.03.2015 uložil súduprvej inštancie skúmať, či neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobkýň zo strany žalovanej
je neprimeraný spôsobujúci buď škodu alebo výrazné obmedzenie v užívaní nehnuteľnosti vlastnícky
patriacej navrhovateľkám s prihliadnutím na ňou tvrdenú faktickú nemožnosť užívať jej vlastnícky

patriacu nehnuteľnosť v súlade s charakterom tejto nehnuteľnosti, súd mal za to, že by mal zvážiť,
ktorému z kolidujúcich vlastníckych práv, t. j. vlastníckemu právu žalobkýň k spornému pozemku,
či vlastníckemu právu žalovanej k predmetnej stavbe polyfunkčného domu (najmä jeho imanentnej
súčasti práva vec užívať), by mal v prejednávanej veci poskytnúť právnu ochranu. V danom prípade
tak súd musel zvážiť, či je možné poskytnúť právnu ochranu vlastníckemu právu žalobkýň k spornému

pozemku, do ktorého práva žalovaná, ako už bolo konštatované, neoprávnene zasahuje (a takýto
neoprávnený zásah nepochybne hrozí aj v budúcnosti) a žalobe v ostávajúcej časti vyhovieť a tým
za daných skutkových okolností (súčasného jediného vchodu do stavby polyfunkčného domu súp.
č. XXXX zo strany sporného pozemku žalobkýň) a právneho stavu existujúcich v čase rozhodnutia
súdu zásadne znemožniť realizáciu imanentnej súčasti vlastníckeho práva žalovanej, predmetnú stavbu
polyfunkčného domu v jej vlastníctve užívať, alebo na druhej strane dať prednosť ochrane vlastníckeho

práva žalovanej k tejto stavbe, žalobu v ostávajúcej časti zamietnuť a zásadne takýmto rozhodnutím
vytvoriť stav obmedzenia vlastníckeho práva žalobkýň, za ktorého bez zmeny skutkových okolností bude
žalovaná môcť užívať sporný pozemok vo vlastníctve žalobkýň aj bez právneho dôvodu. Súd, ako to už
uviedol v rozsudku zo dňa 09.09.2014 (viď odsek č. 49 odôvodnenia tohto rozsudku zo dňa 03.03.2017),
považuje za potrebné poukázať na to, aké prostriedky právnej ochrany svojho vlastníckeho práva má tá

ktorá strana sporu. Žalobkyne podľa názoru súdu majú jediný prostriedok ochrany svojho vlastníckeho
práva k spornému pozemku, a to ten, ktorý uplatnili žalobou v prejednávanej veci, t. j. domáhať sa
upustenia od neoprávnených zásahov do ich vlastníckeho práva žalovanou. Len sekundárne si môžu
žalobkyneuplatňovaťprípadnépeňažnénárokytitulomužívaniavecivichvlastníctvezostranyžalovanej
bez právneho dôvodu (§ 451 OZ). Na druhej strane žalovaná mala od samotného začatia konania

súdu v prejednávanej veci možnosť domáhať sa zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu cez sporný pozemok žalobkýň ku svojej stavbe polyfunkčného domu, a to v zmysle cit.
ust. § 151o ods. 3 OZ. Možnosť podania tejto žaloby využila až v priebehu konania podaním zo dňa
17.12.2013, t. j. po v poradí druhom rozhodnutí súdu vo veci - rozsudku zo dňa 01.10.2013 (teda
po viac ako 5 rokoch trvania sporu), a to neúspešne, keďže súd jej vzájomnú žalobu rozsudkom zo

dňa 09.09.2014 zamietol. Následne sa opätovne (už spolu s manželom Jánom Mravcom) domáhala
zriadenia predmetného vecného bremena v podaní zo dňa 03.12.2014, ako aj žalobou v samostatnom
konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 25C/137/2015 doručenou súdu dňa 12.03.2015.
Nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne do právoplatnosti rozhodnutia Okresného
súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 25C/137/2015 uložil žalobkyniam I. až III. povinnosť strpieť

prechod žalovanej a jej manžela pešo a motorovým vozidlom cez parcelu R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž.
k stavbe - polyfunkčný dom súp. č. XXXX postavenej na parcele R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. a zdržať
sa všetkých úkonov smerujúcich k obmedzeniu prechodu pešo a motorovým vozidlom žalovanou a jej
manželom cez parcelu R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž. k stavbe - polyfunkčný dom súp. č. XXXX postavenej
na parcele R.-F. Č.. XXXX/X, R.. Ú.. Ž., sa žalovaná spolu s manželom domáhala až podaním zo dňa

03.03.2017. Súčasne však súd poukazuje na to (ako aj samotné žalobkyne), že možno uvažovať o
prístupe do predmetnej stavby polyfunkčného domu súp. č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovanej a jej manžela K. N. zo severnej strany prostredníctvom prechodu cez pozemok parcelu
R.-F. Č.. XXXX/XX (ktorý pozemok je už zaťažený vecným právom žalovanej, a to právom prejazdu
motorovými vozidlami), na ktorý pozemok je možné prejsť z verejného priestranstva (zo strany C. C.)

cez pozemok vo vlastníctve žalovanej (parcela R.-F. Č.. XXXX/X), a to bez ďalšieho prechodu cez
sporný pozemok vo vlastníctve žalobkýň tým, že by sa vytvoril vstupný otvor do predmetnej stavby
polyfunkčného domu súp. č. XXXX v mieste súčasných okien (t. j. zväčšením otvoru súčasných okien
na veľkosť vstupného otvoru). Žalovaná v konaní nepreukázala, že zo stavebno-technického hľadiska
by bola takáto možnosť realizácie vstupných dverí do tohto objektu na tomto mieste (na severnej

obvodovej stene tejto stavby) nemožná, resp., že by vybudovaním vstupného otvoru na tomto mieste
došlo bez k ohrozeniu statiky, prípadne energetickej bezpečnosti tohto objektu, alebo jeho napojenia
na inžinierske siete, prípadne, že by si vybudovanie tohto vstupu vyžiadalo vynaloženie nákladov
vo výške zjavne neúmernej výške odplaty za zriadenie práva vecného bremena spočívajúceho v
práve žalovanej prechádzať cez sporný pozemok žalobkýň k predmetnej stavbe polyfunkčného domu

súp. č. XXXX vo vlastníctve žalovanej. Na základe týchto úvah súd dospel k záveru, že za daného
skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania dôkazmi produkovanými stranami sporu, je
potrebné poskytnúť právnu ochranu vlastníckemu právu žalobkýň k spornému pozemku, pričom sa súd
v neposlednom rade riadil aj právnou argumentáciou žalobkýň produkovanou v ich písomnom podanízo dňa 14.04.2016 (ako je táto uvedená v odseku č. 58 odôvodnenia tohto rozsudku), s ktorou sa súd
stotožnil. Pokiaľ odvolací súd v uznesení č. k. 9Co/145/2015-551 zo dňa 31.03.2015 zároveň uviedol,
že je v záujme všetkých zúčastnených strán usporiadať si vzájomné vlastnícke užívacie vzťahy, čo je

i s účelom občianskeho súdneho konania s konečnou platnosťou tak, aby v budúcnosti nedochádzalo
k ďalším sporom, súd má za to, že v danom prípade by neposkytnutím právnej ochrany vlastníckemu
právu žalobkýň nedošlo k vytvoreniu takého právneho stavu, ktorý by vylučoval ďalšie spory, naopak
takýto právny stav by mohol viesť k ďalším sporom, a to k uplatňovaniu peňažných nárokov zo strany
žalobkýň voči žalovanej za užívanie sporného pozemku v ich vlastníctve minimálne do času, kedy by

došlo k zriadeniu vecného bremena, ako sa ho domáha žalovaná spolu s jej manželom zriadiť súdom
v konaní vedenom pod spis. zn. 25C/137/2015. Súd tak žalobe žalobkýň vo zvyšnej časti opätovne
vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku (jeho prvej vete) tohto rozsudku.
107. Pre úplnosť odôvodnenia tohto rozsudku súd považuje za potrebné vyporiadať sa s argumentáciou
žalovanej založenej na odkaze na rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 8C/34/2016-81 zo dňa
06.06.2016. Súd považoval túto argumentáciu za nenáležitú a vo vzťahu k prejednávanej veci za právne

irelevantnú, keďže v konaní Okresného súdu Žilina sa jednalo o právo prechodu cez sporný pozemok vo
vlastníctve žalobkýň parcela R.-F. Č.. XXXX/X iného subjektu ako žalovanej, a to A. W., a to za účelom
prechodu k stavbe administratívnej budovy súp. č. 668 stojacej na parcele R.-F. Č.. XXXX/XX, teda
inej stavbe, ako stavbe polyfunkčného domu súp. č. XXXX, pričom právnym podkladom pre vznik tohto
práva A. W. mala byť dohoda o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckych podielov uzavretá medzi ňou a

žalobkyňou I. dňa 18.05.1998. Ako už súd uviedol v odseku č. 22 odôvodnenia tohto rozsudku, na ktorú
časť odôvodnenia tohto rozsudku v plnom rozsahu v tomto kontexte odkazuje, žalovanej na základe
dohody zo dňa 18.05.1998 (ani ako právnej nástupkyni A. W. ako predchádzajúceho vlastníka parcely
R.-F. Č.. XXXX/X a stavby na nej stojacej) žiadne právo prechodu cez spornú parcelu R.-F. Č.. XXXX/
X vo vlastníctve žalobkýň nevzniklo. Navyše súd musí konštatovať, ako to namietali aj žalobkyne, že

spomínané rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 8C/34/2016-81 zo dňa 06.06.2016 nenadobudlo
podľa doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť vo vzťahu k žalobkyniam II. a III.
108. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
109. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
110. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
111. Súd o nároku na náhradu trov konania (vrátane trov konania o vzájomnej žalobe žalovanej a trov
odvolacích konaní na Krajskom súde v Žiline) rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255

ods. 2 a ust. § 396 ods. 3 a ust. § 470 ods. 1 CSP v nadväznosti na skutočnosť, že ani jedna strana
sporu nemal vo veci plný úspech, žalobkyne boli len čiastočne úspešné vo veci svojej žaloby a žalovaná
bola neúspešná vo veci svojej vzájomnej žaloby, a to tak, že vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).