Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7So/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200478
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014200478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubici Filovej, v právnej veci
navrhovateľky: Q., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta
8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 10. februára 2014 č. XXX XXX XXXX X, o
starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. januára 2015,
č. k. 4Sd/26/2014-33, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. januára 2015, č. k.
4Sd/26/2014-33 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom z 29. januára 2015, č. k. 4Sd/26/2014-33 zrušil
rozhodnutie odporkyne z 10. februára 2014 č. XXX XXX XXXX X, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky
o priznanie starobného dôchodku, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65 ods. 2, § 112 ods. 1 a
§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákona o sociálnom poistení“) a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP. Mal preukázané, že navrhovateľka podľa §
65 ods. 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení dovŕšila dôchodkový vek potrebný pre vznik jej nároku
na starobný dôchodok dňa 6. apríla 2008. Starobný dôchodok žiadala priznať ku dňu 1. júl 2010. Z
rozhodnutia Úradu vlády SR zo dňa 16. apríla 1999 mal za preukázané, že navrhovateľke bol priznaný
výsluhový príspevok od 1. apríla 1999 podľa § 212 ods. 3 v spojení s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998

Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 200/1998
Z. z.“). Výsluhový príspevok sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na
výsluhový príspevok a jeho výšku bola zhodnotená doba služobného pomeru od 1. júna 1971 do 31.
marca 1999 v III. pracovnej kategórii, preto podľa názoru odporkyne nespĺňa podmienky uvedené v §
21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. Ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 5
písm. c/ zákona o sociálnom získala 5 rokov a 185 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom
systéme, preto nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok.

V dôsledku skutočnosti, že výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok iba považuje, názor
odporkyne, že obdobie výkonu služby navrhovateľka získala v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok súd prvého stupňa považoval za nesprávny. Z tohto dôvodu považoval zanesprávny aj záver týkajúci sa obdobia výkonu služby, ktorý nemožno považovať za obdobie
dôchodkového poistenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Dobu služby nemožno vylúčiť z
obdobiadôchodkovéhopoistenia.Súd prvéhostupňapoukázalnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúdu

SR, konkrétne na rozsudok sp. zn. 9So/112/2009 z 30. júna 2010, podľa ktorého zákon o sociálnom
poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je
zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím
veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu riadne zohľadnené.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, lebo si trovy konania neuplatnila.

2.

Proti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa odvolanie. Namietala nesprávne právne posúdenia
veci. Uviedla, že navrhovateľka v období od 1. júna 1971 do 31. marca 1999 vykonávala funkciu
colníka. Zamestnanie - funkcia colníka podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slvoenskej republiky
č. XXXXXX/2013-101040 z 18. októbra 2013 nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v
rezortných zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Navrhovateľka teda nevykonávala zamestnanie vo

zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Nie sú preto u nej
splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné pri posudzovaní jej nároku na
starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu SR. Ku dňu 6. apríl
2008, kedy dovŕšila dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení získala 2
010 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 5 rokov a 3 mesiace v civilnom zamestnaní vo všeobecnom

systéme. Žiadosť o starobný dôchodok bola preto zamietnutá.Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla
zmeniť a rozhodnutie z 10. februára 2014 č. XXX XXX XXXX X ako vecne správne potvrdiť.

3.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

4.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolací(§10ods.2O.s.p.vspojenís§246cods.1vetaprvá
O.s.p..), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 492 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak nie je

ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľky o starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľke bol rozhodnutím
Úradu vlády Slovenskej republiky priznaný výsluhový príspevok od 1. apríla 1999 podľa zákona č.
200/1998 Z. z.

Z obsahu súdneho spisu a zhodne aj z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že žiadosťou z 1.
júla2013navrhovateľkapožiadalodporkyňuostarobnýdôchodok.Dávkužiadalapriznaťod1.júla2010.Medzi účastníkmi tak bola sporná otázka právneho nároku navrhovateľky na priznanie starobného
dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu nesplnenia obdobia dôchodkového poistenia,
lebo doba zamestnania - funkcia colníka zaradená do III. pracovnej kategórie nie je obdobím

dôchodkového poistenia s poukazom na § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, lebo
ide o obdobie výkonu štátnej služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok.

Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, sa tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej

stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov
(ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len
„profesionálnyvojak“),ktorýchsociálnezabezpečeniejeupravenéosobitnýmpredpisom,avojakov,ktorí
sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon
profesionálnej služby v ozbrojených silách, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré
obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému,
potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený
výklad je podľa názoru odvolacieho súdu konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Z obsahu spisov je zrejmé, že navrhovateľka vykonávala profesionálnu službu colníka od 1. júna 1971
do 31. marca 1999 a po ukončení služobného pomeru jej bol priznaný od 1. apríla 1999 výsluhový
príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov.

Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení platnom ku dňu 10. máj 2014

poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení dovŕšila dňa 6.apríla 2008.
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť o starobný dôchodok z dôvodu, že nebola

dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov podľa § 65 zákon o sociálnom poistení s tým, že doba
zamestnania - funkcia colníka (v III. pracovnej kategórii) jej nemohla byť zhodnotená, pretože ju získala
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok a v civilnom zamestnaní získala len 5 rokov a
185 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, len ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.

Odvolací súd, zhodne ako krajský súd dospel k názoru, že pri posudzovaní spornej doby v
danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom
systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť

zhodnotenévovšeobecnomsystémesociálnehopoistenia.Uvedenývýkladjepodľanázoruodvolacieho
súdu konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľke bol od 1. apríla 1999 priznaný a vyplácaný výsluhový
príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z. z., ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na
starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter

dávky v starobe, je potrebné postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č.128 o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol
priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok

hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že obdobie
výkonu služobného pomeru má byť zhodnotená podľa zákona o sociálnom poistení. Iný záver by viedol
k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by
časť týchto dôb nebola pre výšku dôchodku započítaná ani v jednom z týchto systémov.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako ako súd prvého stupňa dospel k
záveru, že rozhodnutie odporkyne je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, a preto rozsudok
krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa§250kods.1vetaprváOSPakmalžalobcaúspechcelkomalebosčasti,súdmuprotižalovanému
prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods.

1 OSP tak, že úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, lebo podľa § 151 ods. 1 OSP do
troch pracovných dní si náhradu trov konania nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.