Decision was made at the court Okresný súd Michalovce
Judgement was issued by JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/127/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010464
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716010464.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce - samosudca JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 16.02.2017 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 285 písm.a/ Tr.por. oslobodzuje obžalovaných
X/T. nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom U. C. č. XX, okres Sobrance, bez pracovného pomeru,
X/J. nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom F. č. XX, okres L., bez pracovného pomeru,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Michalovciach pre skutok kvalifikovaný u
obžalovaného T. V. ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 písm.a/ Tr.zák.
a
uobžalovanéhoJ.V.akoprečinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/Tr.zák.natomskutkovomzáklade,
že dňa 17.03.2015 v čase okolo 17.00 h na štátnej ceste na konci obce F., okres Sobrance v smere
na obec F. C., okres Sobrance, na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadli poškodeného Y. R.,
nar. XX.XX.XXXX a to tak, že obvinený T. V. ho chytil za ľavú ruku v oblasti bicepsu a následne mu
ruku vytočil dozadu, čím mu spôsobil zranenie- roztrhnutie šľachy dlhej hlavy dvojhlavého svalu ľavého
ramena, ktoré si podľa znaleckého posudku a jeho doplnku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvia chirurgie, traumatológie, vyžiadalo primeranú dobu dočasnej práceneschopnosti v trvaní 21
dní, čo následne využil obvinený J. V. a udrel poškodeného Y. R., nar. XX.XX.XXXX rukou zovretou
v päsť do tváre, a to do ľavého obočia, čím mu spôsobil zranenie- pomliaždenie ľavej okoloočnicovej
oblasti s podkožným krvným výronom, ktoré si podľa znaleckého posudku a jeho doplnku znalca z
odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie, traumatológie, vyžiadalo primeranú dobu dočasnej
práceneschopnosti v trvaní 5 dní,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal Okresnému súdu Michalovce obžalobu na
obvinených T. V. pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. a obvineného J. V. pre prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.Obžalovaní T. V. a J. V. na hlavnom pojednávaní prehlásili, že sú nevinní a následne využili svojho
zákonného práva a odmietli vypovedať.
ObžalovanýT.V.vosvojejvýpovedizprípravnéhokonania,ktorábolaprečítanánahlavnompojednávaní
na základe návrhu prokurátora poprel spáchanie trestného činu a vo svojej výpovedi uviedol, že
kritického dňa prišiel so svojimi synmi T. a C. do obce F. odviezť narezané drevo, čo mu dovolil
starosta obce F., pričom ku nim prišiel najprv mladý R., ktorý ich fotil a následne prišiel aj starý R.
(poškodený), ktorý sa s nimi hádal s tým, že pozemok je jeho. Zároveň uviedol, že nie je pravdou, aby
poškodeného chytil za ruku a otáčal ho k sebe, pretože poškodený sám stál otočený k nemu tvárou v
tvár a akurát je pravdou, že dal poškodenému facku za to, že udrel jeho syna, pričom nevidel nikoho
kto by poškodenému R. vykrútil ruku.
ObžalovanýJ.V.vosvojejvýpovedizprípravnéhokonania,ktorábolaprečítanánahlavnompojednávaní
na základe návrhu prokurátora využil svojho zákonného práva a odmietol k veci vypovedať.
Poškodený Y. R. st. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa sa vracal z
práce so synom, pričom uvideli pri ich pozemku väčší počet rómov a preto poškodený poslal syna aj s
fotoaparátom na uvedené miesto, aby nafotil prítomné osoby a po krátkom čase prišiel tiež k pozemku
kde mu syn povedal, že dostal facku od nejakého róma, s ktorými sa potom asi dvadsať minút rozprával
o tom, že pozemok kúpil, keď následne proti synovi sa rozbehli dvaja mladí rómovia, z ktorých jeden dal
synovi päsťou do tváre a druhý mu dal facku, na základe čoho strčil do staršieho zo synov obžalovaného
V. a vzápätí k nemu pribehol obžalovaný V., ktorého vtedy ešte nepoznal, ktorý mu vytočil obidve
ruky dozadu, stlačil mu biceps ľavej ruky a vtom pribehol aj obžalovaný J. V. a päsťou ho udrel pod
ľavé oko. Po tomto incidente ušli pred rómami, ktorí utekali za nimi. Zároveň uviedol, že si len bránil
svoj majetok, pretože predtým kúpil predmetný pozemok, pričom nebránil rómom zobrať drevo, len
im hovoril, že drevo ostane tam dovtedy kým sa nevysvetlí vlastníctvo pozemkov a vlastníctvo dreva.
V súvislosti s vlastníctvom pozemku uviedol, že si nepamätá kedy bol povolený vklad do katastra. V
súvislosti so zraneniami uviedol, že utrpel zranenia ako sú uvedené v znaleckom posudku, na ktoré bol
práceneschopný 20 dní.
Poškodený zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že policajti mu ukazovali nejaké fotografie za účelom
opoznania obžalovaných, pričom nevie o tom, aby robili nejaký záznam o opoznávaní.
Poškodený v súvislosti s námietkou obžalovaného V. ohľadne napadnutia keď obžalovaný uviedol, že
ako mohol poškodeného sotiť zozadu keď sa s ním rozprával tvárou v tvár, obžalovaný uviedol, že teraz
už konkrétne nevie uviesť ako došlo ku zraneniu, avšak ku zraneniu došlo a samotné sotenie by mu
nespôsobilo trvalé následky.
Svedok Y. R. ml. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v podstate zhodne s výpoveďou otca
uviedol, že bol poslaný otcom za účelom prípadného nafotenia osôb nachádzajúcich sa na ich pozemku
kde po príchode dostal od jedného z bratov V. facku a po príchode otca obžalovaný V. ho chytil za ľavú
ruku a obžalovaný V. mu dal päsťou pod oko, pričom následne od nich s otcom utekali a rómovia ich
naháňali.
V súvislosti so spôsobom napadnutia otca svedok uviedol, že obžalovaný V. chytil otca za ľavý biceps
v čase, keď stáli oproti sebe, spredu mu zatlačil ruku dozadu a potom ho udrel J. V. päsťou.
Svedok Y. R. ml. zároveň uviedol, že pred skutkom nepoznal obžalovaných ani ďalšie osoby a za účelom
opoznania jemu aj otcovi policajti ukazovali fotografie všetkých obžalovaných vrátane synov V. a spolu
s otcom boli pri tomto úkone, na základe čoho svedok opoznal prítomných rómov. Svedok zároveň
uviedol, že vo svojich výpovediach uvádzal mená na základe fotiek, ktoré im ukazovali policajti a policajti
im po predložení fotiek hovorili ktorá osoba na fotke sa ako volá a podľa toho potom s ním aj s otcom
spisovali úkon.
Svedok C. V. na hlavnom pojednávaní využil svojho zákonného práva a odmietol vypovedať, pričom vo
svojej svedeckej výpovedi, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa išli
do obce F. pomôcť ujovi J. V. doviezť narezané drevo, pričom ku nim prišiel mladý R. a začal fotiť auto,
nadávať na brata, mal dať facku bratovi, ktorú mu potom brat vrátil, následne tam prišiel aj starý R., ktorý
sa tam hádal kvôli drevu a udrel brata T., pretože ten mal predtým udrieť jeho syna, pričom samotný
svedok nikoho fyzicky nenapádal a pravdou je len tá skutočnosť, že jeho otec obžalovaný V. dal facku
starému R. za to, že ten dal facku svedkovmu bratovi- synovi obžalovaného V.. Zároveň svedok uviedol,
že nevidel, aby niekto chytil za ruku a ťahal ju, resp. vytáčal ruku poškodenému R..
Svedok T. V. (syn obžalovaného) na hlavnom pojednávaní využil svojho zákonného práva a odmietol
vypovedať, pričom vo svojej svedeckej výpovedi, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedolv podstate ohľadne príchodu do F. a hádky s poškodeným R. tie isté skutočnosti , s tým, že jeho otec
dal raz facku starému R. za to, že ten dal facku jemu, avšak nevidel, aby niekto chytil, resp. ťahal za
ruku alebo vytáčal ruku starému R..
Svedok R. V. na hlavnom pojednávaní využil svojho zákonného práva a odmietol vypovedať, pričom
vo svojej svedeckej výpovedi, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa
išiel do obce F. na základe povolenia starostu obce zobrať narezané drevo, pričom poškodený R. ich
nechcel pustiť k narezanému drevu s tým, že pozemok je jeho, pričom videl ako obžalovaný V. st. dal
facku starému R. za to, že ten mal predtým biť jeho syna, avšak nevidel, aby obžalovaný V. alebo niekto
iný krútil ruky poškodenému R..
Svedok U. N. vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní
uviedol, že je starostom obce F. a na základe súhlasu od Slovenského pozemkového fondu dal vyrúbať
stromy pri pozemku poškodeného R., ktorý v tom čase nebol reálnym vlastníkom parcely kde realizovali
výrub stromov a je pravdou, že predmetné drevo povolil zobrať rómom na kúrenie pre vlastnú potrebu.
Znalec Y.. R. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený utrpel zranenie
pomliaždenie ľavej okoloočnicovej oblasti s krvným výronom a úplné roztrhnutie šľachy dlhej hlavy
dvojhlavého svalu ľavého ramena s dobou liečenia a práceneschopnosti od 18.3. do 7.4.2015, pričom
ohľadne spôsobu zranenia uvedeného v znaleckom posudku uviedol, že k zraneniu mohlo dôjsť aj tým
spôsobom ak by obžalovaný pristúpil zozadu k poškodenému v snahe zabrániť ďalšej bitke chytiac ho
za ruky a odťahujúc ho.
Z lekárskych správ vyplýva, že poškodený mal byť napadnutý inou osobou a malo mu byť spôsobené
pohmoždenie hlavy, ramena a predlaktia.
Obžalovaný T. V. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, obžalovaný J. V. je hodnotený kladne,
obidvaja sú bez pracovného pomeru.
Obžalovaný T. V. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a to Vojenským obvodovým súdom Brno v
roku 1992 a obžalovaný J. V. taktiež bol jedenkrát súdne trestaný a to rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach z roku 1983.
Vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne v zmysle § 2 ods.
12 Tr. por. dospel k záveru, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach ako nositeľ dôkazného
bremena neuniesol na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho procesu dôkazné bremeno a
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, aby obžalovaní T. V. a J. V. svojím konaním
naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. a
obžalovaný T. V. naviac aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. po objektívnej a
subjektívnej stránke a preto súd postupoval podľa § 285 písm.a/Tr.por. a obžalovaných spod obžaloby
prokurátora oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Súd môže oprieť výrok o vine obžalovaného len za predpokladu, že existuje súhrn priamych aj
nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom
sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,
že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne tieto dôkazy musia vylúčiť možnosť iného záveru
pričom na základe vykonaných dôkazov v tejto súdnej veci nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vine
obžalovaného.
Prokurátor podal obžalobu v uvedenej veci na obžalovaných „opierajúc“ sa hlavne o výpovede
poškodeného Y. R. st., svedka Y. R. ml. a znalecký posudok.
V nadväznosti na skôr uvedený odsek o súhrne priamych a nepriamych dôkazov, ktoré sú nevyhnutné
na rozhodnutie o vine obžalovaného je potrebné uviesť, že tieto priame a nepriame dôkazy musia byť
vykonané zákonným spôsobom.
V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 119 ods. 2 Tr.por. v zmysle ktorého za dôkaz môže slúžiť
všetko čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa
Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že podstatou
dokazovania je jeho zákonnosť, pričom zákonnosťou dôkazu sa rozumie zistenie, že bol získaný z
prameňa, ktorý stanovuje alebo pripúšťa zákon, že bol zabezpečený a vykonaný oprávnenou osobou
a že sa tak stalo v zodpovedajúcom štádiu trestného konania a to takým postupom, ktorý je v súlade s
právnymi predpismi. Ak sa tak nestalo, je potrebné takýto dôkaz vyhodnotiť ako dôkaz nezákonný.
Z výsluchu samotného poškodeného Y. R. st. ale hlavne z výsluchu jeho syna Y. R. ml. vyplýva, že
policajtiimmaliukazovaťfotografieobžalovanýchaďalšíchosôb,maliimhovoriťktoráosobasaakovolá
a na základe týchto fotografií svedkovia menovite usvedčovali obžalovaných zo spáchania žalovaného
skutku, ktorý je predmetom obžaloby.Z obsahu týchto výpovedí, ale aj zo záznamu polície na č.l. 5 v súdnom spise (vypovedajúci Y. R. st.
opoznal na fotografii na polícii T. V. st.) vyplýva, že v uvedenom prípade došlo zo strany polície ku
tzv. skrytej rekognícii bez splnenia zákonných podmienok na základe ktorých táto rekognícia môže byť
vykonaná.
Súd poukazuje na § 126 ods. 1Tr.por. z ktorého vyplýva, že ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej
osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal a až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať a to
medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.
Z nasledujúceho odseku 2 toho istého ust. vyplýva, že rekogníciu môžeme vykonať aj z fotografií
prípadne s použitím technických prostriedkov a z ´ďalšieho ods. 3 je zrejmé, že k takémuto úkonu je
potrebné vždy pribrať nezúčastnenú osobu.
V nadväznosti na predmetné ustanovenie ohľadne rekognície a obsah spisu je zrejmé, že v spise nie
je žiadna zápisnica o vykonaní rekognície v uvedenom prípade, pričom je z výsluchov svedkov zrejmé,
že ku žiadnej oficiálnej rekognícii ani nedošlo, avšak taktiež z týchto výsluchov poškodeného Y. R. st.
a Y. R. ml. je zrejmé, že na základe takto nezákonne vykonanej rekognície usvedčujú obžalovaných zo
spáchania trestného činu, pričom takýto dôkaz súd vyhodnotil ako absolútne neúčinný a nepoužiteľný
pre usvedčenie obžalovaných v súdnom konaní, nakoľko sa jedná o dôkaz nezákonný.
V nadväznosti na takto nezákonne vykonaný dôkazný prostriedok nie je možné použiť ako zákonný
dôkaz ani výpovede poškodeného a svedka R. proti obžalovaným, pretože nimi uvádzané skutočnosti
ohľadne totožnosti obžalovaných boli získané nezákonným spôsobom v rozpore s ustanovením § 126
Tr.por..
Vzhľadomktomu,žeďalšívypočutísvedkoviapoprelispáchanieskutkutakakojetouvedenévobžalobe
prokurátora, tak súd konštatuje, že v uvedenom prípade existuje len jeden zákonný nepriamy dôkaz a
to znalecký posudok, z ktorého sú zrejmé zranenia, ktoré poškodený utrpel, avšak z tohto znaleckého
posudku jednoznačne nevyplýva, že ku zraneniu došlo tak ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby
a že k nemu došlo práve v kritickom čase na kritickom mieste a zo strany obžalovaných.
Súd nemôže jednoznačne vylúčiť , že k uvedenému skutku došlo a že k nemu došlo aj prípadne
spôsobom uvedeným v obžalobe a obžalovanými na ktorých bola podaná obžaloba, avšak ako už súd
skôr uviedol, súd môže uznať vinu len na základe existencie priamych a nepriamych dôkazov, ktoré boli
vykonané zákonným spôsobom a ktoré jednoznačne vylučujú akúkoľvek pochybnosť a akýkoľvek iný
záver ako je uvedené vo výrokovej časti obžaloby.
Je však zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní v uvedenom prípade nepostupovali dôsledne
v zmysle ust. § 2 ods. 1 Tr.por. čo znamená, že nezabezpečili dôkazy zákonným spôsobom na
základe čoho súd nemohol prihliadnuť na vyššie uvedené usvedčujúce dôkazy zo strany poškodeného
a jeho syna, pretože obsah ich usvedčujúcich výpovedí vyplýval z nezákonne vykonaných dôkazov
a nezákonnosť týchto dôkazov sa už nedala odstrániť v súdnom konaní a preto súd pri absencii
akýchkoľvek iných usvedčujúcich dôkazov nemá za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal a preto
podľa§285písm.a/Tr.por.oslobodilobžalovanýchspodobžaloby,nakoľkonebolodokázané(zákonným
spôsobom), že sa stal skutok pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Súd zároveň nepripustil Y. R. st. s nárokom na náhradu škody na hlavné pojednávanie, pretože si
neuplatnil konkrétnu sumu nároku na náhradu škody do skončenia prípravného konania, to znamená
riadne a včas.
S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného
alebozazúčastnenúosobuichsplnomocnenec,musíbyťodôvodnenétak,abybolozrejmé,vktorejčasti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom
alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.
Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.