Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815205270
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815205270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovanej E. U., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/X, U. nad Q., o zaplatenie
1.627,17 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa
4.12.2015 č. k. 7C/212/2015-28 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2.2.2016 č. k. 7C/212/2015-44
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.138,54 eur s prísl., a trovy konania vo výške 39,- eur s tým, že
to všetko sa povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne počnúc mesiacom, ktorý
nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca pod následkom straty
výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Súd prvej inštancie zistil, že vo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa 3.6.2005 uzatvorená zmluva
o medziúvere a stavebnom úvere, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver
na základe zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške
XX.XXX,- Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní
všetkýchzmluvnýchpodmienokmalzmeniťnastavebnýúvervovýškeccaXX.XXX,-Sk.SpoludlžníkaE.
W.zomreladňaX.X.XXXXadedičomponebohomspoludlžníkovisastalažalovanávtomtokonaní,ktorá
bola zároveň dlžníkom na základe zmluvy o medziúvere. Keďže dlžník porušil zmluvu, žalobca listom

z 3.9.2014 od zmluvy odstúpil a zároveň požiadal o okamžité vrátenie celé zostatku úveru. Poukázal
na to, že dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť aj úroky za obdobie, ktoré má ešte len nastať
v budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne. Podľa súdu prvej inštancie odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky spätne ku dňu uzavretia
zmluvy, úverová zmluva sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s § 457 OZ, ak je zmluvy zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušenej
zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy si vrátiť všetko čo plnením z takejto zmluvy nadobudli. Bolo

zistené, že žalovanej bol poskytnutý úver 2.080,88 eur, do odstúpenia od zmluvy uhradila sumu 942,34
eur. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenia, žalovaná má
žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm, a teda 1.138,54 eur. Súd prvej inštancie v tejto časti žalobe vyhovel,
v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodol o príslušenstve pohľadávky podľa § 517OZ. Vzhľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil súd jej splácať dlh v splátkach
podľa § 160 ods. 3 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016. O trovách konania strán rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p., keď zistil, že podľa výsledku sporu má žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu

40 % zo zaplateného súdneho poplatku, čo predstavuje 39,- eur.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania,
podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť
mu vec na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvej inštancie neaplikoval nepríslušný právny predpis.

Je toho názoru, že vzťah založený zmluvou o úvere, ako aj nároky z neho vzniknuté pred 1.4.2015
by mali byť posudzované v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v rozsahu v akom
neodporujú úprave obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj príslušným ustanoveniam
právnych predpisov upravujúcich právne vzťahy účastníkov, ktorých je spotrebiteľ, prijatých na ochranu
spotrebiteľa. Výlučná aplikácia Občianskeho zákonníka je v danom prípade vylúčená. Má za to, že v
danomprípadeideozmluvuoúvere,ktorájeupravenáObchodnýmzákonníkomanatútoprávnuúpravu

mal súd prvej inštancie prihliadať. Nesúhlasí tiež so závermi súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia
účinkov odstúpenia od zmluvy, keď má za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych právnych
ust. § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka. Zdôrazňuje, že zmluvné strany si v zmluve dohodli, že
odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa, vrátane príslušenstva,
požiadavka vrátenia peňažných prostriedkov a úrokov za úver po odstúpení od zmluvy o úvere vyplýva

aj priamo zo zákona, a to z § 506 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nárokov
uplatnených žalobou opomenul ust. § 344 a nasl. a § 506 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho
vec nesprávne právne posúdil. Žalobca má tiež za to, že jeho nárok na úrok za úver mu nezaniká
ani v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere. Odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľovi
prináleží priamo zo zákona, a to i v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere, keď poukazuje na § 497

Obchodného zákonníka v spojení s § 506 Obchodného zákonníka. Predmetom plnenia dlžníka v prípade
zmluvy o úvere je nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale aj platenie úrokov za úver.
Rovnako má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj žalobcov nárok na nezaplatené poplatky
za upomienky, ktoré reflektujú porušenie povinnosti zo strany žalovaného plniť svoje zmluvné záväzky a
tieto by v prípade, ak by žalovaní plnili riadne a včas, žalobca nebol účtoval. Nárok na úrok z omeškania

patrí žalobcovi z celej sumy, so zaplatením ktorej je dlžník v omeškaní, a teda nielen zo sumy rozdielu
poskytnutých a vrátených peňažných prostriedkov, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Napokon súd
prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania strán zo situácie, že žalobca bol v konaní
úspešný len v rozsahu 70 %, napriek tomu pri rozhodovaní o náhrade trov konania ponížil mieru úspechu
žalobcu o mieru úspechu žalovaného a priznal náhradu trov konania len v rozsahu 40 %. Takéto zníženie

náhrady trov konania nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, a teda aj rozhodnutie o trovách
konania nemožno považovať za správne.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 a § 381 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

6. Ako je zrejmé z obsahu spisu, vo vzťahu medzi stranami konania bola dňa 3.6.2005 uzatvorená
zmluva o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy
žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi medziúver na základe zmluvy o stavebnom sporení,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške XX.XXX,- Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej

sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť
na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške do XX.XXX,- Sk. Žalobca listom zo dňa 3.9.2014 od
zmluvy odstúpil a zároveň požiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 2.080,88 eur, pričom táto do
odstúpenia od zmluvy uhradila sumu 942,34 eur.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k3.6.2005, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvapodľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

8. Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

9. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mohli
použiť normy obchodného práva. Toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a právny
predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia čo znamená, že od jeho účinnosti sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (do pozor. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 8MCdo/13/2014).

12. Súd prvej inštancie správne právne posúdil vec podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a tento
postup aj riadne zdôvodnil. V tejto súvislosti sú významné ust. § 52 OZ v spojení s § 54 OZ, z
ktorých vyplýva prednostná aplikácia tých noriem práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v

tomto zmysle ide aj o posudzovanie zmluvných podmienok. Zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie
právneho rámca zmluvy, tzn. či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v
tomto smere ust. § 54 ods. 1 OZ predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže
zhoršiť svoje zmluvné, a teda i právne postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v
spotrebiteľskej zmluve. Tieto právne predpisy zaručujú prednostnú aplikáciu tých právnych noriem na

spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, práve za účelom dodržania princípu
zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom.

13. Ako bolo spomínané, z dôvodu neplnenia povinností plynúcich z takto uzatvorenej zmluvy, žalobca
s účinkami k 3.9.2014 od zmluvy odstúpil. Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v

Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik
zmluvyviaženaokamih,keďprejavvôleoprávnenejstranyodstúpiťodzmluvyjedoručenýdruhejstrane.
Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým
sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak

(§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom
zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V
tejto súvislosti ako už bolo uvádzané je právne významné ust. § 54 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 52
OZ. Odstúpením od uzatvorenej zmluvy zo strany žalobcu sa zmluva v súlade s občianskoprávnou
úpravou od začiatku zrušila, na čo súd prvej inštancie správne poukázal a v tejto súvislosti vec aj správne

právne posúdil. Zo zrušenej zmluvy tak vzniká žalobcovi právo domáhať sa voči žalovanej vydania
bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a v tejto
súvislosti sú právne závery súdu prvej inštancie správne.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu s ohľadom na uvedené zistenia v prevyšujúcej časti zamietol,

postupoval správnym spôsobom. Podobne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania
strán vychádzajúc z vtedy platného ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016. S ohľadom
na výsledok konania súd prvej inštancie ustálil, že žalobca dosiahol úspech v rozsahu 70 % a úspech
žalovanej predstavoval 30 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej vznikol žalobcovi nárok na úhradu trov
konania vo pomere 40 %. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov

konania a skúma sa so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda
skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo použila pri rozhodovaní vo veci samej.
Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká
povinnosť na náhradu trov konania sa odčíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu
trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie práva.

15. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej
v tomto štádiu trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).