Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Igor Belko

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 19XCdo/253/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212511
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6912212511.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.
6C/118/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. januára

2016 č. k. 2Co/480/2015-92 takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 20. októbra 2015 č. k.
6C/118/2012-69 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 66 eur za vznesenie námietky
zaujatosti.

2. O odvolaní žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 21. januára

2016 č. k. 2Co/480/2015-92 rozhodol tak, že potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Dovolanie odôvodnila
dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“), ktorý konkretizovala vadami konania podľa § 237 ods. 1 písm. e/, f/, a

g/ O. s. p. (t. j., že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že rozhodoval vylúčený sudca, a že súd
bol nesprávne obsadený). Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušiť.

4. Zároveň navrhla, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie nesúladu položky

17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavnému súdu
Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie konania odôvodnila tým, že poplatok za námietku zaujatosti
má povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah do
základného práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd.

5. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C.
s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k
rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia §

470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané ešte
pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho
v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“). Dôvodom

pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za
účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

7. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom
ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.
por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom
poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas naň oprávnenou
osobou, za ktorú koná zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429

ods. 2 písm. b/ C. s. p.), sa najskôr zaoberal návrhom žalobkyne na prerušenie konania. Podľa § 162
ods. 1 písm. a/ C. s. p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť.

8. Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na legálny výklad zákonodarcu, podľa ktorého k

opätovnému zavedeniu poplatku za vznesenie námietky zaujatosti uskutočnenému zákonom č.
621/2005 Z. z. došlo v snahe zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu. Poplatok za vznesenie námietky
zaujatosti má mať povahu kaucie, teda poplatníkovi sa vráti, ak námietku zaujatosti podal odôvodnene
(za tým účelom došlo predmetným zákonom aj k novelizácii § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Účelom zavedenia poplatku za vznesenie

námietky zaujatosti tak bolo zamedzenie zbytočnému predlžovaniu súdneho konania predkladaním
neodôvodnených námietok zaujatosti.

9. K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej

republiky sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie poplatkovej
povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať
za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09, I. ÚS 464/2010). Aby
však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah

dozákladnéhoprávanasúdnuochranu,musínielensledovaťlegitímnycieľ,aletiežrešpektovaťústavou
predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne opatrenie obmedzujúce právo
jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup
k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude narušená samotná podstata tohto základného
práva (PL. ÚS 56/07).

10. Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa najvyššieho súdu
primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva a to práva na
prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi vyjadriť sa k otázke zaujatosti
sudcu a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi zužovalo prístup súdu v takej miere, že by to

narušovalo samotnú podstatu základného práva vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

11. Najvyšší súd sa preto nestotožnil s názorom žalobkyne, že zavedením súdneho poplatku za
vznesenie námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces,
vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

12. Následne sa zaoberal prípustnosťou dovolania. V prejednávanom prípade ide o dovolanie podané
v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom nazáklade skoršieho dovolania tej istej žalobkyne - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6
Cdo 291/2013, 6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014, 1
Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami

rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.

V súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p., účinnou od 1. 1. 2015, len dodáva, že od
uvedeného dátumu je prípustnosť dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená
aj týmto ustanovením. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

13. So zreteľom na uvedené preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako
neprípustné odmietol.

14.VdovolacomkonaníúspešnejžalovanejNajvyššísúdSlovenskejrepublikynáhradutrovdovolacieho
konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli (m. m. NS SR sp. zn. 28XCdo/215/2016).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.