Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/886/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512209087
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2512209087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s.,
Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného splnomocnencom HMG & PARTNERS, s.r.o.,
Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.,
v konaní zastúpený opatrovníkom Mgr. M. I., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trnava, o
zaplatenie 2.617,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany,
č.k. 7C/150/2012-116, zo dňa 27. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 318,85

eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 314,50 eur od 21.12.2008 do zaplatenia potvrdzuje.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancierozsudkomnapadnutýmodvolanímzamietolžalobužalobcu,ktorousadomáhalna
žalovanom zaplatenia sumy 2.617,88 eur spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške
17,3% ročne a trovy konania. Žalobca v žalobe uviedol, že pohľadávku nadobudol od veriteľa Slovenská
sporiteľňa, a.s., postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 28.12.2010. Právny
predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 12.01.2006 zmluvu o splátkovom úvere, na základe

ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.659,70 eur pri úrokovej sadzbe 17,3% ročne. Konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.12.2008. Z celkovej žalovanej sumy 2.617,88 eur istina tvorí
1.507,57 eur, úroky 7,97 eur, úroky z omeškania 1.102,34 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil
podľa § 52 ods. 1 - 3 O.z., § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 12.01.2006, podľa §
100, 101 O.z., § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z dokazovania mal za preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, ktorý má
charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že predmetný dlh

sa stal splatným najneskôr dňa 20.12.2008, kedy bola dohodnutá konečná splatnosť úveru. Žalobca
však žalobu podal až 31.07.2012 teda až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Premlčaním sa súd
zaoberal ex offo vzhľadom na ustanovenie § 5b. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal v časti zamietnutia
návrhu o zaplatenie 318,85 eur s príslušenstvom odvolanie žalobca. Uviedol, že zmluva uzavretá medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o úvere, ktorá zmluva patrí medzi tzv. absolútne
obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahu účastníkov.
Tvrdenia o tom, že v prípade, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva výlučná pôsobnosť Občianskeho
zákonníka na daný vzťah nemajú žiadnu normatívnu oporu a priečia sa pravidlu lex specialis derogatlexgenerali,pričomvtomtoprípadelexspecialisjeust.§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka.Pri
aplikácii rozhodných právnych noriem je potrebné vychádzať z hierarchie právnych noriem. Trvá na tom,
žejepotrebnéaplikovaťnaprávnuúpravuúverovejzmluvyobchodnýzákonník.Pokiaľideootázkunapr.

premlčanianárokovzúverovejspotrebiteľskejzmluvy,spotrebiteľskouzmluvoujeajabsolútnaobchodná
zmluvabezohľadunato,žesariadiprávnymrežimomObchodnéhozákonníka.Poukázalnarozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo 3337/2010. Premlčanie sa aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich
formu absolútneho obchodu spravuje výlučne obchodným zákonníkom a keďže ustanovenie § 397
Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 M Cdo 20/2009, 6 M Cdo 4/2012, na rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 9Co/224/2011, 11Co/456/2012, Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/162/2012,
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co/142/2014 a ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici a Žiline. Vzhľadom na uvedené má za to, že nie je možné považovať za premlčaných 5 splátok
splatných od 20.08.2008 do 20.12.2008, čo predstavuje sumu spolu 314,50 eur, spolu s úrokom z
omeškania v sume 4,35 eur. Má za to, že súd mal použiť premlčaciu dobu v zmysle Obchodného

zákonníka a mal žalobcovi priznať sumu vo výške 318,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 314,50 eur od 21.12.2008 do zaplatenia. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie
v časti zamietnutia návrhu o zaplatenie 318,85 eur zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie s tým, že si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobca v liste nazvanom odvolanie proti požadovanému súdnemu poplatku a návrh na opravu
rozhodnutia o určení poplatkovej povinnosti uviedol, že podal odvolanie voči rozsudku zo dňa
27.11.2014, kedy sa odvolaním domáhal zaplatenia 318,85 eur spolu s úrokom z omeškania a
v prevyšujúcej časti návrh berie späť. Uvedené podanie bolo súdu prvej inštancie doručené dňa
24.06.2015 s tým, že na poštovú prepravu bolo dané 22.06.2015, ako to vyplýva z pripojenej obálky z

doručovania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu ( § 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutýrozsudok

ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 7C/150/2012 je určenie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.617,88 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku zo zmluvy o

splátkovom úvere uzavretej dňa 12.01.2006.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania nároku, keď premlčanie
posudzoval podľa ustanovení § 100, § 101 Občianskeho zákonníka.

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného

nároku, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací súd
v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust.
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov

prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti.

8. Žalobca sa v odvolaní dovoláva aplikácie ustanovenia § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, v
zmysle ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. V

predmetnej veci záväzok žalovaného vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá dňa 12.1.2006
podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 psím. d) Obchodného
zákonníka absolútnym obchodom, ktorý sa bez ohľadu na charakter účastníkov riadi ustanoveniami
tretej časti Obchodného zákonníka. Napriek povahe výlučného obchodného záväzku je však zmluvao úvere s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom,
preto je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a
Zákona o ochrane spotrebiteľa. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa

najskôr v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný do 30.06.2007. S účinnosťou
od 25.11.2004 do 30.06.2007 citovaný zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsahzmluvypodstatnýmspôsobomneovplyvňuje.Nadväznedňa01.07.2007nadobudolúčinnosťnový

Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka alebo aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavretépodľaObčianskehozákonníkasaprimeranepoužijúustanoveniaObčianskehozákonníka.Toto

znenie bolo účinné až do novelizácie zákonom č. 397/2008 s účinnosťou od 01.11.2008. Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ustanovení § 52 rozdielne v období do
31.12.2007 a v období od 01.01.2008. § 52 s účinnosťou od 01.01.2008 definuje spotrebiteľskú zmluvu
akokaždúzmluvubezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Podľaznenia
§ 52 ods. 1 O.z. v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy

stranami sporu zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku pod definíciu spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 O.z. nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle citovaného § 23a Zákona č. 634/1992 v znení od 25.11.2004. Keďže z ustanovenia § 52 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava O.z. sa vzťahuje len a výlučne
na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, odvolací súd je názoru ,že všeobecné

ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 O.z. a nasledujúce O.z. je nevyhnutné aplikovať i
na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v ustanovení § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č.
634/1992. Z uvedeného odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posudzoval premlčanie
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a správne posúdil, že nárok žalobcu je premlčaný.

9. Pokiaľ sa týka späťvzatia žaloby v zamietnutí návrhu nad sumu 318,85 eur, odvolací súd toto
posudzoval podľa ustanovenia § 208 O.s.p. účinného v čase späťvzatia návrhu a dospel k záveru, že
predmetným späťvzatím nie je možné sa zaoberať, nakoľko v zamietajúcej časti nad sumu 318,85 eur
je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný, nakoľko v tejto časti nebolo podané odvolanie ( odvolanie
bolo podané len v časti zamietnutia návrhu o zaplatenie sumy 318,85 eur) a k späťvzatiu žaloby došlo

až po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 318,85 eur z dôvodu vecnej správnosti
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP za použitia ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
priznal ich náhradu v celom rozsahu.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).