Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 13, 2017

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7P/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816200463
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2017:6816200463.7

Uznesenie

Okresný súd Revúca, vo veci starostlivosti o maloletého W. S., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v
konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa otca T. L., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX V., M., J., právne zast.
JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Javorinská 13, 811
03 Bratislava a matky M. S.N., W.. XX.XX.XXXX, F. Y., G.. J. X. Č.. X, Y. C., v konaní začatom na návrh

otca maloletého dieťaťa, o udelenie súhlasu za matku maloletého dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu
priezviska maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého W. S. sa návrhom doručeným súdu dňa 27.01.2016 domáhal udelenia súhlasu za
matku maloletého dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.

2. Okresný súd Revúca zaslal matke maloletého návrh na začatie konania s prílohami a predvolania na
pojednávanie na adresu v Slovenskej republike označenú v návrhu: Tornaľa, Alexandra Pénteka 383/1,
ktorých doručovanie matke bolo neúspešné. Súd preto pristúpil k šetreniu pobytu matky a maloletého.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca v podaní zo dňa 09.03.2016 súdu oznámil, že v deň šetrenia
v rodine maloletého dňa 25.02.2016 sa v domácnosti na adrese trvalého pobytu nikto nenachádzal,
následne dňa 07.03.2016 telefonoval otec matky dieťaťa (starý otec maloletého), ktorý uviedol, že matka
aj s maloletým sa dlhodobo zdržiava v Maďarsku. Ďalej súd z úradnej činnosti - zo spisu tunajšieho súdu
č. k. 7Em/2/2015, konkrétne zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 09.05.2016
zistil, že v čase šetrenia v rodine maloletého dňa 05.05.2016 sa v domácnosti nachádzal len starý otec

maloletého, ktorý uviedol, že sa jeho dcéra - matka maloletého, zdržiava dlhodobo, takmer rok a pol
v Maďarsku, v obci Mosommagyaróvar, ul. Grabner Emil č.9. V obci maloletý navštevuje aj materskú
školu a matka v Maďarsku pracuje. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že z odpovede na lustráciu V
Registriobyvateľovvyplýva,žemaloletémubolzrušenýtrvalýpobytnaúzemíSlovenskejrepublikydňom
21.03.2016 a V Maďarsku má prihlásení pobyt od uvedeného dňa. Súd taktiež zo spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 6C/26/2015 zistil, že u ž v priebehu daného konania sa matka s maloletým dieťaťom zdržiavala

dlhodobo v Maďarskej republike a v konaní bola zastúpená právnym zástupcom, ktorý preberal súdne
písomnosti a informoval matku o termínoch pojednávania.

3. Podľa článku 1 ods. 3 písm. c) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
(ďalej len „nariadenie“), toto nariadenie sa nevzťahuje na priezvisko a meno dieťaťa.4. Podľa článku 4 písm. c) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v
oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (zverejneného v Zbierke zákonov
SR ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/2002 Z.z., ďalej len

„dohovor“) dohovor sa nevzťahuje na meno a priezvisko dieťaťa.

5. Podľa § 111 písm. a) Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) v konaní vo veciach
starostlivosti o maloletých súd rozhoduje o mene a priezvisku maloletého.

6. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom
znení (ďalej len „ZMPSP“) právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná,
ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno
určiť.

7. Podľa § 48 ods. 1 ZMPSP slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných

predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.

8. Podľa § 48 ods. 2 ZMPSP súd preskúma právomoc skôr, ako začne konať o veci samej, na základe
skutočností, ktoré existujú v čase podania návrhu. Ak dôjde následne k zmene týchto skutočností,
právomoc súdu zostáva zachovaná.

9. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci
súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

10. Vzhľadom na uvedené okolnosti predtým, ako súd pristúpil k prejednaniu veci samej (nariadené

pojednávania neboli otvorené, prvé bolo zrušené, druhé bolo odročené pre neúspešné pokusy o
doručenie písomností matke maloletého dieťaťa a pre žiadosti právnej zástupkyne otca maloletého
dieťaťa o odročenie pojednávaní) skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie v danej veci.
Vzhľadom na to, že nariadenie a dohovor sa na záležitosti týkajúce sa mena a priezviska dieťaťa
nevzťahujú a súd nezistil, že by bola medzi Slovenskou republikou, resp. jej právnym predchodcom a

Gréckom dojednaná medzinárodná zmluva týkajúca sa tejto právnej oblasti, súd posudzoval právomoc
podľa ZMPSP a vnútroštátneho procesného predpisu - CMP a subsidiárne CSP.

11. Posudzovanie existencie obvyklého pobytu dieťaťa (najmä v prípade jeho presťahovania do
iného členského štátu) je prísne individuálne a závisí od skutkových okolností daného prípadu. Tento

pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného
prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu
na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto členského štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa,
miesto a podmienky školskej alebo predškolskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne
väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý

pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

12. V danom prípade už v čase začatia konania maloletý Nathaniel žil so svojou matkou v Maďarskej
Republike s úmyslom trvalo sa tam zdržiavať, čo vyplýva z toho, že tam bývajú, matka - povinná tam
dlhšiu dobu pracuje a maloleté dieťa navštevuje materskú školu. V čase začatia konania teda nemali

obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, ale na území Maďarskej republiky dlhšie ako rok. Preto
právomoc slovenských súdov na konanie vo veci starostlivosti o maloletého podľa § 39 ods. 1 ZMPSP
(v danom prípade o mene a priezvisku maloletého dieťaťa podľa § 111 písm. a) CMP) daná nie je.
Fakt, že trvalý pobyt bol maloletému nahlásený až po začatí tohto konania dňa 21.03.2016 nevyvracia
skutočnosť, že maloletý aj s matkou mali obvyklý pobyt v Maďarsku už v čase začatia konania. Trvalý

pobyt má totiž len evidenčný charakter.

13. Právomoc tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie nemohla byť založená dohodou o súdnej
právomoci podľa § 37e ZMPSP, pretože takáto dohoda sa môže týkať len sporov zo zmluvného vzťahu,
resp. z nároku na náhradu škody. Existencia dohody o súdnej právomoci navyše v konaní nebola

tvrdená, ani preukázaná. Kritériá právomoci vo veciach starostlivosti o maloletého sú tvorené tak, aby
zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti, tzn. že právomoc by mal mať v prvom
radečlenskýštátobvykléhopobytudieťaťa.VdanomprípadejetakýmtosúdompríslušnýsúdMaďarskej
republiky, kde sa v čase začatia konania a aj v súčasnosti zdržiavajú maloletý, ako aj jeho matka, majútam obvyklý pobyt a ktorý bude lepšie schopný zistiť pomery, v akých maloletý žije a názor matky
maloletého dieťaťa na zmenu jeho priezviska, prípadne dôvody, ktoré ju viedli k neudeleniu súhlasu.

14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tunajší súd nemal právomoc na konanie a rozhodnutie v danej veci
v čase začatia konania podľa § 39 ods. 1 ZMPSP v spojení s § 48 ods. 2 ZMPSP. Právomoc súdu je
jednou zo základných, neodstrániteľných podmienok, za ktorých súd môže konať a jej nesplnenie má
za následok, že konanie musí byť zastavené, preto súd v zmysle ust. § 9 CSP konanie zastavil.

15. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťvlehote15dníododňajehodoručenia
prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.