Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Oľga Kováčová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Csp/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115231742
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4115231742.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v
konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12,
Bratislava, proti žalovanému: O. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, t.č. Q. C. D. A., o zaplatenie
sumy 960,92 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 651,54 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 650,09 € od 1.11.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 35,60 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 960,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 838,56 € od
21.10.2015 do zaplatenia a zmluvným úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 500,- € od 21.10.2015
dozaplatenia.Žalobupostavilnatomskutkovomtvrdení,žesožalovanýmdňa9.1.2013uzatvorilzmluvu

o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda. Na základe tejto zmluvy zriadil a viedol
žalovanému bežný účet č. 4017163437/7500. Zároveň uzavrel so žalovaným aj zmluvu o povolenom
prečerpaní k bežnému účtu/zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej mu poskytol možnosť
čerpania úveru do výšky úverového limitu v sume 500,- €. Žalovaný bol oprávnený čerpať predmetný
úver od 9.1.2013. Keďže žalovaný poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, žalobca ku dňu 31.10.2013
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy naraz. Svoju pohľadávku
uplatnenú v tomto konaní vyčíslil na sumu vo výške 960,92 €, ktorá pozostáva z dlžnej istiny vo výške

500,- €, úroku vyčísleného ku dňu 20.10.2015 vo výške 228,64 €, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu
20.10.2015 vo výške 122,36 € a poplatkov vo výške 109,92 €. Zároveň si v konaní uplatnil na zaplatenie
sumu zmluvného úroku a úroku z omeškania počnúc od 21.10.2015 do zaplatenia. Titulom trov konania
si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.

3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení
sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a to zmluvou o bežnom účte
a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 9.1.2013, oznámením o poskytnutí povoleného
prečerpania zo dňa 9.1.2013, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky spolu s kópiou doručenky,oznámením o zosplatnení úveru spolu s podacím hárkom, obchodnými podmienkami pre povolené
prečerpanie bežného účtu, všeobecnými obchodnými podmienkami, úrokovými sadzbami, vyčíslením,
špecifikáciou pohľadávky, prehľadom finančných operácií, výpisom z účtu ustálil nasledovný skutkový

a právny stav veci:

4. Dňa 9.1.2013 uzatvorili strany sporu zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB
Pohoda. N základe tejto zmluvy žalobca zriadil a viedol žalovanému bežný účet č. 4017163437/7500.
V bode II. zmluvy sa strany sporu dohodli na možnosti poskytnutia povoleného prečerpania na účte na

základe žiadosti majiteľa účtu. Takúto žiadosť podal žalovaný žalobcovi dňa 9.1.2013. Dňa 9.1.2013
žalobca žalovanému vystavil oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, na základe ktorého
žalobca poskytol žalovanému možnosť čerpania úveru formou povoleného prečerpania do výšky
úverového limitu vo výške 500,- €. Podmienky splácania tohto úveru boli uvedené v predmetnom
oznámení, v obchodných podmienkach a všeobecných obchodných podmienkach. Zmluvné strany sa
dojednali na úrokovej sadzbe 16,90 % ročne a sadzbe úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne.

Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z uzavretého záväzkovoprávneho vzťahu riadne neplnil
(a to ani na výzvu žalobcu), preto žalobca písomným podaním zo dňa 1.11.2013 oznámil žalovanému,
že ku dňu 31.10.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť svojej pohľadávky a žalovaného vyzval na úhradu
dlžnej sumy vo výške 651,69 € do 11.11.2013. Žalovaný dlžnú sumu titulom predčasne zosplatneného
úveru neuhradil.

5. Z prehľadu finančných operácií súd zistil, že ku dňu 31.10.2013 pohľadávka žalobcu voči žalovanému
predstavovala sumu vo výške 651,54 € (z toho dlžná istina vo výške 500,- €, dlžné úroky vo výške
40,17 €, dlžné úroky z omeškania vo výške 1,45 € a dlžné poplatky vo výške 109,92 €). Z tohto prehľadu
tiež vyplynulo, že po predčasnom zosplatnení úveru žalovaný žalobcovi nič neuhradil.

6. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej istiny vo výške 500,- €, úroku vyčísleného ku dňu
20.10.2015 vo výške 228,64 €, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 20.10.2015 vo výške 122,36 €,
poplatkov vo výške 109,92 €, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 838,56 € od 21.10.2015
do zaplatenia a zmluvného úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 500,- € od 21.10.2015 do zaplatenia.

7. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a

je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych
vzťahov,akoajnárokyznichvzniknutépred1.májom2014savšakposudzujúpodľapredpisovúčinných
do 30. apríla 2014.Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

8. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy
(ide o nárok zo zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda, na základe
ktorej bola žalovanému počnúc od 9.1.2013 poskytnutá možnosť čerpania úveru v podobe povoleného
prečerpania do výšky úverového rámca 500,- €). I keď sporná zmluva (o poskytnutí úveru formou
povoleného prečerpania) predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm.

d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i

keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný

zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

9. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná
len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého

žalovaným mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 9.1.2013
zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda. Na základe tejto zmluvy bol
žalovanému na jeho žiadosť poskytnutý úver v podobe povoleného prečerpania do výšky úverového
limitu 500,- € počnúc od 9.1.2013. Tento úver sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať za podmienok
uvedených v zmluve, obchodných podmienkach a všeobecných obchodných podmienkach. Nakoľko

žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy neplnil, úver riadne a včas nesplácal, žalobca
ku dňu 31.10.2013 predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzval na úhradu sumy zosplatneného
úveru do 11.11.2013. Záväzok žalovaného žalobca vyčíslil nasledovne: dlžná istina vo výške 500,- €,
dlžný úrok do 20.10.2015 vo výške 228,64 €, dlžný úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 20.10.2015 vo
výške 122,36 € a poplatky vo výške 109,92 €. Nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne

vzniku, existencie a výšky pohľadávky čo do uplatnenej istiny a vyčísleného úroku a úroku z omeškania
vyčísleného ku dňu predčasného zosplatnenia úveru (t.j. k 31.10.2013) ako aj poplatkov nepopieral, súd
tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného
úroku z omeškania z dlžnej istiny počnúc odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru, keď

žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie
zmluvného úroku vo výške 18,90 % ročne z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po
predčasnom zosplatnení úveru (t.j. od 1.11.2013 do zaplatenia), súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok

veriteľa voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný
úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom
zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto
jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu.
Vzhľadomajnaúčelzmluvnéhoúroku,ktorýmjeodplatazaposkytnutépeňažnéprostriedky,vyhlásením

splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalok dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo
by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k
vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov

z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by
zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.)
žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru

(t.j. od 1.11.2013) do zaplatenia zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď vyčíslil pomer úspechu
a neúspechu strán sporu (žalobca mal úspech v rozsahu 67,80 % a neúspech v rozsahu 32,20 %). Preto
mu súd titulom náhrady trov konania priznal nárok na náhradu v rozsahu 35,60 % účelne vynaložených
trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník

tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

11. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.