Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313201050
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5313201050.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: L. E., nar. XX.XX.XXXX, R. E., nar. XX.XX.XXXX, obidve deti bytom u otca, zastúpené
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - otca: U. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., so sídlom

Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 a matky: P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. XXX, t. č. bytom G. XX, B., Rakúsko, zastúpená JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie JUDr. Patricia Bednářová & JUDr. Sabína Hodoňová, so sídlom U. O. XX, XXX XX K., o
úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, v konaní o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8P/12/2013-384 zo dňa 20. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil matke povinnosť platiť výživné na mal. L. E., nar.
XX.XX.XXXX (v ďalšom texte už len „mal. L.") vo výške 180,- eur mesačne a na mal. R. E., nar.
XX.XX.XXXX (v ďalšom texte už len „mal. R.") vo výške 120,- eur mesačne k rukám otca detí vždy do 15.
dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc dňom podania návrhu 29.01.2013 do právoplatnosti výroku
rozsudku o rozvode manželstva 29.01.2016 (výrok I.). Zameškané výživné na mal. L. za obdobie od

29.01.2013 do 29.01.2013 v sume 4.571,93 eur povolil matke splatiť v 4 štvrťročných splátkach vo výške
1.142,98 eur tak, že prvá splátka sa stane splatnou dňa 30.09.2016, druhá dňa 31.12.2016, tretia dňa
31.03.2017 a štvrtá dňa 30.06.2017 (výrok II.). Zameškané výživné na mal. R. za obdobie od 29.01.2013
do 29.01.2016 v sume 2.479,97 eur povolil matke splatiť v 4 štvrťročných splátkach vo výške 619,99 eur
tak, že prvá splátka sa stane splatnou dňa 30.09.2016, druhá dňa 31.12.2016, tretia dňa 31.03.2017 a
štvrtá dňa 30.06.2017 (výrok III.). Súd zároveň vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania (výrok IV.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že otec mal. detí E. sa návrhom podaným na súde dňa 29.01.2013
domáhal zverenia týchto detí na čas do rozvodu do jeho osobnej starostlivosti s povinnosťou matky platiť
výživné na mal. L. sumou 150,- eur mesačne a na mal. R. sumou 150,- eur mesačne. Rozsudkom č.
k. 8P/12/2013-239 zo dňa 01.06.2015 zveril mal. deti E. do osobnej starostlivosti otca, ďalším výrokom

zaviazal matku povinnosťou platiť výživné na mal. L. sumou 180,- eur mesačne a na mal. R. sumou
120,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, ďalej upravil styk matky s mal. deťmi a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na podklade odvolania otca detí odvolací súd
uznesením č. k. 8CoP/79/2015-296 zo dňa 29.01.2016 rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti
matky platiť výživné na mal. deti E., ako i vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ostatných výrokov rozsudku okresného súdu sa krajský súd

nedotkol.Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že vec opätovne prejednal a rozhodol o
výživnom na mal. L. a mal. R. na čas do rozvodu. Doplnením dokazovania zistil, že na Okresnom súde
Čadca pod sp. zn. 4P/77/2014 sa viedlo rozvodové konanie rodičov mal. detí E., okresný súd v tejto

veci rozsudkom zo dňa 17.12.2015 rozhodol o rozvode rodičov mal. L. a mal. R., matke určil vyživovaciu
povinnosť na mal. L. sumou 180,- eur mesačne a na mal. R. sumou 120,- eur mesačne. Okresný
súd poukázal na to, že vyššie uvedený rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený. Tiež poukázal na
skutočnosť, že nakoľko vo veci sp. zn. 4P/77/2014 bol návrh podaný matkou dňa 05.12.2014, vychádzal
pri posudzovaní pomerov za obdobie od 05.12.2014 do 17.12.2015 z rovnakých pomerov, ktoré sú

predmetom skúmania i v predmetnej veci. Ďalej konštatoval, že sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia č. k.
4P/77/2014-229zodňa17.12.2015včastiovýživnom,keďvýškuvýživnéhonamal.detivprejednávanej
veci považoval za primeranú, a to s poukazom na schopnosti a možnosti matky v rozhodnom období,
ako aj na to, že osobnú starostlivosť o obidve deti zabezpečoval v celom rozsahu otec. Čo sa týka
majetkových pomerov matky, z vykonaných dôkazov mal preukázané, že v rozhodnom období bola
zamestnaná s príjmom od 1.200,- eur do 1.500,- eur mesačne, pričom jej mesačné výdavky spojené s

bývaním predstavovali približne 360,- eur. Na výdavky spojené s výživou jej dcéry U. neprihliadal, keďže
ide o výdavky na dieťa, ktoré matka nemá s otcom mal. L. a mal. R.. Tiež neprihliadal na ostatné matkou
tvrdené platby ani na jej výpočty súm uvedených na č. l. 158 - 161, 175 - 177 spisu, nakoľko zostali len
v rovine tvrdení. Poznamenal, že nemohol opomenúť tú dôležitú skutočnosť, že matke mal. detí boli v
Rakúsku vyplatené kompenzačné dávky za rok 2012 v sume 4.044,40 eur na 3 deti, t. j.

suma 2.696,26 eur na mal. L. a mal. R., za rok 2013 v sume 3.696,18 eur (po odpočítaní sumy 897,20
eur vyplatených na dcéru U.) a za rok 2014 v sume 4.605,44 eur.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia uviedol matematické výpočty vzťahujúce sa na zameškané
výživné.

3. Proti rozsudku podala odvolanie matka detí, ktorá ho navrhla zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania namietala, že okresný súd nemal prihliadať na rozsudok okresného súdu vydaný
v konaní o rozvod manželstva rodičov mal. detí sp. zn. 4P/77/2014, nakoľko sa v ňom riešila otázka
výživného na mal. L. a mal. R. na čas po rozvode. Ďalej namietala, že nie je zrejmé, na základe akých

skutočností okresný súd dospel k záveru, že výživné určené na mal. L. a mal. R. za rozhodné obdobie
od 29.01.2013 do 29.01.2016 je primerané a zároveň zodpovedá jej schopnostiam a možnostiam.
V tomto smere poukázala na skutočnosť, že v roku 2013 mala priemerný mesačný príjem vo výške
607,07 eur, v roku 2014 vo výške 718,71 eur, čo znamená, že určené výživné za uvedené roky dosahuje
50 %, resp. 42 % jej mesačného príjmu. Pokiaľ ide o rok 2015, okrem mesiacov november a december

mala podľa pracovnej zmluvy čistý príjem len vo výške 1.175,58 eur. Tento príjem dosahovala však v
Rakúsku, kde sú náklady na život značne vyššie ako na Slovensku. Pokiaľ okresný súd v rozsudku
konštatoval, že v rozhodnom období mala príjem v rozsahu od 1.200,- eur do 1.500,- eur mesačne, nie
je zrejmé, z akých podkladov súd dospel k uvedenému záveru. V tejto súvislosti uviedla, že v súdnom
spise sú daňové priznania za roky 2013 a 2014, z ktorých vyplýva, že jej priemerný mesačný zárobok

predstavoval podstatne nižšiu sumu, než ku akej okresný súd dospel. Ďalej v odvolaní namietala, že
nie je logický argument okresného súdu, že sa proti predchádzajúcemu rozsudku neodvolala, nakoľko
na to nemala dôvod, pretože predchádzajúcim rozsudkom okresného súdu jej bola určená vyživovacia
povinnosť na mal. L. a mal. R. až od právoplatnosti rozsudku. Považovala z jej strany za nepochopiteľné,
prečo zo strany okresného súdu boli akceptovateľné iba jej výdavky spojené s bývaním vo výške 360,-

eur, keď do spisu doložila množstvo dokladov preukazujúcich ňou realizované platby. Záver okresného
súdu, že neprihliadol na výdavky na staršiu dcéru U. z dôvodu, že nie je dieťaťom otca mal. L. a mal.
R., považovala za nezrozumiteľný. V tomto smere doplnila, že jej naďalej trvá vyživovacia povinnosť
k plnoletej dcére U., ktorá je študentkou strednej odbornej školy v Českej republike a otec prispieva
na jej výživu sumou 130,- eur mesačne. Čo sa týka kompenzačných dávok vyplácaných Rakúskou

republikou na jej deti, vytýkala okresnému súdu, že vzal do úvahy dávky za rok 2012, kedy žili s otcom
mal. L. a mal. R. ako manželia. Pokiaľ ide o rok 2013, kompenzačné dávky na mal. L. a mal. R.
obdržala vo výške 2.529,60 eur a nie vo výške 3.696,18 eur a za rok 2014 vo výške 2.557,92 eur a
nie vo výške 4.605,44 eur, ako to uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ďalej v
odvolaní namietala, že na uhrádzanie potrieb mal. L. a mal. R. (okrem výživného) sa podieľala i nákupom

potravín, drogérie, liekov,oblečenia, čistiacich prostriedkov, vynakladala finančné prostriedky v súvislosti
s nákupom na Vianoce, začiatkov školského roka, kúpila počítač, spotrebiče, otcovi detí dala 400,- eur
na opravu plynového kotla. Za nespornú skutočnosť považovala úhradu výživného od januára 2015 do
právoplatnosti rozsudku o rozvode vo výške 1.300,- eur. Ďalej v odvolaní podrobne uviedla, v akej výškezaslala na bankový účet peniaze v období od januára 2013 do decembra 2014. Ďalej v odvolaní vytýkala
okresnému súdu, že bez bližšieho vysvetlenia neprihliadol na platbu 700,- eur realizovanú krátko pred
Vianocami2013,ktorábolazaslanánaúčetotcadetízaúčelomnákupudarčekovavianočnýchnákupov.

Z dokladov, ktoré súdu doložila, vyplýva, že za obdobie rokov 2013 až 2014 uhradila v prospech detí
3.320,- eur + 400,- eur ako príspevok na kotol, v roku 2015 a v januári 2016 spolu uhradila v prospech
detí 1.350,- eur. Na základe uvedenej skutočnosti preto okresný súd nemohol prijať záver, že neuniesla
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o platby výživného na mal. deti E..

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dokazovanie vykonané okresným súdom považuje za
rozsiahle a dostatočné, okresný súd zároveň správne vyhodnotil, že matka neuniesla dôkazné bremeno.
Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že súd nedôvodne prihliadol na kompenzačné dávky vyplatené z
rakúskeho sociálneho systému aj za rok 2012, otec poukázal vo vyjadrení na to, že tieto boli vyplatené v
roku 2013 a v označenom roku matka aj týmito dávkami disponovala a k mal. deťom sa nedostali. Matka
mala za obdobie rokov 2012 až 2014 vyplatené z rakúskeho sociálneho systému dávky takmer vo výške

11.000,- eur, ktoré boli určené pre potreby detí, ktoré sa im nedostali. Rozsah, v akom si matka plnila
vyživovaciu povinnosť k mal. L. a mal. R., bol v konaní pred okresným súdom zistený, ostatné tvrdenia o
jej platbách sú účelovými a nepreukázanými tvrdeniami. Na základe týchto skutočností navrhol rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

6. Matka v odpovedi na vyjadrenie otca uviedla, že jej pomery v rokoch 2013 a 2014 boli zásadne iné
ako v roku 2015. Všetky svoje príjmy za rozhodné obdobie súdu zdokladovala, predložila i všetky svoje
daňové priznania, údaje v týchto priznaniach nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, a teda nemohla

mať žiadny iný príjem, ktorý by v daňovom priznaní neuviedla. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že sa
nepodieľala na starostlivosti o mal. L. a mal. R., nakoľko chodila domov tak často, ako to bolo možné.
Nesúhlasila ani s tvrdením otca, že súd postupoval správne, ak pri určení výživného prihliadol aj na
dávky vyplatené matke za rok 2012, pretože v uvedenom roku rodičia mal. detí E. i spoločne hospodárili.
Pokiaľ za rok 2013 obdržala dávky z rakúskeho sociálneho systému spolu v sume 2.522,04 eur a za rok

2014 v sume 2.557,92 eur, celé uvedené sumy boli použité na pokrytie potrieb mal. detí.

7. Otec na vyššie uvedenú odpoveď matky už písomne nereagoval.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - v ďalšom texte už

len „CMP" v spojení s § 34 Civilného sporového poriadku - v ďalšom texte už len „CSP") po zistení,
že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa kritérií uvedených v ust. § 62, § 63, § 65, § 66 CMP skúmajúc
i prípadné vady konania pred súdom prvej inštancie v zmysle § 67 CMP a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil a

podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

9. Odvolací súd vyhodnotil ako nesprávny záver okresného súdu, že prihliadol na závery vyslovené v
rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 4P/77/2014-229 zo dňa 17.12.2015, ktorým bolo manželstvo
rodičov mal. detí E. rozvedené, mal. L. a mal. R. zverené otcovi a matke určené výživné na mal. L.

sumou 180,- eur mesačne a mal. R. sumou 120,- eur mesačne (str. 7 ods. 2 písomného vyhotovenia
rozsudku), nakoľko výživné na mal. deti E. sa v konaní sp. zn. 4P/77/2014 určovalo až od právoplatnosti
rozsudku o rozvode, pričom v tomto konaní sa posudzovala vyživovacia povinnosť matky za obdobie
od 29.01.2013 do právoplatnosti rozsudku o rozvode. Z uvedeného dôvodu okresný súd nemohol prijať
záver, že sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia vydaného v konaní sp. zn. 4P/77/2014. Naviac okresnému

súdu možno v tomto smere vytknúť, že nepripojil do konania spis sp. zn. 4P/77/2014 a jeho obsah
náležitým spôsobom neoboznámil.
Záver okresného súdu, že matka mala v rozhodnom období (29.01.2013 - 29.01.2016) príjem od 1.200,-
eur mesačne do 1.500,- eur mesačne (str. 7 ods. 3 písomného vyhotovenia rozsudku) je nepresvedčivý,
nakoľko súd na str. 5 ods. 3 písomného vyhotovenia rozsudku uvádza, že matka mala podľa daňových

priznaní čistý mesačný príjem v roku 2013 vo výške 607,07 eur a v roku 2014 vo výške 718,71 eur. V
tomto smere je potom odvolacia námietka matky dôvodná.
Záver okresného súdu, že neprihliadol na výdavky matky spojené s jej vyživovacou povinnosťou na
plnoletú dcéru U. z dôvodu, že toto dieťa má s iným mužom a tiež z dôvodu, že matka nepreukázala,v akom rozsahu sa podieľala na úhrade výdavkov na dcéru U., je nesprávny. Z hľadiska ust. § 75
ods. 1 Zákona o rodine je potrebné prihliadať i na výdavky matky, ktoré mala v rozhodnom období z
titulu vyživovacej povinnosti na dcéru U.. Doklady založené v spise na č. l. 362 - 366 spisu naviac

nasvedčujú tomu, že matka najmenej v roku 2015 uhrádzala potreby dcéry U. v súvislosti so štúdiom,
ktoré absolvovala v uvedenom roku na Strednej škole a vyššej odbornej škole cestovného ruchu v
Českých Budějoviciach.
Záver okresného súdu, že matka v rozhodnom období zaplatila na výživnom na mal. deti E. spolu sumu
3.748,10 eur (na mal. L. 1.908,18 eur a na mal. R. 1.840,- eur) je v rozpore s tvrdením otca týchto detí

(jeho výsluch na pojednávaní dňa 01.06.2016 - poznámka odvolacieho súdu), ktorý potvrdil, že matka
v rozhodnom období zaplatila na výživnom na obidve deti celkom 3.930,- eur.
Ako nesprávny postup okresného súdu i jeho záver, že k pokladničným dokladom predložených matkou
neprihliadol s odôvodnením, že nebolo povinnosťou súdu zostavovať tvrdenia z pripojených listinných
dôkazov (okresný súd zrejme myslel pokladničné doklady a bankové operácie doložené matkou -
poznámka odvolacieho súdu), nakoľko súd v zmysle ust. § 35 CMP je povinný zistiť skutočný stav veci.

To znamená, že okresný súd mal náležitým spôsobom vyhodnotiť listinné dôkazy predložené matkou a
nie konštatovať, že na ne neprihliadol.
Čiastkový záver okresného súdu, že nemohol opomenúť skutočnosť, že matke boli v rozhodnom období
vyplatené z rakúskeho sociálneho systému dávky na mal. deti (podľa okresného súdu za roky 2012 -
2014 v rozsahu 10.997,88 eur - poznámka odvolacieho súdu) je z hľadiska rozhodnutia o vyživovacej

povinnosti matky k mal. deťom E. na čas do rozvodu nepreskúmateľný. Okresný súd totiž v tomto smere
neuviedol žiadne právne úvahy či uvedené dávky vyplatené matke za roky 2012 - 2014 započítal do jej
príjmu, z ktorého potom vychádzal pri určení výšky výživného na mal. deti E., resp. ide o dávky, ktoré si
môžu mal. L. a mal. R. vymáhať od matky v osobitnom konaní.
Odvolací súd nakoniec ako nesprávny vyhodnotil i spôsob určenia splatnosti jednotlivých splátok

zameškaného výživného na mal. deti E. vo výrokoch II. a III. napadnutého rozsudku (t. j. určením
konkrétneho kalendárneho dátumu), nakoľko pri vydaní rozsudku súdu prvej inštancie nebolo isté či
tento rozsudok bude k uvedeným konkrétnym kalendárnym dátumom právoplatný.

10. Okresný súd v ďalšom konaní doplní dokazovanie v hore naznačenom smere (pripojí rozvodový

spis Okresného súdu Čadca sp. zn. 4P/77/2014, prípadne vykoná dokazovanie podľa ďalších návrhov
procesných strán), v novom rozhodnutí odstráni rozpory ohľadne príjmu matky v rozhodnom období,
prihliadne na vyživovaciu povinnosť matky, ktorú si plnila v rozhodnom období k dcére U., opätovne
ustáli, akou sumou sa matka v rozhodnom období podieľala na plnení vyživovacej povinnosti k mal. L.
a mal. R. a nové rozhodnutie odôvodní podľa kritérií uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)