Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/895/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313203373
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:4313203373.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s.,
Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti žalovanému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, B. č. XXXX, za
účasti združenia: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Košice, Park Angelinum č. 2, IČO: 42
326 923, o zaplatenie 289,57 eur s príslušenstvom, na odvolanie združenia proti rozsudku Okresného

súdu Galanta č. k. 15C 383/2013-69 zo dňa 12. júna 2014, v časti o zaplatenie 59 eur a náhrady trov
konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie združenia sa o d m i e t a .

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi (žalobcovi) 289,57 eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 12.8.2011 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň odporcovi (žalovanému) uložil
povinnosť zaplatiť nahradiť navrhovateľovi (žalobcovi) trovy konania v sume 17 eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po aplikácii § 43 ods. 1, 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 51, § 420 ods. 1, 2, § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. a podľa § 93 ods. 1, 2 O.s.p.
vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania
vznikol záväzkovo-právny vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k uzatvoreniu Zmluvy o pripojení, spolu s
Dodatkomknej,pričomjejneoddeliteľnousúčasťouboliajVšeobecnépodmienkyžalobcu.Vpredmetnej

zmluve sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému služby spojené s využívaním verejnej mobilnej
rádiotelefónnej siete a odpredal žalovanému 1 ks mobilného zariadenia za zvýhodnenú zľavnenú cenu
1 eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať cenu za poskytnuté služby po dobu najmenej 24 mesiacov od
účinnosti zmluvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil cenu za telekomunikačné služby za obdobie 03/2011 do
05/2011, porušil svoj základný záväzok - platiť riadne a včas cenu za služby. Následne bol porušený aj
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby ( tzv. doby viazanosti ), nakoľko došlo k

ukončeniu platnosti uzatvorenej zmluvy o pripojení. Žalobcovi v dôsledku neuhradených faktúr vznikol
nárok na zaplatenie ceny vo výške 230,57 eur a v dôsledku porušenia povinnosti zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas celej doby viazanosti, mu vznikla škoda vo výške 59 eur (škoda vznikla v súvislosti s
predajom mobilného zariadenia žalovanému za zľavnenú cenu). Táto škoda predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného zariadenia (60 eur) a jeho akciovou cenou (1 eur), t.z. predstavuje sumu vo
výške 59 eur. Túto škodu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti

cene trhovej a nezotrval v zmluvnom vzťahu počas celej doby viazanosti, k čomu sa podpisom Dodatku k
vyššie uvedenej zmluve zaviazal. Nakoľko žalovaný neplnil riadne a včas záväzky z predmetnej zmluvyo pripojení a pohľadávku za hovorné, ktoré mu bolo riadne vyfakturované, riadne a včas neuhradil (a
to aj napriek pokusu o pokonávku zo dňa 28.7.2011), je povinný žalobcovi uhradiť aj škodu, ktorá mu
vznikla v dôsledku zvýhodnenia, ktoré poskytol žalovanému (zľavnené mobilné zariadenie). Keďže sa

žalovaný dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, je povinný v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zaplatiť aj úroky z omeškania, výška ktorých je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
K prvému dňu omeškania (t.j. 12.8.2011, pričom je to deň nasledujúci po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku na uhradenie celého dlhu) bola základná úroková sadzba

určená Európskou centrálou bankou vo výške 1,50 %. S poukazom na takto zistený skutkový a právny
stav súd žalobcovi v danej veci v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko jeho návrh bol podaný dôvodne.
Žalovanéhotedazaviazalnazaplateniežalovanejistinyakoajúrokovzomeškaniavpožadovanejvýške,
nakoľko mal za preukázané, že žalovaný porušením svojej zmluvnej povinnosti je plne zodpovedný
za škodu, ktorú žalovaný svojím konaním spôsobil. Súd na záver uvádza, že vzhľadom k vstúpeniu
združenia do predmetného konania, súd združenie uviedol aj v záhlaví predmetného rozsudku, nakoľko

konanie prebieha aj za jeho účasti.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal ako úspešnému
účastníkoviprávonanáhradutrovkonaniavovýške17eur,pozostávajúcichznáhradysúdnehopoplatku
zaplateného žalobcom za návrh na začatie konania.

3. Proti tomuto rozsudku podalo odvolanie včas združenie a to v časti samostatného nároku na náhradu
škody vo výške 59 eur a vo výroku o trovách konania. Združenie podáva odvolanie len v rozsahu v
ktorom boli žalobcom porušené spotrebiteľské práva. Poukázal na § 53 ods. 1 veta prvá O.z., § 53 ods.
5, § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa plne stotožnil s tvrdeniami
žalobcu, pričom vôbec nezohľadnil a ani neaplikoval zákonnú úpravu a nevenoval pozornosť skúmaniu

nároku žalobcu z pohľadu § 420 Občianskeho zákonníka. V prvom rade žalobca porušil ust. § 4 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z.z. veta tretia. Ak sa žalobca snaží presadiť, že sumu 59 eur požaduje ako
náhradu škody v skutočnosti ju požaduje ako zmluvnú pokutu, len ju modifikuje na rozdiel medzi trhovou
a akciovou cenou telefónu. Podľa názoru združenia nie sú naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi nemohla vzniknúť škoda na zariadení, pretože

žalobca už nie je vlastníkom telekomunikačného zariadenia. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove. Vo vzťahu k účelnosti trov právneho zastúpenia poukázal na článok 47
Ústavy, na ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. a je názoru, že samotné nedoručenie žaloby a jej príloh ako
aj predvolanie vo veci vedľajšiemu účastníkovi spôsobilo, že konanie ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci trpí procesnou vadou a takýmto postupom bola združeniu odňatá možnosť konať pred súdom.

Domáhal sa preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti samostatného nároku na
náhradu škody vo výške 59 eur a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
uložil žalobcovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania.

4. Žalobca a žalovaný odvolací návrh nepodali, k odvolaniu združenia sa písomne nevyjadrili.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP - použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., akt. § 362 ods.
1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202
OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie

má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p. aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie združenia je potrebné odmietnuť.

7. V konaní do 30.06.2016 vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na
ochranu práv spotrebiteľov (ďalej aj „združenie“), a to podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Ako už bolokonštatované, odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na to, že predošlý inštitút
vedľajšieho účastníctva upravený v O.s.p. bol nahradený inštitútom intervencie, ktorý je upravený v ust.
§ 81 a nasl. CSP, pričom Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA už nespĺňa zákonné podmienky
na to, aby v konaní mohlo vystupovať ako intervenient, nakoľko na jeho strane nie je daný právny záujem
na výsledku konania, s účinnosťou od 01.07.2016 ex lege sa už predmetného konania nezúčastňuje, a

to bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať.

8. V odvolacom konaní bolo potrebné rozhodnúť odvolaní združenia proti rozsudku súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 201 O.s.p. účinného v čase podania odvolania účastník môže napadnúť rozhodnutie
súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší
účastník.

10. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného v čase podania odvolania ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného v čase podania odvolania v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

12. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný
úkon, ktorým sa účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom
opravnom konaní. Vedľajší účastník môže podať odvolanie, opierajúc sa o § 93 ods. 4 alebo o § 201, ak z

právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom
(napr. v prípadoch poistenia). Ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom, je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie len v prípade, ak
tento jeho úkon nie je v rozpore s úkonom hlavného účastníka, na strane ktorého stojí.

13. Najvyšší súd SR na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 3. decembra 2015 prijal ako rozhodnutie č. 8 nasledujúcu právnu vetu: Ak z právneho predpisu
nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (§ 201 veta druhá
Občianskeho súdneho poriadku), súd odmietne odvolanie podané vedľajším účastníkom (§ 218 ods.
1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku), ak účastník konania podporovaný vedľajším účastníkom

zostane napriek výzve súdu nečinný a nevyjadrí sa, či súhlasí s odvolaním.

14. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 77/2014 zo dňa 07. mája 2014
vyplýva, že ak nejde o situáciu vyplývajúcu z § 201 veta druhá O.s.p., nesúhlas účastníka s odvolaním
vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného

vedľajším účastníkom okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup, napr.
ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práva na úkor iných, v konaní priamo
nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie,
znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného účastníka konania (účastník je
dominus litis) nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania na základe odvolania podaného

vedľajším účastníkom. Rovnaký následok, vrátane vyššie uvedenej výnimky, treba vyvodiť aj zo situácie,
ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom
vystupujúcim na jeho strane, v rozpore so zásadou vigilantibus scripta sunt (nech si každý stráži svoje
práva) zostane nečinný. Zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby takáto pasivita účastníka
sa zásadne prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania. Vedľajšiemu

účastníkovi zostáva možnosť, aby v takomto prípade na výzvu súdu sám obstaral a predložil vyjadrenie
účastníka obsahujúce jeho súhlas s podaným odvolaním.15. V predmetnej veci odvolací súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či súhlasí s úkonom vedľajšieho
účastníka, združenia - odvolaním podaným proti rozsudku v danej veci, ktoré mu bolo doručené už
súdom prvej inštancie. Žalovaný bol poučený, že v prípade odmietnutia udelenia súhlasu s odvolaním

vedľajšieho účastníka - združenia, bude toto odvolanie odmietnuté. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
Odvolací súd vyzval tiež združenie, aby odvolaciemu súdu zaslalo súhlas žalovaného s jeho odvolaním.
Združenie na predmetnú výzvu síce reagovalo, súhlas žalovaného nezaslalo. Združenie na výzvu
súdu uviedlo, že vedľajší účastník vstúpil do konania a podal odvolanie v roku 2014 a preto výzva na
zabezpečenie súhlasu žalovaného s odvolaním je vyžadovaná súdom retroaktívne. Zmena právneho

režimu je výrazným zásahom do právnej istoty účastníkov konania. Združenie trvá na odvolaní a jeho
prejednaní, nakoľko na jeho podanie boli splnené všetky zákonné náležitosti. Združenie poukázalo na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16 Co/1562/2014 zo dňa 13.2.2015. Ďalej združenie
zdôraznilo, že zo strany vedľajšieho účastníka, ktorého od 1.7.2016 označujeme ako osobitný subjekt
tak bolo splnené všetky zákonné náležitosti v čase jeho vstupu.

16. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a na citované rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, s ktorého závermi sa stotožňuje, dospel k záveru, že predmetné odvolanie združenia je podané
neoprávnenou osobou. Z tohto dôvodu odvolanie združenia v zmysle § 386 písm. b) CSP odmietol,
nakoľko za takéhoto stavu odvolací súd nemal podmienky pre vecné preskúmanie rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

17. Žalobca má voči združeniu podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). Vzhľadom však na to, že žalobcovi žiadne preukázateľné

trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. (za použitia analógie podľa č. 4 ods. 1 CSP).

18. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).