Čiastočný rozsudok Judgement was issued on Friday, February 3, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Cb/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210175
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216210175.1

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa,
a.s., IČO: 31 325 416, so sídlom Vajnorská 100/B, Bratislava, zastúpeného splnomocnenkyňou: HMG
LEGAL, s.r.o., advokátka kancelária, Bratislava, proti žalovanému: J. A., Z.. XX. F. XXXX, bytom U. XXX/
XX, L. Š., o 1.344 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v časti o zaplatenie 1.260 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 9. júna 2013 zamieta.

II. V časti týkajúcej sa zaplatenia 84 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 23. apríla 2014 sa
konanie prerušuje. do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke v konaní sp.
zn. C-48/16.
III. O trovách konania sa rozhodne v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 29. júna 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených

vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe
ktorého vykonával finančné sprostredkovanie pre žalobcu, čo zahŕňalo v zmluve vymedzené činnosti.
Za to mal okrem iného nárok na mimoriadnu finančnú odmenu v celkovej výške 1.400 €. Ak však zmluva
so žalobcom zanikla pred uplynutím určitého času, bol túto odmenu povinný (čiastočne) vrátiť. Keďže
zmluva so žalovaným zanikla 30. aprílu 2013, je žalovaný povinný vrátiť z tejto odmeny 90 %, t. j. 1.260
€. Okrem toho je žalovaný povinný vrátiť províziu v sume 84 € v dôsledku toho, že poistná zmluva, za

ktorej sprostredkovanie bola vyplatená, bola stornovaná.

2. Žalovaný namietol premlčanie celého nároku. Okrem toho namietol, že nie je zrejmé, z čoho žalobca
vychádzal pri výpočte uplatnených súm.

3. Žalobca v nevyžiadanej replike v podstatných častiach zopakoval obsah žaloby a doplnil, že zmluva

o obchodnom zastúpení sa spravovala Obchodným zákonníkom, podľa ktorého je premlčacia doba
štvorročná. Jeho nároky sú preto uplatnené včas.

4. Súd namiesto ďalšej výmeny repliky a dupliky ako iné vhodné opatrenie (porov. § 167 ods. 3 a 4 C. s.
p., podľa ktorých súd postupuje, len ak „neurobí iné vhodné opatrenia“) nariadil predbežné prejednanie
sporu (§ 168 ods. 1 C. s. p.), na ktoré sa dostavil len žalovaný. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil

zásadou hospodárnosti a súhlasil s konaním predbežného prejednania vo svojej neprítomnosti, čomu
súdvyhovel(§180vspojenís§168ods.2C.s.p.).Pretonapredbežnomprejednanípozistenísporných
a nesporných skutočnosti (§ 171 ods. 1 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o
obchodnom zastúpení (č. l. 7 až 15), dodatok č. 2 k tejto zmluve (č. l. 16), výpoveď zmluvy o obchodnom
zastúpení (č. l. 17) s doručenkou (č. l. 18), výzva na úhradu (č. l. 19 a 20), vyúčtovanie provízií zo 7.
februára 2013 (č. l. 21 a 22), storno mimoriadne vyplatenej odmeny (č. l. 23), výzva z 20. mája 2013 (č.

l. 24) s doručenkou (č. l. 25), program podpory - FTA štart (č. l. 26 a 27) a provízny poriadok (č. l. 28až 32) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods.
1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalobca je poisťovňou podnikajúcou na základe povolenia Národnej banky Slovenska (všeobecne
známa skutočnosť).

b) Žalobca ako zastúpený a žalovaný ako zástupca 21. decembra 2011 podpísali listinu označenú
ako „Zmluva o obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX Viazaný finančný agent“ (č. l. 7 až 15), ktorou
sa žalovaný ako viazaný finančný agent podľa zákona č. 186/2009 Z. z. zaviazal vykonávať pre
žalobcu finančné sprostredkovanie v sektore poistenia a zaistenia za odplatu (províziu), čo zahŕňalo
vyhľadávanie záujemcov, uzatváranie poistných zmlúv, správu poistenia a vybavovanie poistných
nárokov (čl. II).

Táto zmluva obsahovala okrem iného tieto ustanovenia:
„Čl. III Práva a povinnosti Zástupcu...
4. Zástupcovi vzniká nárok na províziu a jej výplatu podľa ustanovení uvedených v čl. V tejto zmluvy...
Čl. V Podmienky vzniku nároku na províziu...
1. Podmienky vzniku nároku na províziu, výška provízie a spôsob jej výplaty sú upravené podľa

jednotlivých produktov poistenia v Províznom poriadku Zastúpeného, s ktorým bol zástupca...
najneskôr... pri podpise tejto zmluvy oboznámený...
5. Dňom zániku tejto zmluvy zaniká Zástupcovi nárok na výplatu akýchkoľvek provízií...
Čl. XII Zánik zmluvy...
3... Zmluva môže zaniknúť tiež výpoveďou zo strany Zastúpeného alebo Zástupcu, bez uvedenia

dôvodov, pričom výpovedná lehota závisí od doby trvania zmluvy, a to nasledovne:...
b) v druhom roku trvania zmluvy je výpovedná lehota dva mesiace,...
8. V prípade zániku tejto zmluvy... vzniká zastúpenému po dobu troch rokov od zániku tejto zmluvy nárok
na vrátenie zálohovo vyplatených provízií za zaniknuté poistné zmluvy...“
Nebolo sporné, že žalovaný vykonáva činnosť tzv. FTA („full-time“) viazaného finančného agenta.

c) „Provízny poriadok ČSOB Poisťovňa, a.s.“ platný od 1. septembra 2011 (č. l. 28 až 32) obsahoval
okrem iného tieto ustanovenia:
»1. ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA...

1. Úvodné ustanovenia
1.2 Internými spolupracovníkmi pre účel tohto Provízneho poriadku rozumieme Viazaných finančných
agentov..., ktorí spolupracujú s poisťovňou na základe osobitnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného
zákonníka...
2. Všeobecné podmienky výplaty provízií

2.1 Interní spolupracovníci sú odmeňovaní súhrnnou províziou, ktorá je súčtom rozdielov celkových
provízií z poistenia, provízií za sprostredkovanie iných finančných produktov a stornovaných provízií za
jednotlivé druhy poistenia...
3. Stornovanie provízií
3.1 K stornovaniu provízií môže dôjsť pri zániku poistenia, zmene poistenia alebo neoprávnenej výplate

provízií za podmienok definovaných v jednotlivých častiach tohto Provízneho poriadku.
3.2 V prípade stornovania provízie má poisťovňa nárok na vrátenie vyplatených provízií...
3.4 Ak nie je možné stornovanú províziu odpočítať od vyplácaných provízií podľa bodu 3.3. v príslušnom
mesiaci a ani v nasledujúcich 3 mesiacoch, je VFA povinný dlžnú čiastku do 15 dní od písomnej výzvy
poukázať na účet poisťovne.

2. ČASŤ
Provízie za produkty životného poistenia
Oddiel 1
Spoločné ustanovenia...
1. Úvodné ustanovenia

1.1. Pre oblasť životného poistenia sú definované nasledovné typy provízií:
a) základná provízia....
1.2 Výška sadzieb základnej... provízie je u VFA závislá na dosiahnutom kariérnom stupni (ďalej len
„KS“) a skutočnosti, či sprostredkovateľskú činnosť vykonáva ako svoju hlavnú podnikateľskú činnosť...2. Základné provízia
2.1 Základná provízia patrí je priznaná interným spolupracovníkom za uzavretie poistnej zmluvy.
2.2 Podmienky priznania, spôsob výpočtu a sadzby základnej provízie sú individuálne stanovené pre

každý typ produktu...
8. Podmienky stornovania provízií pri zániku poistenia...
8.3 Podmienky nároku na províziu pri stornovaní poistnej zmluvy sú stanovené individuálne pre každý
poistný produkt....
Oddiel 4.

Bežne platené investičné životné poistenie - Prolife...
1. Úvodné ustanovenia
1.1 Pre produkt Prolife sú definované nasledovné typy provízií:
a) základná provízia...
2. Základná provízia
2.1 Nárok na výplatu základnej provízie vzniká v 1. a 2. roku platnosti poistnej zmluvy, a to vždy po

zaplatení prvej splátky poistného v príslušnom poistnom roku a jeho spárovaní s predpisom poistného
k dátumu účinnosti poistnej zmluvy.
2.2 Základom pre výpočte základnej provízie je poistné za obdobie jedného roka.
2.3 Výška základnej provízie sa stanoví súčinom základu pre výpočet a príslušnou percentuálnou
sadzbou podľa nasledovných tabuliek:...

b) Viazaný finančný agent - hlavná podnikateľská činnosť
Poistná doba Rok života PZ Sadzby v %
KS 3,4 KS 2 KS 1 KS 0
10 - 19 1. rok 28
5. Podmienky stornovania provízií pri zániku poistenia...

5.2 Ak poistná zmluva zanikne v priebehu prvých 18 mesiacov, alebo ak nebolo zaplatené poistné za
prvých 18 mesiacov, stornuje sa celá základná provízia vyplatená v 1. prípadne v 2. roku poistenia...

d) Dňa 28. marca 2012 strany podpísali ďalšiu listinu označenú „Dodatok č. 2 zmluvy o obchodnom
zastúpení č. XXXXXXXX“ (č. l. 16), v ktorej sa dohodli, že žalovaný bude zaradený do programu podpory

začínajúcich finančných agentov s názvom FTA Štart (ods. 1) a obe strany sa zaviazali postupovať podľa
internej smernice č. 2011/66, jej dodatkov, ako aj smernice č. 2010/51 a jej dodatkov (ods. 2). Zároveň
sa žalovaný zaviazal zaplatiť prípadné dlžné zmluvy v zmysle týchto smerníc (ods. 4).
Interná smernica č. 2011/66 (č. l. 26 a 27) v podstate ustanovuje, že žalovaný mal mať za určitých
podmienok nárok na mimoriadnu finančnú odmenu podľa tabuľky, ak v danom mesiaci splnil určitý

minimálny objem produkcie (t. j. minimálna hodnota poistných zmlúv v € a minimálny počet poistných
zmlúv v kusoch). Výška tejto odmeny sa pohybovala od 300 € do 600 € mesačne. Ods. 1.4 tejto internej
smernice ustanovoval, že žalovaný bol povinný vrátiť určité percento z vyplatených odmien, ak došlo k
ukončeniu spolupráce (zmluvy o obchodnom zastúpení) do určitej doby. Konkrétne bolo ustanovené, že
ak dôjde k zániku zmluvy v 16. mesiaci, musí žalovaný vrátiť 90 % týchto odmien.

e) Žalovaný na základe tejto zmluvy vykonával činnosť viazaného finančného agenta. Pri nej uzavrel
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na produkt Prolife s klientom Petrom Vaňovičom so začiatkom
poistenia 1. novembra 2012 a ročným poistným 300 €, za čo mu bola vyplatená základné provízia 84 €.
Klient však na ďalšie obdobie poistné nezaplatil. (rozpis č. l. 22) Okrem toho boli žalovanému za január

až máj 2012 vyplatené mimoriadne odmeny zmysle internej smernice č. 2011/66 v sume 1.400 € (list
č. l. 23).

f) Listom z 24. januára 2013 (č. l. 17) žalobca oznámil žalovanému, že vypovedá zmluvu o obchodnom
zastúpení č. XXX XXXXX vo výpovednej lehote 2 mesiace. Tento list bol žalovanému doručený 14.

februára 2013 (doručenka č. l. 18). V nadväznosti na to žalobca listom z 20. mája 2013 (č. l. 24)
doručeným 24. mája 2013 (doručenka č. l. 25) vyzval žalovaného na vrátenie 90 % vyplatených
mimoriadnych finančných odmien, t. j. sumy 1.260 €. Ďalším listom z 10. februára 2014 (č. l. 19)
uloženým pre žalovaného na pošte 14. februára 2014 (obálky č. l. 20) ho vyzval na vrátenie sumy 84 €
v dôsledku storna poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX.

6. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).Skutkové zistenia v bode 5 písm. a) až d) a f) sú v podstate len reprodukciou listinných dôkazov.
Skutkový záver v bode 5 písm. e) súd vyvodil zo súvislostí v liste z 10. februára 2014 (č. l. 19) a rozpise

provízií (č. l. 22). Z obsahu listu vyplýva poistná zmluva, na ktorej došlo k stornu, z rozpisu provízií
vyplýva tiež začiatok poistenia a výška poistného. Žalobca pritom v žalobe výslovne uviedol, že táto
zmluva je zaplatená len do 1. novembra 2013, a žalovaný proti týmto skutkovým tvrdeniam v podstate
nič nenamietal (namietol len všeobecne, že mu nie je jasný výpočet stornoprovízie). Okrem toho na
predbežnom prejednaní sporu žalovaný výslovne priznal, že pokiaľ naozaj poistné na danej poistnej

zmluve nebolo zaplatené, je pripravený províziu vrátiť. Zo všetkých týchto skutočností tak súd dospel
k záveru, že stornoprovízia sa týka poistnej zmluvy s X. V., ktorý zaplatil poistné len na jeden rok a na
ďalšie roky ho nezaplatil.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Ustanovenie § 171 ods. 2 Civilného sporového poriadku umožňuje súdu na predbežnom prejednaní
sporu rozhodnúť aj vo veci samej. Podľa § 168 ods. 2 C. s. p. sa pritom aj na predbežné prejednanie
podpornepoužívajúustanoveniaopojednávaní.Súdvprerokúvanejvecinariadilpredbežnéprejednanie
sporu práve na to, aby vytvoril stranám priestor na bližšie rozvedenie ich prostriedkov procesnej obrany
a útoku, ako aj na ich oboznámenie so svojím právnym názorom ohľadom prípustnosti stornoprovízií a

zániku nárokov na finančné odmeny. Žalobca sa však na predbežné prejednanie nedostavil, čím sa o
túto možnosť pripravil. Po prednesoch žalobcu a oboznámení sporných a nesporných skutočností podľa
§ 171 ods. 1 C. s. p. súd zistil, že strany (súc poučené v predvolaní na predbežné prejednanie sporu
o sudcovskej i zákonnej koncentrácii konania podľa § 153 a 154 C. s. p.) žiadne iné dôkazy než tvoria
obsah spisu nenavrhujú, postupoval analogicky podľa § 188 ods. 1 a § 181 a 182 C. s. p., vykonal na

potvrdenie skutkových tvrdení strán v podstate uznané listinné dôkazy a dokazovanie ukončil. Až na
základetohopotompodľa§171ods.2C.s.p.rozhodolovecisamej.ZožiadnehoustanoveniaCivilného
sporového poriadku nevyplýva povinnosť súdu upozorňovať na písomne na okolnosti uvedené v § 171
ods. 1 C. s. p. Naopak, priestor na oboznámenie s nimi je práve na predbežnom prerokovaní sporu. Ak
sa žalobca rozhodol na predbežné prejednanie nedostaviť, pripravil sa o možnosť byť informovaný o

predbežnom právnom názore súdu a reagovať naň ešte pred rozhodnutím vo veci samej.

8. Žalobca sa svojich nárokov domáha zo zmluvy o obchodnom zastúpení z 21. decembra 2011, ako
aj z dodatku č. 2 z 28. marca 2012. Medzi stranami nebolo sporné, že uvedená zmluva je zmluvou
o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka (čo napokon vyplýva už z

jej názvu). Z čl. II uvedenej zmluvy totiž bezpochyby vyplývalo, že žalovaný sa zaviazal vykonávať
pre žalobcu dlhodobú činnosť spočívajúcu v získavaní nových klientov a uzatváraní poistných zmlúv.
Žalovaný pritom svoju činnosti vykonával ako viazaný finančný agent, ktorý sa považuje za podnikateľa
(§ 14 ods. 2 a 7 v spojení s § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a
finančnom poradenstve). Žalobca mal teda v uvedenej zmluve postavenie zastúpeného a žalovaný

postavenie obchodného zástupcu. V čl. V ods. 1 tejto zmluvy je upravený nárok žalovaného ako
obchodného zástupcu na províziu, a to odkazom na provízny poriadok žalobcu, ktorý sa na základe tohto
výslovného prejavu stal súčasťou zmluvy a určuje časť jej obsahu (§ 273 Obch. zák. per analogiam).
Z jednotlivých ustanovení provízneho poriadku potom vyplývalo, že výška provízie je závislá (okrem
zaradenia viazaného finančného agenta do kariérneho stupňa) od výšky poistného v dohodnutej poistnej

zmluve a jej trvania.
Okrem toho však v dodatku č. 2, ktorý bol oboma stranami podpísaný a spĺňa tak požiadavku písomnej
formy vyžadovanú pre zmluvy o obchodnom zastúpení (§ 652 ods. 4 Obchodného zákonníka v spojení
s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka), bol upravený nárok žalovaného na „mimoriadnu finančnú
odmenu“, ktorý bol (v zmysle smernice 2011/66) naviazaný na určité výkonnostné ukazovatele (počet

uzavretých poistných zmlúv a ich hodnota). Podľa § 659 ods. 1 druhej vety Obch. zák. sa však za
províziu obchodného zástupcu považuje aj odmeňovanie zástupcu v závislosti od počtu alebo úrovne
obchodov. Z citovaných ustanovení dodatku č. 2 k zmluve o obchodnom zastúpení a internej smernice č.
2011/66jezrejmé,ževýškamimoriadnejfinančnejodmenybolazávisláodpočtudosiahnutýchobchodov
(uzavretých poistných zmlúv). V dôsledku toho ju podľa názoru súdu takisto treba považovať za províziu

obchodného zástupcu podľa citovaného paragrafu, aj keď je inak označená („mimoriadna finančná
odmena“).9. Žalobca však vo výsledku tvrdí, že nárok žalovaného na tieto provízie (čiastočne) zanikol a žalovaný
ich musí vrátiť. Zánik nároku na províziu obchodného zástupcu je upravený v § 662 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého nárok zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa

neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z
obchodu nevyplýva niečo iné. Podľa § 662 ods. 3 Obch. zák. sa od tohto ustanovenia možno odchýliť len
dohodou v prospech obchodného zástupcu (tzv. jednostranná kogentnosť). I keď citované ustanovenia
nie sú v § 263 Obch. zák. výslovne označené za kogentné, musí podľa názoru súdu ich kogentnosť
vyplývať z obsahu týchto ustanovení. Bolo by nelogické, ak by ustanovenie, ktorého cieľom je výslovne

zakotviť tzv. jednostrannú kogentnosť iného ustanovenia, bolo samo dispozitívnym. V takom prípade by
totiž strany mohli veľmi ľahko vylúčiť účinky tohto ustanovenia, a tým aj vylúčiť jednostrannú kogentnosť
iného ustanovenia. Takýto výklad by bol v celkom zjavnom rozpore s úmyslom zákonodarcu vyjadreným
práve vo výslovnom normovaní jednostrannej kogentnosti určitého ustanovenia, v tomto prípade § 662
ods. 1 Obch. zák. Preto podľa názoru súdu treba ustanovenie § 662 ods. 3 Obch. zák. vykladať ako
doplňujúce ustanovenie k § 263 Obch. zák. Chýbajúci odkaz v § 263 Obch. zák. tak nespôsobuje, že

by § 662 ods. 3 Obch. zák. nebol kogentný, ale § 663 ods. 3 Obch. zák. treba (popri § 263 Obch. zák.)
považovať za ďalšie ustanovenie, ktoré upravuje kogentnosť niektorých ďalších ustanovení (v tomto
prípade § 662 ods. 1 Obch. zák.).

10. Uvedený záver podporuje aj účel § 662 Obch. zák., ako aj jeho eurokonformný výklad. Citované

ustanovenie(vdnešnomznení)bolodoObchodnéhozákonníkazavedenýzákonomč.500/2001Z.z.(čl.
I bod 291), ktorým sa do slovenského právneho poriadku implementovali ustanovenia smernice Rady č.
86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov.
Z tabuľky zhody predloženej na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky (II. volebné obdobie,
parlamentná tlač 989) vyplýva, že ustanovením § 662 Obch. zák. sa implementuje čl. 11 uvedenej

smernice č. 65/653/EHS. Tento článok v odseku 1 ustanovuje, že nárok na províziu môže zaniknúť, iba
ak:
- je ustanovené, že zmluva medzi treťou stranou a zastúpeným sa nerealizuje a
- že sa tak nestalo vinou zastúpeného.
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že formulácia použitá v jednej z

jazykových verzií ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto
ustanovenia alebo sa v tejto súvislosti považovať za ustanovenie, ktoré má prednosť pred inými
jazykovými verziami. Ustanovenia práva Únie sa musia vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri
zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie (porov. z posledného obdobia napr. rozsudok
SD z 15. októbra 2015, C-494/14, Európska únia proti Axa Belgium SA). Porovnaním citovaného

slovenského znenia čl. 11 ods. 1 smernica 86/653/EHS s inými jazykovými verziami možno zistiť, že
tieto znenia sú formulovaná ešte jednoznačnejšie a prísnejšie: nemecké „Der Anspruch auf Provision
erlischt nur, wenn und soweit“, anglické „The right to commission can be extinguished only if and to the
extent that”, francúzske “Le droit a la commission ne peut s'éteindre que si et dans la mesure ou“, poľské
„Prawo do prowizji może wygasnąć wyłącznie wtedy, gdy i o ile“. Tieto jazykové verzie dosvedčujú,

že cieľom čl. 11 smernice 86/653/EHS bolo ustanoviť výlučné prípady, kedy môže dôjsť k zániku na
províziuobchodnéhozástupcu,atotaképrípady,kedysanerealizujeobchodmedzizastúpenýmatreťou
osobou (teda obchod, ktorý obchodný zástupca svojou činnosťou dosiahol; porov. aj ods. 28 návrhov
generálneho advokáta vo veci C-48/16, ERGO poisťovňa proti Alžbeta Barlíková).

11. Podľa rovnako ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa musia vnútroštátne ustanovenia sa
musia v konaní vo veci samej v čo najväčšej miere vykladať a uplatňovať v súlade so smernicami.
Vnútroštátne súdy teda musia vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a
účelu smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje (porov. z posledného
obdobia napr. rozsudok SD z 25. apríla 2013, C-81/12, Asociaţia ACCEPT proti Consiliul Naţional

pentru Combaterea Discriminării, ods. 71). Vyžaduje sa, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo
je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s
cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou (porov. z posledného obdobia rozsudok SD z 24. januára 2012, C-282/10,
Maribel Dominguez proti Centre informatique du Centre Ouest Atlantique a Préfet de la région Centre,

ods. 27). Z citovaných zásad tak pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade §
662 Obch. zák. v čo najväčšej možnej miere vzali do úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na
ktorých implementáciu bolo toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto
smernici úplnú účinnosť. Podľa už uvedeného bolo toto ustanovenie zavedené do právneho poriadkuna účel implementácie čl. 11 smernice 86/653/EHS. Preto je povinnosťou súdov prihliadať na znenie a
účel tohto ustanovenia smernice pri výklade § 662 Obchodného zákonníka. Na základe toho tak treba
dospieť k záveru, že § 662 ods. 1 Obch. zák. treba vykladať v súlade s čl. 11 ods. 1 cit. smernice tak, že

toto ustanovenie ustanovuje jediný prípustný dôvod zániku nároku na províziu obchodného zástupcu.
Práve taký záver totiž vyplýva z porovnania rôznych jazykových verzií čl. 11 ods. 1 smernice, čo bolo
vyššie odôvodnené. Nárok obchodného zástupcu na províziu teda môže zaniknúť jedine v prípade, že
sa neuskutoční obchod medzi zastúpeným a treťou osobou, a to len v rozsahu, v akom sa tento obchod
neuskutoční.

12. Ustanovenie § 662 ods. 3 Obch. zák. umožňuje odlišnú dohodu o spôsobe tohto zániku na prospech
obchodného zástupcu. Aj toto ustanovenie implementuje čl. 11 ods. 3 smernice 86/653/EHS, ktorý
je formulovaný taktiež jednoznačnejšie: Od ustanovení odseku 1 sa nemožno odchýliť dohodou v
neprospech obchodného zástupcu. Toto ustanovenie tak jednoznačne zakazuje akúkoľvek odchylnú
dohodu od ods. 1, ktorá by bola v neprospech obchodného zástupcu. Podľa vyššie uvedených zásad

treba rovnakým spôsobom vykladať aj § 662 ods. 3 Obch. zák., teda aj toto ustanovenie treba vykladať
tak, že zakazuje akúkoľvek dohodu odchylnú od § 662 ods. 1 Obch. zák. v neprospech obchodného
zástupcu. Pod pojmom „v neprospech“ treba rozumieť akúkoľvek dohodu, ktorá buď rozširuje dôvody
zániku na províziu aj na iné prípady než sú výslovne vymedzené v § 662 ods. 1 Obch. zák. (a čl. 11
ods. 1 smernice 86/653/EHS), alebo ktorá rozširuje pre tento prípad rozsah zániku nároku. Celkom

jednoznačne sú tak vylúčené ustanovenie, ktoré zrušujú nárok obchodného zástupcu na províziu napr. z
dôvodovnezávislýchodtoho,čisaobchoduskutočnilalebonie,prípadnezdôvodov,zaktorézodpovedá
zastúpený. Takými neprípustnými dôvodmi môže byť napríklad zánik z dôvodu (neu)plynutia určitého
času, prípadne zánik pri ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení obchodným zástupcom z dôvodu
porušenia zmluvy zastúpeným.

13. V záujme korektnosti a preskúmateľnosti rozsudku treba ešte poukázať na to, že Súdny dvor EÚ
vo svojom rozsudku veci C-449/01, Abbey Life Assurance Co. Ltd and Kok Theam Yeap, rozhodol, že
samostatní agenti poverení získavaním zmlúv životného poistenia nespadajú do rozsahu pôsobnosti
smernice 86/653. Tento záver SD vychádzal zo znenia čl. 1 ods. 2 tejto smernice, ktorý za obchodných

zástupcov považuje len sprostredkovateľov majúcich trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup
tovaru. Poistenie nie je tovar, takže sa naň smernica 86/653/EHS nevzťahuje, čo by mohlo zvádzať k
záveru, že ju nemožno použiť ani pri výklade § 662 Obch. zák. v prerokúvanej veci. Súdny dvor však už v
rozsudku vo veci C-3/04, Poseidon Chartering BV proti Marianne Zeeschip VOF, Albert Mooij, Sjoerdtje
Sijswerda, Gerrit Schram, pripustil určitú výnimku z tohto striktného pravidla. Ak sa totiž vnútroštátna

právna úprava prispôsobí riešeniami, ktoré prináša pre čisto vnútorné situácie, riešeniam upravenými v
práve Únie, aby sa tak vyhla najmä výskytu diskriminácie alebo prípadným narušeniam hospodárskej
súťaže, existuje určitý záujem Únie na tom, aby dostali ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva
Únie jednotný výklad bez ohľadu na podmienky, za ktorých sa majú uplatniť, a to preto, aby sa vyhlo
v budúcnosti ich rôznym výkladom. Tento názor sa stal súčasťou pevnej judikatúry Súdneho dvora

(porovnaj napríklad návrhy generálneho advokáta vo veci C-48/16, odseky 16 až 21). Z uvedeného teda
vyplýva, že ak vnútroštátny zákonodarca vydá určitý predpis na implementáciu smernice a rozšíri ho
na situácie, na ktoré sa smernica inak nevzťahuje, treba takýto predpis vykladať jednotne pre všetky
situácie. Treba ho teda vykladať eurokonformne aj v tých prípadoch, na ktoré by sa samotná smernica
nevzťahovala.

14. Z ustanovenia § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že slovenské právo nerozlišuje medzi
obchodnýmizástupcamipoverenýmidojednávanímzmlúvtýkajúcichsatovaruainýchkomodít.Naopak,
odkazuje všeobecne na „obchody určitého druhu“ bez toho, aby bližšie vymedzilo predmet týchto
obchodov. Ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka, ktoré implementuje čl. 11 smernice 86/653/

EHS, potom tiež nerozlišuje medzi obchodnými zástupcami pre tovar a pre iné komodity, ale určuje
jednotné pravidlá pre všetky zmluvy o obchodnom zastúpení. Podávať iný výklad § 662 Obch. zák. pre
obchodných zástupcov poverených dojednávaním zmlúv týkajúcich sa tovaru a iný výklad pre ostatných
by znamenalo vytvárať z § 662 Obch. zák. dve samostatné normy so samostatným obsahom. Pre takýto
postup však v samotnom § 662 Obch. zák., ani v žiadnom inom ustanovení o zmluve o obchodnom

zastúpení nemožno nájsť oporu. Naopak, z jeho textu, ale aj citovanej judikatúry Súdneho dvora treba
dospieť k záveru, že ho treba vykladať zhodne pre obe skupiny obchodných zástupcov. V dôsledku toho
ho ale treba nevyhnutne vykladať vždy v súlade so smernicou 86/653/ESH aj v prípadoch, kedy upravujezmluvy o obchodnom zastúpení v oblasti finančného sprostredkovania, a aj na tieto zmluvy aplikovať §
662 Obch. zák. v jeho eurokonformnom výklade.

15. Ako už bolo uvedené, aj mimoriadna finančná odmena podľa dodatku č. 2 v spojení s internou
smernicou č. 2011/66 sa podľa § 659 ods. 1 Obch. zák. považuje za províziu obchodného zastúpcu.
Aj na túto províziu sa tak vzťahuje ustanovenie § 662 Obch. zák. o zániku nároku na províziu. Nárok
na túto províziu, ktorá bola (nesporne) žalovanému vyplatená, tak mohol zaniknúť len za podmienok
ustanovených v § 662 ods. 1 (neuskutočnenie obchodu, teda poistnej zmluvy, a len v rozsahu tohto

neuskutočnenia) a len vtedy by ju žalovaný bol povinný vrátiť podľa § 662 ods. 2 Obch. zák. Odchylné
dohody v neprospech zástupcu sú podľa správneho výkladu § 662 ods. 3 Obch. zák. neprípustné. V
prerokúvanej veci však dodatok č. 2 a ods. 1.4 internej smernice č. 2011/66 výslovne ustanovovali, že
nárok na mimoriadne finančnú odmenu zaniká už tým, že zmluva o obchodnom zastúpení zanikne pred
uplynutím určitého času. Takúto dohodu treba podľa názoru súdu považovať jednoznačne za dohodu v
neprospech obchodného zástupcu, keďže sa ňou zrušuje nárok na províziu z úplne iných dôvodov než

neuskutočnenie obchodu medzi žalobcom a príslušným poistníkom a bez akejkoľvek vecnej súvislosti
s týmito obchodmi. Dôvodom zániku nároku na províziu je tu len prostý fakt, že žalovaný nevykonával
funkciu obchodného zástupcu určitý minimálny čas, a to bez akejkoľvek väzby na ním uzavreté obchody,
ako to vyžaduje § 662 ods. 1 Obch. zák. pri svojom správnom výklade. Takáto dohoda v neprospech
obchodného zástupcu je podľa správneho výkladu § 662 ods. 3 Obch. zák. neprípustná. Ustanovenie

ods. 1.4 internej smernice č. 2011/66 v spojení s dodatkom č. 2 k zmluve o obchodnom zastúpení z
28. marca 2012 tak treba považovať za časť právneho úkonu, ktorá svojím obsahom odporuje zákonu,
v dôsledku čoho je podľa § 39 (v spojení s § 41) Občianskeho zákonníka táto časť neplatná. Žalobca
preto nemôže z tohto právneho úkonu vyvodzovať žiadne práva a nemôže sa voči žalovanému domáhať
zaplatenia ani pomerne časti tejto sumy. Preto súd jeho žalobu v časti o zaplatenie 1.260 € zamietol

(výrok I), keďže nepovažoval za účelné, aby sa aj s rozhodnutím v tejto časti čakalo na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-48/16, ktoré by na túto časť uplatneného nároku žalobcu
nemalo žiaden vplyv (pozri ďalej).

16. Iná je však situácia vo vzťahu k časti nároku na zaplatenie 84 €. Zo zisteného skutkového stavu

je zrejmé, že žalovanému bola vyplatená základná provízia 84 € za uzavretie poistnej zmluvy na
produkt Prolife. Podľa ods. 1.1 a ods. 2.2 a 2.3 oddielu 4 druhej časti provízneho poriadku za uzavretie
tejto poistnej zmluvy vznikol žalobcovi po zaplatení poistného nárok na odmenu 28 % z ročného
poistného 300 €, teda 84 €. Poistné bolo pritom poistníkom zaplatené práve na obdobie jedného roka.
Na ďalší rok poistné zaplatené nebolo, v dôsledku čoho mal podľa ods. 5.2 tohto oddielu provízneho

poriadku nárok na celú vyplatenú základnú províziu (84 €) zaniknúť. Podľa ods. 3.2 až 3.4 prvej časti
provízneho poriadku sa mal tento nárok v prvom rade odčítať od nároku žalovaného na ďalšie provízie,
a pokiaľ to nebolo možné, mal túto sumu žalovaný žalobcovi vrátiť. Z uvedeného je potom zrejmé, že
ustanovenie ods. 5.2 oddielu 4 druhej časti provízneho poriadku ustanovuje ako dôvod zániku nároku
na províziu („storna provízie“) je skutočnosť, že obchod (poistná zmluva) medzi zastúpeným (žalobcom

- poisťovňou) a treťou osobou (poistníkom) sa neuskutočnil, resp. netrval určitý čas. Ak by zmluva
z 21. decembra 2011, resp. citované ustanovenie provízneho poriadku bola v tejto časti v rozpore s
jednostranne kogentným § 662 ods. 1 Obch. zák., znamenalo by to, že by táto časť zmluvy nemohla
byť aplikovaná medzi stranami, čo by zasa mohlo viesť k (aspoň čiastočnému) zamietnutiu žaloby v
tejto časti. Podľa názoru tunajšieho súdu je preto pre rozhodnutie v tejto veci nevyhnutné rozhodnutie o

otázke výkladu smernice 86/653, ako to predpokladá čl. 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Preto súd v tomto smere položil uznesením č. k. 16 Cb 84/2015-448 niekoľko prejudiciálnych otázok
Súdnemu dvoru Európskej únie týkajúcich sa práve výkladu čl. 11 citovanej smernice a zlučiteľnosti
takého zmluvného dojednania, aké je obsiahnuté v zmluve medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, s
týmto ustanovením a teda s § 662 Obch. zák., ktoré toto ustanovenie smernice interpretujú. Toto konanie

savediepredSDEÚpodsp.zn.C-48/16avoveciboli12.januára2017prednesenénávrhygenerálneho
advokáta. Keďže tieto otázky majú relevanciu aj v prerokúvanej veci, je potrebné aj v tomto konaní
vyčkať na odpovede Súdneho dvora EÚ na položené prejudiciálne otázky. Po odpovedi na ne bude
možné posúdiť, či ustanovenia o zániku nároku na províziu v zmluve medzi žalobcom a žalovaným z
15. júna 2011 možno považovať za platné alebo podľa § 662 ods. 3 Obch. zák. za neplatné.

17.Ztýchtodôvodovsúdprebiehajúcekonanievčastitýkajúcejsazaplatenia84€súrokomzomeškania
z titulu stornoprovízie prerušil, avšak nie podľa § 162 ods. 1 písm. c) C. s. p., keďže položenie zhodných
otázok aké už boli položené v inom konaní nepovažoval súd za účelné, ale podľa § 164 C. s. p., keďžekonanie o už položených prejudiciálnych otázkach je konaním, na ktoré dal súd podnet a ktoré môže mať
pre prebiehajúce konanie význam (výrok II). Účelom predbežného prejednania sporu malo byť takisto
umožniť obom stranám vyjadriť sa k zamýšľanému prerušeniu. Žalobca sa svojou neúčasťou sám o túto

možnosť pripravil.

18. Vzhľadom na to, že týmto rozsudkom sa rozhodlo len o časti prejednávanej veci (§ 212 ods. 2 C.
s. p.) a vo zvyšku sa konanie prerušil, súd podľa § 262 ods. 3 C. s. p. vyhradil rozhodnutie o trovách
konečnému rozsudku (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).