Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoKR/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114241550
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114241550.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej
veci žalobcu: Kúpeľňové štúdio Rača s.r.o., so sídlom Žitná 25, 831 06 Bratislava, IČO: 35 853 115,
zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Monikou Kovarčíkovou, advokátkou, so sídlom U. XX, XXX
XX D. X, proti žalovanej: JUDr. Eva Plichtová, so sídlom W. XXXX, XXX XX A. J., správca úpadcu:

STAX, s.r.o., so sídlom Ul. Karvaša a Bláhovca 743, 038 61 Vrútky, IČO: 35 807 024, o vylúčenie
majetku zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
38Cbi/22/2014-57 zo dňa 23. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/22/2014-57 zo dňa 23. júna 2016 z r u š u j ea
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 78 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 Zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), § 261
ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný
zákonník“), § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, okresný

súd žalobu zamietol. Pojednávania nariadeného na 23.06.2016 sa žalobca nezúčastnil. Doručenie
predvolania na termín pojednávania mal riadne a včas vykázané postupom podľa § 48 ods. 2 OSP, ako
vyplýva z č.l. 46 spisu. Svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, preto okresný súd v súlade z § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti žalobcu.

3. Z úradného záznamu spísaného vyššou súdnou úradníčkou (č.l. 36 spisu) mal okresný súd zistené,

že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 07.01.2014 č.k.
1K/35/2013-246 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 7/2014 dňa 07.01.2014. Uznesením o vyhlásení
konkurzu bola za správcu úpadcu ustanovená žalovaná. V obchodnom vestníku č. 92/2014 s dňom
vydania 16.05.2014 bolo pod č. K009230 žalovanou zverejnené doplnenie súpisu všeobecnej podstaty
úpadcu o novú súpisovú zložku majetku, o.i. hnuteľná vec vysokozdvižný vozík s mikroposuvom značky
JUNGHEINRICH v súpisovej hodnote 6.000,- Eur bez poznámky o spornom zápise.

4. Žalobca v konaní predložil vo fotokópii kúpnu zmluvu 15122012 (č.l. 3 spisu) uzatvorenú dňa
15.12.2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. V zmysle čl. 1 predávajúci
sa zaviazal dodať kupujúcemu linku na výrobu hliníkových okien/dverí ELMATEC (ďalej len „predmet
zmluvy“) a kupujúci sa zaviazal predmet kúpy od predávajúceho prevziať a zaplatiť. Predmet kúpy
tvorili veci identifikované v čl. 1. kúpnej zmluvy v celkovej hodnote 65.410,80 Eur s DPH o.i. jeden kus

vysokozdvižný vozík TSG316 JUNGHEINRICH, sériové číslo 89889019 nefunkčný s uvedenou cenou
1.135,- Eur. V zmysle čl. 2. dodávka predmetu zmluvy bude uskutočnená na dve etapy v priebehuroku 2013 podľa možností montážnikov pracujúcich pre predávajúceho. V zmysle čl. 3. záverečné
ustanovenia bod 3.1 právne vzťahy medzi zmluvnými stranami zmluvou bližšie neupravené, sa riadia
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ostatných platných právnych predpisov SR.

5. Faktúrou č. 201301 s dátumom vyhotovenia 21.01.2013 a dátumom splatnosti 21.03.2013 úpadca
vyúčtoval žalobcovi o.i. pod poradovým číslom 5. za vysokozdvižný vozík TSG316 JUNGHEINRICH,
sériové číslo 89889019 nefunkčný, určený na likvidáciu sumu 1.135,- Eur bez DPH, resp. 1.362,- Eur
s DPH.

6. Žalobca v konaní predložil listinu označenú ako vzájomný zápočet pohľadávok (č.l. 4 spisu), v ktorej sú
identifikované pohľadávky úpadcu voči žalobcovi v celkovej hodnote 34.600,- Eur s DPH o.i. na základe
faktúry č. 201301 vystavenej 21.01.2013, splatnej 30.06.2013 na sumu 35.172,- Eur s DPH a záväzky
úpadcu voči žalobcovi v celkovej hodnote 34.600,- Eur. Ďalej je v listine konštatované, že Kúpeľňové
štúdio Rača, s.r.o. a spoločnosť STAX, s.r.o. ku dňu 01.10.2013 neevidujú žiadne pohľadávky.

7. Podľa potvrdenia Okresného súdu Bratislava I. obchodný register - zbierka listín zo dňa 30.05.2016
(č.l. 52 spisu) Okresný súd Bratislava I. pod značkou ZBL653/2016-IV na základe žiadosti žalovanej
zo dňa 26.05.2016 v súlade s § 12 ods. 5 Zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri potvrdil, že
Kúpeľňové štúdio Rača, s.r.o., Žitná 25, Bratislava, IČO: 35 853 115 zapísaná v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 28337/B nezaložila do dňa 30.05.2016 do Zbierky
listín v zmysle Zákona č. 513/1991 Zb. znalecký posudok ani kúpne zmluvy.

8. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., vložka č. 28337/B, oddiel Sro,
je zapísaný žalobca Obchodná spoločnosť Kúpeľňové štúdio Rača, s.r.o., Žitná 25, Bratislava 831 06,

IČO: 35 853 115. Výška základného imania obchodnej spoločnosti ku dňu výpisu z Obchodného registra
12.11.2014 bola zapísaná vo výške 200.000,- Sk s rozsahom splatenia 200.000,- Sk. Ako spoločníci boli
zapísaní Ing. O. I. a Mgr. K. I., ako konateľ bol zapísaný Ing. Alojz Starovecký. Výška vkladu spoločníka
Ing. O. I. bola zapísaná 170.000,- Sk, splatené 170.000,- Sk a výška vkladu Mgr. K. I. bola zapísaná
30.000,- Sk, splatené 30.000,- Sk.

9. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa v prejednávanej veci
domáha v súlade s § 78 ZKR vylúčenia zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu STAX, s.r.o.
v rámci konkurzu vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K/35/2013 hnuteľnej veci, a
to vysokozdvižného vozíka s mikroposuvom značky JUNGHEINRICH. „Predpokladom úspešného

uplatnenia vylučovacej žaloby podľa § 78 ZKR je vo všeobecnosti splnenie nasledovných podmienok:
1. Vec, právo alebo iná majetková hodnota bola do podstaty príslušného úpadcu zapísaná.
2. Vylučovacia žaloba bola podaná osobou odlišnou od úpadcu v lehote vyplývajúcej z ust. § 78 ZKR.
3. Žaloba smeruje proti správcovi úpadcu.
4. V čase rozhodovania súdu o vylučovacej žalobe trvajú účinky vyhlásenia konkurzu a vec, právo alebo

iná majetková hodnota, vylúčenia ktorej sa navrhovateľ domáha, je naďalej v súpise podstaty zapísaná.
5. Osoba, ktorá sa vylúčenia domáha, preukáže, že vec, právo alebo iná majetková hodnota nemala byť
do súpisu zapísaná a zároveň, že právo, ktoré zapísanie do súpisu vylučuje, jej aktuálne svedčí.“

10. Zapísanie sporného majetku, t.j. hnuteľnej veci - vysokozdvižného vozíka s mikroposuvom značky

JUNGHEINRICH do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu v konkurze vedenom na majetok
úpadcu STAX, s.r.o. na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K/35/2013 vyplýva z výňatku z Obchodného
vestníka č. 92/2014 zo dňa 16.05.2014 (č.l. 9 spisu), v ktorom bolo zverejnené doplnenie súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu o nové súpisové zložky majetku o.i. o hnuteľnú vec, vylúčenia ktorej
zo súpisu sa žalobca v prejednávanej veci domáha. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu

STAX, s.r.o. ku dňu rozhodnutia okresného súdu trvajú, pričom nebolo zistené, že by sporná hnuteľná
vec ku dňu rozhodovania okresného súdu bola zo súpisu majetku podstaty úpadcu vylúčená. Pasívna
legitimácia žalovanej, ktorá bola za správcu úpadcu ustanovená uznesením Okresného súdu Žilina zo
dňa 07.01.2014 č.k. 1K/35/2013-246 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 7/2014 dňa 07.01.2014,
vyplýva z § 78 ZKR.

11. Ako vyplýva z výňatku z Obchodného vestníka č. 92/2014 zo dňa 16.05.2014, sporná hnuteľná
vec vysokozdvižný vozík s mikroposuvom značky JUNGHEINRICH bola do súpisu všeobecnej podstaty
zapísanábezpoznámkyospornomzápise.Vzhľadomnauvedenébolovylúčené,abysprávkyňaúpadcupostupovala podľa § 78 ods. 2 ZKR. Žalobca tak mal postupovať podľa § 78 ods. 3 ZKR a uplatniť u
žalovanej ako správkyne úpadcu, že vec sa nemala do súpisu zahrnúť, v ktorom prípade správca by
bezodkladne zapísal poznámku v prospech „navrhovateľa uplatňujúceho si právo vylučujúce zapísanie

si majetku do súpisu“. Následne by bol relevantný postup podľa § 78 ods. 4 ZKR, kedy konkurzný súd
by osobe uvedenej v návrhu správcu uložil, aby v lehote určenej súdom, nie kratšej ako 30 dní, podala
žalobu proti správcovi. V danom prípade by bolo zároveň relevantné posudzovať včasnosť podania
žaloby podľa § 78 ods. 4 ZKR. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobca postupom podľa § 78
ods. 3 ZKR, ktorý by následne vyvolal postup súdu podľa § 78 ods. 4 ZKR, tvrdené právo vylučujúce

zapísanie spornej veci do súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu uplatnil. Podľa § 78 ods. 8 ZKR
pritom právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto
zákonom. Zo skutočností vyplývajúcich zo spisu nevyplýva, že by žalobca podľa príslušných ustanovení
ZKR, a to najmä § 78 ods. 3 ZKR postupoval.

12. Okresný súd sa ďalej zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k uplatnenému

nároku. Na podanie excidančnej žaloby je zásadne aktívne legitimovaný subjekt odlišný od úpadcu,
ktorý v konaní preukáže, že vec, vylúčenia ktorej sa domáha, nemala byť do súpisu zaradená a
zároveň,žeprávo,ktorézaradeniedosúpisuvylučuje,muaktuálnesvedčí.Napreukázanievlastníckeho
práva k spornej hnuteľnej veci žalobca v konaní predložil listinné dôkazné prostriedky, a to kúpnu
zmluvu č. 15122012 uzatvorenú dňa 15.12.2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalobcom ako

kupujúcim, predmetom ktorej bol o.i. vysokozdvižný vozík TFG316 JUNGHEINRICH, sériové číslo
89889019 nefunkčný, za sumu 1.135,- Eur. Na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny predložil listinu
označenú ako vzájomný zápočet pohľadávok medzi žalobcom a úpadcom v spojení s faktúrou č. 201301
vystavenou úpadcom v prospech žalobcu. Vzhľadom na postavenie úpadcu a žalobcu ako subjektov
záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov, okresný súd vyhodnotil záväzkovo-právny vzťah medzi

úpadcom a žalobcom, ktorý mal byť založený kúpnou zmluvou č. 15122012 zo dňa 15.12.2012 ako
vzťah obchodno-právny v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a predmetnú kúpnu zmluvu
posudzoval podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedenému právnemu posúdeniu nebránilo ani
dojednanie v čl. 3 bod 3.1 kúpnej zmluvy č. 15122012, podľa ktorého právne vzťahy medzi zmluvnými
stranami zmluvou bližšie neupravené sa majú riadiť príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka

a ostatných platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Nakoľko kúpna zmluva č. 15122012
je zmluvou uzatvorenou medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, záväzkový vzťah založený
touto zmluvou má charakter vzťahu obchodno-právneho v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka,
pričom v obchodných záväzkových vzťahoch nie je zákonom prípustná voľba Občianskeho zákonníka,
resp. dohoda zmluvných strán o tom, že záväzkovo-právny vzťah majúci charakter vzťahu obchodno-

právneho sa bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

13. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaná vo vzťahu k predloženej
kúpnej zmluve namietala, že túto považuje za fiktívny právny úkon, ktorý bol vyrobený ex post, a to
najmä skutočnosť, že v dokumentácii úpadcu ani v zmluvnom prehľade, ktorý bol súčasťou návrhu

na vyhlásenie konkurzu, sa táto zmluva nenachádzala. Vzhľadom na uvedené, kedy zmluva podľa
jej názoru odporovala zákonu alebo ho obchádzala alebo sa prieči dobrým mravom, ide o právny
úkon neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedené pochybnosti správkyne úpadcu o
platnosti predmetnej kúpnej zmluvy neboli v konaní žalobcom vyvrátené, nakoľko po podaní návrhu
na začatie konania žalobca ostal v konaní nečinný a na nariadený termín pojednávania sa nedostavil.

Pokiaľ by aj predložená kúpna zmluva č. 15122012 zo dňa 15.12.2012 uzatvorená medzi úpadcom ako
predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim bola platným právnym úkonom a zodpovedala vôli zmluvných
strán, tak okresný súd konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že by na základe tejto kúpnej
zmluvy nadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré tvorili predmet kúpy v zmysle čl. 1,
vrátane vysokozdvižného vozíka TFG316 JUNGHEINRICH, sériové číslo 89889019. V tejto súvislosti

poukázal okresný súd na to, že z obsahu dojednaní v predloženej kúpnej zmluve nevyplývala iná
dohoda zmluvných strán o momente nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu kúpy. Vzhľadom
na uvedené je potrebné aplikovať dispozitívnu úpravu § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný. V zmysle čl.
2. kúpnej zmluvy dodávka predmetu zmluvy mala byť uskutočnená na dve etapy v priebehu roku 2013

podľa možností montážnikov pracujúcich pre predávajúceho. Žalobca v konaní neoznačil ani nenavrhol
vykonaťžiadnydôkaznýprostriedok,ktorýbypreukazoval,žedošlokdodávkepredmetuzmluvy,vrátane
spornej hnuteľnej veci vysokozdvižného vozíka v zmysle dojednania v čl. 2. kúpnej zmluvy, a teda
nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu kúpy v zmysle § 443 ods. 1 Obchodnéhozákonníka, kedy iné dojednanie zmluvných strán o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetu kúpy v
konaní preukázané nebolo. S poukazom na uvedené okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal,
že by mu v čase rozhodovania okresného súdu o podanej excindačnej žalobe svedčilo právo, ktoré

by zapísanie spornej hnuteľnej veci do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu vylučovalo, preto
okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol okresný súd
podľa § 142 ods. 1 OSP.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu že konanie „má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP), b. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) c. rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP)“. V
odvolaní žalobca uviedol, že inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci videl
v skutočnosti, že prvostupňový súd dostatočne, jasne a presvedčivo neodôvodnil rozsudok, „čím porušil

právo odvolateľa na spravodlivý súdny proces. Odvolateľ po prečítaní rozsudku musel hľadať dôvody,
pre ktoré bolo jeho právo zamietnuté v rovine dohadov. Súd sa zároveň jasne a zreteľne nevysporiadal
so všetkými skutočnosťami, ako napr. relevancia § 59a Obchodného zákonníka pri rozhodovaní, otázka
včasnosti podanej žaloby - tieto uvádza, ale ohľadom ich zohľadnenia vo veci a ich váhy mlčí. Rozsudok
jetaknekonzistentnýabezväčšíchproblémovniejemožnéurčiťdôvody,ktoréviedlisúdprirozhodovaní

a pre ktoré súd žalobu zamietol.“

15. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny procesný postup, ktorým okresný súd znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces vo veci, pretože mu „nebolo doručené žiadne vyjadrenie žalovanej strany 2 rozsudku, tretí

odsek vyplýva, že súd vo veci zohľadňoval vyjadrenie žalovanej k návrhu zo dňa 05.03.2015. Týmto
postupom bolo odvolateľovi (navrhovateľovi) odňaté právo repliky, t. j. práva na procesnú obranu podľa
§ 114 ods. 2 OSP, čo výrazne narušilo rovnosť zbraní procesných strán a princíp kontradiktórnosti
konania. Po zohľadnení dátumu vyhotovenia vyjadrenia žalovanej malo byť toto odvolateľovi zaslané
bezodkladne po jeho doručení súdu, čo však učinené nebolo.“ Namietal, že aj keď okresný súd mal

vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňa 23.06.2016 „zákonnou fikciou doručenia, zásielka
o predvolaní na pojednávanie nebola poštovným podnikom vôbec doručovaná a informácia o uložení
zásielky na pošte nebola oznámená. Keby sa tak stalo, odvolateľ by zásielku prevzal, keďže má
zabezpečené preberanie pošty buď priamo konateľom alebo poverenou osobou. V prípade, že by tak
učinené bolo, mohol by odvolateľ uviesť, že vec prevzal; avšak bez zhotovenia písomného protokolu v

roku 2013.“ V dôsledku nesprávneho procesného postupu okresného súdu sa odvolateľ vo veci nemohol
vyjadriť a tak reflektovať na argumenty a skutočnosti uvádzané žalovanou.

16. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývalo, že okresný
súd pri posudzovaní kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vyššie uvádzanej hnuteľnej veci,

pravdepodobne vychádzal čiastočne aj z gramatického výkladu § 59a Obchodného zákonníka (účinný
k 30.11.2009) a § 66a Obchodného zákonníka „a vo veci neposudzoval hodnoty a účel, ktorý sleduje
daná právna úprava. Prvostupňový súd v rozsudku načrtol prípadnú aplikáciu danej právnej normy,
avšak ďalej sa s ňou nezaoberal a z rozsudku vyplýva, že ju bližšie neinterpretoval a neaplikoval,
aj keď bol takýto postup nevyhnutný. Táto právna úprava bola zavedená do právneho poriadku SR

súčinnosťou od 01.01.2002 novelou Obchodného zákonníka č. 500/2001 Z. z., čím bolo reflektované
na požiadavky druhej smernice rady z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré
členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb. Z
úvodnýchustanovenísmernice(preambula)vyplýva,ževtedajšieSpoločenstvopovažujezanevyhnutné
koordinovať vnútroštátne opatrenia potrebné na zabezpečenie minimálnej miery rovnocennej ochrany

akcionárov a veriteľov akciových spoločností týkajúce sa zakladania, udržovania, zvyšovania, či
znižovania základného imania akciových spoločností. Jednou z takýchto požiadaviek je opatrenie
stanovené čl. 11 smernice, ktorého osobný rozsah normy bol rozšírený aj na spoločnosti s ručením
obmedzeným. Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenie § 59a ObZ bolo do slovenského právneho
poriadku transponované v súvislosti so smernicou EÚ, ktorá je sekundárnym právnym aktom EU

v zmysle čl. 288 ZFEÚ, musí byť toto ustanovenie (nielen, ale aj právne normy prijaté pred/po
účinnosti dotknutého ustanovenia) vykladané v súlade s jedným z princípov aplikácie európskeho práva,
t.j. eurokonformným výkladom. Podstatou tohto spôsobu výkladu práva je súladný výklad právneho
predpisu za účelom zabezpečenia plného účinku noriem európskeho práva. V danom prípade je pretonevyhnutné zabezpečiť plný účinok cieľa stanoveného smernicou, ktorý je záväzný.“ Ustanovenie §
59a OBZ podlieha eurokonformnému výkladu a súd ho musí zohľadňovať a zabezpečovať naplnenie
stanovených záväzných cieľov.

17. Namietal tiež, že prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal zistením skutkového stavu, ktorý
by následne vyplynul do zistenia, či odplata poskytnutá odvolateľom za prevod vlastníckeho práva je
vo vzťahu k hodnote prevádzaného majetku, ktorý bol „SKP zapísaný do súpisu konkurznej podstaty“
a ktorého vylúčenia sa odvolateľ žalobou domáhal bola obvyklá, primeraná a zodpovedala trhovej

hodnote vysokozdvižného vozíka a či nedošlo k skrytému vráteniu nepeňažného vkladu spoločníka,
a teda k „neformálnemu" zníženiu imania spoločnosti. Mal za to, že sa jedná o inú vadu, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nevyhnutnosť zaoberať sa touto skutočnosťou vyplývala z
princípov, hodnôt, z ktorých právna norma vychádzala a účelu a cieľu, ktorý sleduje. K zisťovaniu tohto
skutkového stavu a k následným výsledným zisteniam však prvostupňový súd pristúpil nedostatočne,
čím mal porušiť právo odvolateľa na spravodlivý súdny proces, aplikoval právne normy zbytočne

prísnym a rigidným spôsobom a vo veci nezohľadnil práva, oprávnené záujmy a legitímne očakávania
odvolateľa. Zákonná požiadavka uloženia znaleckého posudku stanovujúceho hodnotu veci, ktorej
vlastníckeprávosaprevádzamedzipersonálneamajetkovoprepojenýmisubjektmibolaprvostupňovým
súdom posudzovaná príliš formalisticky, pretože spoločnosť úpadcu nadobudla za nehnuteľnosti
ekvivalentné plnenie, ktoré bolo poskytnuté úpadcovi a ktoré sa prejavilo v znížení záväzkov úpadcu.

Účel ustanovenia bol preto naplnený a nebol ďalší dôvod sledovania naplnenia tejto požiadavky.
Prvostupňový súd „však pri posudzovaní primeranosti a obvyklosti transakcie nezohľadnil odvolateľom
k žalobe priloženým vyjadrením spoločnosti LOGISTECH GROUP, s.r.o. zo dňa 08.01.2013, v ktorom
táto spoločnosť konštatovala rozsah poškodenia vysokozdvižného vozíka a odhadla náklady na
opravu vozíka na 4.650,00 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že SKP úpadcu STAX, s.r.o. ocenil danú

súpisovú zložku majetku súpisovou hodnotou vo výške 6.000 Eur, je predajná cena vysokozdvižného
vozíka primeraná a je preukázané, že bola zabezpečená ekvivalentnosť plnení medzi kupujúcim a
predávajúcim“. Prvostupňový súd nezobral do úvahy skutočnosť, že v bežnej praxi je podľa žalobcu
vyhotovovanie takého znaleckého posudku a jeho uloženie v zbierke listín skôr výnimkou a že stanovená
minimálna hodnota prevádzaného majetku: 10% z hodnoty základného imania je v prípade spoločností

s ručením obmedzením veľmi nákladné a z hľadiska praxe viac ako zbytočné. Okrem toho s účinnosťou
od 01.01.2016 boli z pôsobnosti právnej normy vylúčené spoločnosti s ručením obmedzeným s tým, že
účel kapitálovej smernice je napĺňaný v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 87/2015 prostredníctvom
ustanovení o zákaze vrátenia vkladu.

18. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že „Navyše hypotézou právnej normy (§ 59a ods. 1 ObZ účinného
do 31.12.2015) predpokladaná výška protihodnoty poskytovanej za predmet transakcie ako kritérium
pôsobnosti právnej normy je zavádzajúca, nakoľko zmluvné strany si môžu dohodnúť protihodnotu vo
výške nižšej ako je zákonný limit (10% základného imania). V danom prípade by dispozícia normy § 59a
ObZ nebola aplikovateľná a účinnosť právneho úkonu bez ekvivalentného plnenia by nebola dotknutá,

i keď jej uskutočnením došlo nielen k uskutočneniu ukracujúceho právneho úkonu bez primeraného
protiplnenia (ukrátenie na strane predávajúcej spoločnosti), ale aj k zníženiu imania danej spoločnosti
a teda v konečnom dôsledku k poškodeniu veriteľov predávajúcej spoločnosti. Na základe tohto mal
súd v prvom rade zisťovať primeranosť a trhovú cenu plnenia, čo však neučinil.“ Prvostupňový súd túto
právnu normu (§ 59a ObZ) len čiastočne reflektoval a v príslušnej časti ju nesprávne vyložil. „Nakoľko

je táto úprava svojím vecným záberom širšia, než vyžadujú princípy, hodnoty a účel právnej normy,
by mal súd normu vykladať reštriktívne a nie extenzívne a prihliadnuť na účel a hodnoty normy, t.
j. použiť teleologický výklad, ktorý by vylúčil prílišnú tvrdosť zákona, na základe ktorého mohol súd
dospieť k spravodlivému rozsudku a žalobe odvolateľa vyhovieť a nehnuteľnosti z konkurznej podstaty
vylúčiť. Účel ust. § 59a ObZ: zabezpečiť kontrolu ekvivalencie plnení v transakciách uskutočňovaných

medzi personálne a majetkovo prepojenými osobami prostredníctvom publicity týchto transakcií, bol
súdom opomenutý a nebol zohľadnený. Vo veci odklonu od gramatického výkladu si dovoľujeme
odvolaciemu súd dať do pozornosti rozsudok NS ČR sp.zn. 31 Cdo 3986/2009 zo dňa 08.02.2012“.
„Takisto prvostupňovým súdom uvádzané úvahy o včasnosti odvolateľom podanej excindačnej žaloby
súd neviedli ku konečnému záveru, a teda odvolateľ z rozsudku nevie určiť, voči ktorým dôvodom sa

má brániť, resp. či tieto boli pre rozhodnutie prvostupňového súdu relevantné.“ Žiadal odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na konanie prvostupňovému súdu podľa
§ 391 CSP.19. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP v

spojení s § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok okresného
súdu č.k. 38Cbi/22/2014-57 zo dňa 23. júna 2016 zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391
ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že odvolanie v odvolacom konaní bolo podané za

účinnosti CSP, preto bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP podľa ktorého, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti v spojení s §
470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

22. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

23. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia, bol napadnutý rozsudok okresného súdu
preskúmavaný v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní v
podaní jeho právnej zástupkyne zo dňa 16.08.2016 (č.l. 68 a nasl. spisu). Žalobca primárne namietal

odňatie možnosti konať pred súdom a tiež uplatnil vecno-právne námietky. V rámci podaného odvolania
žalobca namietal: „Touto cestou namietame, že nám nebolo doručené žiadne vyjadrenie žalovanej vo
veci. Zo strany 2 rozsudku, tretí odsek vyplýva, že súd vo veci zohľadňoval vyjadrenie žalovanej k návrhu
zo dňa 05.03.2015. Týmto postupom bolo odvolateľovi (navrhovateľovi) odňaté právo repliky, t.j. práva
na procesnú obranu podľa § 114 ods. 2 OSP, čo výrazne narušilo rovnosť zbraní procesných strán a

princíp kontradiktórnosti konania. Po zohľadnení dátumu vyhotovenia vyjadrenia žalovanej malo byť toto
odvolateľovi zaslané bezodkladne po jeho doručení súdu, čo však učinené nebolo“. „Zároveň odvolateľ
namieta, že aj keď súd má vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňa 23.06.2016 vykázané
zákonnou fikciou doručenia, zásielka o predvolaní na pojednávanie nebola poštovým podnikom vôbec
doručovaná a informácia o uložení zásielky na pošte nebola oznámená. Keby sa tak stalo, odvolateľ

by zásielku prevzal, keďže má zabezpečené preberanie pošty buď priamo konateľom alebo poverenou
osobou. V prípade, že by tak učinené bolo, mohol by odvolateľ uviesť, že vec prevzal, avšak bez
zhotovenia písomného protokolu v roku 2013“. Žalobca zdôraznil v odvolaní, že v dôsledku nesprávneho
procesného postupu súdu prvého stupňa sa vo veci nemohol vyjadriť, nemohol reflektovať na argumenty
a skutočnosti uvádzané žalovanou.

24. V súvislosti s týmito námietkami žalobcu považuje krajský súd za podstatné uviesť, že odňatím
možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) priznáva za účelom ochrany jeho práv a

právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie
možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/
možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon
bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod
odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý

znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Základné právo na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“) zaručuje, že každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 6. decembra 2011, sp.zn. 5 Cdo 215/2011).

25. V súvislosti s predmetnou argumentáciou žalobcu v odvolaní sa odvolací súd dôsledne oboznámil
s celým obsahom spisového materiálu okresného súdu vo väzbe na dôvody uvedené v písomnom
vyhotovení napadnutého rozsudku okresného súdu. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že nač.l. 33 spisu sa nachádza vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 05.03.2015, ktoré bolo doručené
okresnému súdu dňa 09.03.2015. Z obsahu spisu však nie je možné prijať záver, že uvedené vyjadrenie
bolo žalobcovi v rámci zvoleného procesného postupu okresného súdu i doručené. Z vyjadrenia

žalovanej k žalobe zo dňa 05.03.2015 vyplýva, že „...Žalovaný trvá na tom, že majetok ktorého vylúčenia
sanavrhovateľdomáhažaloboujemajetkomkonkurznejpodstaty.Oskutočnosti,žemajetokjezaradený
do konkurznej podstaty mal navrhovateľ vedomosť ako to aj sám v návrhu uznáva, od jeho zverejnenia
v OV dňa 16.05.2014. Žalobu o vylúčenie predmetného majetku podal až v čase, keď malo dôjsť
k jeho speňaženiu s jediným účelom zmariť speňaženie majetku konkurznej podstaty ako celku dňa

30.12.2014. Predkladané dôkazy nie sú spôsobilé preukázať vlastníctvo k majetku, ktorého vylúčenia
z konkurznej podstaty sa žalobca domáha. Kúpna zmluva zo dňa 15.12.2012 je vyrobená ex post.
Takáto zmluva sa v dokumentácii úpadcu ani v zmluvnom prehľade, ktorý bol súčasťou návrhu na
vyhlásenie konkurzu nenachádzala. V prípade, že by predmetná kúpna zmluva 15122012 v účtovnej
dokumentácii úpadcu existovala, takúto zmluvu by správca v súlade so ZoKR odporoval. Kúpna
zmluva zo dňa 15.12.2015 predkladaná žalobcom je fiktívny právny úkon, ktorý mal poslúžiť na účely

znemožnenia speňažovania majetku konkurznej podstaty v konaní 1K/35/2014. Nakoľko sa jedná o
právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom, takýto právny úkon je v zmysle § 39 OZ neplatný. Vlastníctvo žalobcu predloženými
dokladmi nepovažuje správca za preukázané, preto uplatnený nárok žalobcu neuznáva. Vzhľadom
na uvedené žalovaný žiada po vykonanom dokazovaní žalobu zamietnuť v celom rozsahu“ (č.l. 33

spisu). Z odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku okresného súdu na č.l. 57 spisu
vyplýva, že „Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu z 05.03.2015 zotrvala na tom, že majetok,
ktorého vylúčenia sa navrhovateľ domáha, je majetkom konkurznej podstaty. O skutočnosti, že majetok
bol zaradený do konkurznej podstaty, mal navrhovateľ vedomosť, ako to aj sám uvádza v návrhu na
začatie konania, od zverejnenia v Obchodnom vestníku dňa 16.05.2014. Žalobu o vylúčenie majetku

zo súpisu však podal až v čase, keď malo dôjsť k jeho speňaženiu, a to s účelom zmariť speňaženie
majetku konkurznej podstaty ako celku dňa 30.12.2014. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľom
predkladané dôkazy nie sú spôsobilé preukázať vlastníctvo k majetku, ktorého vylúčenia z konkurznej
podstaty sa navrhovateľ domáha. Kúpna zmluva zo dňa 15.12.2012 je vyrobená ex post. Takáto zmluva
sa v dokumentácii úpadcu ani v zmluvnom prehľade, ktorý bol súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu,

nenachádzala. Pokiaľ by uvedená kúpna zmluva v účtovnej dokumentácii úpadcu existovala, správca by
jej v súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii odporoval. Kúpna zmluva zo dňa 15.12.2015 je
podľa odporkyne fiktívny právny úkon, ktorý mal poslúžiť na účely znemožnenia speňažovania majetku
konkurznej podstaty v konkurze vedenom pod sp. zn. 1K/35/2014. Nakoľko ide o právny úkon, ktorý
svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom,

ide o právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Odporkyňa nepovažuje za
preukázané predloženými dokladmi vlastnícke právo navrhovateľa a ním uplatnený nárok neuznáva.
Vzhľadom na uvedené žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť“.

26. Krajský súd poukazuje na to, že právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení

ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia
účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred
súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčastí práva
na spravodlivý proces (mutatis mutandis I. ÚS 2/05, I. ÚS 100/04). Je však potrebné akcentovať, že
súdy nemajú povinnosť doručovať účastníkom všetky vyjadrenia, resp. návrhy od ostatných účastníkov

konania. Správnosť týchto záverov krajského súdu je dotvrdená len podporne i uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 01.12.2010, sp.zn. 5 Cdo 231/2010, v zmysle ktorého „Súd nie je povinný
každú písomnosť založenú účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto povinnosť mu Občiansky
súdny poriadok ukladá len v prípade takých podaní, ktoré majú z hľadiska ich obsahu podstatný význam
pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka, ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi, sú

predovšetkým návrh na začatie konania (§ 79 ods. 4 O.s.p.), odvolanie (§ 209a ods. 1 O.s.p.), dovolanie,
prípadne podania, ktorých obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci. Súd nemá za
povinnosť doručovať druhému účastníkovi odpoveď na podané odvolanie, podania, ktorých obsahom
sú rôzne žiadosti účastníka (napr. žiadosť o urýchlenie vydania rozhodnutia) a pod.“

27. Odvolací súd vyhodnotil vyjadrenie žalovanej, s poukazom a dôrazom na obsahovú závažnosť
vo väzbe na konštatovanie okresného súdu v napadnutom rozhodnutí, za také podanie, ktorého
obsahom bol právny rozbor prejednávanej veci a tiež závažné skutkové tvrdenia, z ktorých dôvodov
podľa krajského súdu vznikla povinnosť okresného súdu doručiť toto vyjadrenie žalobcovi. V tejtorovine nazerania krajského súdu nemožno opomenúť ani argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v uznesení zo dňa 21.10.2010, sp.zn. 4 Cdo 141/2010, ktorú si odvolací súd osvojil a v
zmysle ktorej „Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba

považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému
účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom
kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci
vyjadrenie žalobcu nebolo doručené žalovanej, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné
odvolacie konanie považovať za spravodlivé. Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu

základného práva dovolateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.).“

28. Ak za tohto konštatovaného stavu( nedoručenie vyjadrenia žalovanej k žalobe) žalobca namietal

odňatie možnosti konať pred súdom, tak nebolo možné, aby odvolací súd túto námietku vzhľadom na
vyššie uvedené, vyhodnotil ako právne irelevantnú. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že
nedoručením vyjadrenia žalovanej žalobcovi, bola porušená zásada rovnosti strán. Táto zásada sa
prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach
rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť

iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu
v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje
záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako
jednéhozurčujúcichústavno-právnychprincípovobčianskehosúdnehoprocesuspočívavtom,ževšetci
účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu,

majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok,
bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie
alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý
z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada, vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť
rovnakých „pravidiel hry“, alebo tiež „princíp rovnosti“, sa premieta predovšetkým v ustanoveniach,

upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní,
akoprirodzenýdôsledokrovnostivšetkýchobčanov,jeupravenáv§18OSP.Priuplatňovanítejtozásady
rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho
konania, v danom prípade žalobcu ako odvolateľa, ale aj žalovanej, pretože v súdnom konaní nesmie
dochádzať k výkonu práv jedného z účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho

konania. Princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania
vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za
podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri
napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na

kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky
dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami,
ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber,
citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 21. marca 2012, sp.zn. 5 Cdo 16/2012).

29. Len pre úplnosť krajský súd poukazuje na závery, s ktorými sa stotožnil a v zmysle ktorých
„........Uvedený postup (nedoručenie vyjadrenia žalovaného žalobcovi) sa javí ako neakceptovateľný.
Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 31/2016 zo dňa
21.07.2016 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rovnosť zbraní je inherentným prvkom spravodlivého

procesu. Právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru zahrňuje právo, aby každá
strana občianskeho súdneho konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť pred súdom
za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Ankerl c. Švajčiarsko
z 23.10.1996). Jedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je jeho
kontradiktórny charakter. Každá strana musí v zásade mať možnosť nielen predložiť dôkazy a

argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým
dokladom a pripomienkou predloženou súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k
nim (Mantovanelli c. Francúzsko). Súdne rozhodnutie je výsledkom rozhodnutia medzi stranami, z
ktorých každá musí mať možnosť vyjadriť sa a popierať požiadavky, dôkazy a argumenty druhej strany.Kontradiktórny spor znamená možnosť strán popierať (contra dicere) požiadavky a argumenty druhej
strany a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty a návrhy. Právo účastníkov konania na doručenie
procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivé súdne

konanie. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne
významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania. Ten
rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (I. ÚS 230/03. IV. ÚS 186/09. II. ÚS 18/2013, II. ÚS 148/2014,
Trančíková c. Slovenská republika). Zistená procesná vada konania podľa ustanovenia § 237 písm. f) O.
s. p. (nedoručenie vyjadrenia k odvolaniu druhému účastníkovi konania) zakladá prípustnosť dovolania a

je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.
Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 písm. f) O. s. p., dovolací súd nemohol
posúdiť, či odvolací súd v konaní správne vyložil ustanovenie § 667 ods. 1 posledná veta OZ v rovine
jeho dispozitívnosti a možnosti zmluvného vylúčenia jeho použitia v rovine práv, ktorých uplatnenie by
prichádzalo do úvahy v budúcnosti, preto zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. v spojení s § 450 C.s.p.)“ (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. 2Obdo/22/2015 zo dňa 21.09.2016).

30. Vzhľadom na zistenia odvolacieho súdu o nedoručení vyjadrenia žalovanej k žalobe žalobcovi,
nebol priestor pre iný záver odvolacieho súdu, než ten, ktorý sa premietol do zrušenia napadnutého

rozhodnutia okresného súdu a vrátenie veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietaným
postupom súdu prvého stupňa, ktorý nedoručil vyjadrenie žalovanej k žalobe žalobcovi, došlo nielen
k porušeniu OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) ale i k porušeniu novej právnej
úpravy v § 167 ods. 3 CSP.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za relevantné a opodstatnené odvolacie
dôvody žalobcu, ktoré sa týkali odňatia možnosti žalobcu konať pred súdom z dôvodu nedoručenia
vyjadrenia žalovanej k žalobe žalobcovi a vzhľadom na toto konštatovanie už posudzovanie ďalších
odvolacích dôvodov, a to i v rovine žalobcom tvrdeného odňatia možnosti konať pred okresným súdom
z dôvodu pochybností o správnosti postupu okresného súdu cez úpravu v § 48 ods. 2 OSP, nebolo

potrebné odvolacím súdom v tomto štádiu konania vyhodnocovať. Ak odvolací súd konštatoval, že
napadnutým postupom okresný súd odňal žalobcovi právo konať pred súdom, tak cez úpravu v § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil cez úpravu v § 391 ods. 1
CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

32. V ďalšom konaní okresný súd vec opätovne prejedná, primárne doručí žalobcovi predmetné
vyjadrenie žalovanej, pri novom rozhodnutí vo veci sa okresný súd bude zaoberať relevantnou
argumentáciou oboch sporových strán s tým, že dôsledne vyhodnotí tak celú argumentáciu žalobcu ako
aj žalovanej včítane tej, ktorá je obsiahnutá v odvolaní žalobcu. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní a
dôsledne bude rešpektovaný postup doručovania cez úpravu v zákonnej úprave CSP.

33. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
34. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

35. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.