Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/288/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115236379
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115236379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., so sídlom: Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, v zastúpení právne -
JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom E. X, P.O.BOX XXX, XXX XX C., proti žalovanému - R. N., nar.
X.X.XXXX, bytom K. XXX, C., o zaplatenie 169,37 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 25C/569/2015-53 zo dňa 29.3.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie zamietol vo zvyšku žalobu a p o t
v r d z u j e rozsudok aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Rozsudku sa n e d o t ý k a vo zvyšku.

N e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu.

.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 47 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. od 10.1.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní po

právoplatnosti rozsudku. V zbytku žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu spoločnosť
T-Mobile Slovensko, a.s. uzatvorili dňa 3.6.2009 podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách zmluvu o pripojení, podľa ktorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať
žalovanému verejné telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal užívať mesačný program Relax 60
po dobu 24 mesiacov v súlade s podmienkami zmluvy. Žalovaný ale nezaplatil cenu za dodané služby,

túto skutočnosť preukazoval žalobca aj listinným dôkazom, ide o „uznanie dlhu zo dňa 26.6.2014“, v
ktorom žalovaný voči nemu uznáva svoj dlh v celkovej výške 361,77 eur pozostávajúci : z istiny 204,37
eur, úrokov z omeškania vo výške 41,51 eur všetko titulom nezaplatených faktúr za dodané služby
č.7113184912, č.7200998586, č.7202199803, č.7203413624, č.7213330735 ako aj nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky a zo zmluvnej pokuty v sume 115,89 eur. Žalobca sa stal nadobúdateľom
pohľadávky na základe zmluvy o postúpení zo dňa 22.11.2013.

3. Právny vzťah založený dotknutou zmluvou okresný súd hodnotil za vzťah spotrebiteľský a zmluvu
za spotrebiteľskú. Následne postupujúc podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
skúmal, či možno uznať dôkaznú silu listiny označenej ako „ uznanie dlhu“, v ktorom žalovaný
uznal svoju pohľadávku voči žalobcovi. Okresný súd konštatoval, že predmetná listina „uznanie dlhu“bolo žalovanému ako spotrebiteľovi predložené ako formulárové vyhlásenie, ktorého obsah žalovaný
nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, len ho prijať, alebo odmietnuť ako celok. Z obsahu vyhlásenia
o uznaní dlhu nevyplýva poučenie žalovaného o následkoch takéhoto právneho úkonu, možno preto

dôvodne usudzovať, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal vedomosť o právnych následkoch tohto úkonu,
preto takýto prejav vôle nemožno jednoznačne považovať za taký, ktorý by smeroval ku vzniku, zmene
alebo zániku tých práv a povinnosti, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú. Súd takéto
konanie žalobcu hodnotí ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 8
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže žalobca nepoučením žalovaného dosiahol uznanie

dlhu v záujme predlženia premlčacej lehoty, i keď spotrebiteľ nemal zrejme vôbec vedomosť a ani vôľu
takéto vyhlásenie urobiť. Úmyslom žalobcu totiž bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na
úkor nevedomosti žalovaného ako spotrebiteľa. Takéto uznanie dlhu podľa názoru súdu prvej inštancie
je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

4. Po ustálení, že uzavretím zmluvy o pripojení jej účastníci založili spotrebiteľský právny vzťah, že

zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou a peňažné nároky žalobca voči žalovanému uplatňuje zo
spotrebiteľskej zmluvy, okresný súd považoval za nevyhnutné vykonať tzv. ex offo prieskum tak, ako mu
to ukladá v ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, t.j. z úradnej povinnosti skúmal
premlčanie nároku žalobcu. Pri uvedenom prieskume súd vychádzal aj z ustanovení § 100 ods. 1, §
101 Občianskeho zákonníka upravujúce hmotnoprávnu otázku premlčania dlhu. Navyše žalovaný voči

časti pohľadávky (okrem sumy 47 eur) vzniesol v konaní aj námietku premlčania. Výsledkom prieskumu
okresný súd dospel k záveru, že peňažné nároky žalobcu uplatňované z faktúry č. 7113184912 so
splatnosťou 9.1.2012, z faktúry č. 7200998586 so splatnosťou dňa 9.2.2012, z faktúry č.7202199803
so splatnosťou dňa 9.3.2012 a z faktúry č.7203413624 so splatnosťou dňa 9.4.2012 sú premlčané,
žalobcovi tak priznal nárok na zaplatenie istiny iba v sume 47 eur, ktorého oprávnenosť preukázal

faktúrou č. 7213330735 s dátumom splatnosti 9.1.2013, tento nárok ani žalovaný nijakým spôsobom
nerozporoval. Keďže nad sumu istiny 47 eur je nárok žalobcu premlčaný, žalobu vo zvyšku uplatnenej
istiny aj s prislúchajúcim príslušenstvom (úrokmi z omeškania) súd zamietol. Popri istine 47 eur súd
prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej
ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009.

5. Pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania súd postupoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., po
pomerovaní úspechu/neúspechu účastníkov uzavrel, že čistý úspech žalovaného zodpovedá rozsahu
44,50%, tak by mu prináležala náhrada trov konania, avšak žalovaný žiadne trovy neuplatnil. Z tohto
dôvodu mu súd ich náhradu nepriznal.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, jeho odvolanie smeruje do výroku v ktorom
vo zvyšku jeho žalobu súd zamietol a do súvisiaceho výroku o náhrade trov konania. V dotknutých
výrokov sa domáhal zmeny rozsudku, žiadal žalovaného zaviazať k úhrade i zvyšnej časti uplatnenej
istiny i s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania z jednotlivých konkrétne vymedzených dielčich istín.

Osobitne argumentoval tým, že žalovaný uznal voči nemu dlh v tzv. uznaní dlhu zo dňa 26.6.2014.
Ide o jednostranný právny úkon žalovaného, ním podpísaný v písomnej forme, v ktorom sa uvádza
kauza vzniku dlhu, výška dlhu, ako aj prísľub žalovaného svoj dlh voči žalobcovi zaplatiť. Či žalovaný
vedel alebo nevedel o premlčaní uznávaného nároku je bez právneho významu na plynutie zákonom
stanovenej premlčacej lehoty v prípade uznania dlhu, keďže uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods.

1 druhá veta Občianskeho zákonníka k založeniu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby bez ohľadu
na to, či žalovaný, ktorý svoj dlh uznal, v čase uznania vedel alebo nevedel o premlčaní pohľadávky.
Občiansky zákonník v § 558 nerozoberá dopad na plynutie premlčania pohľadávky v prípade uznania
premlčaného dlhu bez vedomosti osoby, ktorá dlh uznáva. Nová 10-ročná premlčacia doba začína
plynúť priamo zo zákona bez ohľadu na to, či uznávajúci prejav vykoná spotrebiteľ alebo nie. Platné,

písomné uznanie dlhu žalovaným založilo zo zákona plynutie novej premlčacej doby, z toho je zrejmé a
aj preukázané podľa odvolateľa, že ním uplatnený nárok premlčaný nebol.

7. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od
1.7.2016, ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená procesná strany, v zákonom
stanovenej lehote, postupujúc bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku), procesným postupom podľa § 219ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom
vo zvyšku žalobu zamietol a potvrdil rozsudok aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.
Nedotýkal sa rozsudku vo výroku odvolaním nenapadnutom (čiastočne vyhovené žalobe).

9. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcu za nedôvodné.

10. Okresný súd v súdenej veci skutkový stav zistil v akceptovateľnom rozsahu, vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu a z vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver. Okresný súd

vyargumentoval v dôvodoch rozhodnutia prečo, z akých dôvodov vyhovel žalobe iba čiastočne, uviedol
hmotnoprávne ustanovenia v zmysle ktorých pri posudzovaní nároku žalobcu postupoval a vykonanie
ex offo prieskumu premlčania pohľadávky z pohľadu ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa,aplikáciouustanovení§100a§101anasl.,Občianskehozákonníkamásvojprávnyrámec.
Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a
len na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a plniac aj svoju povinnosť voči

odvolateľovi, sa vyjadruje k zásadným odvolacím argumentáciám.

11. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu konštatovaný súdom prvého stupňa,
založený zmluvou o pripojení v roku 2009. Práve spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založený
zmluvou o pripojení je významný v prípade, ak dôjde k uzatvoreniu dohody, resp. k jednostrannému

vyhláseniu o uznaní záväzku. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založený zmluvou ešte v roku
2009 (nespochybňovaný účastníkmi konania) nestráca tento svoj charakter ani v prípade súvisiacich
právnych úkonov (či už dvojstranných alebo jednostranných) bezprostredne nadväzujúcich na tento
právny vzťah. Je tomu tak aj v súdenej veci. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu musí byť
rešpektovaný podľa názoru odvolacieho súdu aj v prípade právneho úkonu uznania záväzku. Z obsahu

listiny o uznaní záväzku je jednoznačné, že ide o listinu formulárovú, ktorú pripravoval žalobca (ako
právny nástupca dodávateľa služieb). Síce v predmetnej listine žalovaný - odoberateľ služby vyhlasuje,
že si je plne vedomý právnych dôsledkov s týmto právnym úkonom spojených, čo potvrdzuje i
vlastnoručným podpisom, avšak nevyplýva z obsahu tejto listiny o akých konkrétnych následkoch bol
žalovaný (spotrebiteľ) žalobcom (účastníkom právneho vzťahu) informovaný, teda informovaný o tom

aké právne následky pre neho právny úkon uznania záväzku znamená. Žalovaný v spotrebiteľskom
zmluvnom vzťahu vystupujúci ako slabšia zmluvná strana musí byť chránený pred takými postupmi,
ktoré jeho postavenie nezlepšujú, ba práve zhoršujú. Síce uvedený dokument po formálnej stránke je
vyhotovený podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ale obsahovo sa ním sleduje predĺženie premlčacej
lehoty v prospech dodávateľa služieb na úkor spotrebiteľa. Vyhlásenie žalovaného ( spotrebiteľa ) o

uznaní dlhu vo vopred vypracovanom tlačive formulárového charakteru označené nie je tak naplnením
hmotnoprávnych požiadaviek ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, nadväzne nemohlo ani
založiť novú, desaťročnú premlčaciu dobu. Je preukázané, že peňažný nárok žalobcu nad sumu
47 eur sa premlčal v trojročnej premlčacej dobe, premlčaný nárok ( ani uplatnené príslušenstvo -
úroky z omeškania ) nad sumu 47 eur priznať nebolo možné . V súvisiacom výroku o náhrade trov

prvostupňového konania postup okresného súdu má oporu v ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p., v znení
účinnom do 30.6.2016, vychádza z princípu pomerovania úspechu/ neúspechu strán v spore.

12. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodoval krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP v aplikácii
s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešný bol v celom rozsahu žalovaný, mal by preto právo na

náhradu trov odvolacieho konania od žalobcu - neúspešná strana odvolacieho konania. Z obsahu spisu
ale krajský súd nezistil, že by boli vznikli žalovanému v štádiu odvolacieho konania trovy. Vzhľadom na
tieto okolnosti odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.