Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 30, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/580/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114232428
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114232428.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: AB 1 B. V., registračné číslo:
56007043, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zast. splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, Piešťany, Teplická 7434/147,
proti žalovanej: J. B., nar. XX. T. XXXX, bytom O., U. XXX/X, o 1.746,06 eur a príslušenstvo, o odvolaní

žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 16. júna 2015 č. k. 18C/143/2015-50, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom žalobkyne, so spoločnosťou AB 2 B.
V. so sídlom v Holandskom kráľovstve, Amsterdam, Strawinskylaan 933, registračné číslo 57279667.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu trov v sume 214,49 eur, ktoré pozostávali na trovách právneho zastúpenia. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom k dispozičnému úkonu žalobkyne v zmysle § 96
ods. 1 O.s.p. došlo k späťvzatiu návrhu, pretože žalovaná zaplatila žalovanú sumu a príslušenstvo ako

to vyplynulo z podania žalobkyne, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 12. júna 2015. O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v sume 214,49 eur (dva úkony právnej služby a 81,33 eur
a dvakrát režijný paušál á 8,04 eur + 20% DPH).

2. Proti tomuto uzneseniu čo do trov konania podala odvolanie žalovaná namietajúc, že požadovaný

dlh voči spoločnosti Home Credit Slovakia s.r.o. (právny predchodca žalobkyne) vo výške 1.761,52 eur
uhradila dňa 19. decembra 2014 priamym vkladom na účet spoločnosti. Zároveň predložila súdu aj odpis
potvrdenia Tatra banky a.s. Bratislava o realizácii predmetného vkladu na účet spoločnosti Home Credit
Slovakia s.r.o. a to dňa 19. decembra 2014.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.) prejednal
odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie v jeho napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

4. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou došlou súdu prvej inštancie dňa 18. decembra 2014

domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej 1.746,06 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo
výške 18,12 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.746,06 eur od 11. decembra2014 do zaplatenia, taktiež sa domáhala náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 214,49 eur a trov
konania vo výške 104,50 eur. Podaním došlým súdu prvej inštancie dňa 12. júna 2015 vzala žalobkyňa
žalobu v celom rozsahu späť, pretože žalovaná dňa 19. decembra 2014 zaplatila 1.761,52 eur a zároveň

požadovala, aby jej bola uložená povinnosť k náhrade trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p., pretože jej návrh bol podaný dôvodne. Trovy právneho
zastúpenia pozostávali z dvoch úkonov právnej služby a to písomné podanie na súd 81,33 eur a návrh
na vydanie platobného rozkazu 81,33 eur + dvakrát režijný paušál vo výške á 8,04 eur a 20% DPH, t.
j. spolu vo výške 214,49 eur.

5. V prejednávanej veci po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo dňa 18. októbra 2016 k zániku pôvodnej
žalobkyne spoločnosti AB 1 B. V. v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B. V., preto odvolací súd
zmysle § 64 C.s.p. rozhodol tak, že v konaní bude pokračovať ako so žalobkyňou s právnym nástupcom
pôvodnej žalobkyne, t. j. so spoločnosťou AB 2 B.V.

6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. S účinnosťou od 1. júla 2016, prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok došlo v
súlade s ustanovením § 473 C.s.p. k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti

C.s.p.. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto
základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

12. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa
novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia
konania do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným

výpočtom ako to bolo ustanovení § 137 O.s.p.. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a
ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý
zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré
v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj požiadavka, a to že musia
byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva

v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy
konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania
v § 262 C.s.p.. Ak má strana záujem, aby sa jej náklady na cestovné považovali za trovy konania,
musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu takéto výdavky
vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostala aj v novej právnej úprave zakotvená.

Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 O.s.p. súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania len trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka účelnosti
jednýmzozákladnýchpredpokladovtoho,abysavynaloženévýdavkymohlipovažovaťzatrovykonania.
Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným

postojom strany k predmetu sporu; k ich vynaloženiu sa musí sledovať buď procesné presadzovanie
uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (Nález Ústavného súdu SR z 31. júla
2008sp.zn.IV.ÚS147/08).Každújednuzložkuvýdavkov,tedaajkaždýúkonprávnejslužby,akjestrana
zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky,ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne vynaložené v konaní, teda nemôže ísť
len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku; vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť
považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia

predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu.

13.Vsporovomkonanísapovinnosťnahradiťtrovykonaniaspravujepredovšetkýmzásadouúspechuvo
veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť
neúspešnej strane nahradiť rovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 C.s.p. (pôvodne

§ 150 ods. 1 O.s.p.) a rozhodnúť tak, že žiadne zo strán neprizná náhradu trov konania. Ide však o
ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.
Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie

dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia
je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane.
Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť i náležite odôvodnené.

14. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významných z hľadiska aplikácie
§ 257 C.s.p. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniam nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery
toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na

majetkovépomeryoprávnenejstrany.Vovšeobecnostimožnopovedať,ževždytrebazvažovaťokolnosti
konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen
toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok
nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na
ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na uvedený prípad aplikoval
ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., t. j. povinnosť žalovanej zaplatiť trovy konania v prípade
ak bol návrh vzatý späť pre jej správanie. Nepochybne vzala žalobkyňa návrh späť po začatí konania
v dôsledku správania žalovanej, ktorá žalovanú sumu zaplatila po podaní návrhu, preto mal odvolací

súd za to, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil uloženie povinnosti na náhradu trov konania
žalovanej v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. o nároku

na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná,
preto jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

17. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.