Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Jarmila Kasanová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10Csr/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415895964
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415895964.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobkyne: P. Y., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Ž. X. P., P. XXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, konajúci prostredníctvom
advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, konajúca prostredníctvom advokátky
konateľky JUDr. Andrey Cvikovej, o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. RK-
PC-98/13-EK dňa 1.2.2013. Žalobu odôvodnila tým, že rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej mala
byť daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie je neplatná, boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ďalej žalobkyňa uviedla, že uzavretím rozhodcovskej zmluvy viažucej sa
k zmluve o úvere si ako spotrebiteľ zhoršila svoje postavenie, medzi ňou a žalovaným došlo k
nerovnováhe, nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť výber rozhodcovského súdu a výber osoby
rozhodcu. V žalobe namietala aj porušenie povinnosti súdnym exekútorom poučiť ju ako povinného
- spotrebiteľa o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu s poskytnutím vzoru takejto žaloby.
2.Žalovaný k žalobe uviedol, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere, pričom rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a pokiaľ
ide o zhoršenie postavenia žalobkyne vzhľadom na miesto rozhodcovského konania poukázal na to, že
rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné. Žalobu žiadal zamietnuť.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Žiadosťou o poskytnutie revolvingového
úveru/ Zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru, s rozhodcovským rozsudkom zo dňa 1.2.2013 a s
dokladomojehodoručenížalobkyni,soznámenímveriteľaoschváleníúverudlžníkovi,srozhodcovskou
zmluvou, s ostatným spisovým materiálom.4.Podľa § 73 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ako „Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ak
nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa
použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom
2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom
2015, zostávajú zachované.
5.Podľa § 73 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie a plynutie lehoty
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015,
sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je
dotknuté.
6.Podľa § 73 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá
pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
7.Podľa § 372w O.s.p., spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa
začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy
príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
8.Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom
do 31.12.2014), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.
9.Podľa § 243d ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v znení účinnom
od 01.01.2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.
10.Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.01.2015, exekútor poverený
vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného,
ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa
osobitného predpisu.
11.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je
možné vyhovieť.
12.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela so žalovaným ako
veriteľom dňa 11.2.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100036120, na základe ktorej jej žalovaný
poskytol úver vo výške 1.500 €. Žalobkyňa mala úver splácať sumou 85,15 € mesačne s počtom
splátok 36, pri celkovej čiastke, ktorú mala zaplatiť vo výške 3.065,40 €, ročná úroková sadzba 70
%, priemerná RPMN 44,57 %, RPMN 67,53 %. Totožného dňa strany sporu uzavreli Rozhodcovskú
zmluvu č. 8100036120, predmetom ktorej bolo (o.i.) dojednanie o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú
z predmetnej zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:
Slovenským arbitrážnym súdom zriadený Slovak arbitration court s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 44
130 481 alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, IČO: 44 826 460. Obidva právne úkony
majú formulárový charakter, bez možnosti zmeny ich obsahu.
13.RozhodcovskýmrozsudkomStálehorozhodcovskéhosúduVictoriarozhodcovskýsúdvŽiline,sp.zn.
RK-PC-98/13-EK zo dňa 1.2.2013 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.052,93
€ spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania. Konanie pred rozhodcovským súdom bolo začaté
na podklade návrhu doručeného žalovaným (tam v procesnom postavení žalobcu) dňa 8.1.2013. Z
predloženej doručenky odosielateľa Victoria rozhodcovský súd v Žiline je preukázané, že rozhodcovskýsúd žalobkyni predmetný rozhodcovský rozsudok doručil do vlastných rúk dňa 20.2.2012. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 5.3.2013. Na podklade tohto rozhodcovského rozsudku (ako exekučného
titulu) je voči žalobkyni vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, ktorý už
žalobkyni doručil upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 5.8.2013 a to dňa 23.6.2015.
14.Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že splnenie zákonných podmienok pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku je potrebné posudzovať podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Od 01. januára 2015 síce nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ustanovujúci o.i. dôvody zrušenia rozhodcovského
rozsudku, lehotu na podanie žaloby a iné), tento však v prechodnom ustanovení § 73 ods. 1 určuje, že
ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa
použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom
2015.
15.Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-98/13-EK zo dňa 1.2.2013 sa síce
začalo doručením žaloby tunajšiemu súdu dňa 8.7.2015, t. j. za účinnosti zákona č. 335/2014 Z.
z., včasnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo potrebné posudzovať podľa
právnych predpisov účinných do 31.12.2014, a to s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 73
ods.2Zákonač.335/2014Z.z.,ktoréurčuje,ženatrvanieaplynutielehotynapodaniežalobyozrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobkyni bol sporný rozhodcovský
rozsudok doručený do vlastných rúk dňa 20.2.2013, preto s poukazom na citované zákonné ustanovenie
lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku začala žalobkyni plynúť nasledujúcim
dňom po doručení tohto rozhodcovského rozsudku, ktorá lehota bola v trvaní 30 dní (§ 41 ods. 1
Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014). Preto pokiaľ žalobkyňa doručila súdu
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 8.7.2015, bolo to po zákonom stanovenej lehote.
Ustanovenie § 46 ods. 3 Exekučného poriadku nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, keďže
bol rozhodcovský rozsudok vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 a
nie podľa Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní upravenom v zákone č. 335/2014 účinnom
až od 1.1.2015. Podstatné však je, že rozhodcovské konanie začaté podľa zákona č. 244/2002 Z.z.
bolo nielen právoplatne skončené ( dňa 5.3.2013), ale žalobkyni do nadobudnutia účinnosti Zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uplynula zákonom stanovená lehota 30 dní na to, aby sa mohla
úspešne domáhať jeho zrušenia žalobou na všeobecnom súde.
16.Neopodstatnená bola aj námietka žalobkyne, že v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 5.8.2013,
doručené dňa 23.6.2015 nebola ako povinná v postavení spotrebiteľa poučená o možnosti podať žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že v čase doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie bola účinná novela Exekučného poriadku (vykonaná zákonom č.
355/2014 Z. z.) zakotvujúca poučovaciu povinnosť súdneho exekútora o možnosti povinného žalovať
zrušenie rozhodcovského rozsudku a zároveň bolo preukázané, že súdny exekútor si túto povinnosť
podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku nesplnil, uvedené nesplnenie povinnosti nemalo žiadny vplyv
na právne posúdenie veci. Platí totiž, že aj v prípade, kedy by súdny exekútor postupoval v intenciách
ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a žalobkyňu by náležite poučil o možnosti podania žaloby
v lehote na námietky proti exekúcii, uvedené by žalobkyni neprivodilo plynutie novej lehoty na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď z prechodného ustanovenia § 73 ods. 2 Zákona č.
355/2014 Z. z. jednoznačne vyplýva, že na trvanie lehoty na podanie tejto žaloby, ktorá začala plynúť
pred 01.01.2015 (ako je tomu v súdnej veci) sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Je treba
zdôrazniť, že ustanovenie § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2015 obsahuje totiž
odkaz na poznámku 4ead), a teda na zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a nie na zákon č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a navyše z jeho obsahu jednoznačne vyplýva,
že len vtedy exekútor poučí povinného v upovedomení o začatí exekúcie o tom, že má možnosť podať v
lehotenapodanienámietokprotiexekúciižalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľaosobitného
predpisu, ak týmto osobitným predpisom je práve Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a ak
bolo rozhodnutie, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia, vydané v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. To je dôvod, pre ktorý mu ukladá aj povinnosť priložiť k upovedomeniu o začatí exekúcie vzor
žaloby podľa osobitného predpisu, ktorým podľa odkazu pod č. 4g je opäť Zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a nie Zákon o rozhodcovskom konaní.17.Z prechodných ustanovení § 243d ods.1 k úpravám účinným od 1.1.2015 obsiahnutých v Exekučnom
poriadku je zrejmé, za akých podmienok je možné začať exekučné konanie, pre ktoré platia podmienky
a lehoty stanovené v zákone č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom z ods.
2 § 243d Exekučného poriadku vyplýva, že len na tie exekučné konania, ktoré sú vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú predpisy účinné do
31.12.2014, ktoré neboli ukončené k 1.1.2015.
18.V prejednávanej veci žalobkyni právo na podanie žaloby v lehote 15 dní, ktorú jej poskytuje Exekučný
poriadok v § 48 ods. 2 účinný až od 1.1.2015, t.j. v lehote na podanie námietok voči upovedomeniu
o začatí exekúcie na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nevzniklo.
Podať žalobu zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa právnych predpisov platných a účinných od
1.1.2015 by mohla žalobkyňa len za takých podmienok, ak by lehota na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola pre ňu plynula aj po dátume 1.1.2015, k čomu však nedošlo.
19.Keďže žalobkyňa zmeškala lehotu na podanie žaloby, súd sa nezaoberal preskúmavaním
rozhodcovského rozsudku z hľadiska jeho súladnosti so zákonom a žalobu žalobkyne bez ďalšieho
zamietol.
20.Vyššie uvedené právne závery sú konštatované aj v Rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 43CoR/4/2016 zo dňa 15.12.2016.
21.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22.Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.