Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202062
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815202062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu F. X., a.s., W. XX, W., proti
žalovaným1.W.O.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.XXX,2.P.O.,nar.X.X.XXXX,bytomC.XXX,ozaplatenie
17.212,61 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa
23.10.2015, č. k. 7C/109/2015-35 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, o splatnosti istiny 12.169,65
eur s prísl., a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1.a 2. rade uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 12.169,65 eur s prísl. s tým, že túto istinu im povolil splácať v
mesačných splátkach 70,- eur mesačne vždy do 25. -tého dňa toho ktorého mesiaca pod následkom
straty výhody splátok a nahradiť trovy konania vo výške 433,65 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 15.570,- eur,

pričom títo do odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 2.928,35 eur a po odstúpení od zmluvy ešte sumu
472,- eur. Spolu tak uhradili sumu 3.400,35 eur. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo
výške 12.570,- eur, poukázal na sumu, ktorú uhradili a keďže v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa
zmluva zrušila od začiatku, účastníci si majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie. Žalovaní tak majú
vrátiť žalobcovi rozdiel týchto súm, a teda sumu 12.169,65 eur, preto žalobe v tejto časti vyhovel a
v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka s tým, že predmetný právny vzťah posudzoval ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie

rovnako nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie úverového účtu v sume 25,-
a 29,- eur. Predmetné dojednanie o poplatku za vedenie úverového účtu súd prvej inštancie podrobil
súdnej kontrole opäť v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a toto dojednanie vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre
svoju vlastnú potrebu vykonáva akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Pokiaľ žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným úver, bolo len v

jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto
činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej
čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru, preto na žalovaných nemožno
prenášať úhradu takýchto nákladov. Výrok o príslušenstve pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie§ 517 Občianskeho zákonníka. Rovnako žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky. V tejto
súvislosti zdôraznil, že žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne
posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Žalobca nepreukázal zaslanie upomienok ani

nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v konkrétnej výške.
Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie.
Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradou
dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatnenie uvedeného poplatku je možné zároveň
považovať za priečiace sa dobrým mravom. O trovách účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa §

142 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie
žalobca, ktorý navrhol, aby v tejto časti odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca uvádza, že súd prvej inštancie napriek tomu, že
ide o zmluvu o úvere aplikoval vo veci ustanovenia Občianskeho zákonníka, a teda nesprávneho

právneho predpisu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Aplikácia Obchodného zákonníka
na právny vzťah založený zmluvou o úvere vyplýva priamo zo zákona s kogentného ust. § 261
ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, nejde o zmluvnú podmienku, príp. zmluvné dojednanie, na
ktoré referuje súd prvej inštancie. Na úverovú zmluvu bez ohľadu na povahu účastníkov je preto
nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Otázku, či aplikácia Obchodného zákonníka

smeruje k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa je potrebné hodnotiť z hľadiska celkového dopadu režimu
Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú začlenené práve
do Občianskeho zákonníka automaticky neznamená, že sa na právne vzťahy založené zmluvou o úvere,
hoci aj spotrebiteľskou zmluvou, majú výlučne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aplikácia
Obchodného zákonníka na predmetný právny vzťah vyplýva aj z prijatej novely Občianskeho zákonníka,

konkrétne § 52 ods. 2 OZ tretia veta. Predmetnou novelou zákonodarca považoval za potrebné prijať
výslovnú úpravu prednostnej aplikácie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, čo je
dôkazom o tom, že dovtedajšie znenie Občianskeho zákonníka neposkytovalo základ pre prednostnú
aplikáciu Občianskeho zákonníka. Žalobca je tak toho názoru, že právny vzťah založený zmluvou o
úvere, ako aj nároky z neho vzniknuté pred 1.4.2015 by mali byť posudzované v zmysle príslušných

ustanovení Obchodného zákonníka v rozsahu v akom neodporujú úprave obsiahnutej v § 52 a nasl. OZ,
ako aj príslušným ustanoveniam právnych predpisov upravujúcich právne vzťahy účastníkom, ktorých
je spotrebiteľ, prijatých na ochranu spotrebiteľa. Výlučná aplikácia Občianskeho zákonníka je vylúčená.
Súd prvej inštancie napriek komplexnej právnej úprave odstúpenia od zmluvy a nárokov vzniknutých
z tohto titulu vychádzal z nepríslušných ustanovení, a teda vec nesprávne právne posúdil. Poukázal

na § 349 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle tohto predpisu účinky odstúpenia od zmluvy, a
teda zánik zmluvy nastáva ex nunc, teda od okamihu doručenia odstúpenia od zmluvy o úvere, nie od
okamihu ex tunc, ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie tak pri posudzovaní
nárokoch uplatnených žalobou opomenul § 344 a § 506 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho
vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok žalobcu v nadväznosti na

právne posúdenie odstúpenia od zmluvy a žalobca má za to, že jeho nárok na 6,59 % úrok zo sumy
istiny mu prináleží od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia, a teda aj za
dobu po účinnom odstúpení od zmluvy o úvere. Rovnako nárok na úrok z omeškania prináleží veriteľovi
z celej sumy, zo zaplatením ktorej je dlžník v omeškaní, teda nielen zo sumy rozdielu poskytnutých a
vrátených peňažných prostriedkov, ako to rozhodol súd prevej inštancie. Úroky z omeškania vo výške

5 % ročne mu patria z celej nezaplatenej sumy, nielen zo sumy istiny, a to od 2.3.2014 do zaplatenia.
Zdôrazňuje, že súdom priznaná výška mesačných splátok 70,- eur je vzhľadom na splácanie pohľadávky
splatnej z dôvodu odstúpenia zmluvy neprimerane nízka. Rovnako nesúhlasí s rozhodnutím súd prvej
inštancie o trovách konania, keď je zrejmé, že súd prvej inštancie konštatoval úspech žalobcu vo výške
71 %, napriek tomu pri rozhodovaní o náhrade trov konania ponížil mieru úspechu žalobcu o mieru

úspechu žalovaného a priznal náhradu trov konania len v sume 42 %. Takéto rozhodnutie o trovách
konanianemožnopovažovaťzasprávne.Vzmysletýchtodôvodovnavrholžalobcapodanémuodvolaniu
vyhovieť.

4. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti, o splatnosti prisúdenej istiny a o trovách konania v zmysle zásad uvedených v § 379,
§ 380, § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním,ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.

6. Ako vyplynulo z obsahu spisu vo vzťahu medzi stranami konania bola dňa 7.9.2011 uzatvorená
zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie
medziúveru pod č. XXXXXXXXXX vo výške 15.570,- eur s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok, ako aj všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, sa

medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný
úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške 9.620,22 eur.

7. Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 14.2.2014 žalovaným oznámil, že z dôvodu neuhradenia
zročných splátok ani v dodatočnej lehote ostávajú v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako
dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte medziúveru s viac ako dvoma splátkami,

preto žalobca v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere
č. XXXXXXX XXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.9.2011. Žalobca zároveň požadoval
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov s tým, že žalovaní si túto zásielku prevzali dňa
19.2.2014. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dlžníkom bol reálne vyplatený medziúver vo výške
15.570,- eur, na ktorý vykonali úhrady vo výške 3.400,35 eur.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 12.9.2011, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

10. Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mohli
použiť normy Obchodného práva. Toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a právny
predpis, ktorého je súčasťou nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (do pozor. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 8Mcdo 13/2014).

13. Súd prvej inštancie správne právne posúdil vec podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a tento
postup aj riadne zdôvodnil. V tejto súvislosti sú významné ust. § 52 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 54 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva prednostná aplikácia tých noriem práva, ktoré sú

pre spotrebiteľa výhodnejšie a v tomto zmysle ide aj o posudzovanie zmluvných podmienok. Zmluvou
podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, tzn., či ide o aplikáciu obchodného práva
alebo občianskeho práva a práve v tomto smere ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje
garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné, a teda i právne postavenie
bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Tieto právne predpisy zaručujú

prednostnú aplikáciu tých právnych noriem na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa
v právnom vzťahu s dodávateľom.

14. Ako bolo vyššie spomínané, z dôvodu neplnenia povinností plynúcich z takto uzatvorenej zmluvy,

žalobca s účinkami ku dňu 19.2.2014 od zmluvy odstúpil. Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je
upravený inak v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník v ust.
§ 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je
doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osobaodstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo
účastníkmi dohodnuté inak (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy

obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa
spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti ako už bolo uvádzané je právne významné ust. § 54 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 52 OZ. Odstúpením od uzatvorenej zmluvy zo strany žalobcu
sa zmluva v súlade s občianskoprávnou úpravou od začiatku zrušila, na čo súd prvej inštancie právne
poukázal a v tejto súvislosti aj vec správne právne posúdil. Zo zrušenej zmluvy tak vzniká žalobcovi

právo domáhať sa voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti sú právne závery súdu prvej inštancie správne.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu s ohľadom na uvedené zistenia v prevyšujúcej časti zamietol,
postupoval správny spôsobom. Podobne správne rozhodol súd prvej inštancie o povolení, aby žalovaní
prisúdenú istinu 12.169,65 eur splácali v mesačných splátkach po 70,- eur mesačne pod následkom

straty výhody splátok v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, § 232 C.s.p.. Súd
prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na celkové osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaných,
na ktoré prihliadol o rozhodovaní o splatnosti prisúdenej pohľadávky. Z dokazovania v tomto smere
vyplynulo,žežalovanýv2.radejepoberateľomstarobnéhodôchodkuvovýške265,-eurmesačneajeho
manželka - žalovaná v 1.rade poberá dôchodok v výške 176,- eur mesačne. Reálne je tento dôchodok

žalovanej vyplácaný ešte v nižšej sume z dôvodu, že z dôchodkov je v súčasnosti vykonávaná exekúcia.
Z týchto príjmov žalovaní zároveň musia pravidelne mesačne uhrádzať náklady spojené s bývaním v
rozsahu 20,- eur mesačne pokiaľ ide o poplatky za vodu a 105,- eur mesačne predstavujú poplatky
za elektrickú energiu. Táto celková sociálna a majetková situácia na strane žalovaných odôvodňuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie o možnosti splácať dlh v určených splátkach.

16. Súd prvej inštancie napokon správne rozhodol aj o trovách konania strán vychádzajúc z vtedy
platného ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. S ohľadom na výsledok konania súd prvej inštancie ustálil, že žalobca
dosiahol úspech v rozsahu 71 % a úspech žalovaných predstavoval 29 %. Po odpočítaní úspechu
žalovaných vznikol žalobcovi nárok na úhradu trov konania v pomere 42 %. Čiastočný úspech vo veci

zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania a skúma sa so zreteľom na uplatnený nárok
najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť
alebo použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta
tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu
účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov

účelne vynaložených na uplatňovanie práva.

17. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti, o splatnosti istiny 12.169,65 eur s prísl., a o trovách konania potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaným
v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).